Život v jednorodičovskej domácnosti predstavuje pre dieťa aj pre rodiča jedinečnú súhru výziev a silných momentov. Rozpad rodiny je náročné sústo nielen ekonomicky, ale predovšetkým emocionálne. Je to trauma pre všetkých zúčastnených. Mnohí rodičia sa snažia riešiť situáciu sami, no nie všetci vedia alebo majú financie na odbornú pomoc. Eva Marková, zakladateľka neziskovej organizácie Jeden rodič, ktorá pomáha osamelým rodičom, opisuje svoje skúsenosti a realitu mnohých rodín na Slovensku.
Na Slovensku žije podľa posledného sčítania obyvateľstva viac ako 360-tisíc jednorodičovských domácností, v ktorých vyrastá približne pol milióna detí. Jednorodičom je definovaný ako osamelá dospelá osoba, ktorá bez pomoci inej dospelej osoby vychováva nezaopatrené deti. Môže ísť aj o starých rodičov či súrodencov, ktorým boli deti zverené do starostlivosti, alebo o adoptívnych rodičov, ktorí sú na výchovu sami.
Finančné a praktické výzvy
Jednou z najvýraznejších výziev, ktorej čelia jednorodičovské domácnosti, je finančná nestabilita. Často sa stáva, že jeden rodič musí zabezpečiť príjem pre celú rodinu, čo je obrovská záťaž. Hľadanie práce, ktorá by umožnila skĺbiť pracovné povinnosti s starostlivosťou o dieťa, je často komplikované. Mnoho zamestnávateľov odmieta jednorodičov kvôli obavám z častých absencií z dôvodu choroby dieťaťa.
„Začalo to hľadaním roboty... Potrebovala som takú aby som mohla začať a skončiť tak že dieťa donesiem do jasiel a aj ho odtiaľ vyzdvihnem. To bol prvý veľký problém nakoľko väčšina prác čo boli v ponuke končili v čase kedy by som to už nestihla. Druhý veľký problém bol, že v tých prácach kde aj bol vyhovujúci pracovný čas ma odmietali kvôli dieťaťu a strachu z toho, že budem nonstop na OČR,“ opisuje jedna z matiek.
Okrem financií sú tu aj praktické prekážky, ako napríklad zabezpečenie bývania. „V žiadnom byte nechcú dieťa. Popri tomto všetkom ešte hľadám a reagujem na ponuky prenájmov lenže rad za radom mi každý odpíše že v byte nechce deti alebo že byt nie je vhodný,“ sťažuje sa iná žena.
Štátne systémy podpory často nedokážu plnohodnotne pokryť potreby jednorodičovských rodín. „Štát, bohužiaľ, slabých nechráni. Nechráni ani deti pred rodičmi, ktorí im psychicky ubližujú,“ konštatuje jedna z respondentiek.
V oblasti bývania je situácia tiež náročná. „Hypotéku nedostanem,“ hovorí jedna z matiek, ktorá by potrebovala zabezpečiť bývanie pre seba a dieťa. „Jediné čo mi bolo ponúknuté bol krásny dvojizbový byt ale za viac než 800€ a to by som nezvládala dlhodobo platiť.“
Emocionálne a psychické dopady
Život v jednorodičovskej domácnosti prináša aj značnú emocionálnu záťaž. Rodičia sa často cítia osamelí a preťažení, pretože musia sami zvládať výchovu detí, domácnosť, prácu a všetky ostatné povinnosti. „Mám pocit, že keď sa vrátim z práce a položím tašky, vyzlečiem dieťa aj seba tak som už úplne bez energie ale vtedy len treba začať, venovať sa dieťaťu, variť, upratovať, prať a to si častokrát ešte donesiem prácu aj domov,“ opisuje svoje pocity jedna z matiek.
Deti, ktoré vyrastajú v jednorodičovských rodinách, môžu byť ovplyvnené absenciou jedného z rodičov. „Dnes mi chýba vnútorná autorita, disciplína, rozhodnosť, hranice a podobné vlastnosti, ktorým má dieťa podľa mňa naučiť otec,“ spomína dospelý muž, ktorý vyrastal bez otca.
Niektoré deti môžu mať aj problémy s adaptáciou v kolektíve alebo s porozumením vlastným emóciám. „Aryaan sa v škole trápil. Bol bystrý, ale iný. Reagoval pomaly, inak než učiteľka čakala. V kolektíve bol často sám - nie preto, že by nechcel, ale preto, že nevedel ako. Keď sa snažil zapojiť, deti mu nerozumeli,“ opisuje matka syna s rozdielnymi potrebami.
Napriek všetkým výzvam, mnohí jednorodičia nachádzajú silu a odhodlanie zabezpečiť svojim deťom čo najlepší život. „Som silná žena, neľutujem to ani trochu,“ hovorí matka troch dcér, ktorá je na všetko sama už desať rokov. „Mám tri súputníčky. Bežné zamestnanie na plný úväzok bolo pre mňa vždy utópiou - nie preto, že by som nechcela, ale preto, že deti nepoznajú pracovnú dobu.“
Je dôležité si uvedomiť, že aj keď jednorodičovská rodina funguje, často je to na hrane. „Som mamina, so svojimi dvoma deťmi žijem sama už desať rokov. Začiatky boli ťažké, deti mali vtedy len tri a päť rokov. Som silná žena, neľutujem to ani trochu.“
Podpora a pomoc
Na Slovensku existujú rôzne iniciatívy a organizácie, ktoré sa snažia pomôcť jednorodičovským rodinám. Jednou z nich je aj Nadácia Slovenskej sporiteľne v spolupráci s organizáciou Jeden rodič, ktorá spustila program „Budúcnosť pre rodiny“. Tento program poskytuje finančnú podporu 100 jednorodičovským rodinám počas jedného kalendárneho roka.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tiež predstavilo projekt „Podpora osamelých rodičov“, ktorý zahŕňa sieť poradní s odborníkmi z rôznych oblastí. Cieľom je poskytnúť komplexnú pomoc samoživiteľom a samoživiteľkám.
„Vítam, že sa minister Tomáš začal venovať problémom jednorodičov. Podľa nej je pomoc, ktorú ministerstvo predstavilo, len prvým krokom. „Veľká časť jednorodičovských domácností žije na hranici chudoby a je im potrebné adresne pomôcť v súčasnej situácii aj finančne,“ uvádza sa v stanovisku.
Ďalšou dôležitou oblasťou je psychologická podpora. „Prejavovalo sa to v každej oblasti môjho života, napríklad aj v takých drobnostiach, ako je zariaďovanie bytu. Niečo ma nepúšťalo urobiť to, aby po mne nezostala žiadna stopa,“ spomína žena, ktorá riešila traumu z detstva.
Organizácia Jeden rodič ponúka „Ročný program pomoci a sprevádzania“, ktorý kombinuje pomoc rôznych špecialistov s cieľom nájsť riešenia pre rodiny v kríze. „Ak sa nám podarí reštartovať jednorodiča a on sa stane pozitívnym vzorom pre svoje deti, dokáže si časom vytvoriť novú rodinu alebo sa vzťahy v rodine zlepšia tak, že sa rodina k sebe vráti a fungujú ďalej.“
Vplyv na deti
Deti vyrastajúce v jednorodičovských rodinách často dozrievajú skôr a preberajú zodpovednosť. „Zákonite teda deti z jednorodičovských domácností skôr dozrievajú. Chlapci preberajú skôr rolu otca v domácnosti, majú ochrannú funkciu, chránia mamu a zabezpečujú všetky úlohy technického chodu domácnosti.“
Je dôležité, aby sa deťom venovala dostatočná pozornosť a aby sa im poskytla podpora pri zvládaní traumy z rozpadu rodiny. „Všetky deti, ktoré zažili rozpad rodiny, by mali prejsť rozhovorom - či už u psychológa, traumaterapeuta, ale aj životného kouča, aby sa vedeli odraziť z toho, čo sa stalo, a plánovať si život.“
Napriek všetkým výzvam, jednorodičovské rodiny môžu byť silné a fungujúce. „Byť jednorodičom nie je ľahké, ale neľutujem, že ním som. Byť mamou je to najkrajšie poslanie aké mi bolo dopriate, odhliadnuc od toho, že som na všetko sama. Nesťažujem sa, že mám takýto život, vo svojej podstate som šťastná.“
Kľúčom k úspechu je plánovanie, vzájomná pomoc v rámci rodiny a v neposlednom rade aj podpora zo strany spoločnosti a štátu. „Je to život na hrane, bez rezervy. Nielen finančnej, ale pre mňa hlavne bez životnej energie. Občas mám pocit, že som bola oklamaná spoločnosťou, od ktorej som si nechala nahovoriť, že budem skvelou mamou.“
Je nevyhnutné vytvárať podmienky, ktoré umožnia jednorodičom dôstojne žiť a zabezpečiť svojim deťom plnohodnotnú budúcnosť. „Spoločnosť akoby nechcela počúvať, že aj veľa tradičných rodín je nefunkčných. Nemáme tu žiadne riešenia pre neúplné rodiny, pre jedného rodiča z tej rodiny. Spoločnosť zatiaľ popiera, že existujú.“
tags: #ako #posobi #na #dieta #zivot #s