Viesť deti k športu a pohybu je jednou z najdôležitejších úloh rodičov pre zabezpečenie ich zdravého vývinu. Pravidelná fyzická aktivita má pre deti obrovský význam z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska. Benefity sú zrejmé - pohybom sa získava lepšia fyzická aj psychická pohoda, minimalizuje riziko vzniku nadváhy, podporuje zdravý vývoj kostí, šliach, svalov a celého pohybového aparátu, zlepšuje činnosť kardiovaskulárneho systému. Deti, ktoré sa aktívne venujú športu, môžu byť vzorom pre svojich rovesníkov zo školy a okolia a inšpirovať ich k tomu, aby tiež začali športovať. Podľa viacerých štúdií deti, ktoré športujú, dosahujú v škole lepšie výsledky. Šport deťom prospieva z mnohých hľadísk.
Fyzicky aktívne deti sa lepšie vyrovnávajú so stresom, majú silnejšiu imunitu a pevnejšie kosti. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by škôlkari mali venovať najmenej 60 minút denne miernemu až intenzívnemu pohybu, školáci by mali cielenú intenzívnu činnosť vykonávať niekoľkokrát do týždňa. Viete, ktoré športy sú pre drobcov najvhodnejšie a ako u nich vypestovať lásku k pohybu?
Prečo je šport dôležitý pre deti?
Pravidelný pohyb pozitívne vplýva na nervový systém a predchádza vzniku depresií. Okrem toho znižuje krvný tlak, podporuje zdravú činnosť pľúc, zlepšuje kvalitu spánku, imunitu a metabolizmus a zabezpečuje tiež správny vývin i rast detského organizmu. Deti sa pri športe učia, že sú súčasťou tímu, ktorý si vyžaduje rovnaké úsilie od všetkých členov, ako aj to, ako vyhrať s triedou a prehrať dôstojne. Športové zážitky pomáhajú budovať pozitívne sebavedomie. Pravidelný pohyb je užitočným spôsobom na zníženie stresu a zvýšenie pocitu fyzickej a psychickej pohody. Priateľstvá, ktoré sa vytvoria na ihrisku, často vydržia celý život.
Ako účinne budovať pohybové návyky?
Viesť deti od malička k pohybu je pre ich zdravý vývin nevyhnutné. Aby ste to robili čo najefektívnejšie, mali by ste do procesu zapojiť celú rodinu. Začnite napríklad jednoduchým každodenným pohybom vonku i vnútri a nezabúdajte o športovaní pozitívne rozprávať. Lásku k pohybu podporíte aj tým, keď vášmu dieťaťu umožníte vybrať si taký šport, aký ho baví. Medzi ďalšie, často používané formy motivácie, patria podľa odborníkov odmeny a tresty - za vynechanie tréningu sa zakáže televízor, za jeho absolvovanie ponúkne sladkosť. Hoci výsledky vidíte takmer okamžite, tento systém nebude fungovať dlhodobo. Odmeny totiž musíte neustále zvyšovať a dieťa si v neskoršom veku vyráta, že mu neviete ponúknuť nič, čo by ho k pohybu skutočne motivovalo. Ak naň budete navyše tlačiť, je vysoko pravdepodobné, že ho šport bude nudiť alebo k nemu získa odpor.
Ako rodič samozrejme viete, čo je pre vaše deti dobré. Ešte lepšie ale niekedy môže byť, keď ich necháte vybrať si. Platí to hlavne v oblasti trávenia voľného času a výberu srdcového športu. Pokiaľ s nimi prediskutujete, aký pohyb by ich bavil najviac a prečo, ľahšie nájdete ten pravý koníček alebo jeho vhodnú alternatívu. „Naslúchať deťom, keď prejavia záujem o nejaký šport, a prebrať to s nimi, to je tá správna cesta. Dobré je tiež pobaviť sa o motívoch, prečo by chceli tráviť odpoludnie práve tak či onak, v čom to bude pre nich príjemné a užitočné. Spoločne. Tak znie ďalšie heslo, ktoré je potrebné dodržiavať. Vybehnite na ihrisko a natrénujte spolu prvý baseballový odpal, než podáte prihlášku do krúžku. Bežte sa spolu pozrieť na vystúpenie tanečnej školy, ktorú začne váš potomok skoro navštevovať. Bude to príjemnejšie, ako keď príde školák na prvý tréning ako úplne nezasvätený nováčik. Spoločný šport sú taktiež emócie. Užite si spolu zábavu, pretože aj to je spôsob, ako si vytvoriť k pravidelnému pohybu pevný vzťah. Nemusíte nutne vystupovať v roli kouča, ktorý vedie vždy len k správnej technike a k precíznemu výkonu.
Rodičia sú pre deti tým najlepším vzorom. Ak vaše dieťa nemá vzťah k športu, hľadajte také pohybové aktivity, ktoré ho bavia. Dostatok pohybu získa aj pri venčení psa alebo hrou na ihrisku. Vyberajte si také záujmy, kde budete aktívni spoločne. Ak chcete, aby sa vaše dieťa viac hýbalo, dajte mu slobodu v tom, ako a koľko sa bude hýbať. Vyhnite sa neustálemu okrikovaniu a núteniu malého športovca, aby išiel pomalšie, ale aj prehnanej kritike či nevhodným poznámkam k jeho výkonu. Ukážte dieťaťu, že neúspech a chyby patria k učeniu. Vyjadrujte mu podporu, keď prehrá zápas a vyhnite sa prehnanej pochvale pri výhre, ak by ho mala viesť k zahanbeniu či kladeniu si príliš vysokých nárokov. Aktívni rodičia, ktorí si popri povinnostiach nájdu čas na vlastný tréning, sú pre ich potomkov prirodzenou a veľmi efektívnou motiváciou.
Mládež v športe – ako udržať deti v hre | Hugh McDonald | TEDxLangleyED
Ktoré športy sú pre deti najvhodnejšie?
Akýkoľvek pohyb je pre dieťa mimoriadne užitočný a zdravý. Rozlišujeme spontánne pohybové aktivity, ako je napríklad korčuľovanie, sánkovanie či turistika, ale aj obyčajná naháňačka či hra na ihrisku. Ak sa do spomínaných činností zapojí celá rodina, dieťa pozoruje, že jeho okolie rado trávi čas aktívne a buduje si tak zdravý návyk. Cielený pohyb je zvyčajne vedený pod odborným dohľadom, a to buď v škôlke, škole alebo na rôznych športových a tanečných krúžkoch. Skúste sa zamerať na činnosť, ktorá vášho drobca baví a nechajte ho vyskúšať viacero krúžkov, kým nájde ten svoj obľúbený.
Podľa portálu eduworld.sk sa od najútlejšieho veku odporúča plávanie, pri ktorom nie sú zaťažené kĺby, priaznivo vplýva na vývin motoriky, svalového tonusu a koordináciu pohybov. Okolo 3 - 4 roku je už vhodné začať s lyžovaním a gymnastikou, ktoré môžete doplniť plávaním alebo korčuľovaním. U predškolákov je dobré venovať sa čo najširšej škále športov, keďže v tomto veku dochádza k najvyššej obratnosti u detí. Pokojne ich prihláste na hokej, futbal či basketbal, obľúbené sú aj bojové umenia. Pri nich sa deti učia disciplíne, sebaovládaniu a podporujú svoje reflexy. V predškolskom veku je podľa odborníkov najdôležitejšie venovať sa hlavne všeobecným aktivitám, ktoré zahŕňajú loptové hry, plávanie a tiež cvičenia, rozvíjajúce pohybovú koordináciu a koncentráciu, medzi ktoré patrí i tanec.
Okolo desiateho roka života by už dieťa malo byť schopné zotrvať pri jednom zvolenom športovom tréningu. Tréneri už poznajú jeho silné a slabé stránky a vedia odporučiť, ktorý šport mu sadne najlepšie. Podľa Milana Studničku, bývalého reprezentanta ČR na Olympijských hrách 2002 a lektora vzdelávania dospelých, by tréning malých detí mala v prvom rade sprevádzať radosť z hry a nie túžba po výkone, inak ich šport nebude baviť.
Výbava pre malých športovcov
Aktuálna pandemická situácia detským športom veľmi nepraje. No na to, aby boli deti aktívne, nemusia navštevovať špeciálne krúžky. Úplne stačí, keď im venujete dostatok času a priestoru na vykonávanie veku primeraného prirodzeného pohybu, ako je beh, skákanie, preskakovanie, lezenie, hádzanie a chytanie, prekonávanie prekážok. Veľmi dôležité pre podporu aktivity u detí je naučiť ich jazdiť na odrážadle, trojkolke alebo na bicykli. Práve tieto pomôcky sú veľmi efektívne, keď potrebujete svojho drobca dostať na čerstvý vzduch a „prinútiť“ ho k pohybu.
Dobrým tipom je zadovážiť dieťaťu jeho vlastnú športovú výbavu, ktorú bude chcieť používať. Fľaška na šport alebo detský batoh, ktorý je priamo spojený s rodinnými výletmi, mu dajú automaticky signál, že je čas na aktivitu, ktorú dobre pozná. Dievčatá dokáže nadchnúť ružový košík na bicykel, chlapci ocenia parádnu prilbu alebo chrániče s obrázkom ich obľúbeného hrdinu.
Rola trénera a rodiča vo vedení dieťaťa k športu
Tréner a rodič majú významný vplyv na prístup a vzťah detí k športu. Ich vplyv môže byť skvelou motiváciou a podporou, alebo naopak môže napáchať viac škody ako úžitku. U detí rozlišujeme viac „vekov“ než len tých kalendárnych. Tieto rozdielne veky nám pomáhajú riadiť tréning a odhadovať schopnosti a zručnosti dieťaťa. Senzitívne obdobia sú tzv. „okná príležitosti“, keď sú deti citlivé na rozvíjanie určitých pohybových schopností. Má to však svoje háčiky a obmedzenia. Koncepcia dlhodobej športovej prípravy (LTAD) nám môže pomôcť s plánovaním a orientáciou športového tréningu detí.
Forma a štýl vedenia určujú, či si deti šport zamilujú, alebo v ňom uvidia stresujúcu povinnosť. Tréner, a do značnej miery aj rodič, je v tejto oblasti kľúčovou autoritou a vzorom. Mal by preto oplývať empatiou, schopnosťou adekvátne komunikovať a mať tiež patričné znalosti o špecifikách, ako je vývoj dieťaťa, princípy zaťažovania, atď. V praxi však často stretávame na pozícii trénera bývalých športovcov či zapálených rodičov, ktorí síce majú dobré úmysly, ale môže im chýbať hlbšie porozumenie tréningovým a vývojovým špecifikám. Platí jednoduché pravidlo: výborný športovec nemusí byť zároveň výborným trénerom - a to, čo kedysi fungovalo im, nemusí byť ideálnou cestou pre dnešné deti.
Aj rodičia majú na športovú cestu svojich detí podobne silný vplyv ako tréneri - len s inou úlohou. Ideálny rodič je oporou, ktorá dodáva istotu a radosť z hry, nie zdroj zbytočného tlaku. V dobrej viere však niekedy rodičia skĺznu k výkonovému „tlačeniu na pílu“, čím deťom spôsobujú stres a znižujú ich sebavedomie. Hodnotenie výsledkov a technických detailov by preto vždy malo byť v réžii trénerov. To neznamená, že sa s deťmi nemáme o športe rozprávať a diskutovať. Otázky zamerané na zážitok: „Bavila ťa dnešná hra?“ alebo „Čo sa ti najviac podarilo?“ sú úplne v poriadku. Vetám typu „Musíš vyhrať“, „Prečo si to pokazil?“ či neustále upozorňovanie na chyby, ktoré zbytočne zvyšuje napätie a môže v ranom veku zanechať hlbšie psychické stopy, by sme sa však mali vyhnúť. Buďme pre svoje deti predovšetkým stabilným zázemím, ktoré ich podporuje v objavovaní radosti z pohybu.
Druhy veku a ich význam pri športovej príprave
Tréning detí by mal vychádzať z reálnych schopností a zručností mladých športovcov, ktoré úzko súvisia s ich vekom a stupňom rastu. Preto v detskom športe rozlišujeme tri základné veky, ktoré určujú, na aké požiadavky a schopnosti by sme sa mali zamerať:
- Kalendárny vek: vek, ktorý zodpovedá dátumu narodenia. V praxi sa najčastejšie využíva na zaradenie do jednotlivých vekových kategórií (základný vek, mladší žiaci, starší atď.)
- Biologický vek: ukazuje, v akej fáze zrenia dieťa skutočne je - zahŕňa rastové vlny (obdobia zrýchleného rastu), nástup puberty alebo dozrievanie nervovej sústavy.
- Tréningový vek: udáva, koľko rokov sa dieťa venuje systematickému pohybu alebo danému športu.
V samotnej praxi je komplikáciou fakt, že biologický vek často nezodpovedá tomu kalendárnemu, a preto dve rovnako staré deti môžu mať rozdielne motorické zručnosti, toleranciu na záťaž a schopnosť sústrediť sa. Tréner by mal tieto rozdiely vnímať a prispôsobiť tréning tak, aby rešpektoval individuálne tempo vývoja každého mladého športovca, čo je v praxi často ťažko realizovateľné. Jednou z možností, ako túto problematiku riešiť, je tzv. bio‑banding, kedy deti v danej kategórii rozdeľuje do skupín práve podľa biologického veku, vývoja a ich schopností.
Charakteristika vekových kategórií a senzitívne obdobia
V mladšom školskom veku (6 - 11 rokov) telo ešte dozrieva, kostra ešte nie je fixovaná a myslenie je skôr konkrétne. Deti už bezpečne zvládajú základné pohyby (beh, skok, hod) a v tomto období je ideálny čas na rozvoj koordinácie. Základom tréningu by mala byť hra. Prílišná kritika či tlak na výkon môže dieťa demotivovať, tréner musí dostatočne chváliť, nie zhadzovať. Cieľom je prejsť od spontánneho vyvádzania k prvým športovým návykom.
Starší školský vek (11 - 15 rokov) je obdobím puberty, kedy štartuje zrýchlený rast (rastový spurt). Objavuje sa emočná búrlivosť a logické aj abstraktné myslenie. Dôležitý je citlivý prístup od trénerov. Výkon rastie aj bez samotného tréningu a rozdiely medzi chlapcami a dievčatami sa zvýrazňujú. V tomto období je citlivé obdobie pre silu a rýchlosť a väčší dôraz sa kladie na taktické aspekty v športe.
Dorast (15 - 18 rokov) je obdobím, kedy sa ku koncu zavŕši vývoj orgánov a kostí. Schopnosť abstrakcie je plne rozvinutá a dospievajúci už rozumejú zložitejším taktickým konceptom spojeným so športom. V tomto období možno záťaž citeľne zvýšiť, viac sa zaraďujú anaeróbne intervaly a systematický silový tréning spolu so špecifickými metódami. Rastú nároky spojené s výkonom a súťažením.
Vývoj dieťaťa sprevádzajú aj „citlivé obdobia“, kedy telo aj nervová sústava reagujú na určité podnety obzvlášť priaznivo. V puberte napríklad stúpa hladina testosterónu, chlapci prirodzene silnejú, preto je ideálny čas začať s cielenejším silovým tréningom. Naopak okolo ôsmeho roku života prežívajú deti takzvaný „zlatý vek motoriky“, kedy nervový systém dozrieva, a preto vynikajú v učení nových pohybov a koordinácii. Tréneri by mali tieto obdobia využiť a voliť cvičenia, ktoré dané schopnosti maximálne rozvíjajú, namiesto toho, aby tlačili na výkon v nevhodnej chvíli. Je však potrebné si uvedomiť, že tieto obdobia sa budú vždy riadiť skôr biologickým vekom, než tým kalendárnym.
Skorá špecializácia vs. tréning primeraný veku
V mládežníckom športe sa obvykle stretávame s dvoma odlišnými prístupmi. Tréning skorej špecializácie prináša deťom vysokú výkonnosť už v útlom veku, najčastejšie v koordinačno‑estetických disciplínach. Deti však platia daň v podobe jednostranného zaťaženia, čo často vedie k svalovým dysbalanciám, preťaženiu alebo úrazom. Nároky sú vysoké aj na psychiku, preto kariéra týchto detí často končí už v mladom veku.
Koncepcia tréningu primeraného veku sa spolieha na postupnú špecializáciu. Deti môžu súčasne skúšať viacero športov; dôraz na výkon a súťaženie je menší, tréning stavia na hrách a pestrosti podnetov. Špičková výkonnosť prichádza neskôr, čo môže byť nakoniec výhoda - chceme predsa, aby vrchol dosahovali až v dospelosti. Pri väčšine športov by mal práve tento model prevážiť.
Koncept LTAD a praktické tipy
Koncepcia dlhodobej športovej prípravy (Long‑Term Athlete Development, teda LTAD) je prístup, ktorý nám pomáha zorientovať sa v dlhodobej príprave detí a mládeže. Jeho úlohou je previesť mladých športovcov jednotlivými obdobiami rastu a vývoja tak, aby sa v pravý čas rozvíjali kľúčové schopnosti a pohyb sa stal prirodzenou súčasťou života.
Praktické tipy pre rodičov:
- Výber športu: V mladšom školskom veku (zhruba 6 - 10 rokov) je najlepšie nechať deti vyskúšať čo najviac rôznych športov. Zistíte tak, čo ich naozaj chytí a kde sa rysuje potenciál.
- Tréning = radosť: Šport má byť predovšetkým zdrojom radosti. Keď trénerské či rodičovské ambície sklznú k honbe za trofejami, býva to problém.
- Šport ako celoživotná aktivita: Pre drvivú väčšinu detí by mal šport zostať aktivitou, ktorú robia preto, že ich baví, nie kvôli diplomom a medailám. Radosť z pohybu je preto pre väčšinu z nás oveľa cennejší cieľ.
- Buďme vzorom a príkladom: Najväčšou motiváciou sme im totiž my sami. Hovoriť z gauča „choď niečo robiť“ nefunguje. Zdvihnime sa, vyrazme s nimi von a ukážme, že pohyb patrí aj do nášho života - spoločný zážitok je tá najlepšia motivácia.
tags: #ako #viest #dieta #k #sportu