Daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, známe aj ako daňový bonus na vyživované dieťa, predstavuje pre fyzické osoby nezanedbateľnú položku, ktorá znižuje celkový odvod dane z príjmov fyzických osôb. Hoci ide o dlhoročnú problematiku, jeho výška a podmienky pre jeho uplatnenie sa v poslednom období často menili. Jednou zo situácií, keď si daňovníci nie sú istí, či si môžu daňové zvýhodnenie na vyživované dieťa (ďalej len „daňové zvýhodnenie“) uplatniť, je okamih, keď vyživované dieťa uzavrie manželstvo. Odpoveď na vzniknutú otázku nám dáva zákon o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). To, že ide pre daňovníkov o nezanedbateľnú finančnú čiastku, umocňuje fakt, že daňové zvýhodnenie je vlastne zľavou z dane a nie položkou znižujúcou iba základ dane.
Daňový bonus je možné uplatňovať len na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, ktorým je nezaopatrené dieťa vymedzené v § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“). Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu [§ 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona o prídavku na dieťa].
Podmienky pre uplatnenie daňového bonusu
ZDP vyžaduje pre uplatnenie daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa splnenie niekoľkých podmienok.
1. Vyživované dieťa
Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/ 2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov.
Za vyživované dieťa sa považuje dieťa do 25 rokov, ktoré študuje, alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie či pracovať z dôvodu choroby alebo zdravotného znevýhodnenia.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie znamená denné štúdium na strednej alebo vysokej škole, vrátane opakovania ročníkov a obdobia tesne po skončení strednej školy do konca školského roka.
Dieťa, ktoré skončí denné štúdium na strednej škole, sa považuje za nezaopatrené do konca školského roka, t.j. do 31. augusta príslušného roka.
Nárok na daňový bonus vzniká naďalej na nezaopatrené dieťa v zmysle zákona o prídavku na dieťa, avšak len do 18 rokov jeho veku, čo upravuje priamo § 33 ZDP. Nezaopatreným dieťaťom podľa zákona o prídavku na dieťa je aj dieťa, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy, alebo dieťa, ktoré sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.
Podľa § 3 ods. Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie podľa zákona o prídavku na dieťa je štúdium, ktoré sa organizuje na strednej škole dennou formou (§ 54 ods. 1 a 2 zákona č. 245/2008 Z. z.) alebo sa uskutočňuje na vysokej škole dennou formou [§ 60 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 455/2012 Z. z. (ďalej len „zákon o vysokých školách“)].
Zákon o prídavku na dieťa v ustanovených prípadoch vymedzuje za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie aj iné obdobie, napr. tzv. Ide napr. dieťa ukončí štúdium na strednej škole v júni 2025 a od 1. 7. dieťa ukončí štúdium na strednej škole v júni 2025 a na vysokú školu sa zapíše dňa 10. 10. dieťa ukončí vysokoškolské štúdium prvého stupňa v máji 2025 a na vysokoškolské štúdium prvého stupňa (iný odbor) sa zapíše 25. 8. iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „Ministerstvo školstva SR“) postavené na úroveň štúdia na školách v SR [§ 4 ods. 5 písm.
V prípade, keď vyživované dieťa uzavrie manželstvo, musíme nahliadnuť do ustanovenia § 33 ods. 3 ZDP, pretože ide o špeciálne ustanovenie, ktoré rieši skúmanú problematiku. Podľa tohto ustanovenia platí, že ak dieťa uzatvorí manželstvo, tak rodič tohto dieťaťa (prípadne ten, u ktorého ide vo vzťahu k tomuto dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu) si môže po uplynutí zdaňovacieho obdobia uplatniť daňový bonus na toto dieťa, ak dieťa s ním žije v domácnosti a ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu zodpovedajúcu 21-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného roka.
Za vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.
2. Spoločná domácnosť
Ďalšou podmienkou pre uplatnenie daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa je to, že toto dieťa musí žiť v domácnosti s daňovníkom. Pri význame slova domácnosť ZDP odkazuje na Občiansky zákonník. Podľa neho domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. ZDP však ešte dodáva, že prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu.
Zároveň je nutné uviesť, že vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady.
3. Uplatnenie nároku na daňový bonus
Vo všeobecnosti platí, že ak deti vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť na všetky deti po všetky kalendárne mesiace roka len jeden z nich. Je však možný aj taký postup, že pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia si uplatní jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť na všetky vyživované deti druhý z daňovníkov.
Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden kalendárny mesiac alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno poskytnúť daňové zvýhodnenie za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie.
Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem. Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlho do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31.8.2025 bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.
V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. 1.
Výpočet výšky daňového bonusu
Nárok na daňový bonus je možné uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn.
Pri uplatnení daňového bonusu na vyživované dieťa sa teda jeho maximálna výška porovnáva s ustanoveným percentom základu dane z príjmov. Výsledkom môže byť, že zamestnanci alebo podnikatelia s nižšími príjmami si daňový bonus na vyživované dieťa nebudú môcť uplatniť v jeho maximálnej možnej sume podľa ZDP.
Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo ich úhrn, môže pri podaní daňového priznania k dani z príjmov navýšiť svoj základ dane o úhrn základov dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa v domácnosti, resp.
Ak je základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn alebo navýšený základ dane (čiastkový základ dane) vyšší ako 1,5-násobok 12-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uplatňuje daňový bonus (za rok 2025 je to priemerná mzda vyhlásená za rok 2023), nárok na daňový bonus na každé jedno vyživované dieťa sa znižuje o 1/10 rozdielu medzi základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn.
Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v roku 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Ak daňovník navýši svoj základ dane o základ dane druhej oprávnenej osoby, musí aj druhá oprávnená osoba, ktorá s daňovníkom vyživuje dieťa v domácnosti dosahovať v roku 2025 najmenej 90 % príjmov zo zdrojov na území SR.
Príklady výpočtu
Otázka č. 1: Daňovník za rok 2025 vykáže základ dane z príjmov z podnikania vo výške 3 250 eur, celý rok vyživuje jedno 12 ročné dieťa a v novembri 2025 sa mu narodilo druhé dieťa. Daňovník si môže uplatniť nárok na daňový bonus za 10 mesiacov roku 2025 (kedy vyživoval len jedno dieťa) najviac vo výške 29% z vykázaného základu dane, čo je najviac vo výške 785,40 eura (3250*0,29/12*10). Nakoľko dva mesiace roku 2025 vyživuje dve deti do 15 rokov, môže si za toto obdobie uplatniť nárok na daňový bonus najviac vo výške 36 % z vykázaného základu dane, čo je 195 eur (3 250*0,36/12*2).
Otázka č. 2: Daňovník za rok 2025 vykáže základ dane z príjmov z podnikania vo výške 30 000 eur, celý rok vyživuje 2 deti, jedno 2 ročné dieťa a jedno 12 ročné. Daňovník za rok 2025 vykázal základ dane v sume presahujúcej 1,5 násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve v SR za rok 2023 čo predstavuje ročne sumu 25 740 (1 430*1,5 eur*12) a musí krátiť nárok na daňový bonus o 1/10 rozdielu medzi jeho základom dane a sumou 25 740 eur. Nárok na daňový bonus na každé dieťa sa teda znižuje o 426 eur (30 000 -25 740 = 4 260, z toho 1/10 je 426).
Otázka č. 3: Daňovník za rok 2025 vykáže základ dane z príjmov z podnikania vo výške 30 000 eur, celý rok vyživuje dieťa, ktoré má 5 rokov a v novembri 2025 sa mu narodilo druhé dieťa. Daňovník za rok 2025 vykázal základ dane v sume presahujúcej 1,5 násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve v SR za rok 2023 čo predstavuje ročne sumu 25 740 (1 430*1,5 eur*12) a musí krátiť nárok na daňový bonus o 1/10 rozdielu medzi jeho základom dane a sumou 25 740 eur. Nárok na daňový bonus sa teda znižuje o 426 eur (30 000 -25 740 = 4 260, z toho 1/10 je 426) pri dieťati, ktoré vyživuje celý rok. Pri dieťati, ktoré sa narodilo v novembri 2025 sa nárok na daňový bonus vo výške 200 eur ( 100*2) znižuje len o pomernú časť zo sumy 1/10, t.j. o sumu 71 eur ( 426/12*2). Nárok na daňový bonus na 5 ročné dieťa je 774 eur (1200 - 426), a na druhé dieťa v sume 129 (200 - 71), čo je spolu 903 eur.
Otázka č. 9: Daňovník si chce uplatniť daňový bonus na dcéru (nar.2001), ktorá je študentkou denného štúdia VŠ. Dcéra sa v roku 2021 vydala, jej manžel bol študentom VŠ. Daňový bonus na dieťa si stále uplatňoval otec, aj v roku 2021, 2022 aj v roku 2023. V roku 2023 prerušil dcérin manžel štúdium a pracuje v zahraničí. Ak manžel dcéry žijúcej v spoločnej domácnosti s otcom nedosiahne v zdaňovacom období roku 2023 zdaniteľný príjem presahujúci sumu 4 922,82 eura, uplatní si otec dieťaťa daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia za tie mesiace, počas ktorých dieťa žilo s ním v spoločnej domácnosti.
Otázka č. 10: Dieťaťu bol dňa 24.1.2025 rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok so spätnou platnosťou od 11.3.2024. Od akého dátumu zaniká nárok na daňový bonus daňovníkovi, nakoľko daňový bonus bol uplatnený na celý rok 2024? Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Nárok na daňový bonus zanikol od 1.2.2025.
Vyživovacia povinnosť a jej trvanie
Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.
Do pozornosti by sme sa chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej školy, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.
V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
„Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár.
Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Ako sme spomínali v predchádzajúcom článku: výpočet výšky výživného na dieťa, zákon stavuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019). Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
„V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
„Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.
Náhradné výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.
Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov.
Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.
Vysvetlenie daňového bonusu na dieťa.
tags: #za #vyzivovane #dieta #sa #povazuje