Systematika zákona uvádza, že prijatím zákona č.308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.195/2000 Z.z. o telekomunikáciách boli zrušené pôvodné zákony a problematika vysielania sa upravila v novej komplexnej právnej úprave. Zákon má 15 častí a v úvodnej časti sa venuje predmetu právnej úpravy, pôsobnosti zákona a vymedzeniu základných pojmov. Zákon upravuje okrem práv a povinností vysielateľov a prevádzkovateľov retransmisie aj postavenie a pôsobnosť regulačného orgánu - Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“).
Definície a základné pojmy
V súlade so zahranično-právnymi rámcami bola do zákona zapracovaná jurisdikcia nad právnickými a fyzickými osobami, ktoré síce nepodliehajú licenčnému konaniu na území Slovenskej republiky, ale spĺňajú niektoré z kritérií pre vysielateľa určené zákonom. Cieľom týchto ustanovení je vylúčiť nelicencovaných vysielateľov a upraviť jurisdikciu nad vysielateľmi licencovanými v tretích krajinách. Definícia vysielania vylučuje internet ako nosič, ktorý naďalej ostáva deregulovaný; naopak, pojem vysielanie zahŕňa aj službu teletextu. Pod programovou službou sa rozumie súhrn všetkých programov a iných zložiek vysielania poskytovaných verejnosti pod označením logom so skladbou a obsahom, za ktoré je redakčná zodpovednosť.
Rozlíšenie typov vysielania a verejný záujem
Po prvý raz zákon definuje celoplošné, multiregionálne, regionálne a lokálne vysielanie, pričom lokálne vysielanie sa posudzuje aj z hľadiska obsahu. Program vo verejnom záujme je významný najmä pre verejnoprávnych vysielateľov, ktorí by mali vyhradiť väčší podiel svojho vysielacieho času pre tento typ programu. Zákon rozlišuje medzi vysielaním a retransmisiou: retransmisia predstavuje prísun a súčasný prenos pôvodných programových služieb prostredníctvom telekomunikačných sietí alebo zariadení (napr. káblové distribučné systémy).
Rada a jej kompetencie
Postavenie Rady upravené v zákone o vysielaní sa do veľkej miery nemení oproti pôvodnej úprave. Dôležité zmeny, ktoré boli diskutované, sa týkajú nezávislého financovania Rady, funkčného obdobia členov a možnosti navrhnúť odvolanie riaditeľa, alebo rovno odvolanie Rady ako celku. Pôsobnosť Rady sa rozširuje o nové úlohy súvisiace s prijatím zákona. Konflikt záujmov člena Rady je špecifikovaný v § 7 zákona a oproti pôvodnej úprave bol rozšírený. Verejné hlasovanie pri rozhodovaní Rady je vždy verejné, s výnimkou voľby predsedu a podpredsedu Rady, čím sa zvyšuje transparentnosť rozhodovania.
Základné práva a povinnosti vysielateľov a prevádzkovateľov retransmisie
Základné povinnosti zahŕňajú zabezpečenie všestrannosti informácií a názorovej plurality, pri spravodajských a politicko-publicistických programoch aj zabezpečenie nestrannosti a objektívnosti. Názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Okrem iných povinností, ako autorské práva a označenie programovej služby, zákon vyžaduje zápis do obchodného registra a uvedenie, čo znamená naliehavý verejný záujem. Ustanovuje aj presné vymedzenia obsahu v prípade verejného záujmu, čím sa zabraňuje zneužívaniu na politické účely počas kampaní.
Povinnosti k obsahu programovej služby
Regulácia obsahu pokrýva ochranu ľudskej dôstojnosti, maloletých a právo na opravu. Vysielateľ je povinný klasifikovať programy podľa vekovej vhodnosti a uplatniť jednotný systém označovania, ktorý určuje Rada. Pre podporu európskych diel a nezávislej produkcie platí povinnosť vyhradiť väčšinový podiel vysielacieho času pre európske diela a najmenej 10 % (u zákonného vysielateľa najmenej 20 %) času pre diela vytvorené nezávislými producentmi. Definujú sa pojmy európske dielo, nezávislý producent a nezávislá produkcia s kritériami na posúdenie nezávislosti - napríklad obmedzenie výroby u jedného vysielateľa na 90 % za tri roky a nemožnosť mať majetkové prepojenie s vysielateľom. Zákon tiež zavádza informačnú povinnosť vysielateľov poskytovať Rade informácie o odvysielaných dielach.
Prístup k informáciám a významným podujatiam
Verejnosť získava prístup k informáciám a významným podujatiam cez právo na krátke spravodajstvo a zoznam významných podujatí, notifikovaný prostredníctvom orgánov Rady Európy. Právo na krátke spravodajstvo a prístup k významným podujatiam nezasahuje do nákupu výhradných práv, len umožňuje ich využitie pri verejnom záujme.
Reklama, telenákup a sponzorovanie
Regulácia reklamy, telenákupu a sponzorovania prešla významnými úpravami. Reklama zahŕňa aj vlastnú propagáciu vysielateľa k jeho programom. Zákon stanovuje aj obmedzenia vo vzťahu k politickej reklame a k výrobkom ako alkoholické nápoje, tabakové výrobky, lieky, zbrane a strelivo. Zakazuje sa reklama na tabakové výrobky; alkohol sa môže reklamiť po 22.00 hod. Časový limit reklamy vychádza zo súladu s Európskym dohovorom RE a Smernicou ES: pre televízne programy s licenciou je maximom 15 % dennného vysielacieho času, s možnosťou navýšenia na 20 % kvôli telenákupom. V prípade vysielania zo zákona sú limity 3 % až 10 % (so spomínanými telenákupmi) a pevný časový limit počas hodiny môže dosiahnuť 20 %. Prime time 19.00-22.00 hod. sa zvyšuje z 6 minút na 8 minút za hodinu. V rozhlasovom vysielaní nie sú takéto prísne limity ako v televíznom vysielaní; platí 20 % denného času pri licenciách a 3 % pri vysielateľovi zo zákona. Pri prerušovaní vysielania reklamou existujú výnimky - nesmie sa prerušovať spravodajstvo, programy politickej publicistiky, náboženské programy, programy pre maloletých a bohoslužby.
Nový koncept telenákupu rozlišuje tri formy: telenákupný šot (max 15 minút), telenákupný program a programová služba zameraná na telenákup. Telenákupné šoty sa počítajú do denného 20 % limitu reklamy. Telenákupné programy môžu vysielať vysielatelia s licenciou najviac 8 denne a celkový rozsah nesmie presiahnuť 3 hodiny denne. Rozšírené sú aj možnosti sponzorovania programov - alkohol nie je zakázanou komoditou; môžu sponzorovať programy aj výrobcom alkoholu, a umožnené je aj sponzorstvo zo strany právnických alebo fyzických osôb zaoberajúcich sa výrobou alebo predajom liekov.
Povoľovacie konania a licencie
Najzásadnejšou zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave je rozdielna úprava povoľovacieho konania pre vysielateľov a prevádzkovateľov retransmisie. Oprávnenie na vysielanie vzniká pre verejnoprávne vysielanie zákonom a pre súkromných vysielateľov licenciou udelenej Radou. Licencia je naďalej nenároková; splnenie náležitostí žiadosti o licenciu nezakladá nárok na udelenie licencie a Rada má možnosť výberu medzi uchádzačmi. Licencia sa udeľuje právnickej alebo fyzickej osobe za splnenia určitých podmienok. Pri právnickej osobe musí mať právnu formu obchodnej spoločnosti; ak je akciová spoločnosť, akcie musia byť na meno a registrované v Slovenskej obchodnej spoločnosti (SCP).
NR SR doplnilo do druhého čítania kompetenciu schvaľovať licencie na celoplošné vysielanie, čo vzbudzuje diskusiu o súlade so správnym konaním a lehôtami. Celoplošné licencie sú podmienené, ak vysielanie pokrýva celé územie SR a prijímajú ho viac ako 80 % obyvateľov. Licencie na rozhlasové vysielanie možno udeliť až na 8 rokov a na televízne vysielanie na 12 rokov. Licenciu je možné predĺžiť iba raz. Zákon zaviedol pojem krátkodobej licencie (max. 30 dní v roku) pre obmedzené vysielanie. Dôraz na zrušenie licenčných podmienok znamená, že Rada nemôže ukladať iné povinnosti než tie, ktoré vyplývajú zo zákona. Dva typy licenčných konaní: konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie a konanie o udelenie ostatných licencií. V prípade konania o terestriálnu licenciu konanie začína z vlastného podnetu Rady; pri ostatných konaniach sa začína dňom doručenia žiadosti.
Prípad STVR a konkrétne znenie zákona
V prieskume 20. júna Bratislava: RTVS sa zmení na STVR (Slovenskú televíziu a rozhlas). Riaditeľa má voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi MK SR; deväťčlenná rada, ďalšími piatimi členmi volí NR SR na základe návrhu parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Funkčné obdobie člena rady ostáva šesťročné; riaditeľ sa predĺži z piatich na šesť rokov. Zriadi sa deväťčlenná etická komisia ako poradný orgán rady s cieľom dohliadať na dodržiavanie etických noriem novinárskej práce.
Okrem iného bude STVR mať povinnosť zaradiť v časoch 23:30-00:30 štátnu hymnu SR a rozšíriť hlavnú činnosť o vysielanie najmenej troch televíznych programových služieb a programov zameraných na Slovákov žijúcich v zahraničí. Zabezpečí sa minimálny rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych štúdií - každý štúdio minimálne 20 minút denne. Zmena názvu média je motivovaná otázkou národného označenia a preferovaného regionálneho označenia.
Vo financovaní STVR má primárnym zdrojom byť nárokovateľný príspevok vo výške najmenej 0,12 % HDP. Zákon má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia a vyžaduje prechodné opatrenia na zavedenie nových štruktúr a systémov v STVR.
Praktické dopady pre verejné vysielanie na verejnom priestranstve
Novelizovaný zákon významne zvyšuje profesionalizáciu a transparentnosť v riadení verejného vysielania, posilňuje nezávislosť Rady, zrovnáva mechanizmus udeľovania licencií medzi televíznym a rozhlasovým vysielaním a zavádza prísnejšie pravidlá pre obsah, reklamu a telenákup. Zvýrazňuje tiež význam európskej diela a nezávislej produkcie v súlade s Európskou úniou a Európskym dohovorom RE a Smernicou ES.
| Oblasť | Úprava | Dopad |
|---|---|---|
| Licencie | nenárokové, dva typy konaní | zjednodšenie, transparentnosť |
| Rozhlas/Televízia | rozšírenie povinností a práv | zajišťuje verejný záujem a kvalitu obsahu |
| Regulácia reklamy | časové limity, telenákup, sponzorovanie | ochrana diváka, férová súťaž |
| Rada | transparentné hlasovanie, etická komisia | zvýšená dôveryhodnosť |
tags: #reprodukcia #televizie #na #verejnom #priestranstve