Na portáli Rodinka sa objavil zaujímavý rozhovor aj o dojčení s Katkou Koščovou. Myslím, že predstavuje dosť veľkú skupinu matiek, ktoré napriek dobrému nastaveniu ku dojčeniu, príprave a dokonca aj podpore, nakoniec nedojčila. Namiesto radosti z dojčenia sa nakoniec z toho stala trauma. Prečo? Väčšina mamičiek si uvedomuje, že tehotenstvo a dojčenie nejde dokopy s legálnymi drogami (alkohol, fajčenie). Však väčšinou prísne riešia i lieky v prípade choroby a to nielen počas tehotenstva, ale i dojčenia. Mamičky sa často počas tehotenstva vzdávajú týchto drog, prípadne ich maximálne obmedzia.
Ako sa však zachovať po pôrode, keď zlozvyk začína byť silnejší ako vôľa? Väčšina populácie berie cumlík ako bežnú súčasť starostlivosti o bábätko. Väčšina mamičiek sa však až príliš neskoro dozvie, že používanie cumľa popri dojčení sa spája so zbytočným rizikom predčasného ukončenia dojčenia a prechodu na umelú výživu, a tiež ďalšími zdravotnými rizikami. Cumlík je umělá náhrada prsníka a nielen to, je to umélá náhrada mamy. Dieťatko spoznáva mamu cez prsník. Vtedy je spokojné, vie že je tam, kde patrí. K prsníku patria aj mamine ruky, ktoré pohladia, mamine oči, cez ktoré sa porozprávajú, mamine úsmev, ktorý vie dať aj bozk.
V minulom čísle 8-9 som sa venovala nedojčiacim mamičkám. Vďaka jeho systému klokankovania aj veľmi nezrelých bábätiek, majú tieto veľkú šancu na dojčenie, nakoľko majú k dispozícii mamu a jej prsník nepretržite. Bohužial, tento spôsob starostlivosti je u nás zatiaľ v štádiu sci-fi, i keď sú jednotlivci i napr. Chcela by som poukázať na našu realitu a ako sa na ňu čo najlepšie pripraviť. Ako sa hovorí, ak nie je možné zmeniť druhých, treba zmeniť seba. Nedojčím. Klasická obranná reakcia u väčšiny našich mamičiek, ktoré nedojčia z rôznych príčin, hoci veľmi chceli. Vnímajú dojčenie ako veľmi prospešné, ale napriek tomu, že vynaložili obvykle veľké úsilie na jeho záchranu, nepodarilo sa a nedojčia.
Majú pravdu, dojčenie nie je to, čo robí matku lepšou alebo horšou. Tento článok by som chcela venovať práve tým mamičkám, ktoré chcú dať svojim deťom všetko potrebné, i keď nedojčia, ale používajú fľašu. Pozor, za dojčenie sa pokladá aj použitie umelého mlieka, ale podaného cievkou. Vlastné materské mlieko podané fľašou je kŕmenie odsatým mliekom. Zima je typickým obdobím so zvýšenou chorobnosťou.
Už v minulom čísle sme si ukázali, čo dokáže naša reč. Ako sa zmení pohľad na dojčenie, ak prestaneme hovoriť, že dojčenie je lepšie ako umelé mlieko, ale namiesto toho vždy pravdivo povieme, že umelé mlieko je pre dieťa horšie ako dojčenie. Tu máme tiež na prvý pohľad hru so slovíčkami. Však matka predsa vezme dieťa, nadojčí ho a ono sa zároveň dojčí. Áno aj nie.
Predstavte si, že ste na hostine a pred vami sú švédske stoly plné dobrôt. Chodíte alebo sedíte, s rukou alebo vidličkou si vyberáte, na čo máte chuť. Ak vám nechutí, decentne to vyhodíte. Ak odhryznete príliš veľké sústo a zabehlo vám, tak si odkašlete a pokračujete ďalej. Keď sa do sýtosti najete, nájdete si kreslo alebo sofa, pohodlne sa natiahnete a zdriemnete si. Prípadne si tam sadnete spolu s drahým a popíjate víno Châteauneuf-du-Pape.
Som mama dvoch detí s trojročným vekovým rozdielom. Chcenie dojčiť bolo pre mňa jasnou a prirodzenou voľbou. Moje deti nemali cumlík ani fľašu, bola som si vedomá toho, že tieto môžu dojčenie skomplikovať. Napriek tomu nás neminul dojčenský štrajk. Pochybnosti o dobrom priberaní dieťatka sú časté. Typická otázka medzi mamičkami na sociálnych sieťach - „Boli sme na kontrole v dvoch mesiacoch a doktorka zistila, že bol slabý prírastok a prikázala dokrmovať. Ja však výlučne dojčím a nechcem si pokaziť dojčenie umelým mliekom.
Tento príbeh ukazuje, že nastávajúca matka potrebuje pri pôrode predovšetkým skúsenú pôrodnú asistentku, ktorú žiadne pôrodnice či lekári nenahradia. Klasický prípad: „Dojčenie sa krásne rozbehlo, mliečko nabehlo dokonca až tak, že spočiatku inak ako s odsávačkou sa nedalo zvládnuť, prírastky boli ukážkové, doktorka spokojná a zrazu prešli 3 mesiace a nastal problém… Drobec sa začína odťahovať od prsníka, prehýbať do luku a dokonca sa aj rozplače, len čo uvidí prsník. Nemá ani cumeľ ani fľašu, ale normálne sa nadojčí len v polospánku, prípadne v šatke. Prírastky začali klesať a doktorka jednoznačne odporúča dokrmovať. Možno by som mu aj dala to umelé mlieko, ale suplementor (cievka na dokrmovanie) sa nedá použiť, však prsník odmieta.
„Z mojej skúsenosti, ak mamička zvažuje odstavenie, zväčša jej chýbajú informácie a podpora dojčenia zo strany spoločnosti. Na druhej strane, aj WHO hovorí, že asi od dvoch rokov veku dieťaťa má dojčenie vyhovovať dieťaťu i matke. Dovtedy treba veľa ponúkať, potom už môžu nastávať dohovory. Biologická starostlivosť (BS) je nový neurobehaviorálny prístup k začiatkom dojčenia. Jej cieľom je znížiť problémy s laktáciou a predčasným nechceným ukončením dojčenia.
Pri biologickej starostlivosti sa matka pohodlne opiera a dieťa si ukladá na seba tak, že každá časť dieťaťa je v tesnom kontakte s matkiným telom alebo okolím. Dojčenie v polohe pololežmo sprístupňuje telo matky pohybu novorodenca. Až dvadsať primitívnych novorodeneckých reflexov umožňuje dieťaťu, aby sa pohybovalo a tieto reflexy pôsobia zároveň ako stimulanty dojčenia (Colson a kol. 2008). Prirodzená poloha pri dojčení sa netýka len dojčenia. Nejde tu o postup, ale o podporu matiek v tom, aby držali svoje deti na mieste, ktoré Nils Bergman nazýva životným prostredím cicavcov.
Poloha pololežmo je ideálna pre matkino pohodlie, ale nielen to. Táto poloha prirodzene zabezpečuje fascinujúcu konverzáciu matky a dieťaťa tvárou v tvár, ktorú po prvýkrát zdokumentovali Klaus a Kennel (1976). Uvádza Suzanne Colson vo výskume. Dva príbehy o tom, ako jednoduchá zmena polohy pri dojčení vie urobiť pozitívnu zmenu. Jeden príbeh je o dvojičkách a druhý o problémoch spôsobených horizontálnou polohou - kolíska.
Spoločné spanie znamená spanie bábätka a matky v jednej posteli. Ide o bežný, normálny a žiaduci spôsob nočnej starostlivosti o bábätká, ktorý bábätká v histórii bežne zažívali. Dokonca aj v USA spí spoločne so svojimi deťmi približne polovica rodičov (McKenna, 2004).
Pre niektoré zábery z praxe môžeme vidieť aj konkrétne skúsenosti rodičov, ktoré ilustrujú význam podpory pri pôrode a dojčení. Plány pôrodu, skúsené pôrodné asistentky a následné rozhodnutia rodičov vytvárajú rámec pre zdravý začiatok dojčenia alebo vhodného kŕmenia inými spôsobmi.
Rodičovstvo dnes potrebuje nielen odborné články, ale aj citlivý a spoľahlivý pohľad na možnosti starostlivosti o dieťa počas náročných období. Dieťa - rodinný magazín prináša príbehy, ktorý potvrdzujú, že rodinné vzťahy, podpora a dostupné služby sú kľúčom k zdraviu a pohode rodín.
Biologická starostlivosť a výskum dojčenia
Biologická starostlivosť (BS) je nový neurobehaviorálny prístup k začiatkom dojčenia. Jeho cieľom je znížiť problémy s laktáciou a predčasným nechceným ukončením dojčenia. Pri BS sa dieťa ukladá na seba tak, že každá časť dieťaťa je v tesnom kontakte s matkiným telom alebo okolím. Dojčenie v polohe pololežmo sprístupňuje telo matky pohybu novorodenca. Až dvadsať primitívnych novorodeneckých reflexov umožňuje dieťaťu, aby sa pohybovalo a tieto reflexy pôsobia zároveň ako stimulanty dojčenia.
Príbeh dvojčiat a iné skúsenosti ukazujú, že jednoduchá zmena polohy môže zlepšiť dojčenie. Táto téma má význam nielen pre matky, ale aj pre odborníkov, ktorí zabezpečujú podporu počas pôrodu a dojčenia. Cieľom je nielen dojčenie, ale aj celková starostlivosť o dieťa v spojení s rodinou a okolitým prostredím.
Názor na vzdelávanie a práva rodičov
Predovšetkým je potrebné pripomenúť práva rodičov na výber spôsobu vzdelávania dieťaťa a možnosti domáceho vzdelávania bez zbytočných obmedzení. Medzinárodné záväzky zaručujú slobodu voľby vzdelávania a dôraz na rodinné vzťahy. Ako komisár pre deti varujem pred plošnými a uniformnými riešeniami, ktoré obmedzujú práva rodičov a detí, namiesto toho, aby podporovali ich rozvoj.
Rodičom medzinárodné dohovory zaručujú slobodu pri voľbe vzdelávania svojich detí, najmä Dohovor o právach dieťaťa a ďalšie dohody. Považujem za potrebné pripomenúť UNESCO dokument o domácom vzdelávaní, ktorý apeluje na štáty zachovať právo rodičov na výber, bez administratívneho obmedzovania tohto práva. Ak by sa prijalo ustanovenie podmieňujúce domáce vzdelávanie formálnym vzdelaním rodiča alebo povinné škôlky od 3 rokov pod hrozbou sankcií, išlo by o porušenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a o diskrimináciu rodičov na základe vzdelania.
Pripomínam aj nedávno zverejnený dokument UNESCO o domácom vzdelávaní, ktorý apeluje na štáty na zachovanie práva rodičov na výber, a to bez de facto administratívneho obmedzovania tohto práva.
V súčasnosti na Slovensku diskutujeme o tom, ako veľmi by mal štát zasahovať do rodičovského rozhodovania v oblasti vzdelávania a dojčenia. Dôraz kladieme na rodinnú autonómiu a na podporu vzťahov v rodine ako základ zdravého vývinu dieťaťa.
tags: #casopis #dieta #nie #len #pre #rodicov