Nie všetky deti sa tešia do školy. Často sa upíname k tomu, ako prváčikovia zvládnu svoj prvý deň. To ťažšie však prichádza až potom: realita každodennosti. Staršie deti to dobre poznajú a koniec prázdnin má pre ne zvlášť trpkú páchu. “Nechcem ísť do školy!” môže byť veta, ktorú vám nepovedia iba maličkí prváci, ale dokonca aj stredoškoláci. Strach zo školy môže mať telesné prejavy.
Niekedy sú telesné prejavy v podstate jediným signálom toho, že sa niečo deje. Málokedy dieťa príde za rodičom a z čista jasna vyklopí: “Mami, vieš čo, ja ti musím niečo povedať. Fakt ma desí už len predstava, že zajtra musím ísť znova do školy. Mám šialený strach tam vôbec vkročiť.” Niekedy deti svoje skutočné prežívanie maskujú za prejavy, ktoré sú volaním o pomoc. Napríklad sú výbušné, doma sa bijú so súrodencami, nemajú chuť do jedla, nemajú záujem o obľúbené činnosti, naopak, uťahujú sa viac do seba, vyhľadávajú aktivity, pri ktorých nemusia rozmýšľať (sledovanie televízie, hranie videohier), chcú ísť skôr spať, povedia, že sú unavené.
Čo najviacho detího strachu a jeho prejavy
„Boja sa“ môže mať mnoho príčin. U mladších detí stojí za neochotou chodiť do škôlky separačná úzkosť - strach z odlúčenia. U starších detí to býva strach zo zosmiešňovania, kritiky, tréma, alebo obavy zo zvládnutia učiva. Pri prechode na druhý stupeň sa môžu objaviť aj obavy z nových predmetov a učiteľov, alebo z veľkej zmeny v prostredí. Veľa nových predmetov, každý predmet učí iný učiteľ. „Druhostupniari“ sa môžu báť neúspechu alebo opakovania ročníka; pri ceste na strednú školu sa môžu aktivovať separačné strachy, najmä ak dieťa cestuje do iného mesta.
Prečo sa strach zo školy objavuje u detí?
- Rodičia sa správajú príliš protektívne - dieťa „koketuje“ so strachom, ktorý si rodič vytvára tým, že ho priveľmi chráni pred odlúčením.
- Vysoké očakávania rodičov - napríklad očakávanie jednotiek; dieťa nemusí zvládnuť takéto ťažké zadanie a vzniká tlak z výkonu.
- Neporozumenie medzi rodičmi a dieťaťom o tom, čo sa deje v škole; často sa zle rozpráva o známkach a výsledkoch.
- Práca s agresívnym alebo šikanóznym prostredím - fyzické či verbálne násilie zo strany iných detí.
Ako môžeme dieťaťu pomôcť?
V prvom rade je dôležité uznať a potvrdiť pocity dieťaťa. Porozumieť tomu, čo dieťa cíti, čím trápi sa, čo ho trápi. Strach je prirodzená a zdravá emócia; slúži ako varovanie pred nebezpečenstvom a pomáha nám reagovať. Podľa psychoterapeutky Amy Morin je dôležité dieťaťu vysvetliť, že strach mu pomáha, a zároveň ho sprevádzať k postupnému zvládaniu situácie. Ak je stres intenzívny, treba sa sústrediť na postupný krôčik za krôčikom vyrovnávanie so strachom a na to, aby dieťa videlo, že zvládne aj náročné situácie.
Spôsoby, ako viesť školákov k čeleniu strachu
- Poskytovať dieťaťu bezpečné prostredie, kde môže otvorene hovoriť o svojich pocitoch a odkryť príčinu strachu bez obviňovania.
- Ukázať príklad - zdieľať svoje vlastné skúsenosti zo zvládania strachu (napríklad, ako ste zvládli prezentáciu v práci) a ukázať, že bojovať sa dá krok za krokom.
- Prizvať dieťaťu pomoc obľúbeného hrdinu alebo obľúbenej postavy z filmu či knihy, ktorá mu dá odvahu čeliť strachu.
- Pred samotným nástupom do školy vysvetliť, čo sa bude diať, aké sú denné aktivity a pravidlá správania sa; ubezpečiť dieťa, že po škole vystúpi zo školy a domov sa vrátite.
- Komunikovať s učiteľmi - partner mi adaptačného procesu; spolupracovať na hľadaní riešení a zohľadňovaní potreby dieťaťa.
- Budovať sebavedomie dieťaťa - chváliť snahu a úsilie bez ohľadu na výsledok a vyzdvihovať úspechy, aj malé.
- Pýtať sa dieťaťa, čo by mu pomohlo cítiť sa v škôlke lepšie - napríklad obľúbená hračka alebo predmet, ktorý ho spája s domovom.
- Keď dieťa potrebuje viac času, buďte trpezliví a dajte mu priestor na adaptáciu; rešpektujte individuálne tempo.
- Ak dieťa nestíha prísť po vyzdvihnutí včas, zabezpečte, že niekto z rodiny ho vyzdvihne čo najskôr; dlhé čakanie pôsobí negatívne.
Praktické stratégie pre rozličné vekové skupiny:
- Pre mladšie deti: používanie hry na odlúčenie (zvieratká, vláčik) s časovým rozpisom odchodu, aby dieťa vedelo, čo bude nasledovať.
- Čítanie kníh s témou škôlky a školských situácií, aby dieťa pochopilo, čo ho čaká a ako sa cíti v rôznych situáciách.
- Rozprávanie o tom, čo dieťa v škôlke zažilo po návšteve - konkrétne otázky na detaily, aby dieťa rozvíjalo povedomie o svojom dni a cítilo, že je počuté.
- Podpora trpezlivosti a odporúčaní podľa potreby: aj v prípade, že adaptácia trvá dlhšie, je možné pokračovať v postupnom zaveľovaní a hľadaní alternatív (skôr vyzdvihnúť dieťa, zvažovať zmenu škôlky).
Pri akých situáciách zavoláme odbornú pomoc? Ak rodičia vnímajú, že problém je nad rámec základnej adaptácie - napríklad dlhodobé problémy s plačom, extrémne obavy či agresívne prejavy - je vhodné vyhľadať detského psychológa alebo školského psychológa. Dôležité je vždy, aby rodičia neignorovali signály dieťaťa a aby spolu s odborníkom hľadali najvhodnejšie postupy pre konkrétne dieťa.
Čo robiť, ak dieťa naopak chce ísť do školy, ale odíde s plačom
Všetky kroky sú rovnako platné - potvrdiť pocity, poskytnúť podporu a udržiavať kontakt so školou. Niekedy dieťa potrebuje len krátky čas bez tlaku, aby si uvedomilo, že aj plač pri odchode z domu je normálny, no a vráti sa s menšou úzkosťou. Dôležité je, aby dieťa cítilo stabilitu a vedelo, že rodičia sa vrátia a je im možné dôverovať.
Ako zvládať nástup do škôlky a prechod na základnú školu
Praktické kroky zahŕňajú primeranú pripravenosť dieťaťa na škôlku - dopredu vysvetliť, čo sa bude diať, čo dieťa urobí, ako bude vyzerať deň a čo bude nasledovať po ňom. Prechod na základnú školu významne ovplyvňuje dieťa, pretože adaptácia na novú autoritu a nové vyučovacie metódy je náročná. Deti, ktoré navštevujú materskú školu, sa však zvyčajne lepšie začleňujú do kolektívu na základnej škole a získavajú prvé skúsenosti s pravidlami a s rovesníkmi.
Keď sa adaptácia ťažko darí: čo robiť ďalej?
Vo víre rodinných povinností môže dôjsť k situáciám, kedy dieťa musí čeliť výzvam viacnásobne, a aj vtedy je vhodné rozložiť podporu do viacerých krokov: pravidelná komunikácia s učiteľmi, spoločné aktivity, ktoré dieťa zdieľa s rovesníkmi, a zameranie na bezpečné prostredie a dôveru. V prípade ťažkostí je možné zvažovať dočasnú zmenu škôlky alebo školy, prípadne zapojenie súrodenca alebo staršieho príbuzného na vyzdvihovanie a dohľad nad dieťaťom. Ak nie je možné problém okamžite vyriešiť, skúste to vyčkať do ďalšieho roka a hľadať vhodnejšie riešenie spolu s odborníkmi a školou.
Ako mena a rôznorodosť prístupov k vzdelávaniu ovplyvňuje deti
V diskusiách o vzdelávaní sa často objavuje téma domáceho vzdelávania. Niektorí rodičia tvrdia, že domáce vzdelávanie umožňuje dieťaťu postupovať tempom, ktoré mu vyhovuje, zameriava sa na kvalitu poznania a rozvíjanie kreativity. Iní naopak vidia výhody klasickej školy v tom, že dieťa získava kontakt s rovesníkmi a s realitou školského prostredia. Dôležité je, že každý dieťa je jedinečné a potrebuje individuálny prístup. V prípade potreby je možné vyhľadať odbornú pomoc, poradiť sa s psychológom alebo školským poradcom a nájsť riešenie, ktoré najviac zodpovedá potrebám dieťaťa a rodiny.
STRACH pre deti 😱 Čo je strach? 😰 Emócie pre deti
tags: #8 #rocne #dieta #nechce #chodit #do