Sú tu opäť Vianoce. Už takmer sedemnásť storočí sa slávi 25. december ako deň príchodu Ježiša Krista na svet. Od jeho narodenia sa počíta nový, kresťanský letopočet. Pritom dodnes nevieme, kedy presne sa Ježiš narodil. Kresťanský letopočet sa počíta od 1. 1. 1, týždeň po narodení Ježiša Krista.
Ako prvý sa pokúsil vypočítať rok Ježišovho narodenia rímsky mních Donysius Exiguus (Dionýz Malý), ináč pápežský archivár roku 525. Urobil tak na základe historických záznamov, dostupných v 6. storočí. Narodenie priradil k roku konzulátu Gaia Caesara a Aemilia Paula - k roku 1 n. „Za týchto konzulov sa Pán Ježiš Kristus narodil 8. deň pred januárovými kalendármi v piatok 15. mesiaca,“ teda 25. Mních sa dokázateľne mýlil, napriek tomu sa podľa jeho nesprávneho výpočtu začal používať nový, kresťanský letopočet.
Rôzne moderné štúdie kladú dátum Ježišovho narodenia medzi 12. rokov pred n. l. (čas preletu Halleyho kométy, ktorá mohla byť betlehemskou hviezdou) a rok 6. n. l. Iný názor vychádza zo spojitosti Vianoc s obdobím vlády Herodesa I. Veľkého, kráľa Judska, čiže do roku 4 pred n. l. (keď zomrel). Je spoľahlivo známe, že Quiriniovo provinčné sčítanie sa uskutočnilo v roku 6 n. l. Pred desiatimi rokmi zisťoval dátum narodenia Ježiša taliansky cirkevný historik Giorgio Fedalta, pričom využil výsledky pozorovaní Námorného observatória USA vo Washingtone. Vyšlo mu, že Ježiš musel prísť na svet v 1. roku pred n. l.
Pre mnohých bádateľov je naďalej otázny aj deň narodenia - 25. december. Robert D. Myers z Kalifornskej univerzity si lepšie posvietil na pasáž Lukášovho evanjelia, ktorá by mala dátum podporiť. Podľa nej boli v tom čase „na poli pastieri, ktorí v noci strážili svoje stáda“. Ibaže december v Judsku býva chladný a daždivý. Myersov oponent, teológ James R. Nečudo, že kolektív britských bádateľov pod vedením popredného teológa Jamesa D. Je až nepochopiteľne, že deň narodenia Ježiša neuvádzajú evanjelisti vo svojich správach.
Pritom dobre poznali chronologické údaje, napríklad že Ježiš bol na ôsmy deň po narodení obrezaný a po splnení dní očisťovania ho uviedli do chrámu. Pre súčasníka je ešte menej pochopiteľná iná otázka: Prečo sa „Deň narodenia Spasiteľa“ - Vianoce - začal sláviť až v 3. či 4. storočí n. l. Mimochodom, aj v tom sa výskumníci rozchádzajú. Známy nemecký eortológ tvrdil, že oslavu zaviedol pápež Liberius roku 351. Iné pramene hovoria, že mesto Rím slávilo prvýkrát narodenie Ježiša Krista 25. decembra 336. A svätý Hippolyt tvrdil, že v Ríme už začiatkom 3. storočia bol 25.
Otázka ostáva: prečo až po toľkých rokoch? Pohania a Židia mali k narodeninám odlišný postoj. Pohania oslavovali svoje narodeniny bohatým jedlom a radovánkami, Židia narodeniny neslávili. V Biblii sú zmienky o oslavách narodenín, ale samých tyranov a mizantropov vrátane Herodesa. Židia mali vedomie vrodenej hriešnosti človeka, a preto mnohí videli v plodení detí začiatok všetkých bolestí a utrpení človeka.
Podľa zvyku svojich predkov narodeniny neslávili. Už v treťom storočí nabádal Órigenes, aby neoslavovali narodeniny. Najväčším sviatkom v roku bola Veľká noc. Až v treťom storočí sa prostredie evanjelizácie menilo. Prečo si kresťania zvolili práve 25. december ako sviatok narodenia Ježiša? Grécky cirkevný spisovateľ Clement Alexandrijský určil dátum na 17. alebo 18. novembra a Epifanius tvrdil, že Ježiš prišiel trinásť dní po zimnom slnovrate, teda 6. januára. Prvý kresťanský cisár Konštantín I. Veľký si pred smrťou vybral na slávenie Vianoc 25. december. V rovnakom čase Rimania oslávajú 25. december aj Narodenie Neporazeného Slnka, ktoré zaviedol Aurelián.
Rôzne tradície a výklady dátumu
Ako sa hovorí, dáta narodenia sa rôznia medzi tradíciami. Do konca 4. storočia sa v západnej tradícii bežne oslavovalo 25. decembra, východná tradícia skôr kladie 6. január. Niektorí sa odvolávajú na teologické prepojenie s vtelením, umučením a narodením a súvislosť so zimným slnovratom. Otec Origenes aj Klement Alexandrijský sa vyjadrovali k dátumu aj dňu narodenia.
V priebehu 4. storočia cisári a cirkevní otcovia formovali liturgické oslavy: do Betlehemu bol postavený chrám, a slávnosť Narodenia Pána sa rozšírila východnými cirkvami. Azda najznámejšie pre nasledujúce storočia bolo, že niektoré sviatky sa začali prelínať s pohanskými zvykmi a saturnáliami. V 20. storočí sa Vianoce vyvinuli do svetského rodinného sviatku, ktorý, podľa niektorých názorov, s sebou prináša množstvo komerčnej výmeny darčekov. Leonard Hillebrand aj ďalší odborníci upozorňujú na zmeny v charaktere osláv a ich porovnanie s pôvodnými kresťanskými prvkami.
Podľa Juliánskeho kalendára sa Vianoce slávili pôvodne 17. cez 23. decembra a neskôr až do 30. V súčasnosti katolícka a väčšina protestantských cirkví slávia 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Niektoré skupiny oslavujú podľa juliánskeho kalendára v januári. Od 6. storočia kňaz slávi tri omše počas Vianoc: polnočnú, úsvit a dennú omšu. Hoci dnešný dátum narodenia nie je istý, dôležitý je význam narodenia Krista ako centra viery a spásy.
Historické miesta a tradície okolo narodenia
Ježiš sa podľa biblických záznamov narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba), rodisku Dávida. Mária a Jozef cestovali do Betlehema kvôli sčítaniu ľudu, a v maštali, pretože dohostinca nebolo. Pastieri sa stretli s anjelským hlasom a zvěstovali radosť. Mudrci z Východu priniesli dary a uctili nového kráľa. V Betleheme svätili narodenie v súlade s bohoslužbami na mieste, kde je tradične postavený chrám Panny Márie. Clicking, v Betleheme, je prítomný oltár nad jaskyňou Pánovho narodenia, a hviezda označuje presné miesto.
Na Vianoce trvalo až do II. sviatku, s oktávou a nedeľnou slávnosťou Narodenia Pána. V Ríme slúžil pápež polnočnú omšu pri jasličkách, rannú omšu v chráme sv. Anastázie a dennú omšu v Bazilike sv. Petra. Sviatok Panny Márie Bohorodičky (1. januára) a Sviatok Zjavenia Pána (6. januára) sú súčasťou celej liturgie. V nedeľu po Narodení Pána slávia katolíci Sviatok Svätej rodiny, čo má svoje korene v stredoveku a rozšírenie v 17. storočí. BenediKt XV. posilnil úctu k Svätej rodine, a rok 1921 ju definitívne stanovil ako súčasť celého liturgického roka.
Polnočné pobožnosti a pobožnosti pri jasličkách zostávajú tradičnou súčasťou, a hoci niekedy poznáme rôzne tradície, význam Vianoc ostáva: narodenie Pána, vtelenie Boha a prinesenie svetla do sveta. Týmto spôsobom je Vianoce hlavným sviatkom kresťanskej skriptu a kultúry po stáročia, s vplyvom na umenie, hudbu a architektúru.
Významné okamihy (výbery z prameňov)
- 25. december ako dátum narodenia je doložený v Ríme už v roku 336, s perlom liturgického roka, ako deň Narodenia Pána.
- Tri sväté omše počas vianočného obdobia - polnočná, ranná a denná - majú symboliku trojakého zrodenia Ježiša: večnosti, telesnosti a duchovného zrodenia.
- Východné cirkvi často slávia Zjavenie Pána (Epifánia) 6. januára; západná tradícia zdôrazňuje narodenie na 25. december.
- Betlehem je považovaný za miesto narodenia; jaskyňa a oltár nad ňou sú pamiatkou na toto miesto.
- Historici sa zhodujú, že presný deň a mesiac narodenia nie sú známe a rôzne pramene ponúkajú odlišné teologické a historické pohľady.
Po zobrazení narodenia a pôsobenia Ježiša Krista v texte pokračuje článok s opisom jeho učení, prvých učeníkov a významných udalostí počas Veľkonočného týždňa až po Nanebovstúpenie a Turíme/Letnice. Tieto udalosti formujú základ kresťanskej viery a kultúrne dedičstvo, ktoré ovplyvňuje dejiny ľudstva a dnešné poznanie ľudí o viere a spáse.
Krátky prehľad dátumov a tradičných osláv
- 25. december: tradičné oslavy Narodenia Pána na Západe; prvé zdokumentované oslavy v Ríme (336).
- 6. január: Epifánia na Východe; Zjavenie Pána a Tri mudrcov.
- 1. január: Sviatok Panny Márie Bohorodičky; Obrezanie Pána a Mena Ježiš (podľa tradícií).
Príbeh prvých Vianoc (Narodenie Ježiša!) | Biblické príbehy pre deti
Historici dnes zdôrazňujú, že narodenie Krista nie je iba historickým faktom, ale súčasťou teologického výkladu a kultúrneho významu viery. Dnes sa Vianoce oslavujú po celom svete ako čas duchovného svetla, pokoja a rodinnej pohody, s vývojom zvykov, ktoré sa prelínajú s tradičnými pôvodmi a moderným spôsobom oslavovania.
tags: #prichadza #kral #narodenie #a #zaciatky #posobenia