Rozvod rodičov nepriaznivo ovplyvňuje vyvíjajúcu sa štruktúru osobnosti dieťaťa, čo potvrdzuje množstvo publikovaných odkazov. V súčasnosti je rozvodová problematika stále aktuálna a spoločenská konštelácia nie je žičlivá nerozlučiteľnosti manželstva. Tolerancia voči rozvodom ovplyvňuje správanie manželských párov a rozvodovosť sa stáva prijateľnou aj pri menších nedorozumeniach.
Sporadické napätia a konflikty môžu vyvolať manželskú krízu, ktorá je epizódou v živote manželov, keď sa hromadia nežiaduce príčiny ohrozujúce ich vzťah. Prameňom krízy môžu byť nereálne predstavy o partnerovi, postupujúce opotrebovanie vzájomného vnímania, boj o moc, nevera, stereotypné hádky, či nezhody v základných otázkach života.
Deti citlivo vnímajú rodičovský konflikt pred rozvodom i po ňom a strácajú istotu rodinného zázemia. Ich prežívanie rozvodovej situácie závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od veku dieťaťa. V ranom veku reagujú neurotickými prejavmi, v predškolskom a mladšom školskom veku stavmi emocionálnej lability a pocitom viny, zatiaľ čo v staršom veku a dospievaní prevláda hnev na rodičov.
Chlapci a dievčatá prejavujú svoju roztrpčenosť rozdielne. Chlapci bývajú priamo konfrontační a agresívni voči okoliu, zatiaľ čo dievčatá majú tendenciu obracať negatívne emócie smerom do seba.
Dôsledky rozvodu pre deti
Ukončenie manželského vzťahu rozvodom nie je jednoduché prerušenie, ale skôr postupné vyhasínanie a citová či sociálna transformácia. Skúsenosť potvrdzuje, že vo väčšine rozvedených manželstiev pokračuje napätá atmosféra, ktorá sa často prejavuje v opakovaných súdnych sporoch o starostlivosť o dieťa či výživné.
Dieťa je opakovane vystavené stresovým situáciám, čo ho frustruje. Do celkového obrazu negatívnych okolností sa včleňuje aj nebezpečenstvo narušenia vzťahov v širšom príbuzenskom spoločenstve. Rozvodom rodičov sa často rušia aj väzby na starých rodičov a iných príbuzných, čím dieťa stráca pocit spolupatričnosti a bezpečia.
Vstup nového partnera jedného z rodičov do života dieťaťa môže pôsobiť ako stres. Dieťa môže byť nútené prejavovať sympatie, ktoré necíti, alebo strpieť pozornosť, o ktorú nestojí, čo vedie k chaotickému chápaniu sveta a ľudských vzťahov.
V publikovaných štúdiách sa znevýhodnenie dieťaťa rozvedených rodičov hodnotí pesimisticky vo vzťahu k vývinu jeho osobnosti. Deti rozvedených rodičov možno považovať za citlivých indikátorov rodinnej patológie, keďže často plnia úlohu sprostredkovateľov, vyjednávačov alebo dokonca zbraní v rodičovských konfliktoch.
Za týchto okolností je uspokojovanie základných psychických potrieb dieťaťa (lásky, istoty, bezpečia, prináležitosti, akceptovania) značne obmedzené a vyvoláva stav psychickej deprivácie, evidentnej najmä v emotivite, sociabilite, motivačnej štruktúre a sebarealizačných tendenciách.
Výskumná vzorka detí rozvedených rodičov (N=126) v porovnaní s kontrolnou skupinou (N=78) z úplných rodín ukázala signifikantné rozdiely. Deti rozvedených rodičov sa štatisticky významne javia ako disponovanejšie k neurotickým reakciám s psychastenickými, úzkostnými, depresívnymi a asociálnymi znakmi.
Profesionálna rodina ako riešenie
Negatívne dopady psychickej deprivácie u detí dlhodobo žijúcich v detských domovoch internátneho typu boli podnetom na transformáciu detských domovov na Slovensku a ich postupný prerod na detské domovy rodinného typu s preferenciou profesionálnych rodín. Cieľom je minimalizovať pobyt detí v detských domovoch a umiestniť ich do iných foriem rodinnej starostlivosti s hlavnou myšlienkou: „Aby každé dieťa malo svoju rodinu.“
Profesionálna rodina je špeciálna forma starostlivosti o dieťa (deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou), ktorú vykonáva profesionálny rodič vo svojom vlastnom rodinnom prostredí, pričom je zamestnancom Centra pre deti a rodiny. Pre dieťa je dôležité, že sa o neho stará jedna stabilná osoba a užíva si pozornosť aj ostatných členov rodiny, do ktorej je umiestnené.
Dieťa si v profesionálnej rodine vytvára vzťahovú väzbu, ktorá je pre jeho budúcnosť veľmi dôležitá, predovšetkým z hľadiska budovania si zdravých vzťahov. Profesionálny rodič dáva dieťaťu stálosť osoby, ktorá sa o neho stará, a dieťa vyrastá v prostredí s dostatočnými podnetmi pre jeho vývin.
Profesionálna náhradná výchova v rodine bola prvýkrát právne zakotvená v roku 1993. Jej zámerom bolo vytvoriť taký typ náhradnej rodinnej starostlivosti, v ktorom by sa spájali výhody rodinného prostredia s dostupnosťou odbornej pomoci pri výchove. Profesionálna náhradná výchova v rodine bola určená pre tie deti, ktoré si nebolo možné osvojiť a pre ktoré sa nenašli ani pestúnske rodiny.
Profesionálna rodina má obrovský význam najmä pre malé deti, pretože nevyrastajú v anonymnej inštitúcii, ale v rodine, ktorá napĺňa ich potrebu mať blízku osobu a umožňuje im rozvinúť zdravú osobnostnú štruktúru.
Detský domov je povinný utvárať také podmienky, aby každé dieťa do veku troch rokov, ktoré sa prijíma do detského domova, bolo čo najskôr po diagnostike zaradené do profesionálnej rodiny. Od januára 2013 musí byť do profesionálnej rodiny umiestnené každé dieťa do 6 rokov veku.
Úskalia a výzvy profesionálneho rodičovstva
Napriek snahám o integráciu detí do profesionálnych rodín sa vyskytujú aj úskalia. V súvislosti s profesionálnym rodičovstvom boli riešené prípady ťažkostí pri odchode dieťaťa z profesionálnej rodiny do náhradnej rodiny. Išlo o podnety profesionálnych rodičov súvisiace s tým, že počas starostlivosti vznikla medzi profesionálnym rodičom a dieťaťom silná citová väzba, čo spôsobovalo problémy pri odovzdaní dieťaťa.
„Dočasnosť“ starostlivosti o dieťa v profesionálnej rodine vystúpila do popredia najmä v súvislosti s umiestňovaním detí do 3 rokov veku, kde je častejšie zverovanie týchto detí do náhradných rodín alebo návrat do vlastnej rodiny. Tieto deti zostávajú v profesionálnych rodinách niekoľko mesiacov, niekedy týždňov, čo je náročné.
V začiatkoch profesionálneho rodičovstva sa do profesionálnych rodín umiestňovali deti, ktoré mali nižšiu šancu na zverenie do pestúnskej alebo adoptívnej rodiny. Tieto deti zotrvávali v profesionálnych rodinách dlhšie, často až do plnoletosti. Téma pripútania sa v profesionálnej rodine je preto veľmi aktuálna.
Dopad raného emocionálneho zanedbávania
Realizovaný projekt vzdelávania profesionálnych rodičov ukázal, že profesionálni rodičia potrebujú a oceňujú vzdelávanie, no zároveň poukázal na nenaplnené potreby v oblasti odbornej podpory a vedenia. Téma psychohygieny profesionálneho rodiča ako človeka pracujúceho v pomáhajúcej profesii bola označená za novoobjavenú.
Profesionálni rodičia musia vo svojom každodennom živote riešiť existenciu „vzťahovej väzby“ a po odchode dieťaťa aj bolesť z pretrhnutia tohto vzťahu. Mnohí nie sú na tieto náročné procesy pripravení a nevedia alebo nemajú kde hľadať odbornú pomoc. V niektorých regiónoch rodičia opakovane vyjadrovali obavy z toho, aby pripútanie dieťaťa voči nim nebolo označené ako profesionálne zlyhanie.
Systém jednodňového vzdelávania je užitočný, no iba dopĺňa iné odborné služby pre profesionálnych rodičov. Jednodňové semináre nemôžu nahradiť deficit priebežnej odbornej podpory, ale prinášajú množstvo užitočných tém a informácií. Najviac rezonovala téma vzťahov.
tags: #psychicka #deprivacia #u #deti #profesionalne #rodicovstvo