Poetika je disciplína literárnej vedy, ktorá sa zaoberá štruktúrou literárneho diela, jeho prvkami, pravidlami a umeleckými prostriedkami. Skúma spôsoby organizácie textu a vzťahy medzi formou a obsahom. Poetika Nerieši všeobecné problémy literárneho života a literárnej tvorby, a preto do jej oblasti nepatria napr. otázky vzťahu literárneho diela k skutočnosti, vznik literárneho diela, podstata krásna; je zameraná na otázky morfologické a estetické znaky textu.
Umelecké jazykové prostriedky a druhy metafor
Trópy sú výrazové umelecké prostriedky založené na obmieňaní lexikálneho významu slova (prenášaní významu).
Metafora - vzniká prenášaním významu na základe vonkajšej podobnosti niektorých znakov - podobnosť tvarov, funkcií, vlastností, farieb, rozsahu atď. V bežnej komunikácii sa stretávame s lexikalizovanou metaforou - bežným používaním zovšednela.
Personifikácia - druh metafory. Porovnávanie predmetov alebo javov s ľudskými vlastnosťami.
Porovnávanie - výrazový prostriedok, pri ktorom jeden predmet sa prirovná k inému. Pozri, tam hviezdy si posadali, akoby nebom diaľ nevládali…
Synekdocha - špecifický druh metonymie založený na prenášaní významu na základe kvantitatívnych súvislostí. Rozmetá svet hŕbou pliev (P.).
Symbol - básnický symbol slúži na nepriame pomenovanie určitého javu či skutočnosti (napr. Kríž - utrpenie). Tatry synu = Slovák (J.).
Alegória - abstraktné pojmy, myšlienky, javy sa vyjadrujú pomocou konkrétneho obrazu na základe určitej podobnosti. Obyčajne sú tieto pojmy znázornené ľuďmi alebo zvieratami (napr. Zmija = faloš, zrada; líška = prefíkanosť). Alegória je v širšom slova zmysle utajený zmysel (inotaj).
Ďalšie významové prostriedky a ich používanie
Epiteton - básnický prívlastok, napr. „krvavé slnko“; Pleonazmus - hromadenie slov s rovnakým alebo podobným významom (napr. „Mrazy štípu, mrazy kúšu!“); Paronomázia - opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou; Aliterácia - opakovanie rovnakých hlások na začiatku slov.
Otočenie podľa autora:
- Horší nežli divé války, hromy, ohně divější. (J. Horší)
- Ruža rany (krvavá rana). (P. O.)
V texte sa objavujú aj príklady prázdneho či opakovaného zvuku: „Duní Dunaj a luna za lunou sa valíd“, „Horí ohník, horí“.
Rôzne druhy poetických prostriedkov a ich prepojenie s dielom
Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, možno mi ruku nedostať, možno mi v diaľky žiaľne utiečknuť. Na každom je krv prischnutá, srdca môjho krv prischnutá. Zanôtili chlapci: „Boli časy, boli! Boli časy boli, boli, ale sa minuli.“
Pleonazmus, paronýmia, anafora, epifora, epizeuxa, paralelizmus a elipsa sú ďalšie formy štylistických figúr, ktoré zvyšujú estetickú hodnotu a obrazovosť textu.
Poetické kompozície a ich rozdelenie
Kompozícia literárneho diela označuje spôsob usporiadania a organizácie textu. Rozlišujeme:
- Chronologickú kompozíciu (dej idúci v časovej postupnosti).
- Retrospektívnu kompozíciu (rozprávanie cez spomienky).
- Paralelné deje (viacero príbehov súbežne).
Rozprávač a jeho perspektíva sú kľúčové: autorský rozprávač (vševediaci), personálny rozprávač (rozpráva z pohľadu jednej postavy), ich-forma (podanie príbehu z pohľadu hlavnej postavy).
Časová organizácia deja
Hlavné typy časovej organizácie sú:
- Chronologická kompozícia - dej v logickom čase od začiatku po koniec.
- Retrospektívna kompozícia - dej rozprávaný cez spomienky postáv.
- G. Témy a motívy v literatúre - kľúčové myšlienky a obrazné prvky naprieč obdobiami.
Náplň poetiky zahŕňa aj komunikačné aspekty literárneho diela: komunikačná poetika skúma text ako odraz skutočnosti, zahŕňa znaky, informácie, témy, štýl a kompozíciu; podáva prehľad žánrov a formy a načrtáva problematiku metakomunikácie a textov o textoch.
Tablea a príklady žánrov
| Žánrový druh | Podžánre | Príklady |
|---|---|---|
| Epika | Epos, román, novela, poviedka | Ilias a Odysea; Pán prsteňov; Zločin a trest |
| Lyrika | Pieseň, óda, elegia, sonet, epigram | Národné piesne; Sonety pre Lauru; Havran |
| Dráma | T r a g é d i a, komédia, činohra | Hamlet, Tartuffe, Jeremiáš |
Význam poetiky v chápaní literárnych diel
Štúdium formy nemusí byť formalistické, ani nemusí do formalizmu ústiť. Literárne dielo je predovšetkým f axom ideologickej povahy, a preto ideologické zrezvedenie pri jeho štúdiu nemožno eliminovať. Poetika nerieši všetky problémy literárneho života a literárnej tvorby a treba ju vnímať spolu s teóriou literatúry a estetikou.
Zakladateľ poetiky Aristoteles stotožnil poetiku so teóriou literatúry krásnej a videl v napodobnení mimésis základnú ambíciu. Rôzne historické prístupy: Galfrius de Vinso, Scaliger, Balbín a Jungmann - rozvíjali pojem poetiky ako náuku o výstave a výkladovnosť.
Vysvetlenie Aristotelove poetiky – a prečo je dôležitá pre scenáristov
Základné pojmy a ich využitie v texte
1) Lexikálne prostriedky: metafora, metonymia, synekdocha, epiteton, pleonazmus, paronýmia, aliterácia, oxymoron, hyperbola, litotes, eufemizmus, dysfemizmus, symbol.
2) Syntaktické prostriedky: anafoa, epifora, epizeuxa, paralelizmus, elipsa, asyndeton, polysyndeton.
3) Zvukové prostriedky: aliterácia, onomatopoeja.