Prípad, ktorý šokoval Českú republiku, kde manželia Libor a Jaroslava zistili pomocou DNA testov, že dieťa, ktoré vychovávajú, nie je ich biologickým potomkom, otvára bolestivé otázky o spoľahlivosti pôrodníckych procesov a emocionálnych dopadoch takýchto zistení.
Prvé pochybnosti o pôvode ich dcéry Nikolky mali manželia už v pôrodnici, keď si všimli nezrovnalosti v jej pôrodnej váhe. Tieto pochybnosti sa časom zintenzívňovali, najmä keď si uvedomili, že ich malé dievčatko má svetlé vlasy, zatiaľ čo obaja rodičia sú tmavovlasí. Následné DNA testy, ktoré podstúpil najprv otec a potom aj matka, potvrdili ich najhoršie obavy - dieťa, ktoré si priniesli domov, nebolo ich biologické. Prípadom sa začala zaoberať polícia aj právnici, čo naznačuje vážnosť situácie a potenciálne právne dôsledky.
Podľa informácií sa v deň pôrodu Jaroslavy prišlo v pôrodnici na svet ďalších päť detí, čo naznačuje, že k zámene mohlo dôjsť medzi tromi dievčatkami. Polícia sa napokon podarilo vypátrať rodinu, ktorá je s najväčšou pravdepodobnosťou druhou obeťou tejto zámeny. Táto rodina v súčasnosti vychováva dieťa Libora a Jaroslavy. Pokusy českého denníka MF DNES o osobný kontakt s touto rodinou však boli neúspešné, matka sa odmietla k situácii vyjadriť.
Tento prípad nie je na Slovensku ojedinelý. Rodičia z východného Slovenska sa stretli s podobnou tragédiou, keď sa ich dcére Lívii diagnostikovala zriedkavá Canavanova choroba. Táto metabolická choroba postihuje centrálnu nervovú sústavu a v súčasnosti na ňu neexistuje liek. Vzácnosťou nie je len samotná choroba, ale aj fakt, že obaja rodičia, Štefánia a Dominik, sú nositeľmi poškodeného génu, čo je genetická rarita. Väčšina detí s touto diagnózou sa dožije maximálne 10 rokov.
"Keď sa vám narodí zdravé dieťa a vám diagnostikujú smrteľnú chorobu, ktoré sa ani nedá liečiť, to je strašné," vyjadrila svoje pocity matka Štefánia. Do štyroch mesiacov sa dievčatko vyvíjalo normálne, no potom si matka začala všímať, že neudrží hlavičku. Po nespočetných návštevách lekárov a genetických testoch bola potvrdená Canavanova choroba.
Otec Dominik opísal šokujúcu reakciu lekárov v Humennom, ktorí uviedli, že taký mozog ešte nevideli a odporučili hľadať informácie o chorobe. Matka Štefánia sa skontaktovala s lekármi v USA, kde bola vybraná do výskumného programu génovej terapie, ktorá predstavuje pre Líviu jedinú nádej. Táto liečba je však extrémne nákladná a vyžaduje si približne 1,5 milióna dolárov. "Keď si to tak poviete, keby sa našlo milión ľudí, ktorí dajú po 1 euro, na Slovensku je 5 miliónov ľudí, aké jednoduché. Ale ono to tak nie je," dodala matka Lívie, ktorá je vďačná za každú pomoc.
Napriek finančnej náročnosti sa objavujú aj pozitívne príklady solidarity. Napríklad obyvatelia Sniny na charitatívnom behu vyzbierali pre Líviu 3600 eur. Rodina potrebuje získať peniaze čo najskôr, pretože čas hrá proti nim. Ak by Lívia podstúpila génovú terapiu do konca roka, bola by najmladším dieťaťom na svete liečeným týmto unikátnym spôsobom.
Prípad českých manželov Libora a Jaroslavy nebol jediným prípadom zámeny detí v Česku. Podobný škandál sa odohral aj v minulosti, keď rodina Olbertovcov zistila, že im v pôrodnici vymenili dcéru Natálku. Na rozdiel od prípadu z Třebíča, Olbertovci prišli na omyl už druhý deň po návrate z pôrodnice vďaka rozdielu v číslach na náramkoch. Následné DNA testy potvrdili zámenu s rodinou Maťovčíkovcov.
Eva Olbertová spomína na hektické dni, keď si s manželom uvedomili, že v dome rodiny z Brezy je ich dieťa. Dnes je už všetko v normále a sú šťastní, že sa na omyl prišlo včas. Pamiatkou na Mariku Maťovčíkovú, ktorú si priviezli z pôrodnice, sú len fotografie. Porovnávaním snímok bolo jasné, že ide o rozdielne deti.
Olbertovci nedostali od nemocnice v Dolnom Kubíne žiadne finančné odškodnenie. Prijali ospravedlnenie a balík plienok, ktorý im osobne priniesol primár. Napriek tlaku okolia, aby žiadali odškodné, sa rozhodli inak. "Niektorí ľudia by nás začali podozrievať z toho, že sme si deti vymenili schválne a ideme za peniazmi. To nepotrebujeme," vysvetlila Eva.
Pani Eva sa vie vžiť do pocitov rodičov, ktorí vychovávali cudzie dieťa dlhšie obdobie, ale ich situácia bola neporovnateľne horšia. "My sme si to vyriešili za týždeň, stalo sa a je to preč. Oni tie deti vychovávali desať mesiacov. Musí to byť neskutočne ťažké. Ani si nechcem predstaviť, čo by som robila na ich mieste."
Kým obete dlhšie trvajúcej zámeny z českého prípadu čakajú na množstvo spoločných stretnutí a návštev psychológa, Olbertovci a Maťovčíkovci už žijú relatívne pokojný život a nekontaktujú sa. Eva však pripúšťa, že by rada videla, ako vyzerá malá Marika. "Chýba možno ten prvý krok. Je nám hlúpe len tak prísť k nim, zaklopať a povedať, ako sa máte. Zvlášť po tom, čo sme im museli oznámiť."
Rodičia plánujú Natálke v budúcnosti vyrozprávať celý príbeh o prvých dňoch jej života. "Určite jej nebudeme nič tajiť. Z jej pohľadu sa vlastne nič strašné nestalo. Bude však lepšie, keď sa to dozvie od nás, a nie od cudzích. Máme pre ňu odložené všetky noviny a časopisy," hovorí pani Eva.
V dedine Olbertovcom všetci držali palce a podporovali ich. Napriek tomu sa našli aj takí, čo ich obviňovali zo zámernej výmeny, čo pani Eva nechápe a mrzí ju. Z tohto dôvodu sa rozhodla, že v prípade tretieho pôrodu už v tejto nemocnici rodiť nebude, aj keď na starostlivosť nemá zlé slová. "Neviem si predstaviť, že by som sa do toho prostredia musela vrátiť." Pravdepodobnosť podobného incidentu v inej pôrodnici považuje za minimálnu.
Prípad výmeny detí vyvoláva otázky aj o procese pomenovania novorodencov. Niektoré matky sa rozhodnú pre meno až po pôrode, keď dieťa prvýkrát uvidia. V zahraničí majú rodičia na pomenovanie potomka oveľa viac času, čo im umožňuje lepšie zladiť meno s osobnosťou dieťaťa. V niektorých kultúrach, napríklad u indiánskych kmeňov, sa mená deťom dávajú až v neskoršom veku z dôvodu viery v možnosť zneužitia mena v čiernej mágii.
Unesené: Čínske boje o starostlivosť o deti | Dokument 101 East
V pôrodniciach sa na zabránenie zámeny používajú rôzne metómy, ako sú očíslované náramky pre matku a dieťa, prípadne označovanie novorodencov na chrbátiku. Napriek týmto opatreniam, ľudský faktor a zriedkavé chyby stále predstavujú riziko. Prípad z Třebíča a spomienky na podobné udalosti na Slovensku slúžia ako pripomienka dôležitosti pozornosti a zodpovednosti v zdravotníckych zariadeniach, kde sa rodia nové životy.