Slušné správanie detí je dôležitým základom pre ich budúcnosť. Už od útleho veku je kľúčové učiť deti, ako komunikovať s rešpektom, dodržiavať pravidlá a byť ohľaduplné voči ostatným. Vhodné správanie pomáha deťom nadväzovať zdravé medziľudské vzťahy a lepšie sa začleniť do spoločnosti. V posledných rokoch akoby rodičia zabúdali na tzv. Kinderstube - teda na „dobrú výchovu“. Predsa však existujú isté pravidlá slušného správania, ktoré by deti mali dodržiavať a ktoré by ich mali naučiť ich rodičia.
V rodine dieťa dostane nenahraditeľné komunikačné školenie. Už Komenský hovoril, že rodina je základnou jednotkou, v ktorej dieťa spoznáva vzťahy hierarchické i demokratické, učí sa byť členom spoločnosti. Nedostatok tohto rodičovského školenia sa doháňa veľmi ťažko. V rodine sa človek učí altruizmu, nezištnej pomoci a spolupráci. V rodine sa učí tie najzákladnejšie pravidlá fungovania medzi ostatnými ľuďmi.
Prečo potom vidíme v nákupnom centre, ako si dieťa vylezie v botičkách na sedadlo, kam by som si ja chcela sadnúť vo svojich svetlých gatiach a maminka dieťatka sa na tom radostne zabáva? Prečo rodičia nechajú svoje deti pobehovať po obchode a trieskať s vystaveným tovarom? Prečo rodičia na návšteve u druhých ľudí ani brvou nemihnú, keď ich dieťa vlezie do špajze, či do chladničky a vezme si odtiaľ, čo chce? Na tieto „dobré mravy“ nezabúdajte a naučte ich vaše deti.
Dôležitosť slušného správania
Slušné správanie nie je len o dodržiavaní spoločenských noriem, ale predovšetkým o rozvíjaní empatie a rešpektu voči druhým. Deti, ktoré sa správajú slušne, majú lepšie predpoklady na úspech v škole, v práci a v osobnom živote. Naučia sa, že ich správanie má dopad na ostatných a že je dôležité brať ohľad na ich pocity a potreby.
Ako vychovávať slušné dieťa
Výchova k slušnosti je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, lásku a dôslednosť. Neexistuje univerzálny návod, ale existujú osvedčené postupy, ktoré môžu rodičom pomôcť.
1. Buďte príkladom
Deti sa učia predovšetkým napodobňovaním. Ak chcete, aby sa vaše dieťa správalo slušne, musíte mu ísť príkladom. Správajte sa s rešpektom k ostatným, používajte "prosím" a "ďakujem", buďte ohľaduplní a prejavujte vďačnosť. Deti napodobňujú dospelých, preto je dôležité, aby rodičia modelovali správanie, ktoré chcú u svojich detí vidieť. Môžeme ísť príkladom pri našich interakciách s okolím tým, že vyjadrujeme vďaku, veľkoryso sa delíme a rokujeme s ostatnými láskavo.
Keď budete pred svojimi deťmi správať slušne k ostatným, začnú si vaše činy všímať a dokonca ich aj zrkadliť. Deti týmto základom slušného správania netreba nijak špeciálne vyučovať. Čím viac dobrých skutkov ukážete svojim deťom, tým viac si ich všimnú a začnú vás napodobňovať.
Ak chcete naučiť dieťa vďačnosti, vyjadrujte svoju vďaku za jeho prítomnosť vo vašom živote: „To bola taká radosť, stráviť s tebou popoludnie.“ Ako sa budete správať k dieťaťu, takéto správanie si osvojí. Hovoriť dieťaťu, čo má povedať, nie je zdvorilé. Nepatrí to k správaniu, ktoré by ste ho chceli naučiť.
Aby sa vaše dieťa učilo slušnému správaniu s nadšením a malo radosť, že sa chová správne, potrebuje vidieť, že aj vy máte radosť, keď prejavujete druhým slušnosť a zdvorilosť.
2. Stanovte jasné pravidlá
Deti potrebujú vedieť, aké správanie je očakávané a aké nie. Vytvorte jasné a zrozumiteľné pravidlá, ktoré budú platiť pre celú rodinu. Tieto pravidlá by mali byť primerané veku dieťaťa a mali by byť dôsledne dodržiavané.
Je dôležité, aby ste boli konzistentní vo svojich reakciách na správanie dieťaťa. Ak raz povolíte niečo, čo ste predtým zakázali, dieťa bude zmätené a bude skúšať vaše hranice. Dôslednosť je kľúčová pre to, aby dieťa pochopilo, čo je akceptovateľné a čo nie. Držte sa rutiny. Snažte sa udržiavať konzistentný denný režim, aby deti vedeli, čo môžu očakávať. Rutiny im pomáhajú cítiť sa bezpečnejšie a môžu pomôcť zlepšiť frekvenciu požadovaného správania. Vytvorte pre nich plán, denný režim, ktorý zahŕňa vstávanie, zdriemnutie, jedlo, hru, čítanie a čas strávený s rovesníkmi a rodinou.
3. Vysvetľujte a diskutujte
Namiesto toho, aby ste dieťa len napomínali, vysvetlite mu, prečo je určité správanie nevhodné a aké môže mať následky. Diskutujte s ním o rôznych situáciách a hľadajte spoločné riešenia. Pomôžte mu pochopiť, ako sa cítia ostatní ľudia, keď sa k nim správame neslušne.
Ak sa dieťa správa nevhodne, nereagujte hneď trestom. Vysvetlite mu, prečo jeho správanie nie je vhodné a aké môže mať následky. Namiesto trestov skúste dôsledky - napr. ak dieťa rozhádže hračky, musí ich upratať. Ak sa podvolíte, keď deti pre niečo kňučia, môžete ich naučiť kňučať viac. Vaše „NIE“ má znamenať „nie“ a nemalo by znieť ako „možno“.
Musíte mu poskytovať dostatok slobody a príležitosti, aby vyjadrilo svoje bolestné pocity. Deti, rovnako ako dospelí, môžu prežívať láskavosť a veľkorysosť najlepšie, keď nie sú pohltené zlými pocitmi. Keď mi dieťa povie: „Nenávidím svoju sestru“, uznám jeho pocity a prijmem jeho emocionálny výbuch - len vtedy sa od týchto pocitov oslobodí a môže mať sestru zasa rado. Ak bolestné alebo zlostné pocity iba utlmíte, láska a láskavosť ustanú rovnako.
4. Chváľte pozitívne správanie
Pochváľte svoje deti, keď sa dobre správajú. To ich uistí, že si to všímate, je to pre vás dôležité a že vám na nich záleží. Deti tiež častejšie opakujú správanie, za ktoré dostávajú pochvalu. Buďte konkrétni pri pochvale a rozpoznajte ich silné stránky. Napríklad: „Veľmi pekne sa ti podarilo upratať svoje hračky do políc" namiesto „Pekne si upratala izbu“. Chváľte správanie, ktoré chcete vidieť.
Pochváľte svoje deti, keď sa dobre správajú. To ich uistí, že si to všímate, je to pre vás dôležité a že vám na nich záleží. Deti tiež častejšie opakujú správanie, za ktoré dostávajú pochvalu. Taktiež buďte konkrétni pri pochvale a rozpoznajte ich silné stránky. Napríklad: „Veľmi pekne sa ti podarilo upratať svoje hračky do políc" namiesto „Pekne si upratala izbu“.
5. Presmerujte nežiaduce správanie
Ak si začnete všímať „spúšťače“ (napr. hlad alebo únava) alebo skoré príznaky nežiaduceho správania, je dôležité zastaviť takéto správanie skôr, ako začne. Keď začnú byť nepokojné, môžete ich rozptýliť inou činnosťou. Vy ste odborník na svoje deti. Identifikácia akýchkoľvek spúšťačov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť nežiaduceho správania, pomôže časom zabrániť rozvoju tohto správania. Pokúste sa presmerovať nežiaduce správanie.
Ak si začnete všímať „spúšťače“ (napr. hlad alebo únava) alebo skoré príznaky nežiaduceho správania, je dôležité zastaviť takéto správanie skôr, ako začne. Keď začnú byť nepokojné, môžete ich rozptýliť inou činnosťou. Vy ste odborník na svoje deti. Identifikácia akýchkoľvek spúšťačov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť nežiaduceho správania, pomôže časom zabrániť rozvoju tohto správania.
6. Učte empatii a vďačnosti
Pomôžte deťom rozvíjať empatiu tým, že ich učíte vnímať pocity a potreby ostatných. Rozprávajte sa s nimi o tom, ako sa cítia iní ľudia v rôznych situáciách. Učte ich vďačnosti tým, že ich povzbudzujete, aby vyjadrovali svoju vďaku za to, čo majú.
7. Používajte hry a aktivity
Na hravé učenie slušného správania môžu poslúžiť Kartičky - Slušné a neslušné správanie. Hrajte sa na situácie, v ktorých sa deti môžu učiť, ako sa správať v rôznych situáciách. Používajte knihy o emóciách, správaní a pravidlách.
8. Riešte konflikty konštruktívne
Učte deti, ako riešiť konflikty bez násilia a agresie. Povzbudzujte ich, aby hľadali kompromisy a aby sa snažili pochopiť pohľad druhej strany.
9. Dávajte pozor na jazyk
Dávajte si pozor na jazyk, ktorý používate v prítomnosti detí. Ak doma počúva matku či otca hovoriť o svojom dni v práci s nevhodnými výrazmi a nadávkami, je pravdepodobné, že si toto správanie osvojí.
10. Buďte úprimní a ospravedlňujte sa
Buďte úprimní voči svojim deťom. Ak ich sklamete klamstvom, môže to narušiť ich dôveru. Ak urobíte chybu, ospravedlňte sa. Správať sa k deťom slušne neznamená zníženie našej autority. Ak deti vidia, že sa im rodič ospravedlní ak pochybí, nebude im robiť problém priznať si chybu a taktiež sa ospravedlniť. Rovnako to platí aj s poďakovaním a prosením.
Priznajte si svoju chybu. Ak konáte spôsobom, ktorý je v rozpore s tým, ako by ste chceli, aby sa správali vaše deti, priznajte si chybu.
Špecifické situácie a rady
Správanie pri stole
Ak sa všetci pri stole držia niekoľkých jednoduchých pravidiel, prebieha spoločné stravovanie vo väčšej pohode. Patrí sem: umytie rúk pred jedlom, používanie príboru (lyžica, vidlička a podľa šikovnosti aj nožík), nehojdať sa na stoličke, nerozprávať s plnými ústami.
Nedržať lakte na stole. Hoci sa môže zdať, že lakte opreté pri jedle o stôl sú komfortnou polohou, je to proti etikete. Platí to pre deti i dospelých. Ukážte svojim deťom, že ruky patria na stôl, pozdĺž taniera alebo pozdĺž tela, ak práve nejete, prípadne položené na stehnách.
Používanie "Prosím" a "Ďakujem"
Vaše dieťa sa čoskoro naučí, že pomocou „prosím“ skôr dosiahne splnenie svojich prianí (aj keď nie zakaždým). Čarovné slovíčka „prosím“ a „ďakujem“.
Návštevy
Počkať, kým ich niekto vpustí - do domu, bytu, izby. Deti obvykle milujú klopanie na dvere a vyzváňanie na zvonček. Keď už sa dvere otvoria, často sa vrútia dovnútra, bez pozdravu alebo pozvania, aby vošli. Ak sa vám toto stalo, pri ďalšej návšteve poproste svoje deti o trpezlivosť. Ukážte im, že stačí zaklopať dva - tri razy, ak je dieťa netrpezlivé, jemne ho chyťte za rameno ako signál, že ho vnímate a že vidíte, ako sa snaží.
Vhodne osloviť dospelých. Precvičte s dieťaťom, ako presne majú osloviť dospelých, ktorých možno nepoznajú nejako blízko, ale občas sa s nimi do kontaktu dostanú. Využite rolové hry a používajte tituly Pán, Pani, Doktor …Dieťaťu zahrajte cudzieho dospelého vy. „Dobrý deň, Pani Nováková, môžem vás poprosiť …?“, Dobrý deň pani doktorka, chcela by som vás poprosiť o …“. Nabudúce, keď budú deti v kontakte s menej známymi dospelými, budú sa cítiť istejšie.
Nebrať si jedlo a pitie bez toho, aby sa vopred spýtalo. Deti obvykle neváhajú a v rámci svojej spontaneity idú na prieskum chladničky či koláčikov. Ak sa občerstvenie na návšteve nepodáva hneď, pripomeňte dieťaťu, že je slušné počkať a nie hneď si niečo pýtať - samozrejme okrem toho, ak si dieťa poprosí pohár vody. Ak je aj občerstvenie na stole, je vhodné počkať, kým hostiteľ vyzve prítomných, aby sa ponúkli.
Správať sa na návšteve ako hosť. Niektoré deti sa hneď všade cítia „ako doma“. A hneď ich nájdete v spálni, na dvorčeku, v kuchyni - bez toho, že by im to niekto dovolil. Hoci by to bolo i v byte starej mamy, je slušné sa spýtať a až po dovolení ísť tam, kam dieťa chcelo. Ideálne tak, že sa vyhne behaniu, skákaniu, dupaniu. Dieťa by sa nemalo dotýkať čohokoľvek bez predošlého dovolenia majiteľa. Učte dieťa pýtať si dovolenie.
Ponúknuť hostiteľovi pomoc. Ochotný dobrvoľník, ktorý ponosí veci z kuchyne na stôl, prípadne prestrie, je vždy vítaný. Povzbuďte svoje dieťa, aby sa hostiteľov spýtalo, ako môže pomôcť.
Zjesť to, čo sa položí na stôl. Doma jedz, čo máš, u druhých, čo ti dajú. Toto porekadlo sme sa učili ako deti. Dnešné deti, s množstvom diét a vymýšľancov, na návštevách často ohŕňajú nos a zvestujú, že toto, či ono nejedia. K pravidlám slušného správania patrí, že na návšteve ochutnáte troška zo všetkého ponúknutého, hoci to nie je vaše obľúbené jedlo. Aj keď by sme pominuli toto pravidlo a pýtali sa, prečo by sme my, či dieťa mali jesť niečo, čo nám nechutí, minimum slušnosti je, že nebudeme robiť „oči“, tváriť sa mrzuto a pýtať pre dieťa iné jedlo. Nie je to dobrý príklad pre dieťa samotné. Nenaučí sa potom napr. ochutnať nič nové a nenaučí sa ani oceniť, že hostiteľ sa snažil a robil najlepšie,ako vedel. Ak máte dieťa so špeciálnymi stravovacími potrebami, prineste si z domu svoje jedlo, ktoré mu môžete ponúknuť. Ak viete, že vaše dieťa len vymýšľa (pretože ste mu dali tú slobodu, aby vymýšľať mohlo), nechajte ho tak, bez jedla.
Ostať v dobrej nálade, keď dostáva darčeky
Jediné, čo by bolo na mieste, keď dieťa dostane darček je, že poďakuje. Deti však spontánne povedia: „To už mám.“, „Chcel som niečo iné.“, „To sa mi nepáči.“ Opäť môžete využiť rolové hry a trénovať, ako zvládnuť takúto situáciu. Vezmite plyšového macka a povedzte dieťaťu napr.: „Viem, že si si veľmi priala bábiku. Toto je plyšový macko. Aj keď si sklamaný, patrí sa poďakovať.“ Je vhodné hovoriť s dieťaťom, že druhá strana sa snažila urobiť mu radosť a hoci sa s darčekom príliš netrafila, úmysel bol dobrý.
Je fajn, pokiaľ sa deti naučia aj na „nevhodných“ darčekoch nájsť niečo pozitívne. To sa ale musia naučiť. Tiež to môžete trénovať, aby dieťa, keď sa ho darca spýta, ako sa mu darček páči, vedelo napr. oceniť vtipnosť darčeka alebo obľúbenú farbu, prípadne, že darček určite využije v škole ….
Riešenie "sebeckého" správania
Deti sú prirodzene egocentrické. Ak na tácke zostane len jeden kúsok koláča, uchmatnú ho. Ak sa vaša dcéra zabáva na hojdačke, odmietne ju prepustiť ďalšiemu dieťaťu, ktoré čaká na vystriedanie. Neznamená to, že je sebecká. Znemená to len, že sa správa ako dieťa. Pomôžte svojim deťom, aby sa naučili podeliť či vystriedať sa s kamarátom, ak sa tiež príde hrať.
Predstavovanie
Učte svoje deti, ako sa predstavujú ľudia.
Zodpovednosť za chyby
Má vaše dieťa tendenciu viniť ostatných takmer zo všetkých chýb a nepríjemností? Deti v tomto veku nechápu, že každý robí chyby. Zostaňte pokojný. Vyhnite sa hádkam s dieťaťom, keď trvá na tom, že niečo nie je jeho chyba. Namiesto toho reagujte pokojne. Ujasnite si, že ospravedlnenie správania dieťaťa neznamená, že zaň nie je zodpovedné.
Podporujte osobnú zodpovednosť. Naučte svoje dieťa rozlišovať medzi vysvetlením, výhovorkou a ospravedlňovaním svojho správania. Vysvetlenie prijíma osobnú zodpovednosť, zatiaľ čo pri výhovorke majú ľudia tendenciu obviňovať iných ľudí. Vysvetlenie má pomôcť ostatným pochopiť situáciu, zatiaľ čo ospravedlnenie je zvyčajne určené na ospravedlnenie chyby. Deti (rovnako ako mnoho dospelých) majú niekedy problém rozpoznať rozdiel. Pomôžte vášmu dieťaťu zistiť, že medzi obviňovaním iných a prijatím osobnej zodpovednosti je veľký rozdiel. Zahrajte si rôzne hypotetické situácie a požiadajte dieťa, aby zistilo, kedy sa ospravedlňujete, a naopak, kedy ponúkate vysvetlenie. Povzbudzujte svoje dieťa, aby upozorňovalo na vysvetlenia a výhovorky, keď spolu sledujete nejaký film alebo čítate knihu.
Naučte dieťa riešiť problémy. Keď sa vaše dieťa pokúša obviňovať ostatných ľudí zo svojich chýb a problémov, zamerajte sa na to, ako vy sami reagujete. Napríklad, ak povie: „Dostal som zlú známku z môjho projektu, pretože učiteľ mi nevysvetlil, ako na to,“ spýtajte sa, „A čo si s tým mohol urobiť?“ Je dôležité, aby dieťa pochopilo, že mohlo požiadať o vysvetlenie alebo vyhľadať pomoc, namiesto toho, aby učiteľku obviňovalo zo zlej známky. Je potrebné, aby vaše dieťa dokázalo rozpoznať, že má na výber, ako bude reagovať. Ak dieťa jeho sestra kopne, nemusí ju biť. Namiesto toho môže požiadať o pomoc, povedať jej, aby prestala.
Zdôraznite poučenie z chýb. Naučte svoje dieťa, že chyby sú príležitosťou na učenie. Keď deti považujú chyby za spôsob, ktorý im môže pomôcť učiť sa a posunúť sa vpred, je menej pravdepodobné, že sa pokúsia zakryť svoje chyby alebo z nich obviňovať iných ľudí. Ukážte im, že robiť chyby nie je zlé, ale je dôležité sa z týchto chýb poučiť, aby sa neopakovali. Pochváľte svoje dieťa, že hovorí pravdu alebo preberá zodpovednosť za svoje správanie.
Držte sa svojich pravidiel. Všetci občas povolíme vo svojich pravidlách. Ak vás však pravidelne žalostné prosby dieťaťa presvedčia, aby ste nevymáhali trest, vaše dieťa zistí, že nemusí brať pravidlá vážne. Aby sa naučilo vlastnej zodpovednosti, musí sa naučiť akceptovať dôsledky svojich slov, činov a rozhodnutí.
Uľahčite im to. Ak chcete, aby za vami vaše dieťa prišlo vždy s pravdou, pokúste sa zachovať pokoj pri vyjadrovaní svojej nespokojnosti s nevhodným správaním. Tým, že ostanete pokojný a prístupný, je pravdepodobnejšie, že sa vaše dieťa pred vami nebude báť priznať svoje chyby a zlyhania. Dajte mu vedieť, že každý robí chyby, a najdôležitejšie je, aby hovorilo pravdu, poučilo sa zo situácie a pokúsilo sa napraviť svoje chyby. Potom sa porozprávajte o tom, čo mohlo vaše dieťa urobiť inak, ako to môže vylepšiť a aj o prípadných následkoch.
Trestanie, podplácanie alebo vydieranie
Myslíte si, že sú to príliš silné slová? Vôbec nie. Takto sú mnohí rodičia zvyknutí komunikovať so svojimi deťmi podľa naučených vzorcov vlastnej výchovy a detstva. Opačným extrémom môže byť absencia akýchkoľvek hraníc vo výchove. Benevolentná výchova absolútne bez hraníc verzus autoritatívna výchova založená na strachu. Doktorka Jane Nelsen, priekopníčka metódy pozitívneho rodičovstva ukazuje, že aj malé deti sa môžu naučiť, k čomu vedie nevhodné správanie. Pozitívna disciplína prináša obojstranné výhody. „Tvoje hranice končia tam, kde začínajú tie moje.“ A je to naozaj tak. Opakovane vás dráždi a znervózňuje nejaká situácia? Aj to je signál, že treba v danej oblasti nastaviť hranicu. Pokiaľ raz budete trvať na danom pravidle a na ďalší deň ho porušíte, dieťa bude cítiť, že vám chýba vnútorná rozhodnosť a konzistentnosť. To povedie k ďalšiemu skúšaniu prekračovania hraníc a porušovania pravidiel, kým na ich dodržiavaní nebudete naozaj pevne trvať. A prečo je to tak? Pre dieťa pravidlá a hranice znamenajú bezpečné prostredie, v ktorom sa dokáže identifikovať a pohybovať. Nezabudnite dieťaťu, primerane veku, zdôvodniť svoje rozhodnutie. „Lebo som povedala!“ mu neprinesie žiadne vysvetlenie.
Vyskúšajte to radšej inak: „Ráno potrebujem aspoň 10 minút pre seba. Pozor, nastavenie pravidiel nie je niečo nemenné. Prirodzené dôsledky v sebe zahŕňajú všetko, čo sa s vašou ratolesťou stane bez vášho zásahu. Prirodzeným dôsledkom bude zima a nepríjemný pocit. Pri použití prirodzených dôsledkov dajte pozor, aby ste neznižovali dôstojnosť dieťaťa: „Vidíš, vravela som ti, že zamrzneš! Ale ty máš vlastnú hlavu, vôbec ma nepočúvaš!“ Každý potrebuje zažiť svoju vlastnú skúsenosť, ktorá mu pomôže v osobnom vývoji. Vaše dieťa nie je žiadnou výnimkou. ... Súvislosť: pokiaľ dieťa hádže hračky o zem, logický dôsledok je, že mu z rúk zoberiete obľúbenú hračku. Rešpekt: keď dieťa nechtiac na seba vylialo kakao, môžete ho rešpektujúco vyzvať k tomu, aby sa zamyslelo nad riešením (ako môže škvrnu odstrániť, upratať po sebe a pod.). Občas sa aj dospelým podarí niečo rozbiť či vyliať. Primeranosť: nerobte zbytočne z komára somára. Čomu dáte pozornosť, to rastie. V dospelosti množstvo činností vykonávame automaticky, zatiaľ čo dieťa si ich ešte len musí osvojiť. Podarilo sa mu naliať džús bez preliatia? Oceňte ho! Ukážte mu, že si vážite jeho snahu o samostatnosť. Množstvo činností bude mať od dokonalosti ďaleko. Tá však nie je cieľ. To, čo je pre vás maličkosť, pre dieťa môže byť dôležitým míľnikom.
Ako si stanoviť zdravé osobné hranice
Kňučanie rázne odmietnite. Ak sa podvolíte, keď deti pre niečo kňučia, môžete ich naučiť kňučať viac. Vaše „NIE“ má znamenať „nie“ a nemalo by znieť ako „možno“.
Vytvorte prostredie pre dobré správanie. Prostredie, v ktorom deti vyrastajú, môže tiež ovplyvniť a formovať ich správanie. Všetky deti sú jedinečné a budú reagovať odlišne. Ak tieto nápady vyskúšate a dáte im dostatok času na prejavenie svojich efektov, mali by vám z dlhodobého hľadiska pomôcť lepšie zvládať správanie detí. Nevzdávajte sa, ak sa veci hneď nezlepšia. Bude chvíľu trvať, kým sa prispôsobíte svojmu novému prístupu, preto sa snažte byť trpezliví a pozitívni. Ak budete pokračovať, obaja by ste mali vidieť zlepšenie.
tags: #ako #sa #dieta #nauci #pravidlam #spravania