Naša krv je zložená z rôznych druhov buniek, ktoré plávajú v žltkastej tekutine nazývanej krvná plazma. Pod pojmom krvná skupina rozumieme všetky geneticky určené vlastnosti červenej krvinky, ktoré sú dané prítomnosťou špecifických antigénov. Za objavom krvných skupín stál viedenský lekár Karl Landsteiner. V súčasnosti existuje viac než 45 systémov kategorizácie krvných skupín. V praxi sa však väčšina z nás stretáva s dvomi najpoužívanejšími.
Veda v tejto oblasti neustále napreduje. Len v roku 2024 vedci vyriešili 50-ročnú záhadu a oficiálne uznali nový krvný systém nazvaný MAL. V rámci neho identifikovali extrémne vzácny typ krvi, ktorý interne nazvali „Gwada negativ“ (podľa pôvodu rodiny, u ktorej bol objavený). Ostatné systémy sú významné najmä v špecializovaných odboroch.
Systém AB0
Systéme skupín AB0 rozlišuje štyri hlavné krvné skupiny A, B, AB, 0. To, do ktorej skupiny patríte, závisí od antigénov A a B a protilátok vo vašej krvi. V systéme AB0 hovoríme o prirodzených protilátkach (aglutiníny) a krvných antigénoch (aglutinogény). Pri narodení je ich množstvo prakticky nulové a vytvárajú sa až v priebehu prvého roka. Krvné antigény rozpoznávajú akékoľvek „cudzie“ antigény a „hovoria“ nášmu imunitnému systému, aby ich zničil. Prirodzené protilátky sa označujú podľa toho antigénu, proti ktorému sa tvoria. U nositeľa skupiny 0 sa v krvnej plazme nachádzajú prirodzené protilátky anti-A aj anti-B.
Najčastejšie používaný systém na určovanie krvných skupín sa nazýva AB0. Existujú aj iné metódy, ale táto je najznámejšia a vedie k všeobecne akceptovanej typológii krvných skupín. Systém AB0 klasifikuje krvné skupiny podľa zastúpenia antigénov A a B v červených krvinkách, a protilátok anti-A či anti-B v plazme. S jeho pomocou rozlišujeme štyri hlavné kategórie: A, B, 0 a AB.
Krvné elementy - čiže krvinky (biele, červené, krvné doštičky) majú na svojom povrchu zložité molekuly, tzv. antigény. Na základe štruktúry jednotlivých antigénov rozoznávame jednotlivé krvné skupiny. To, akú máme krvnú skupinu, je dané našimi rodičmi. Jeden gén krvnej skupiny dostaneme od otca a jeden gén od matky.
V krvnej plazme sa môžu nachádzať protilátky proti bielkovinám iných krvných skupín. Tento objav je veľmi významný pri transfúzii, človeku nemožno podať krv, s ktorou sa tá jeho takpovediac neznesie. Pacient so skupinou A tak nesmie dostať skupinu B alebo človek s nulkou skupiny A a B.
Systém Rh faktora
Systém Rh predstavuje zložitý antigénový systém. Pozostáva zo šiestich základných antigénov, ktoré sa označujú ako C, D, E, c, d, e. Podľa spôsobu dedičnosti týchto faktorov sa u každého vyskytuje jedna z ôsmich trojíc antigénov. U Rh pozitívnych osôb ide o antigény CDe, cDE, CDE alebo cDe. Najvýraznejšími antigénovými vlastnosťami sa vyznačuje antigén D, ktorý má aj najväčší klinický význam. Osoby, ktoré majú v membráne erytrocytov antigén D, sa označujú ako Rh pozitívne (Rh+). Rh protilátky sa tvoria iba tým, ktorí majú skupinu Rh-, a aj to len vtedy, ak sa stretnú s Rh+ pozitívnymi krvinkami.
Určite ste si však všimli, že krvné skupiny majú za písmenom aj znamienko + alebo -. Ide o takzvaný Rh (Rhesus) faktor. Hovorí o tom, či je na povrchu červenej krvinky špecifický druh Rh bielkoviny. Ak sa tam nachádza, v označení krvnej skupiny je +, ak nie, tak -.
Kombináciou systému AB0 a Rh faktora rozlišujeme osem krvných skupín: A+, A-, B+, B-, 0+, 0-, AB+, AB-.
Okrem vhodnosti darcu a príjemcu je Rh faktor dôležitý pre kompatibilitu krvnej skupiny matky a ešte nenarodeného dieťaťa. Pomocou testov je možné a odporúčané ešte v tehotenstve zistiť jeho Rh faktor. V situáciách, kedy je matka Rh- a dieťatko Rh+, môže dôjsť k vývinovým komplikáciám. Tým je možné predísť vpichnutím injekcie s anti-D imunoglobulínom.
Väčšina ľudí, okolo 85 percent, Rh faktor má a asi len 15 percent nie. Pri transfúzii človek s negatívnym Rh faktorom nemôže dosť Rh pozitívnu krv. Avšak ak ste Rh pozitívny, neohrozí vás podanie krvi s negatívnym Rh faktorom.
Dedičnosť krvných skupín
Krvnú skupinu určuje genetika. Rovnako ako pri mnohých iných charakteristikách a vlastnostiach (napríklad farba očí), dieťa dedí jeden gén od každého z rodičov a spolu vytvoria pár. Dieťa môže zdediť gén A od jedného rodiča a gén B od druhého, čo vedie ku krvnej skupine AB. Typ 0 neobsahuje žiadne antigény a neovplyvňuje krvné skupiny A a B. To znamená, že ak dieťa zdedí gén 0 od jedného rodiča a gén A od druhého, jeho krvná skupina bude A. Ak majú obaja rodičia krvnú skupinu AB, ich dieťa môže mať krv typu A, B alebo AB. Je tiež možné, že dvaja ľudia s krvou typu A alebo B budú mať dieťa so skupinou 0, ak sú nositeľmi takzvaného recesívneho génu 0.
Krvné skupiny rovnako ako napríklad farbu očí alebo vlasov dedíme po rodičoch. Gény A a B sú dominantné a gén 0 je nedominantný. Ak sa teda napríklad gén 0 spáruje s génom A, krvná skupina bude A, pretože gén A je dominantný nad génom 0. Zvyčajne máme po celý život rovnakú krvnú skupinu. Existujú však prípady, keď dôjde u ľudí k jej zmene. Pacientove kmeňové bunky sa chemoterapiou alebo ožarovaním v podstate zničia. Po prijatí kostnej drene začnú kmeňové bunky produkovať krvinky darcovej skupiny, čím sa príjemcovi dočasne zmení jeho krvná skupina.
Ako sa dedí krvná skupina? Najskôr si povedzme, čo sú vlastne krvné skupiny a Rh faktor. „Krvné skupiny sú systémy bielkovín, ktoré sa nachádzajú na povrchu červených krviniek,“ uvádzajú v publikácii Sprievodca tehotenstvom gynekológia a pôrodníci Jozef Záhumenský a Vladimír Cupaník. Typ krvnej skupiny môže zdediť po otcovi aj po matke, záleží na tom, ktorá krvná skupina preváži. Je to podobné ako pri farbe očí, keď hnedá farba je dominantnejšia ako modrá a tak bude mať dieťa modrookej mamy a hnedookého otca oči hnedé. „Znaky A a B sú dominantné, stačí, že ich dieťa zdedí po jednom rodičovi a už má uvedenú krvnú skupinu. Znak 0 je recesívny (v tomto zmysle nedominantný), dieťa má krvnú skupinu 0 iba vtedy, ak zdedí po oboch rodičoch znak 0. Ak napríklad po otcovi zdedí znak A a po matke znak 0, bude mať krvnú skupinu 0,“ uvádzajú odborníci. Dieťa s krvnou skupinou AB zdedilo A po jednom rodičovi a B po druhom.
Na základe krvných skupín rodičov je možné predpovedať aj krvnú skupinu dieťaťa. Rôzne kombinácie nájdete v tabuľke nižšie:
| Krvná skupina rodičov | Možná krvná skupina dieťaťa |
|---|---|
| 0 a 0 | 0 |
| A a 0 | A, 0 |
| B a 0 | B, 0 |
| AB a 0 | A, B |
| A a A | A, 0 |
| B a B | B, 0 |
| A a B | A, B, AB, 0 |
| AB a A | A, B, AB |
| AB a B | A, B, AB |
| AB a AB | A, B, AB |
| Rh rodičov | Možný Rh dieťaťa |
|---|---|
| + a + | + |
| + a - | +, - |
| - a - | - |
Krvná transfúzia a darovanie krvi
Transfúzia krvi je prevod kompletnej krvi alebo iba jej komponentov od darcu k pacientovi. Pri krvnej transfúzii platí zásada, že vždy treba podávať pacientovi krv rovnakej skupiny. Niektoré situácie (napr. pri nedostatku krvných konzerv) si vynucujú podať krv, ktorá v systéme AB0 nie je celkom zhodná. To znamená, že pri transfúziách erytrocytov AB0 sú nositelia krvnej skupiny 0 univerzálnymi darcami a nositelia krvnej skupiny AB univerzálnymi príjemcami.
Darovanie krvi je skutočným „darom života“. Jeden odber totiž môže zachrániť až tri ľudské životy. Na jeseň pravidelne prebieha kampaň zameraná na prvodarcov krvi.
Pri podaní inkompatibilnej krvi sa veľmi rýchlo prejaví akútna hemolytická reakcia. Ak je pacient pri vedomí, môže pociťovať triašku, zimnicu, dušnosť, nevoľnosť, potenie a tlak na hrudníku. Pri transfúzii Rh+ pozitívnej krvi pacientovi s Rh- negatívnou krvou, je prvá transfúzia bez komplikácií, nakoľko pacient ešte nemá protilátky. S prijatím Rh+ pozitívnej krvi sa u pacienta tieto protilátky proti antigénu D začnú tvoriť. Transfúzia Rh+ pozitívnej krvi Rh- negatívnemu pacientovi je nevhodná.
Univerzálni darcovia a príjemcovia
Existuje univerzálny darca? Krvná skupina typu 0 je jedinou, ktorú je možné univerzálne použiť v prípade potreby núdzovej transfúzie. Dôvodom je jej kompatibilita so všetkými ostatnými krvnými skupinami AB0 systému, bez ohľadu na Rh faktor. Aj preto bývajú ľudia s typom 0- označovaní ako univerzálni darcovia krvi. Negatívna krv typu 0 nemá žiadne antigény a nespustí imunitnú odpoveď, aj keď má príjemca inú krvnú skupinu. To je dôvod, prečo je táto krvná skupina veľmi žiadaná, no zároveň jej je nedostatok.
Asi 43 % svetovej populácie má krvnú skupinu 0, či už pozitívnu, alebo negatívnu. Avšak krv typu 0+ nemožno použiť univerzálne, pretože má na povrchu červených krviniek Rh bielkovinu. Je však kompatibilná so všetkými ostatnými pozitívnymi krvnými skupinami vrátane. Aj krv typu 0+ je teda mimoriadne žiadaná.
Len asi 1 z 15 ľudí (približne 7 % svetovej populácie) má univerzálnu krvnú skupinu 0-. Stále však nejde o najmenej zastúpený typ. Najvzácnejšia krvná skupina je AB-, má ju menej než 1 % ľudí.
Krvná skupina A - môže darovať krv osobám s typom A a AB.
Krvná skupina B - môže darovať krv osobám s typom B a AB.
Krvná skupina 0 - môže darovať krv osobám so všetkými krvnými skupinami.
Krvná skupina AB - môže darovať krv len osobe so skupinou AB.
Nezabúdajme však na Rh bielkovinový faktor. Ľudia, ktorí sú Rh+, môžu darovať krv iba iným Rh+ osobám, ale prijať ju môžu aj od Rh- darcov. Naopak, osoby s Rh- môžu darovať krv osobám s Rh+ aj Rh-, ale prijať ju môžu iba od darcov s Rh-.
Kombinácie krvných skupín - kto komu môže darovať krv?
Krvné skupiny v tehotenstve
Počas tehotenstva sa za normálnych okolností nemieša krv matky a dieťaťa. Malé množstvo krvi dieťaťa však môže prísť do styku s matkinou krvou. Akonáhle je matkin organizmus vystavený Rh+ pozitívnym krvinkám, začne tvoriť anti-D protilátky. Vytvorené protilátky nie sú problémom počas prvého tehotenstva. Ak je ďalšie dieťa Rh+ pozitívne, tieto anti-D protilátky môžu prejsť placentou do obehu dieťaťa. Tam sa naviažu na červené krvinky a zapríčinia ich zrýchlené vychytávanie a zánik v slezine.
V tehotenskej poradni vám ako jedno zo základných vyšetrení urobia krvné testy. V prípade zistenia Rh- negativity sa matke podá anti-D imunoglobulín (anti- Rh protilátky) ešte počas tehotenstva. Tento imunoglobulín zabraňuje telu produkovať Rh protilátky.
Problém: matka negatívna, otec pozitívny. U detí sa síce krvná skupina po pôrode nezisťuje, v prípade tehotných žien je to práve naopak. Táto informácia je jedna z prvých, ktorú sa chce gynekológ dozvedieť. Ak sa zistí, že matka je Rh negatívna a otec Rh pozitívny, hrozí, že dieťa bude tiež pozitívne. Preto sa mu hneď po pôrode zisťuje krvná skupina, čo je jeden z mála prípadov, keď sa rodičia túto informáciu dozvedia. Kombinácia negatívna matka a pozitívne dieťa spôsobuje, že ženin organizmus môže začať produkovať protilátky proti plodu s cieľom poškodiť ho. „Ak počas pôrodu či potratu prejdú k matke krvinky plodu, je možné, že matka si začne tvoriť protilátky, ktoré sú menšie ako v prípade systému AB0 , takže prechádzajú cez bariéru a v ďalšej gravidite môžu spôsobovať rozpad krviniek plodu a jeho závažnú málokrvnosť. Preto sa po pôrode aj potrate podáva všetkým Rh negatívnym ženám, ktoré mali Rh pozitívne dieťa, injekcia, ktorá obsahuje paradoxne Rh protilátky. Tie spôsobia, že si matka nevytvorí svoje vlastné protilátky a ďalšie tehotenstvo už nebude ohrozené," vravia lekári.
„Zistilo sa, že vo veľmi zriedkavých prípadoch prechádzajú krvinky plodu k matke aj počas posledného trimestra pred pôrodom, pretože sa začína odporúčať podanie anti-Rh protilátok už v tehotenstve medzi 28. až 32. týždňom,“ upozorňujú Jozef Záhumenský a Vladimír Cupaník. U Rh negatívnych žien sa prítomnosť protilátok zisťuje trikrát počas tehotenstva. Ak ich hladina dosiahne určitej výšky, musí sa gravidita viac sledovať, pretože stav a vývin plodu môžu byť ohrozené.
Nesúlad medzi matkou 0 a otcom A alebo B. V zriedkavých prípadoch sa môže vyskytnúť aj nesúlad krvných skupín rodičov. Môže vzniknúť u matiek, ktoré majú krvnú skupinu 0 a ich plod nesie na svojich erytrocytoch antigény A alebo B. Tieto antigény sú však v počiatočných fázach slabo vyvinuté, a preto nemajú veľkú silu, aby podnietili tvorbu protilátok. Dobrá správa je, že každá tehotná žena by mala absolvovať klinické vyšetrenie, či sa v jej tele nevytvorili protilátky už pred graviditou.
Plod v tele matky má v sebe polovicu génov od svojej matky a polovicu od svojho otca. Táto druhá - otcovská polovica je pre matku vlastne cudzia. A tento cudzí materiál v tele matky môže niekedy vyvolať aj problém. Plod v maternici má svoj vlastný krvný obeh, takže krvinky plodu neprichádzajú do priameho styku s krvinkami matky. Aj pri normálnom fyziologickom pôrode, pri poruchách placenty (predčasné odlučovanie placenty v tehotenstve), pri kyretáži alebo potrate sa môže malé množstvo krvi plodu dostať do tela matky. Antigény na krvinkách plodu zdedené od otca, a teda pre matku cudzie, v tomto prípade vyvolajú v tele matky tvorbu protilátok. Tieto protilátky sú schopné prejsť cez placentu do krvného obehu plodu a spôsobiť rozpad krviniek (hemolýzu krviniek plodu). Dieťatko tak trpí málokrvnosťou a jeho prežitie závisí najmä od toho, koľko protilátok sa mu dostalo do obehu. Po narodení sa tak môže stretnúť so žltačkou, ktorá je pri hemolytickej chorobe oveľa intenzívnejšia a dlhšia ako bežná novorodenecká žltačka.
Najčastejším klinickým problémom je tzv. Rh inkompatibilita. Dochádza k nej vtedy, ak matka je Rh negatívna (t.j. na svojich erytrocytoch nemá Rh antigén) a dieťa je Rh pozitívne. Priebeh prvého takéhoto tehotenstva je zväčša bezproblémový. Ak sa však dostane malé množstvo erytrocytov takéhoto plodu do tela matky (pri predčasnom odlučovaní placenty, pri kyretáži a potrate, ale aj napr. pri diagnostických výkonoch ako amniocentéza, kordocentéza, odber choriových klkov) vyvolá sa tvorba protilátok (matka vytvorí protilátku anti-D) a môže dôjsť k hemolýze - rozpadu erytrocytov u dieťaťa. Na vyvolanie tvorby protilátok stačí 0,1 ml erytrocytov plodu. Pri takejto Rh inkompatibilite sa zvyšuje pravdepodobnosť protilátkovej odpovede v každej nasledujúcej gravidite. Aby lekári zabránili vzniku hemolytickej choroby novorodencov, podajú matke anti-D imunoglobulín, ktorý má za úlohu vychytávať anti-D protilátky vytvorené v tele matky. Deje sa tak v 28. týždni alebo dvakrát, v 28. a 34. týždni tehotenstva. Rh negatívne mamičky dostávajú anti-D imunoglobulín okamžite po pôrode. Táto látka v podstate vyčistí matkinu krv od D-antigénu z erytrocytov dieťaťa, ktoré zostali matke v krvnom obehu.
V tehotenstve to však nehrá veľkú rolu, pretože, ako upozorňujú odborníci, krv matky a plodu sú v placente oddelené bariérou, cez ktorú protilátky neprejdú, pretože majú veľké molekuly. „Klasické protilátky systému AB0 (krvné skupiny - pozn.red.) tak nemôžu ničiť krvinky plodu, pretože zostávajú v obehu matky a k dieťaťu sa nedostanú,“ vysvetľujú.
Na žiadosť a za poplatok. K vyššie uvedeným situáciám našťastie nedochádza príliš často, pretože len málo ľudí má Rh faktor negatívny, väčšina rodičov sa tak krvnú skupinu svojho novorodenca v pôrodnici automaticky nedozvie. Môžu ju však už v nemocnici zistiť na vlastnú žiadosť. Za odber a vyšetrenie si však zaplatia, pretože nejde o informáciu, ktorá by bola dôležitá pre momentálny zdravotný stav bábätka. Ak už máte doma väčšie dieťa a ste zvedaví, aká krv mu koluje v žilách, skúste sa na vyšetrení dohodnúť s pediatrom, napríklad v rámci iného odberu krvi. Je možné, že nepochodíte, treťou možnosťou je potom odber v súkromných laboratóriách, ktoré túto službu ponúkajú za peniaze.
Krvné skupiny vo svete a na Slovensku
V rôznych častiach sveta sa výskyt krvných skupín líši. Táto skutočnosť úzko súvisí s genetikou. Napríklad v Latinskej Amerike má viac ako polovica populácie - až 53 % - krvnú skupinu 0+. Krvné skupiny rovnako ako napríklad farbu očí alebo vlasov dedíme po rodičoch.
Väčšinou sa s krvnou skupinou človek bežne stretáva pri darcovstve, resp. transfúzii krvi pri vážnom zranení alebo počas operačného zákroku, kde dochádza k strate krvi u pacienta. Nie je totiž jedno, akú krvnú skupinu človek prijme. Nemenej dôležitá je táto krvná alchýmia v tehotenstve ženy. Dieťa môže zdediť krvnú skupinu po otcovi alebo po matke. Po oplodnení vajíčka ženy mužskou spermiou a úspešnom uhniezdení získava plod polovicu genetickej výbavy od otca a polovicu od matky. Vznik krvnej skupiny dieťaťa je teda vždy tvorený dvoma génmi. Krvné skupiny a ich dedičnosť má svoje zásady, no rovnako tak určité výnimky. V akom prípade je kompatibilita partnerov zaručená?
Rozdelenie krvných skupín podľa AB0 predstavuje najzákladnejšiu klasifikáciu pre charakteristiku vlastností červených krviniek (erytrocyty). Vedzte však, že v tejto oblasti medicíny existuje ďalších viac ako 50 systémov klasifikácie krvných typov. Dôležité je, že na samotnom povrchu červených krviniek sa v prípade červených krviniek nachádza antigén (imunogén), ktorý zabezpečuje tvorbu protilátok (pozn. výnimkou je krvná skupina 0). Antigén ako taký je zastúpený určitou bielkovinou, prípadne bielkovinou a polysacharidom. Vo svete sa môžeme na základe regiónov a ľudskej rasy stretávať s odlišným pomerom výskytu antigénov AB0. Na Slovensku prevláda krvná skupina A (42 %), za ňou nasleduje krvný typ 0 (38 %) a až následne B (13 %) a AB (7 %). V takej Nigérii alebo Paraguaji má viac ako 55 % populácie krvnú skupinu 0. Krvná skupina 0 je zároveň celosvetovo zastúpená najviac.
Kombinácia krvných skupín má určité zásady a ide o overenú možnosť, ako zistiť krvnú skupinu dieťaťa. Pri pravidlách dedičnosti krvnej skupiny sa vždy vychádza z dvoch génov - od matky a od otca. Po ich splynutí vzniká jeden gén s tromi alelami. Všeobecne platí, že sú spravidla silnejšie gény krvných skupín A a B, slabší gén má krvná skupina 0. Existujú rôzne variácie génu a vznikajú tak rôzne genotypy. Ak sa napríklad stretnú A a B, dochádza k tzv. kodominantnosti a neprevažuje tak ani jeden gén a vyskytujú sa preto súčasne.
Najviac ľudí na svete ma krvnú skupinu 0, až 45 %. Nasleduje krvná skupina A s 33 %. Typ B má asi 16 % ľudí a AB iba 6 %.
Zastúpenie krvných skupín na Slovensku do veľkej miery kopíruje globálny trend, akurát s jedným rozdielom. Na rozdiel od zvyšku sveta, v našej krajine dominuje krvná skupina A, zatiaľčo krvná skupina 0 je na druhom mieste.
Zastúpenie krvných skupín v slovenskej populácii je nasledovné:
- A - 42 % ľudí
- 0 - 39 % ľudí
- B - 15 % ľudí
- AB - 4 % ľudí
Prečo sú krvné skupiny dôležité? - Natalie S. Hodge
