Separačná úzkosť, ktorá sa prvýkrát vo zvýšenej miere objaví okolo 8-10 mesiaca, často spolu so stavaním sa a štvornožkovaním, je prirodzený míľnik, ktorým si prejde každé bábätko. Neexistuje čarovný trik, ktorý dieťaťu nechá zmiznúť túto úzkosť. Ako sa prejavuje separačná úzkosť? Dieťatko začne zrazu z ničoho nič pri zaspávaní plakať, v postieľke sa stále dookola stavať, v noci často budiť, denné spánky sa môžu skrátiť, dieťatko môže odmietať denné spánky. Týmto spôsobom ukazujete, že veci existujú, aj keď ich nevidíme.
V prvom rade hodnotenie, že takéto prejavy majú len zlé a nevychované deti, je absolútne nesprávne. Prvé obdobie vzdoru je charakteristické pre vek 2 až 3 rokov, no nemožno ho fixovať na presný vek. Vzdor sa môže objaviť u dieťaťa, keď má 1 rok, ale aj keď má 5 rokov. Všeobecne sa však prvé obdobie vzdoru typicky objavuje v priebehu 13. - 36. mesiaca. To, ako dlho trvá obdobie vzdoru, je veľmi individuálne. Hysterický plač u 4-ročného dieťaťa je rovnako pravdepodobný ako záchvaty hnevu u 2-ročného dieťaťa. Vzdorovité správanie u detí rôzne začína i rôzne končí a odlišný je aj jeho priebeh. Prečo sa vlastne hysterické záchvaty u detí objavujú? Najlogickejším vysvetlením je práve obdobie vzdoru, pre ktoré sú takéto prejavy typické. Vzdorovité obdobie nie je doménou zlých, neposlušných a nevychovaných detí. „Prvá puberta“ je prirodzeným javom, ktorý sa vo vývoji dieťaťa objavuje. Súvisí s hormonálnymi zmenami, ale tiež s intelektuálnym, emocionálnym, psychickým a sociálnym vývinom. Snahou dieťaťa je presadiť svoju vôľu, a to za každú cenu. Dôvodom hysterických prejavov, kriku, plaču a hádzania sa o zem je, že dieťa nedokáže ovládať a vyjadriť svoje emócie. V prvom období vzdoru je ťažké pre dieťa pochopiť, že niečo musí rešpektovať a nedokáže chápať ani pocity iných ľudí. Jeho emočný vývoj nie je natoľko zrelý, aby to vyjadrilo inak než hnevom. Týmto spôsobom uvoľní svoju frustráciu a verí, že dosiahne to, čo chce. Odmietanie lásky rodičov, nepochopenie a hnev musia rodičia do určitej miery akceptovať.
Obdobie vzdoru je typické výbuchmi intenzívnych emócií, plačom, krikom, hádzaním sa o zem a ďalšími prejavmi frustrácie. Takéto záchvaty sú bežné najmä u malých detí, pretože sú vo fáze vývoja, kedy sa ešte len učia ovládať svoje pocity a komunikovať svoje potreby. Hoci vás môžu jednoducho vystrašiť, záchvaty hnevu sú bežnou súčasťou emocionálneho rastu dieťaťa. Záchvaty zvyčajne začínajú vo veku 18 mesiacov a vrcholia medzi 2. a 3. rokom života.
Najčastejšie otázky - FAQ
Čo sa môže skrývať za záchvatom zlosti:
- Únava
- Hlad
- Pocit nedostatku pozornosti a lásky
- Bolesť
- Akýkoľvek fyzický diskomfort
- Nepriaznivá udalosť v rodine - hádky či rozvod rodičov, smrť
- Frustrácia
- Strach
Možno ste nepočuli, že aj neustále „odpinkávanie“ dieťaťa je určitou formou zanedbávania. Ak permanentne na dieťa nemáte čas, právom sa cíti odstrčené a nemilované. Záchvaty zlosti môžu byť jedným z prejavov, že dieťa tieto pocity nemá spracované. Záchvatmi zlosti nás deti zvyčajne nechcú nahnevať. Namiesto domnienok a konštrukcií typu “chce ma strápniť” skúsme zistiť, prečo dieťa koná tak, ako koná.
Pri vašom odchode na krátky nákup, do fitka alebo na kávu so súrodencom dieťatko vždy pobozkajte a rozlúčte sa. Nikdy neodchýľte „na tajnáča“. Kazi to vzťah a dôveru medzi vami a dieťaťom. Odfoťte dieťa pri jednotlivých úkonoch predspánkovej rutiny (s maminkou, s ockom, samé). Večera - kúpanie - pitie mliečka - čítanie - obliekanie vaku - uloženie do postieľky - dieťatko spí. Vytvorte si zošiť alebo knihu a ponaliepajte jednotlivé fotografie v správnom poradí a cez deň a pred spaním (začiatkom rutiny) si knihu prezerajte/čítajte.
Ako zvládnuť obdobie vzdoru a hysterické záchvaty
Je dobré a vhodné, aby detičky občas boli chvíľku aj samé s niekým iným, napr. ocko, babka a pod. Je to veľmi dôležité, aby sa naučili, že keď odídete, vždy sa vrátite a že aj niekto iný ako maminka je milujúca dôveryhodná osoba.
Vytvorte si rutinu: Naplánovať si rutinu a mať pravidelnosť v jedle, spánku a iných aktivitách poskytuje deťom pocit bezpečia a predvídateľnosti. To znižuje stres, podporí zdravý spánkový režim a uľahčuje zvykanie si na denný režim. Dajte im na výber: Namiesto otvorených otázok a prísnych príkazov je dobré ponúknuť na výber z dvoch možností (ktoré vám obe prídu prijateľné). Sledovanie príznakov únavy a hladu: Deti v tomto veku sa rýchlo stanú podráždenými, keď sú unavené alebo hladné.
Ako reagovať?
- Zachovajte pokoj: Buďte pre deti stabilnou a pevnou kotvou v búrke emócií (najnáročnejšia časť pre všetkých rodičov, ale naozaj to funguje).
- Rešpektujte pocity dieťaťa: „Viem, že si naštvaný, že si nemôžeš dať ďalší keksík, ale tvoje brucho mi povedalo, že príliš veľa cukru ho bolí.
- Vyhnite sa zvýšeniu hlasu: Nesúťažte s dieťaťom v tom, kto vie kričať hlasnejšie. To prebiehajúci záchvat hnevu len zhorší.
- Vytvorte miesto na upokojenie sa: Ak máte pocit, že dieťa potrebuje chvíľku osamote na zamyslenie, vyčleňte samostatné a oddelené miesto, kde sa môže upokojiť.
Čo robiť po záchvate?
- Pomôžte mu vyjadriť sa: Povzbudiť dieťa, aby slovne vyjadrilo svoje pocity, môže zlepšiť jeho schopnosť verbálne komunikovať a znížiť frustráciu.
- Usilujte o to, aby dieťa prijalo svoje pocity: Pomôžte drobcovi pochopiť a pomenovať aktuálnu náladu.
- Naučte ho mať svoje emócie pod kontrolou: Pokúste sa dieťa poučiť o stratégiách, ako ovládať svoje pocity. Môžete to skúsiť pomocou filmu V hlave.
- Chváľte ho: Pochváľte dieťa, keď sa upokojí.
- Spoločne nájdite riešenia: Prídite s dieťaťom na riešenia problémov, s ktorými sa často stretávate.
Čo nerobiť, keď má dieťa hysterický záchvat:
- Neopúšťajte dieťa a neignorujte ho. Jediné, čo týmto dosiahnete, bude, že dieťa začne panikáriť.
- Kontrolujte sa počas záchvatu dieťaťa. V žiadnom prípade sa neuchýľte k tomu, že budete na dieťa reagovať jeho „mincou“ a dáte mu pocítiť radikálny hnev, potrestáte ho alebo nebodaj zbijete.
- Nehádajte sa s ním. Tresty a vyhrážky situáciu len zhoršia a ak máte pocit, že zastrašovanie na dieťa zabralo, vedzte, že do budúcna môžete dieťaťu spôsobiť traumy alebo zvýšenie miery vzdorovitosti.
- Nesnažte sa dieťa zastaviť za každú cenu. Ak je dieťa v amoku, nemá príliš veľký zmysel snažiť sa mu niečo dohovárať alebo mu niečo vysvetľovať.
- Žiadne ústupky nie sú riešenie. Jednou vecou je kompromis, no druhou, ak dieťaťu v jeho požiadavke vyhoviete.
- Nedovoľte, aby sa dieťa cítilo zle. V zmysle, že nie je dobré dať dieťaťu pocítiť, ako ostatné deti poslúchajú, ale ono je zlé. Nesnažte sa u dieťaťa vzbudzovať pocity, že je horšie ako jeho okolie. Nestrápňujte ho a nevysmievajte sa mu.
Záchvaty plaču u detí v noci - spánkový rituál
Podľa viacerých odborníkov môžu byť nekontrolovateľné záchvaty plaču u detí v noci či pred spaním často dôsledkom nevhodného spánkového rituálu. Problémy so spánkom či zaspávaním sú často spôsobené nesprávne nastaveným spánkovým cyklom. Matky či oteckovia sami, v dobrej viere, často robia chybu v tom, že ak dieťa počas noci plače, v snahe rýchlo ho utíšiť ho vezmú do náručia a uspia ho. U dieťaťa sa týmto spôsobom vytvára v podvedomí reflex, na ktorý si ľahko zvykne. Následný hysterický plač pred spaním môže byť spôsobený práve tým, že spánkový cyklus dieťaťa je rozhádzaný a zároveň sa dieťa dožaduje toho, na čo si zvyklo. Ideálne je podľa psychológov vytvoriť dieťaťu rutinu s úkonmi, po ktorých bude vedieť, že v danom čase nasleduje vždy spánok.
Neuveriteľne jednoduchý spôsob, ako zlepšiť spánok bábätka (podložené vedou)
Hysterický plač u kojenca dokáže vystrašiť mnohých rodičov natoľko, že spanikária a majú obavy, čo sa ich inak doteraz relatívne pokojnému dieťaťu deje. Zvlášť, ak dieťa nie a nie utíšiť. Samozrejme, dôvodom záchvatov plaču môžu byť u malých detí predierajúce sa zúbky, bolesť bruška, nafúknutie, horúčka alebo nástup infekčného ochorenia. Všímajte si teda príznaky a hľadajte dôvody plaču. U malých novorodencov je niekedy veľmi náročné identifikovať, čo je dôvodom ich plaču.
Pri niektorých deťoch funguje odpútanie pozornosti alebo snaha o rozosmiatie. Vyskúšať môžete takisto silné objatie. Ide v podstate o iné pomenovanie hysterického záchvatu, keď dieťa z určitých príčin vyjadruje v amoku svoju frustráciu. Typické sú nervové amoky pre obdobie vzdoru, keď sa dieťa učí zvládať a zaobchádzať so svojimi emóciami. Takéto prejavy nervových amokov sa vyznačujú extrémnymi prejavmi zlosti, kriku, hnevu alebo hádzaním sa o zem. Takéto reakcie sa môžu objaviť u každého dieťaťa.
Skúsenosti
Dobrý deň, mám 6 mesačnú dcérku, ktorá je len kojená a popritom už papá aj trošku zeleniny. Prekonali sme dojčenský štrajk kvôli zníženej tvorbe mlieka. Od narodenia ju neviem naučiť zaspávať večer v normálnom čase, hodiny strávim uspávaním a nakoniec aj tak zaspí pred polnocou. Spí s nami v posteli, takže keď sa v noci prebrala, tak mala hneď prsník v ústach koľkokrát chcela a ďalej sme spali, ale posledné noci sa zobudí a prsník nechce. Viackrát jej ho ponúknem, ale odtiahne hlavičku, tak som ju nechala tak, pretože občas sa len pomrví a zaspí sama od seba. Niekoľkokrát však potom dostala strašný záchvat plaču, až sa začala zajakávať a celá sa triasla, nedalo sa ju vôbec utíšiť (aj prsník odmietala). Dnes sa mi to však stalo aj počas dňa, pri prebaľovaní začala hystericky plakať a keď som sa ju snažila dať na prsník tak vyzeralo, že sa prisaje, ale rozmyslela si to a plakala ďalej. Podarilo sa mi ju utíšiť a rozosmiať a keď som ju chcela dať na prsník, tak znova hysterický plač, ktorý vyzerá naozaj strašidelne. Prečo tak strašne plače? Bojím sa, že jej tieto záchvaty plaču spôsobia nejakú trvalú emocionálnu ujmu a ona už nebude také dobré a milé bábätko ako doteraz.
Milá Alexandra, bolo by dobré, ak by ste sa znovu stretli so svojou laktačnou poradkyňou, ktorá vám pri štrajku pomáhala, a spoločne zhodnotili, čo presne sa deje a či táto situácia súvisí alebo nesúvisí s dojčením a s pitím na prsníku. Niekedy sa takto môže správať bábätko, ktoré má prejavy štrajku, možno v inej podobe, ako ste to zažívali pri štrajku predtým. Ako jeden z krokov môžete urobiť to, že svoje bábätko začnete kŕmiť väčším množstvom jedla a mnohokrát za deň s tým, že mu budete dávať rozličné kalorické potraviny, nielen zeleninu. Toto by mohlo pomôcť aj zlepšeniu dojčenia (lebo bábätko môže byť ochotnejšie zostať na prsníku) aj celkovému správaniu. Čo sa týka večerného zaspávania - pomerne kľúčová otázka je, o koľkej ráno vaše bábätko vstáva. Sú bábätká, ktoré ráno vstávajú neskoro a tým pádom je ich denný rytmus posunutý na neskôr. Mnohé bábätká následne v tomto veku nezaspia „v normálnom čase“ a na nočný spánok zaspia až po polnoci. Preto potom ženy vyčerpáva, že sa snažia hodiny bábätko uspať, ale keďže ono ešte nie je pripravené, nezaspí a večerné uspávanie trvá dlho a je vyčerpávajúce pre matku. Pokúste sa pár dní rešpektovať biorytmus vášho bábätka a pomáhať mu so zaspatím vtedy, keď máte pocit, že už je unavené a potrebuje zaspať. Inými slovami, odstráňte hodiny uspávania, o ktorých aj tak viete, že k ničomu nevedú. Alebo zmeňte denný rytmus tak, aby vaše bábätko ráno vstávalo oveľa skôr, aby mohlo ísť večer skôr spať. Nočný plač, ktorý spomínate, pozná mnoho matiek. Väčšinou ide o prechodnú, pár dní trvajúcu záležitosť, ktorá sama od seba prejde. Naďalej spite spoločne s bábätkom, aby ste mu mohli pri precitaní čo najskôr ponúknuť prsník a zabrániť tak tomu, aby sa precitlo úplne, ak sa to dá. Tím poradkýň o. z.
Dobrý deň,chcela by som sa poradiť ohľadom skoro 8 mesačného syna, ktorý veľmi veľa plače.Zo začiatku sme si mysleli, že ho bolí bruško, čo pediatrička vždy odignorovala. Povedala, že to do 6 týždňov prejde. Keďže to neprechádzalo, tak som vždy vyjadrila svoje obavy a ona povedala, že do 3 - 4 mesiacov to prejde. Vraj bruško si ešte nezvyklo na inú výživu ako v maternici.Posledné mesiace mi to už vôbec nepripadá ako keby ho niečo bolela. Veľa ho nosím na rukách a len to pomáha. Striedam všetky aktivity, ktoré aspoň trochu pomôžu. Hráme sa s klavírom, dávam ho sedieť, dávam mu jesť chrumky, skúšam sa s ním blázniť. Ale najviac zo všetkého ho nosím na rukách. Nosič odmieta. Vzpiera sa v ňom a vydrží v ňom iba keď je unavený a zaspí.Denne ho nosím na rukách 12 - 14 hodín a mám obavy, že to spomaľuje jeho vývoj. Iné deti sa už dávno plazia a štvornožkujú, chodia popri nábytku. Môj nič. Položím ho a on neuveriteľne kričí a plače.Väčšinou je pokojný ráno chvíľku po zobudení a večer po kúpaní. Tieto chvíľky sa ho snažím udržať čo najviac na brušku. Zvyšok dňa je o nosení na rukách a o kriku.
Jednou z najväčších rodičovských výziev je vyrovnať sa s detským obdobím vzdoru. Výbuchy emócií, najmä hnevu, môžu byť frustrujúce, vyčerpávajúce a niekedy až strašidelné. V tejto príručke vám poskytneme konkrétne stratégie, ako sa vyrovnať s obdobím vzdoru u rôznych vekových skupín detí (2-5 rokov), aby ste im lepšie porozumeli a efektívne reagovali na ich emocionálne reakcie a potreby. Obdobie vzdoru je typické výbuchmi intenzívnych emócií, plačom, krikom, hádzaním sa o zem a ďalšími prejavmi frustrácie. Takéto záchvaty sú bežné najmä u malých detí, pretože sú vo fáze vývoja, kedy sa ešte len učia ovládať svoje pocity a komunikovať svoje potreby. Hoci vás môžu jednoducho vystrašiť, záchvaty hnevu sú bežnou súčasťou emocionálneho rastu dieťaťa. Záchvaty zvyčajne začínajú vo veku 18 mesiacov a vrcholia medzi 2. a 3. rokom života. Nedostatočný pocit kontroly: Deti chcú mať svoje prostredie a okolie pod kontrolou. Podľa americkej klinickej psychologičky Becky Kennedy sa deti už v prvých rokoch života naučia prispôsobovať svoje správanie tak, aby mali s rodičmi bezpečný vzťah. Ak zareagujete určitým spôsobom, dieťa zistí, že niektoré z jeho emócií môžu váš vzťah ohroziť. Snaží sa ich preto potláčať, zväčša pomocou hanby alebo viny. Keď rodičia napríklad opakujú dcére, aby „nebola taká precitlivená“, naučí sa, že jej pocity sú „zlé“ a začne ľudí od seba odháňať.Opačný typ vašich reakcií dieťa naučí, že jeho pocity sú skutočné, oprávnené a je bezpečné ich v blízkych vzťahoch vyjadriť. Obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa, no nemá rovnaké prejavy vo všetkých fázach života. Napríklad fáza vzdoru u dvojročných nie je to isté ako amoky u päťročných detí. Každá veková skupina má svoje vlastné problémy a dôvody, prečo sa u nej emočné výbuchy vyskytujú. Vytvorte si rutinu: Naplánovať si rutinu a mať pravidelnosť v jedle, spánku a iných aktivitách poskytuje deťom pocit bezpečia a predvídateľnosti. To znižuje stres, podporí zdravý spánkový režim a uľahčuje zvykanie si na denný režim. Dajte im na výber: Namiesto otvorených otázok a prísnych príkazov je dobré ponúknuť na výber z dvoch možností (ktoré vám obe prídu prijateľné). Sledovanie príznakov únavy a hladu: Deti v tomto veku sa rýchlo stanú podráždenými, keď sú unavené alebo hladné. Ako reagovať? Zachovajte pokoj: Buďte pre deti stabilnou a pevnou kotvou v búrke emócií (najnáročnejšia časť pre všetkých rodičov, ale naozaj to funguje). Rešpektujte pocity dieťaťa: „Viem, že si naštvaný, že si nemôžeš dať ďalší keksík, ale tvoje brucho mi povedalo, že príliš veľa cukru ho bolí. Čo robiť po záchvate? Pomôžte mu vyjadriť sa: Povzbudiť dieťa, aby slovne vyjadrilo svoje pocity, môže zlepšiť jeho schopnosť verbálne komunikovať a znížiť frustráciu. Prečo k nim dochádza: Slovná zásoba je síce širšia, ale vyjadriť emócie je stále náročné. Ako im predchádzať? Stanovte si pravidlá správania a vysvetlite ich dôsledky: Definujte si pár jednoduchých pravidiel správania a popíšte, čo sa stane, ak deti tieto pravidlá porušia. „Ak dnešný odchod z ihriska neprebehne bez vystrájania, zajtra už sa tam znovu nevrátime." Samozrejme, buďte dôslední. Vyhnite sa náhlym zmenám: Dajte dieťaťu včas a vopred vedieť, keď sa niečo zmení, prípadne kedy je čas ukončiť aktivitu (napr. hranie), aby sa vedelo prispôsobiť. Pomôžte im definovať ich pocity: Pristupujte k dieťaťu citlivo, povzbuďte ho, aby verbalizovalo svoje emócie nahlas a položte mu otázky typu, „Ako sa teraz cítiš? Máš v tvári trochu smutný výraz... Ako reagovať? Vyhnite sa zvýšeniu hlasu: Nesúťažte s dieťaťom v tom, kto vie kričať hlasnejšie. To prebiehajúci záchvat hnevu len zhorší. Vytvorte miesto na upokojenie sa: Ak máte pocit, že dieťa potrebuje chvíľku osamote na zamyslenie, vyčleňte samostatné a oddelené miesto, kde sa môže upokojiť (napr. Čo robiť po záchvate? Usilujte o to, aby dieťa prijalo svoje pocity: Pomôžte drobcovi pochopiť a pomenovať aktuálnu náladu. Naučte ho mať svoje emócie pod kontrolou: Pokúste sa dieťa poučiť o stratégiách, ako ovládať svoje pocity. Môžete to skúsiť pomocou filmu V hlave. Alebo vyskúšajte tento prístup: „Vidím, že si nahnevaný. Je v poriadku, že sa tak cítiš. Aj ja sa niekedy hnevám. Predstav si však, ako mama kričí a hádže sa o zem. To by ti bolo smutno, však? Vieš, čo robím, keď sa hnevám? Chváľte ho: Pochváľte dieťa, keď sa upokojí. Prečo k nim dochádza: Rastie frustrácia z pravidiel a túžba robiť veci po svojom. Prejavy: Presunú sa do verbálnej roviny. Spoločne nájdite riešenia: Prídite s dieťaťom na riešenia problémov, s ktorými sa často stretávate. Ak napríklad nechce ísť spať, nenúťte ho. Ako reagovať? Pripomeňte im techniky na upokojenie, ktoré ste sa spolu naučili: Počítanie a hlboké nádychy, spev... Dajte si prestávku: Krátka pauza, ktorú dieťa strávi v úplnom tichu, môže v tomto veku byť veľmi nápomocná. Čo robiť po záchvate hnevu? Neignorujte, čo sa stalo, ale hovorte o tom: Rozprávať sa s dieťaťom o príčinách hnevu ho naučí lepšie pochopiť vlastné pocity a prijateľným spôsobom ich vyjadriť. Hrajte kooperatívne hry, kde si vymeníte role: Hry, kde sa dieťa môže vžiť do úlohy rodiča, sú zábavné a zároveň efektívne. Prečo k nim dochádza: Zvýšený počet sociálnych interakcií v tomto veku často vedie ku konfliktom s rovesníkmi, keďže sa deti ešte len učia vysporiadať s emóciami a túžbami iných ľudí. Ako im predchádzať? Otvorená komunikácia: Deti sú už dosť staré na to, aby samostatne hovorili o svojich emóciách a frustráciách. Sociálne zručnosti: Rozvíjajte v dieťaťu empatiu aj rešpekt k emočnému prežívaniu druhých. Naučte ho rozpoznávať a reagovať na pocity jeho priateľov. Ako reagovať? Využite kútik na upokojenie: Mať špeciálne miesto, kam sa môže dieťa chodiť upokojiť, vie byť aj v tomto veku veľmi užitočné. Vhodný je napr. Držte sa blízko: Buďte nablízku, aby ste poskytli podporu a uistenie. Nezamykajte ho samé v miestnosti. Pripomeňte mu váš predchádzajúci rozhovor: „Pamätáš sa na našu malú dohodu? Čo si sľúbil mame a čo mama sľúbila tebe?" To ich môže prinútiť sa na chvíľu zastaviť a zamyslieť sa nad tým. Čo robiť po záchvate hnevu? Naučte ho prijať situáciu: Je to ideálny vek naučiť dieťa, že nie všetko môže ísť podľa jeho predstáv. Dajte im najavo, že ich chápete: Je dôležité, aby dieťa vedelo, že rozumiete jeho pocitom. Diskutujte o pozitívnych spôsoboch, ako sa vysporiadať s frustráciou: Naučte ich už spomínané stratégie. Vždy sa s deťmi rozprávajte z očí do očí (teda vo výške očí dieťaťa) namiesto toho, aby ste na ne pozerali zhora. Pomôže im to pri upokojení a budú sa cítiť „menej v ohrození“. Hoci obdobie vzdoru je vo väčšine prípadov prirodzenou súčasťou detského rastu, sú chvíle, keď jednoducho musíte vyhľadať pomoc. A nakoniec, pamätajte - ak čelíte týmto výzvam, je normálne vyhľadať pomoc a nie je to nič zlé, ani niečo, za čo by sa bolo treba hanbiť. To všetko patrí k dospievaniu a väčšina detí a rodičov si týmto obdobím úspešne prejde, rovnako ako u iných vývojových míľnikov. Žiaden strach, prejde to. Alebo sa s tým naučíte pracovať. Dovtedy sa vyzbrojte trpezlivosťou a láskou pre vašich malých nezbedníkov!
tags: #8 #mesacne #dieta #pri #jedle #hystericky