Každá matka je už v prenatálnom veku dieťaťa zvedavá, ako bude jej potomok vyzerať. Aké oči zdedí? Aké vlásky bude mať? Bude mať olivovú pleť alebo ružovkastú? Otázky týkajúce sa dedičnosti farby vlasov a očí sú bežné a fascinujúce. Hoci presnú predpoveď vzhľadu dieťaťa nie je možné s istotou určiť, genetika nám ponúka určité vodidlá.
Základy genetiky farby vlasov a očí
Každý z nás je iný. Jeden je vysoký, druhý nízky, niekto má modré oči, druhý hnedé. Farbu očí, vlasov, ale aj výšku dieťaťa môžeme zistiť ešte pred jeho narodením. Existujú na to vzorce.
Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Naopak, za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť. Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť.
Dedičnosť farby vlasov a ryšavosť
Červené vlasy alebo ľudovo ryšavé vlasy sú nepochybne výnimočné. Prirodzená ryšavá farba je totiž najvzácnejšia na svete a pýši sa ňou iba 1 až 2 % z celkovej populácie. Farba vlasov je kombináciou štyroch farebných pigmentov, ide o eumelanín, ktorý stojí za čiernym a hnedým sfarbením a feomelanín, ktorá má na svedomí červené a žlté odtiene. Každá z farieb vlasov má zároveň úroveň a tón. Úroveň určuje, či bude vlas tmavý, alebo svetlý, a tón je základná farba vlasov. Ryšavé vlasy majú zo všetkých farieb vlasov najvyššie množstvo feomelanínu - v priemere sa jedná o 67 % - a spravidla mávajú nízku úroveň eumelanínu.
National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami.
Ryšavé dieťa tmavovlasých rodičov
Ak ste tmavovlasí, môže sa vám narodiť aj dieťa s ryšavými vlasmi. A ani v tom nemusí mať prsty sused. Áno, aj dvaja tmavovlasí môžu mať ryšavé dieťa. Môže za to gén, ktorý sa dá aj ľahko detekovať, je totiž schovaný za tmavé vlasy rodičov. Všetko závisí od genotypu rodičov, prarodičov (a samozrejme vzťahov recesivity a dominancie medzi jednotlivými alelami génov)… v prípade, ak sú rodičia heterozygoti, o to je šanca väčšia, ale možné to kľudne je. Nezávisí to len od rodičov, ale aj od starých rodičov, atď…
Rovnako tak je možné, že dvaja ryšaví rodičia môžu mať dieťa s tmavšími vlasmi. Ak sú obaja rodičia nositeľmi recesívneho génu pre ryšavosť, ich dieťa bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou ryšavé vlasy. Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku.
Blond vlasy: Zaujímavosti a genetika
Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta. Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande. V tomto smere je to najhomogénnejšia blond populácia.
Podľa kanadského antropológa Petera Frosta sa blond vlasy vyvinuli veľmi rýchlo na konci doby ľadovej najmä vďaka sexuálnej selekcii. Severský vzhľad zabezpečoval žene s blond vlasmi a modrými očami výsostné postavenie medzi rivalkami v boji o mužov, ktorých bolo vtedy poskromne. Nedostatok jedla pred 10 000 - 11 000 rokmi, keď bola väčšina územia pokrytá stepnou tundrou, spôsobil vyššiu produkciu blond vlasov u potomkov najstaršieho typu moderného človeka v Európe. Takmer jedinou formou obživy v severnej Európe boli putujúce stáda mamutov, sobov, bizónov a koní, pričom vystopovať ich si vyžadovalo dlhé a náročné výjazdy na lov, pri ktorých zahynulo množstvo mužov. To spôsobilo, že pomer žijúcich žien bol oveľa vyšší ako mužov. Táto hypotéza tvrdí, že ženy s blond vlasmi mali väčšiu šancu vytvárať s mužmi zväzky, čím sa prirodzene zvyšoval aj počet ich blond potomkov.
Všetky farby vlasov vysvetlené za 9 minút
Vzácne kombinácie a genetické prekvapenia
Genetika je plná prekvapení a nie vždy sa dá s istotou predpovedať, aké vlastnosti bude mať dieťa. Existuje mnoho rôznych kombinácií génov, ktoré ovplyvňujú farbu vlasov, a niekedy sa stane, že sa prejavia vlastnosti, ktoré sa v rodine dlho neobjavili.
Napríklad, je možné, že dvaja hnedovlasí rodičia majú dieťa s blond vlasmi, alebo že dvaja modrookí rodičia majú dieťa s hnedými očami. Tieto prekvapenia sú spôsobené recesívnymi génmi, ktoré sa môžu prenášať z generácie na generáciu bez toho, aby sa prejavili, až kým sa nestretnú dve kópie toho istého génu v jednom dieťati.
Ryšavé vlasy so svojou bohatou históriou a kultúrnym významom naďalej uchvacujú a očarujú.
Ryšavá farba vlasov je najvzácnejšia farba na svete, len 1-2 % svetovej populácie sa môže pýšiť touto ohnivou farbou. Za vznik ryšavých vlasov môže zmutovaný gén MC1R na 16. chromozóme. Tento gén ovplyvňuje typ melanínu produkovaného vo vlasových folikuloch. V Starovekom Grécku sa verilo, že po smrti sa ryšaví ľudia premenia na upírov a v Starovekom Ríme ich zobrazovali ako odvážnych a silných. V Starovekom Egypte boli ryšaví považovaní za ľudí prinášajúcich nešťastie, a preto boli často obetovaní bohom. Kelti si naopak ryšavé vlasy vážili. Vnímali ich ako ľudí, ktorí majú spojenie s božstvom a nadprirodzenom. Počas stredoveku boli ryšavé vlasy často vnímané ako znak čarodejníctva. Nositeľky ryšavej farby sú častokrát obdivované svojim okolím. Častokrát vyžarujú zmyselnosť, temperament, tajomnosť a pôsobia moderne, ale stretávajú sa aj s mnohými výhodami a nevýhodami, ktoré im znepríjemňujú život.
Výhody a nevýhody ryšavých vlasov
- Citlivosť na slnko: Ryšavky majú veľmi svetlú pokožku, ktorá je veľmi rýchlo náchylná na slnečné žiarenie a slnečné popálenia, takže z toho vyplýva, že sú náchylnejšie na výskyt rakoviny kože.
- Stereotypy: Jedno z najznámejších výrokov o ryšavých ľuďoch je, že nemajú dušu a tiež deti sú častokrát vystavené rôznym posmechom v kolektíve.
- Silnejšia bolesť: Vedecká štúdia dokázali, že ryšaví ľudia môžu byť citlivejší na niektoré druhy bolesti a môžu na ne potrebovať viac anestézie počas lekárskych zákrokov.
- Výnimočná krása: Ryšavé vlasy patria medzi veľmi vzácne a na svete je ich nositeľov len okolo 1%.
- Prírodné SPF: Aj keď sú ryšavci náchylnejší na slnko, tak ich pokožka má vyššiu SPF ochranu oproti ostatným typom pokožky.
- Hroziace vyhynutie: Kvôli dôsledkom globálneho otepľovania hrozí, že ryšaví ľudia do 100 rokov môžu vyhynúť, pretože gén, ktorý je za ich vznikom sa pomaly vytráca.
- Obľúbený u včiel: Vďaka svojej farbe a odlesku na slnku, ryšavé vlasy priťahujú včely, ktorým ryšavé vlasy pripomínajú kvety.
- Menej vlasov: Ryšaví majú v priemere 90 000 vlasov, pričom brunetky okolo 140 000 a blondíny 110 000. Ryšavé vlasy sú, ale hrubšie, vďaka čomu majú väčší objem.
- Ťažké prefarbenie: Ryšavé vlasy sa držia svojho pigmentu dlhšie ako ostatné typy.
- Ryšaví ľudia s modrými očami sú najmenšia menšina na svete. Väčšina ryšavcov sa rodí so zelenými očami.
- Adolf Hitler zakázal ryšavé manželstvá, aby sa nešírila nečistá rasa.
- Najviac ryšavých ľudí žije v Škótsku.
- Redhead day festival je festival, ktorý sa každý rok koná v Holandskom Tilburgu posledný augustový týždeň, kde ryšavci oslavujú samých seba.
Genetika je fascinujúca veda, ktorá nám pomáha pochopiť, prečo sme takí, akí sme. Určuje nielen našu výšku, farbu očí a vlasov, ale aj predispozície k rôznym chorobám a dokonca aj niektoré aspekty našej povahy. Jednou z najzaujímavejších oblastí genetiky je dedičnosť farby vlasov, ktorá môže byť prekvapivo komplexná a viesť k neočakávaným výsledkom.
tags: #blond #vlasy #a #rysave #dieta