Podľa sociologičky ešte pred niekoľkými desaťročiami väčšina žien mala v tomto veku svoju fertilitu ukončenú. Inými slovami, typickej dvojdetnej rodine sa obe deti narodili pred matkinou tridsiatkou. Spoločnosť odkladá založenie rodiny na neskôr. Vek má pritom zásadný vplyv na plodnosť. „Mladí ľudia majú len málo informácií o prirodzenej plodnosti a myslia si, že majú čas. Faktom však je, že s vekom výrazne klesá plodnosť u žien a počet spermií u mužov. Vek je u žien, navyše, najvýraznejším faktorom pre neplodnosť. Po 35. roku života plodnosť rapídne klesá a okolo 40. až 45.“
V súčasnosti je na Slovensku priemerný vek prvorodičiek 30 a viac rokov. „Ešte pred niekoľkými desaťročiami však väčšina žien mala v tomto veku svoju fertilitu ukončenú. Najlepšie podmienky na otehotnenie má telo podľa lekára Stanislava Tomáša medzi 20. až 28. rokom života. „Okolo 24. roku života ženy je počet vajíčok najväčší a najvhodnejší k oplodneniu. Jednou z možností, ako si svoje zdravé vajíčka zabezpečiť aj do budúcnosti, je ich zmrazenie, tzv.
V prípade neplodnosti ide podľa odborníkov o komplexný problém. „Pre súčasnú generáciu mladých ľudí je pre odhodlanie k rodičovstvu zásadná ich partnerská situácia, osobná motivácia a presvedčenie. Podpora zo strany štátu a zamestnávateľov, či už ide o peňažné príspevky a benefity alebo konkrétne a originálne opatrenia na zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života (...), zohráva skôr sekundárnu úlohu.
Priemerný vek prvorodičiek v Bratislave stúpa, vlani to bolo necelých 33 rokov. Najnovšie z témy: Bratislava, Pôrody 26. júla 2026 14:25Zbúranie PKO aj Istropolisu v Bratislave považuje architektka Henrieta Moravčíková za obrovskú chybu a obáva sa, že podobný osud čaká hotel Junior na Štrkovci. „Nejde len o stratu architektonických diel. 26. júla 2026 8:05Bratislava v 90. rokoch urobila chybu, keď predala takmer všetky mestské pozemky developerom, hovorí v rozhovore architektka Henrieta Moravčíková a poukazuje na rozdiel oproti Prahe, ktorá si kľúčové nehnuteľnosti ponechala.
V Európe trend k odkladaniu rodičovstva potvrdzujú aj čísla z Eurostatu. V roku 2022 bolo v EÚ priemerné narodenie prvého dieťaťa na ženy 29,7 roka, pričom Slovensko zaznamenalo 27,3 roka. Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne mladšími prvorodičkami, aj keď medzi regiónmi sú výrazné rozdiely. Najnižší priemerný vek matiek pri narodení prvého dieťaťa na Slovensku zaznamenávajú okresy Gelnica, Medzilaborce a Revúca, najvyšší Bratislava I.-V., Senec.
Eurostat ukazuje, že priemerný vek býva vyšší v západných krajinách; naopak, Bulharsko a Rumunsko majú v roku 2022 najnižší vek pri prvorodení. Zároveň rastie miera plodnosti žien vo vyššom veku: v roku 2001 bola miera plodnosti pri 25-29 rokoch najvyššia, v roku 2022 sa zasa vyššia stala pre vek 30-34 rokov a postupne aj vek 35 a viac rokov. Z globálneho pohľadu Slovensko patrí medzi krajiny s úrovňou úhrnnej plodnosti nad priemerom EÚ, no sú tu regionálne rozdiely, ktoré sú spojené s ekonomickou situáciou a vzdelaním.
Ako ukazujú dáta, od roku 1993 do roku 2022 sa priemerný vek prvorodičiek na Slovensku zvýšil vo všetkých okresoch. Najmenší nárast je v Medzilaborce, Gelnici a Revúcej, najväčší v Bratislava V. a Bratislava II. Vplyv na plodnosť sa podľa štúdií ISA prejavuje nižším počtom narodených detí na okres. V rámci EU sú ženy v priemere rodiť vo veku 29 rokov; na Slovensku to vzhľadom na regióny znamená rozdiely medzi okresmi.
Na rozdiel od minulých generácií je teraz najobľúbenejší model rodiny 2+1, čo znamená dvaja rodičia a jedno dieťa. Starší rodičia a starší súrodenec mali tendenciu mať deti už v 20-23 rokoch. Z hľadiska úhrnnej plodnosti Francúzsko vedie v roku 2022 s 1,79 dieťaťa na ženu, Malta má najnižšiu úroveň 1,08. Slovensko súčasne patrí ku krajinám so vyššou úhrnnou plodnosťou v porovnaní s priemerom EÚ, no vek narodenia prvého dieťaťa ostáva nižší než v západných členoch únie.
Podpora zo strany štátu a zamestnávateľov, ako sú príspevky alebo pracovné benefity, zohráva len sekundárnu úlohu, pričom hlavný rozmer rozhodovania ostáva v partnerstve a vo vnútornej motivácii jednotlivcov. Rozdiely medzi okresmi ukazujú, že regionálne faktory, ako vzdelanie a mzda, môžu vplývať na to, kedy sa žena rozhodne stať matkou.
Ako vek ženy ovplyvňuje jej plodnosť
Regionálne rozdiely na Slovensku
Najmladšie matky prvého dieťaťa sú z okresov Gelnica (22,8 rokov), Medzilaborce (23,2) a Revúca (24,0). Najvyšší priemerný vek prvorodičiek vykazujú okresy Bratislava I.-V. (32,0) a Senec (30,5). Trend z posledných rokov ukazuje významný posun oproti celému SR a reflektuje štrukturálne faktory ako vzdelanie, zamestnanie a ekonomická stabilita.
ISA ukazuje, že odkladanie narodenia prvého dieťaťa koreluje s nižším počtom narodení na úrovni okresov SR aj štátov EÚ. V roku 2022 bola na Slovensku miera prvorodených detí 98 % u mamám narodeným v krajine spolu s Bulharskom, čo poukazuje na silný lokálny vplyv pôvodu rodičov na narodenie detí.
Porovnanie s EÚ
V roku 2022 dosiahla EÚ priemernú úroveň 29,7 roka pre prvé dieťa; medzi krajiny s najnižším vekom patrí Bulharsko (26,6), vo veku 27,0 sú Rumunsko a Slovensko (27,3). Najvyšší vek pri narodení prvého dieťaťa je v Taliansku (31,7), Španielsku (31,6) a Írsku (31,5).
V roku 2022 bolo v EÚ narodených 3,88 milióna detí, čo je pokles oproti 60. rokom. Počas pandémie COVID-19 sa miera plodnosti zvýšila na 1,53 a následne klesla na 1,46. Vládne politiky a podpora pracovného a rodinného života zohrávajú menej významnú úlohu oproti osobnej motivácii a vzťahovým faktorom.
Poznámky k dátam a regionálnym rozdielom
Najmladšie matky prvého dieťaťa na Slovensku pochádzajú z oblastí s vysokým podielom marginalizovaných rómskych komunít. Dlhodobý trend ukazuje, že od roku 1993 do 2022 sa priemerný vek prvorodičiek zvýšil vo všetkých okresoch Slovenska, pričom rozdiely medzi okresmi môžu dosahovať až o viac rokov. Rozdiely medzi regiónmi sú zároveň pevnou súčasťou štruktúrnych rozdielov vo vzdelaní a zamestnaní, ktoré ovplyvňujú rodinné rozhodovanie.
| Krajina | Priemerný vek pri prvom dieťati (rok) | Priemerný vek pri narodení prvého dieťaťa v EÚ (rok) | Úhrnná plodnosť 2022 (detí na ženu) |
|---|---|---|---|
| Slovensko | 27,3 | 29,7 | 1,57 |
| Bulharsko | 26,6 | - | - |
| Rumunsko | 27,0 | - | - |
| Taliansko | 31,7 | - | - |
| Francúzsko | - | 29,7 | 1,79 |
Podporné opatrenia a budúcnosť
Pre súčasnú generáciu mladých ľudí je pre odhodlanie k rodičovstvu zásadná ich partnerská situácia, osobná motivácia a presvedčenie. Podpora zo strany štátu a zamestnávateľov, či už ide o peňažné príspevky a benefity alebo konkrétne a originálne opatrenia na zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života, zohráva skôr sekundárnu úlohu. Očakávané trendy ukazujú pokračujúce zvyšovanie veku prvorodičiek a regionálne odlišnosti, ktoré budú rámcovať budúci vývoj plodnosti na Slovensku.
tags: #priemerny #vek #kedy #maju #zeny #dieta