Rodinné zázemie Adolfa Hitlera je nanajvýš zaujímavé. Hitler sa narodil v rodine colného oficiála Aloisa Schickelgrubera - Hitlera a Kláry Pölzlovej. Z rodokmeňa (príloha 1) je dobre vidieť, že Alois i Klára boli pomerne vzdialená, ale rodina. Tým podľa rímskeho práva spáchali tzv. incest. Klára Pölzlová bola 3 manželkou Aloisa Hitlera. Hitlerovo narodenie ako aj jeho celé detstvo je pomerne dobre zdokumentované.
Adolf Hitler sa narodil 20. apríla 1889 o pol siedmej večer v mestečku Brannau am Inn, na Predmestí č. 219 v hostinci u Pomorana. Jeho detstvo nebolo jednoduché. Rozdiel medzi výchovou jeho matky a otca bol veľmi veľký. Jeho otec bol typický provinčný úradník - prísny, šetrný a pedantský. Matka svojho syna slepo milovala a dobre sa oňho starala, avšak otec sa o rodinu zaujímal len málo a radšej sedel v krčme alebo sa venoval svojej veľkej vášni - včelárstvu. Veľmi často uplatňoval vo výchove svojho syna telesné tresty, čo zanechalo na mladom Hitlerovi hlboké následky - jeho dominantné správanie, pocit nadradenosti, túha ovládať a neschopnosť naviazať hlbšie citové vzťahy.
Najbližšiu úradnú správu o živote Adolfa Hitlera podáva rok 1895. Vtedy, 2. apríla, prichádza do obecnej školy vo Fischlbaume pri Hafelde. O dva roky neskôr prechádza do kláštornej školy v Lambachu. Z pamätí jedného učiteľa je známe, že bol ihneď prepustený, pretože fajčil v kláštornej záhrade. Jeho výsledky neboli vôbec lichotivé. Zlé výsledky z obecnej školy pokračovali aj na reálke v Linzi, kde opakoval prvý ročník. Otec uprednostnil odborné profesné vzdelanie pred výučbou na klasickom gymnáziu. Jeho výsledky sa postupne zlepšovali, z dejepisu je niekoľkokrát výborný, takisto je to aj v telocviku a kreslení, ale z matematiky a francúzštiny je dostatočný a nedostatočný.
Po otcovej smrti odchádza z neznámych príčin do Štajera v Hornom Rakúsku, kde býva u súdneho úradníka Cichiniho a chodí do tamtejo reálky. Jeho posledné vysvedčenie je zo 16. Po škole sa chce stať maliarom, umelcom. Už v rokoch mladosti si začína všímať nacionálny boj rakúskych Nemcov. Po otcovej smrti ho jeho matka nechala ďalej študovať. Jeho veľký sen, stať sa maliarom, ho celkom pohlcuje. Ukončuje štúdium, odchádza z reálky bez maturity. Z hmlistých poznámok a zmienkách vo svojom životopise je zrejmé, že v tejto dobe po prvý krát navštívil Nemecko. Zdá sa, že tu chodil do maliarskej školy profesora Gröbera. V Linzi mal prístup k veľmi dobre zásobenej knižnici v dome istého štátneho úradníka. Od októbra 1907 žije vo Viedni. Podporovaný matkou a ďalšími príbuznými sa pripravuje na skúšky na maliarskej akadémii. Veľmi zaujímavé sú jeho aktivity mimo prípravy - navštevuje divadlá, múzeá a chodí na rokovania do parlamentu.
Avšak Hitler skúšku z kreslenia skončil z nedostatočným prospechom čo znamenalo, že na skúšku nebol pripustený. Hitler odchádza za matkou, ktorá je vážne chorá. Klára Hitlerová umiera 21. decembra 1908. Ako sa zdá, Hitler sa v tých rokoch živí „rukami“ - pomáhal na stavbách ako nosič kameňov alebo pracoval ako predavač. Snaží sa nájsť si prácu, ako neskôr spomenul, „aby nezomrel od hladu“. Kolegovia od neho žiadajú vstup do odborovej organizácie. Nenechá sa do ničoho nútiť. Avšak často načúva, keď jeho kolegovia polemizujú o politike. Zistí, že robotníci vedia viac ako on. Vtedy začína čítať. Chce sa stať mladým inteligentom. Začína sa uňho utvárať cit pre rétoriku.
Začiatkom novembra 1908 sa ocitá v útulku pre ľudí bez prístrešia v Meidlingu. Jesť chodí do kláštora na Gumpendorfestrasse. Polievku pre chudobných. Večer mu kamaráti z útulku darujú kúsok konskej klobásy alebo sústo chleba. Keď napadol prvý sneh, zoslabnutý Hitler s ranami na nohách odpratáva sneh pri Pilgrambrücke. Avšak nevydrží a v ošumelom modrom kabátiku sa s kamarátmi vyberie do Erdbergu a do Favorita. Klopú na ohrievarne, kde ľudia bez strechy nachádzajú útulok a dostávajú kus chleba a polievku. Občas stojí mladý Hitler na stanici a pomáha ľuďom s kuframi za pár grajciarov.
Keď chce požiadať o prácu na stavbe neďaleko Favoritov, spoznáva neskoršieho kresliča Reinholda Hanischa. Ten mu radí, aby o prácu nežiadal. Hitler jeho radu uposlúchne. Od jesene 1909 až do leta 1910 žil Hansich s Hitlerom v pevnom priateľstve. Asi do konca roka zostali obaja v útulku v Meidlingu. Hanisch pre nich oboch zháňa príležitostnú prácu. Obaja odchádzajú do útulku pre mužov na Meldemannstrasse v XX. okrese. Hitler rozpráva Hanischovi, že je akademický maliar. Na to mu jeho priateľ radí, aby začal maľovať pohľadnice. Hanisch je, kvôli Hitlerovej hanblivosti (pre svoj odev), nútený brať od kamaráta čo namaľuje, a to predávať.
Z tohto obdobia sa zachovala jedna groteskná maľba na výrobok proti poteniu Teddy. K tejto nevydarenej reklame ho priviedol maďarský žid Neumann. Ten mu pomohol z najväčšej tiesne, daroval mu niekoľko košieľ a tiež šaty. Daroval mu aj tzv. „keiserrok“, ktorý Hitler nosil mnoho rokov. Neumann roku 1910 putuje do Nemecka a prehovára Hitlera, aby šiel s ním. Ten sa však rozhodol ostať. Konrad Heiden, známy autor kníh o A. Hitler, Neumann a mužom Greiner tvorili skupinu, ktorá stále spriadala obchodné plány.
Hitlerovi sa zrazu prebúdza pôvodné zanietenie pre jedinečnú rolu - domov v rodinnom kruhu cíti ako miesto, kde môže rásť v silu a vieru vo vyššie ciele. Doma, v rodinnom kruhu, pociťoval Hitler k protižidovským rečiam ľahký odpor a vzbudzovali v ňom nepríjemný pocit. Ale vo Viedni tieto pocity začínajú meniť svoj ráz. Antisemitizmus sa stáva stihomamom. Nenávisť k Židom však nerastie závratnou rýchlosťou. Klíči pomaly a ešte rok po príchode do Viedne sa so Židmi rozpráva trpezlivo, hlavne o politike. Ešte v tom čase mal aj židovských priateľov, niektorých považoval za úplne slušných a bral si do nich podporu.
Hitler dostával do svojej mysli silný obraz sveta, ktorý spočíval na predstavách o rase a národe. Je nanajvýš zaujímavé, ako Hitler v tej dobe vypadal. V keiserroku od Neumana mal tvrdo vystavaný vzhľad, a obchodníci o ňom hovorievali, že bol vždy neoholený a behal v nemožnom kabáte. Hitler vtedy ešte nechcel uznať bežné výhrady proti židom. Dokonca uznáva židov, hlavne básnika Heineho, váži si židovské náboženstvo, najmä monoteizmus. Krista pritom považuje za syna dajakého Gréka. Proti pretriasanému židovskému kapitálu kladie úžerníctvo kresťanského kapitálu, chváli židovskú dobročinnosť. Avšak potom robí veľkú oddeľujúcu čiaru - Židia sú vraj iná rasa a nijaké splynutie nie je možné.
Turnaji a politické dianie vo Viedni ho postupne formovali do presvedčenia, že chce viesť národ k „Veľkému Nemecku“. Viac ako antisemitizmus ho však vtedy zaujíma denná politika. Nenávidí Habsburgovcov a obáva sa, že nastúpenie arcivojvodu Františka Ferdinanda na trón bude znamenať koniec nemectva v Rakúsku. Nenávidí sociálnu demokraciu, nielen preto, že vedúci predstavitelia sú Židia, ale aj preto, lebo je to robotnícka strana. O robotníkoch hovorí ako o indolentnej mase, ktorá nepozná nič, len svoj žalúdok, chľast a ženy. Avšak Hanisch namieta, lebo hovorí pravdu, keď mu povie, že pravého robotníka nepozná. Hitler však stojí za svojím, pretože poznal „robotníkov“ z útulku pre mužov, a boli to len povaľači a ožrani. Podľa neho je ušľachtilou rasou šľachta.
Sem si chcel mladý Hitler nájsť prístup. Politicky vládla v parlamente, ale hlavne na viedenskej radnici, klerikálna kresťansko-sociálna strana, najzarytejší nepriateľ sociálnych demokratov a Židov, ktorú viedol starosta Dr. Karl Lueger. „Hitler ho nazýva najväčším nemeckým starostom všetkých čias“. Vidí v ňom velikána. Istého dňa vidí film, kde mladý rečník podnecuje dav. Zrazu dostane vnuknutie - chce založiť stranu, robotnícku, teda stranu svojich objektov. Kým Hanisch predáva jeho obrazy, on sedí v čitárni a robí prednášky. Keď neprednáša, číta tlač alebo kreslí. Ak však niekto počas toho donesie noviny, ihneď sa na ne vrhne. Svojimi rečami a prednáškami však nevzbudil veľký úspech.
Hitler sa stretáva s vojenskými kruhmi a mystikou moci, čo ho pomaly vedie k novej úlohe - vodcu, ktorý má vyjadriť samu vôľu nacionálneho hnutia. V decembri 1919 sa zíde s Eckartom a Gottfriedom Federom a uvažujú o programe. Priberú aj Antona Drexlera - tým vrážajú klin do oficiálneho vedenia, izol... Adolf Hitler
Vývoj osobnosti a dospievanie
Hitlerov vzťah k autoritám a jeho túžba po moci sa formovali už v detstve. Viedeň mu ukázala, že public domain a politika môžu ľudí zmeniť. Zdôrazňuje sa význam jeho vojenskej služby počas Prvej svetovej vojny, kde získal Železný kríž II. triedy a neskôr I. triedy - aj keď v októbri 1918 stratil zrak na krátke obdobie vplyvom plynového útoku. Po vojne vstúpil do DAP (Deutsche Arbeiterpartei), ktorá sa neskôr premenovala na NSDAP.
V roku 1923 sa stal líderom a navrhol prekvapivý, aj keď neúspešný puč v Mníchove. Po vyše roku vo väzení napísal Mein Kampf, ktoré kreslilo jeho ideológiu rasizmu, antisemitizmu a vízie o živom priestore pre Germánov. Po voľbách v roku 1932 získala NSDAP výrazný podiel hlasov a Hitler bol v januári 1933 menovaný ríšskym kancelárom. Neskôr zrežíroval skratku reálneho vládnutia a prekrútil inštitúcie tak, aby vytvoril totalitný režim s jednou stranou, políciou a armádou pod jeho kontrolou.
Detstvo a rané roky predstavujú pre Hitlera zložité spojenie rodinných vzťahov a túžby po uznaní. Jeho otec bol autoritatívny a často používal telesné tresty, čo zanechalo trvalé stopy na jeho psychike. Matka bola jeho oporou a zdrojom ľahších chvíľ, no aj táto úloha sa skončila predčasne smrťou v roku 1907. Tieto udalosti formovali jeho postoj k moci, autorite a antisemitizmu, ktoré sa neskôr stali centrom nacistickej ideológie.
V čase, keď Hitler žil v Nemecku a Rakúsku, sa stal súčasťou kruhu ľudí okolo Göringa, Hess, Röhm a ďalších. Tieto siete mu poskytli platformu na rozšírenie jeho rečníckych zručností a organizovanie politických zhromaždení. Vývoj tejto osobnosti sa ťažko dá oddeliť od kontextu doby, jej krízy a špecifických spoločenských napätí, ktoré sa vyúsťili v vznik Tretej ríše a vo vojne, ktorá nasledovala.
Vzostup Adolfa Hitlera | Osudová príťažlivosť Nemecka: 1. časť | Bezplatná dokumentárna história
V medzinárodnom kontexte jeho detstva a dospievania existujú zapísané príbehy a výskumy, ktoré svedčia o vplyve rodinných vzťahov a spoločenských okolností na jeho vývin a politické smerovanie. Dôležité sú aj poznámky, že Hitler nebol “čistý” Árijec: rodinné zázemie obsahovalo variácie a zmeny v otcovom pôvode, čo viedlo historikov k otázkam o pôvode a rodokmeňových tvrdeniach. Napriek tomu jeho životopis a jeho záznam o ranom detstve ostávajú predmetom intenzívnych štúdií a polemík dodnes.
| Obdobie | Hlavné body | Dopad na osobnosť |
|---|---|---|
| Detstvo | Rozdielna výchova, telesné tresty, dominantný otec; matka ako podpora | Pocit nadradenosti, potreba ovládať, distancovanie od citových vzťahov |
| Školské roky | Nedostatočné výsledky na obecných a reálkach; túžba stať sa maliarom | Strata motivácie, konflikty s autoritou |
| Mládež v meste Viedeň | Antisemitizmus, rasové teórie; politické zrátanie s realitou mesta | Formovanie politických názorov, záujem o rétoriku a mobilizáciu |
| Prvá svetová vojna | Slúžil ako desiatnik; vyznamenania; po páde frontu zranený plynovým útokom | Rehorovanie nacionalistických ideí a vojensko-patriotického posolstva |
| Po vojne | Vstúpenie do DAP; postupná radikalizácia; puč 1923 | Vznik a upevnenie vodcovského štýlu; koncentrácia moci |
V priebehu rokov predstavovalo jeho detstvo a mladé roky kľúčové základné obdobia, ktoré mu pomohli tvoriť obraz sveta podľa jeho predstáv a ktoré sa neskôr premietli do politického a vojenského pôsobenia Tretej ríše. Hoci sa čitateľom môže zdať, že text prenáša zámerné skreslenia alebo mýty, výpovede a historické fakty ukazujú, že Hitlerova motivácia a spôsob, akým budoval svoj režim, vychádzali z intenzívnych osobnostných skúseností a kontextu jeho doby.
tags: #adolf #hitler #ako #dieta