Keďže bábätká ešte nedokážu verbálne komunikovať, mimika a gestikulácia sú jedinými spôsobmi, ktorými vedia okoliu naznačiť, v akom emocionálnom rozpoložení sa momentálne nachádzajú. Z rozhadzovania oboma pármi končatín môže u bábätiek mnohokrát vyplývať pocit radosti zo známeho hlasu alebo zo zazretia povedomej tváre. Okolo tretieho mesiaca života sa pripája aj pocit hnevu, ktorý takouto gestikuláciou dokážu prejavovať. Význam nadmerného pohybu končatín závisí, samozrejme, od výrazu v tvári a iných pridružených foriem reči tela.
Prehnané pohyby rúčkami a nôžkami však môže prameniť aj zo zvýšeného svalového napätia, tiež známeho ako hypertonus. Okrem rozhadzovania končatinami medzi príznaky zaraďujeme neprirodzené zakláňanie hlavičky, prehýbanie sa do pozície pripomínajúcej zaoblenie luku či zovieranie rúčok v päsť. Všetky tieto prejavy sú pre bábätká typické, pretože v počiatočných štádiách života majú určité pohybové obmedzenia, no dlhodobé pozorovanie takéhoto kŕčovitého správania u bábätka môže poukazovať práve na prítomnosť hypertonusu.
Čo spôsobuje nadmerné svalové napätie?
Najčastejšie ide o ťažkosti súvisiace s tráviacim traktom, ako reflux či kolika. Bábätko má podráždený pažerák a boľavé bruško, čo prejavuje práve napínaním končatín a zakláňaním sa smerom vzad. Okolo tretieho mesiaca života dieťaťa, keď sa zvyšuje úroveň a frekvencia aktívneho pohybu bábätka, utíchajú aj kolikové stavy a zažívacie problémy, čím ustupuje aj rozhadzovanie končatín.
Hypertonus však môže vznikať aj v dôsledku nesprávneho polohovania dieťatka na rukách. Hypertonus však môže poukazovať aj na vážny problém z hľadiska nervovej sústavy. Rozhadzovaním končatín sa môže totiž prejavovať porucha v tomto centrálnom systéme detského organizmu. Vyskytuje sa najmä u predčasne narodených detí, no objaviť sa môže aj u donosených bábätiek, ktoré prídu na svet pôrodom s komplikáciami.
Neriešenie takéhoto vážneho druhu nadmerného svalového napätia môže viesť k dlhodobým problémom v oblasti detského vývoja. Táto diagnóza má totiž značný vplyv na budúce pohybové schopnosti dieťaťa. Často sa objavuje prehýbanie celého tela do záklonu, asymetria pri plazení či úplná neschopnosť lozenia dieťatka po štyroch. U detičiek s hypertonusom tiež absentuje schopnosť stáť na celej ploche chodidla. Vo všeobecnosti má nadmerné svalové napätie negatívny dopad aj na chodenie, pretože dieťa má v dôsledku tohto problému tendenciu chodiť skôr po špičkách. Typická je tiež hyperaktivita, poruchy učenia a nesústredenosť.
Samozrejme, nie v každom prípade musí byť dôvodom rozhadzovania rúčkami a nožičkami hypertonus, no nikdy nie je na škodu tento príznak preveriť. Na základe názorov mamičiek na diskusných fórach možno konštatovať, že ak lekárovi nepripadá takáto reč tela dieťatka zvláštna, pravdepodobne pôjde o bežnú gestikuláciu, ktorou bábätká neverbálne vyjadrujú svoje aktuálne pocity.
Syndróm nepokojných nôh u detí
Všimli ste si, že je vaše dieťa nepokojné a má nekontrolovateľné pohyby nôh? Môže ísť o syndróm nepokojných nôh, s ktorým sa podľa štatistík stretáva 2 % detí. Tento problém však nie je obmedzený len na deti - nepokojné nohy v tehotenstve trápia aj budúce mamičky a syndróm nepokojných nôh sa vyskytuje aj u dospelých.
Kedy ide o syndróm nepokojných nôh u detí?
Nazýva sa aj pediatrický syndróm nepokojných nôh a je to neurologické ochorenie, pri ktorom má dieťa neustálu potrebu pohybovať nohami. Jeho prejavy sa zhoršujú najmä večer alebo v noci. Pocit úľavy sa dostaví pri pohybe alebo chôdzi. Výskum z roku 2020 zistil, že syndróm nepokojných nôh postihuje 2,4 až 3,1 % detí vo veku od 7 do 15 rokov, pričom je častejší u chlapcov než u dievčat.
Príznaky syndrómu nepokojných nôh u detí
Prejavy nepokojných nôh u detí sa zvyčajne zhoršujú v noci. Deti môžu mať problémy so zaspávaním a často sa v noci budiť alebo sa sťažovať na bolesti nôh.
Aké sú príčiny syndrómu nepokojných nôh u detí?
Podľa vedeckých zistení, môže tento stav spôsobovať:
- Genetika: Rodinná anamnéza zohráva dôležitú úlohu pri výskyte syndrómu nepokojných nôh u detí. Štúdia z roku 2020 ukázala, že deti, ktorých aspoň jeden z rodičov trpí týmto ochorením, majú väčšiu pravdepodobnosť, že sa tento stav prejaví aj u nich. Prevalencia bola až 13 % u detí s rodinnou anamnézou, oproti 6,9 % detí, ktorých rodičia netrpeli syndrómom nepokojných nôh.
- Zmeny v signalizácii mozgu: Dopamín je chemická látka v mozgu, ktorá pomáha riadiť pohyby nášho tela. Ako uvádzajú vedci, u detí so syndrómom nepokojných nôh môže byť hladina dopamínu nižšia, čo spôsobuje, že mozog nedostáva správne signály na ovládanie pohybov. To môže viesť k nepohodliu v nohách a nutkaniu nimi hýbať.
- Nízka hladina železa: Nedostatok železa môže byť podľa odborníkov ďalšou príčinou syndrómu nepokojných nôh u detí. Železo prispieva k správnej tvorbe červených krviniek a hemoglobínu, ktorý transportuje kyslík do tkanív a orgánov. Ak má dieťa nedostatok tohto minerálu, môže to ovplyvniť správnu činnosť nervového systému, ktorý riadi pohyby tela a spôsobiť nepríjemné pocity v nohách. Deťom by ste mali do jedálnička zaradiť potraviny bohaté na železo ako sú napríklad: hydinové mäso, fazuľa, sušené ovocie (hrozienky, figy), tofu, orechy, tmavá listová zelenina. Ak deťom neviete doplniť dostatok železa zo stravy, môžete zvážiť užívanie doplnkov výživy, ktoré im pomôžu dosiahnuť potrebnú dennú dávku tohto dôležitého minerálu.
Prečo by ste nemali podceniť syndróm nepokojných nôh u detí?
Zatiaľ neexistuje dostatok výskumov, no vedci sa domnievajú, že syndróm nepokojných nôh u detí môže byť spojený poruchou pozornosti spojenou s hyperaktivitou (ADHD). Podľa odborníkov z Cleveland Clinic má približne 25 % detí, ktoré trápia nepokojné nohy aj príznaky ADHD. Vedci sa domnievajú, že to môže súvisieť s rovnakými genetickými alebo environmentálnymi faktormi, ako je nedostatok železa, ktorý je spojený s oboma poruchami.
Ako riešiť syndróm nepokojných nôh u detí?
Existuje niekoľko možností, ktoré môžu pomôcť pri príznakoch nepokojných nôh u detí:
- Teplé a studené obklady: Výskum z roku 2022 preukázal, že aplikácia tepla môže pomôcť zmierniť príznaky syndrómu nepokojných nôh. Teplo napomáha uvoľneniu svalov a zlepšuje cirkuláciu krvi, kým studený obklad môže znížiť hladinu histamínu, čo pomáha zmierniť podráždenie nervov spojených so syndrómom nepokojných nôh u detí.
- Teplý kúpeľ: Teplá voda uvoľňuje svaly a zlepšuje prietok krvi vo svaloch. Upokojujúci teplý kúpeľ môže u detí zmierniť nepohodlie v nohách a podporiť lepší spánok.
- Masáž nôh: Odborníci uvádzajú, že jemná masáž nôh môže u detí uvoľniť svalové napätie a zmierniť príznaky nepokojných nôh.
- Pravidelná fyzická aktivita: Pohyb môže uľaviť od pocitu nepokojných nôh, pretože zlepšuje krvný obeh. Snažte sa, aby vaše dieťa malo pravidelný pohyb aspoň 30 minút denne. Môžete spolu vyskúšať aj strečing alebo cielené naťahovanie nôh, čo poskytuje úľavu od bolesti. Dôležité je však, aby sa dieťa vyhýbalo fyzickej aktivite tesne pred spaním, pretože to môže sťažiť zaspávanie.
- Spánková hygiena: Syndróm nepokojných nôh môže narušiť zaspávanie aj kvalitu spánku, preto je dôležité deťom vytvoriť spánkovú hygienu, ktorá by mala zahŕňať:
- Nastavte deťom pravidelný spánkový režim - je dôležité aby dieťa zaspávalo a vstávalo v rovnakých časoch, aj počas víkendov.
- Zabezpečte dostatočný čas spánku - dĺžka spánku u detí je v každom veku rôzna.
- Obmedzte nápoje a jedlá tesne pred spaním.
- Odložte deťom smartfóny, tablety a notebooky minimálne hodinu pred spaním - modré svetlo z obrazoviek narúša zaspávanie.
- Vytvorte vhodné prostredie na spanie - tichá a tmavá miestnosť, teplota 18 - 22 °C.
- Vitamíny a minerály: Pre deti je obzvlášť dôležité, aby mali v strave dostatok vitamínov a minerálov, ktoré sú kľúčové pre ich zdravý rast a vývoj. Niekedy je náročné doplniť dostatok všetkých látok len potravinami, preto je vhodné zvoliť výživové doplnky.
- Železo: Ako sme písali vyššie, nedostatok železa je jednou z hlavných príčin vzniku nepokojných nôh u detí. V štúdii vedci analyzovali deti od 5 -18 rokov so syndrómom nepokojných nôh, ktoré užívali 3 mg železa na kilogram hmotnosti, počas 8 týždňov. Výsledky ukázali, že došlo k štatisticky významnému nárastu feritínu (proteín, ktorý uchováva železo v tele a pomáha udržiavať jeho správnu hladinu pre rôzne telesné funkcie) a deti zaznamenali zlepšenie príznakov nepokojných nôh. Tieto zistenia naznačujú potenciálny prínos suplementácie železa u detí s týmto ochorením, ale na potvrdenie týchto výsledkov je potrebný ďalší výskum. Tento minerál môžete deťom doplniť výživovými doplnkami. V našej ponuke nájdete železo pre deti od značky Cytoplan, ktoré je vo forme tabliet a je obohatené aj o vitamín C. Je vhodné pre deti od 12 rokov. Pre najmenších môžete vybrať lipozomálne železo, ktoré je v tekutej forme a môžu ho užívať už deti od 3 rokov. Veľmi obľúbenou alternatívou je aj železo v spreji, ktoré má jednoduchú a rýchlu aplikáciu, čo oceníte najmä pri deťoch. Navyše, je vhodné pre deti od 3 rokov.
- Horčík: Horčík prispieva k správnej funkcii psychiky a k správnemu fungovaniu svalov. Podľa vedcov ovplyvňuje aktivitu neurotransmitera (chemická látka, ktorá prenáša nervové impulzy) kyseliny gama-aminomaslovej (GABA), ktorá podporuje relaxáciu mozgu. Štúdia (2022) ukázala, že horčík môže pomôcť uvoľniť svaly v končatinách, čo prispieva k lepšej fyzickej relaxácii a zlepšeniu prejavov nepokojných nôh. U detí môžete horčík doplniť stravou alebo zvoliť doplnky výživy. Dobrým tipom je napríklad lipozomálne magnézium s vitamínom B6, ktoré má vysokú vstrebateľnosť a môžu ho užívať deti od 3 rokov. Alternatívnou môže byť aj horčík v prášku, s obsahom vitamínu C, ktorý prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému, čo je u detí veľmi dôležité.
- Vitamín D: Vitamín D prispieva k správnemu fungovaniu svalov a k udržaniu zdravých kostí. Podľa výskumu (2023) môže nízka hladina vitamínu D u detí súvisieť so syndrómom nepokojných nôh. Experti zistili, že 41,7 % detí s týmto ochorením malo nedostatok vitamínu D v krvi, čo naznačuje možnú súvislosť medzi syndrómom nepokojných nôh u detí a nedostatkom déčka. V našom portfóliu nájdete vitamín D pre deti, ktorý je forme žuvacích tabliet, čo ocenia rodičia aj deti. Vybrať si môžete aj vitamín D v kvapkách od značky Naturtreu, ktorý obsahuje aj vitamín K2 a je vhodný pre deti od 4 rokov.
Kedy je potrebné navštíviť lekára?
Ak prejavy syndrómu nepokojných nôh ovplyvňujú spánok alebo každodenné aktivity, dieťa je nervózne alebo nepokojné, mali by ste navštíviť lekára. Ten môže v prípade potreby vykonať testy zamerané na hladinu železa a diagnostikovať ochorenie.
Minúta z kliniky Mayo: Syndróm nepokojných nôh u detí
Vplyv pôrodu a raného detstva na pohyby dieťaťa
Pamätáte sa na to veľké bruško? Vaše bruško, v ktorom rástlo 40 týždňov krásne bábätko. Po narodení dieťatka je unavená nielen mamička, ale aj samotné dieťatko. Vyvinulo veľkú námahu na to, aby sa dostalo na tento svet. Je unavené a vyčerpané, niektorí odborníci tento stav prirovnávajú k stavu mierneho otrasu mozgu. Bábätko má vydráždenú centrálnu nervovú sústavu. Celý pôrod viedol k zvýšenému napätiu chrbtových svalov, k záklonu hlavy a tela. Preto cíti bábätko neistotu a nie je stabilné, často sa vyľaká a rozhadzuje rukami.
Dieťatko sa potrebuje postupne do 3. mesiaca prispôsobiť prostrediu, aké malo v brušku. Keď položíme dieťatko na pevnú podložku na chrbátik, tlačí hlavou a panvou do podložky, je nestabilné, často v napätí. Necíti sa pohodlne. Dokonca môže dôjsť k zležaniu hlavičky. Preto sa dieťatko pokladá do páperovej perinky, kde sa pekne zahniezdi a zavinie. Tým, že pod perinku, kde je hlavička dieťatka, dávame aj vankúšik, šija sa pretiahne a uvoľní. Nohy sú po pôrode v napätí, preto podložíme aj nožičky a uvoľní sa aj drieková časť. Dieťatko má telíčko v tvare klbka. Táto poloha umožní dieťatku zdvíhať všetky končatiny nad telíčko, čo je pre dieťatko neskutočná drina.
Počas dňa sa hráme s dieťatkom stále v perinke, ideálne až do konca 3. mesiaca, dokým sa dieťatku nepodarí zastabilizovať a uvoľniť na chrbátiku. Musíme ho však v tom podporovať. Perinka pomáha dieťatku pri dýchaní - ľahšie dýcha a zlepší sa fungovanie tráviaceho systému. Taktiež dieťatko spinká lepšie a dlhšie. Počas dňa pokladám dieťatko na krátku chvíľu na pevnú podložku, kde vidím, či je dieťatko stabilné v polohe na chrbte. Stabilita znamená, že dieťatko leží symetricky v osi na celom chrbte, neprepadáva sa doprava ani doľava. Keď sa pozriete zhora na dieťatko (keď je v polohe na chrbte), vidíte, že má telo s hlavičkou rovno v osi nosa, hrudnej kosti a lonovej kosti. Ťažisko sa postupne do 3.mesiaca presunie medzi lopatky a bedernú časť. Ruky a nohy zdvíha hore a dole, dokáže posilňovať posturálne svaly, ktoré sú zodpovedné za správne vzpriamovanie v polohe na brušku, neskôr v sede, stoji až samotnej chôdzi. Keď toto dieťatko dosiahne, má pevnú pôdu na to, aby sa dokázalo ďalej rozvíjať. Uvoľnenie napätia v chrbtovej časti, posilnenie chrbtových a brušných svalov, pomáha pochopiť dieťatku ako sa správne pretáčať na oba boky okolo 4.-5. mesiaca.
Vrodené reflexy a ich úloha vo vývoji
Vrodené reflexy pomáhajú dieťatku v prvých mesiacoch života pri jeho ďalšom vývoji. Novorodenci nie sú na život „tam vonku“ tak zle pripravení, ako by sa nám mohlo na prvý pohľad zdať. Každé novonarodené bábätko poľahky nájde mamičkine prsníky, prisaje sa, začne silno ťahať a prehĺtať. Práve hľadanie (hľadací reflex), sanie a prehĺtanie patria k základným vrodeným reflexom bábätiek.
Čo je reflex?
Reflexy sú mimovoľné spontánne reakcie vyvolané istými podnetmi a majú vždy rovnaký priebeh: keď zdravé dojča jemne pohladíte po líci, začne vytáčať hlavičku a otvárať ústočká. Keď sa dotknete jeho pier, našpúli pusinku a začne silno sať. Keď ho pohladíte na dlani, zovrie pršteky (Palmarov úchopový reflex). Tento reflex vymizne až po piatich mesiacoch. Najprv je však taký silný, že ak by ste bábätko v prvých dňoch zavesili za rúčky na šnúru na prádlo, ostalo by tam visieť.
Stálym opakovaním pohybov vznikajú v mozgu štruktúry, ktoré ich zautomatizujú. Veľa druhov pohybov máme v našej pamäti uložených už od počiatku, napr. kráčací reflex alebo beh u bábätiek: Deti vedia od svojho prvého dňa „behať“. Ak ich nožičkami postavíte na stôl, vykročia vpred akoby vedeli chodiť. Koncom druhého mesiaca síce tento reflex vymizne, ale vzor tohoto pohybu môžeme medzi 3. a 7. mesiacom sledovať, keď sa dieťatko začne plaziť a neskôr loziť. Reflexy pomáhajú deťom trénovať si svalstvo, ktoré budú neskôr potrebovať pri chôdzi či behu.
Hypertonus: Zvýšené svalové napätie u detí
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ako ho identifikovať a efektívne riadiť? Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ako ho rozpoznať a zvládnuť?
Možno ste už niekedy počuli výraz od lekára, že „dieťa je hypertonické,“ alebo naopak „je hypotonické,“ čo tieto zaklínadlá vlastne znamenajú? Pre dobré pochopenie si na začiatok musíme vysvetliť význam tohto slova. Slovo tonus znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené označuje sa to ako hypertonus a naopak ak je znížené, tak je to hypotonus.
Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie?
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Pri vývoji bábätka je dôležité sledovať aj detaily. Ak sa vám niečo nezdá, je vždy lepšie poradiť sa so skúseným fyzioterapeutom.
Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Prečo k tomuto dochádza?
Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus.
Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité problémy riešiť s detským neurológom a následne fyzioterapeutom.
Ako sa neriešenie tohto problému prejaví v neskoršom vývoji?
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch. Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi.
Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Ako hypertonus u bábätka riešiť?
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.
Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Tip na cvik 1:
Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
Tip na cvik 2:
Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.
Porucha periodického pohybu končatín (PLMD)
Za nevyspinkaným dieťatkom býva najčastejšie zlý režim, nesprávna predspánková rutina alebo spánková hygiena. Spánok tiež môže zhoršovať nedostatočný spánok počas dňa alebo príliš málo spánkov a spánku počas dňa. Príčinou zhoršenej kvality spánku býva tiež potravinová intolerancia alebo alergie. Ojedinelejšie sa v mojej praxi stretávam so situáciou, kedy spánok zhoršuje porucha nazývaná periodické pohyby končatín (PLMD: Periodic Limb Movement Disorder). Táto porucha je charakteristická pravidelne sa opakujúcim trhnutím končatín počas spánku (spravidla dolných). PLMD sa prejavuje najmä počas ľahkej fázy NREM spánku. Rodič niekedy spozoruje, že dieťatko počas nočného spánku je nekľudné a jeho končatiny sa opakovane prudko hýbu. Nejedná sa ale o pretáčanie dieťatka, naťahovanie dieťatka alebo iné pohyby, ktoré sú počas REM fázy spánku prirodzené. Ide o prudké a krátke trhnutia, kotré sa najčastejšie vyskytujú v 20-40 sekundových intervaloch. Najčastejšie postihuje dolné končatiny a len veľmi ojedinele sa prejavuje aj trhaním horných končatín. Detí trpiacich narkolepsiou, t.j. Dôsledkom tejto poruchy spí dieťatko prerušovane, doba zaspávania sa predlžuje. Porucha periodického pohybu končatín spôsobuje neodolateľné nutkanie hýbať nohami alebo rukami. Často spôsobuje nepohodlie končatín, ako aj vysokú pravdepodobnosť, že pohyb končatín spôsobí bolesť pri náraze na tvrdé predmety. Periodické pohyby končatín majú za následok zníženie celkového množstva spánku a vedie k pocitu nedostatočného oddychu po nočnom spánku. Počas dňa sú deti ospalé, podráždené. Táto porucha je silne spojená s anémiou z nedostatku železa. Preto sa ako prvé pri podozrení kontroluje krvný obraz. V prípade ak krvný obraz potvrdí nedosatok železa, je suplementácia železa prvou voľbou liečby. Nie každé dieťatko, ktoré sa počas spánku hýbe, snaží pretočiť alebo natiahnuť v zavinovačke má automaticky poruchu periodického pohybu končatín. V prípade podozrenia na PLMD, konzultujte situáciu najskôr s nami alebo vašim pediatrom. V prípade opodstatného podozrenia určí pediater nasledujuci postup.
tags: #rocne #dietatko #rozhadzuje #rukami #a #nohami