Príprava dieťaťa na prvú svätú spoveď po prvom svätom prijímaní

Prvé sväté prijímanie je významným krokom v živote každého veriaceho dieťaťa. Je to čas, kedy sa deti pripravujú na hlbšie stretnutie s Ježišom Kristom. Dôležitou súčasťou tejto prípravy je sviatosť pokánia, známa aj ako spoveď. V tomto článku sa pozrieme na to, prečo je spoveď dôležitá, ako sa na ňu pripraviť a čo očakávať.

Obdobie prípravy na prvé sväté prijímanie

Obdobie prípravy na prvé sväté prijímanie (9-10 rokov) je pre dieťa dobou príjemnou, bez ťažkých osobných bojov a konfliktov. Deti sa dajú ľahko ovládať a sú ochotné získavať vedomosti a prijímať mravné zásady. Sú poddajné a ochotne sa podrobujú autoritám, ku ktorým majú dôveru a ctia si ich. V dieťati sú skryté vývojové možnosti, ktoré ani nepoznáme. Nepostrádateľnou podmienkou vývoja dieťaťa je láska k nemu. Je povinnosťou všetkých, ktorí sú s deťmi tohto veku v styku pomôcť im budovať charakter, pomáhať im stať sa osobnosťou, nájsť svoje miesto v živote i vo svete, a hlavne byť človekom naozajstne radostným. Dieťa musí byť zavčasu privykané k všetkému dobrému sústavným a častým cvikom. Dôležitý je živý vzťah k Bohu a cvičenie vôle. Od začiatku školskej dochádzky sa dieťa stretáva s pojmom povinnosť.

Je to obdobie zmyslového vnímania, dieťa je neschopné abstrakcie. Preto pri katechéze treba rozprávať konkrétne, na príkladoch, nie abstraktným spôsobom. Preto v náboženskom poučovaní treba uplatňovať udalosti zo Starého a Nového zákona, životopisy svätých, udalosti z cirkevných dejín, z misií… Dieťa začína prežívať viac to, čo vidí na osobách okolo seba. Rodičia musia predchádzať dobrým príkladom, majú nájsť dobrých kamarátov. Deti nerozumejú prísloviam a symbolickému vyjadrovaniu skutočnosti. Preto treba dôkladne vysvetliť podobenstvá na príkladoch, vychádzať z vlastných skúseností, z doterajších vedomostí.

Dôležitosť lásky a istoty pre dieťa

Dieťa potrebuje lásku. Ak má mať dieťa rado iných, musí byť inými milované. Človek môže vyrastať len v atmosfére lásky. Dieťa potrebuje istotu, že ho rodičia majú radi. Dieťa potrebuje, aby ho akceptovali. Dieťa potrebuje pocit bezpečnosti, musíme ho chrániť pred škodlivými vplyvmi vonkajšieho sveta. Dieťa potrebuje miesto, kde sa cíti isté a bezpečné. Keď často mení svoj pobyt, a keď sa často menia ľudia, ktorí sa o neho starajú, nevznikne u neho pocit, že je niekde doma, k nikomu a ničomu nepriľne a s ničím nezrastie. Dieťa potrebuje vzor. Dieťa potrebuje nehatený prejav - nemôže sa zdravo vyvíjať, ak žije vo svete zákazov, obmedzení, hrozieb a trestov. Dieťa potrebuje všestranný rozvoj.

Miesta a spôsoby prípravy

Kvôli negatívnym vplyvom nie je dobré vykonávať prípravu na prvé sväté prijímanie len v kostole, len doma alebo len v škole. Je potrebné striedať tieto miesta. Dieťa má byť k Ježišovi privádzané vo svete, na ktorý je zvyknuté. Poznanie právd viery musí ísť nutne ruka v ruke so životom viery - teda naša náboženská výuka musí v sebe nutne obsahovať i náboženskú výchovu k viere. Náboženská formácia sa nemôže zveriť len kňazom a katechétom. Rodičia tu majú nenahraditeľnú úlohu. Výchova v rodine je úlohou, ktorú majú rodičia splniť v mene Cirkvi. Záujem rodičov o celú výchovu, ktorá sa dieťaťu dostáva v škole na hodinách náboženstva, je dôležitou požiadavkou.

Úloha kňaza a katechétu

Kňaz - katechéta môže uviesť rodičov do toho, ako môžu robiť s deťmi večer spytovanie svedomia, ako majú celý svoj rodinný život nasmerovať na život s Bohom. Kňaz, katechéta nemá hovoriť rodičom, že majú s deťmi spievať a modliť sa, ale má to s rodičmi prakticky urobiť. Nech kňaz vykoná s rodičmi spoločnú kajúcu pobožnosť. Nech ju nielen vysvetlí, ale nech ju vykoná. V žiadnom prípade nemajú byť večery s rodičmi len čistými inštrukciami. Nie až na poslednom stretnutí s rodičmi, ale oveľa skôr, mal by kňaz hovoriť rodičom o príprave domácej slávnosti prvého svätého prijímania. Keď to bude robiť spolu so školou, bude to veľká pomoc. Katechéta môže pripraviť slávnostný stôl - vyzdobený pravými kresťanskými symbolmi. Poradí matkám, čo by mohli podarovať deťom pri tejto príležitosti. Predíde sa tak tomu, čo nemá s charakterom tejto slávnosti nič spoločné.

Atmosféra na vyučovaní náboženstva

Pri vyučovaní náboženstva, ktoré katechéta vykonáva v triede, môžu pokračovať negatívne prvky školskej atmosféry. Katechéta by mal byť aspoň desať minút pred začiatkom vyučovania na školskom dvore. Mal by tak príležitosť prehovoriť pár priateľských slov s deťmi. To občerství školskú atmosféru. Potom môže ísť s deťmi do triedy a bolo by dobre, keby - celkom proti zvykom školy - namiesto pobožného vojenského salutovania, pozdravil deti milými slovami. Modlitba nemusí byť na začiatku hodiny. Deti si môžu z času na čas vymeniť miesta alebo vybrať miesta. Je to oveľa sympatickejšie ako pevný a nemenný zasadací poriadok všedného školského dňa. Keď sa počas hodiny nebude písať, sú lavice prebytočné, katechéta ich môže s pomocou žiakov uložiť stranou a stoličky môžu poukladať do kruhu. To je iste možné len pri menšom počte žiakov. Ak niekto vstúpi do triedy, hneď cíti, aká je tam atmosféra. Vytvára ju mnoho vecí, ktoré vplývajú na svet detí. Naše správanie je vzorom pre deti, máme vydávať živé svedectvo. Sme najdôležitejším ilustračným materiálom. Poriadok a pravidelnosť - deti to cítia ako potrebu.

Vlastná činnosť detí

Vlastná činnosť detí má prednosť pred prednáškou katechétu. Toto sa musí zohľadňovať už pri reči katechétu. Keď hovorí príliš rýchlo, menšie dieťa nestačí počúvať, prijímať, premýšľať, preložiť si to do konkrétneho života. Po troch až štyroch vetách, ktoré patria spolu, má urobiť krátku prestávku na zamyslenie. Čím môžu deti prispieť k vyučovaniu samé, to im nesmie katechéta odňať. Namiesto toho, aby sa katechéta napríklad spýtal, ako sa správa rodina pri stole, položí otázku: "Prečo musí Peter dnes jesť sám pri malom stole?" Sedenie v kruhu má pri takýchto rozhovoroch prednosť a výhodu. Deti musia na seba vidieť. Činnosť detí nespočíva len v počúvaní a rozprávaní. Pre menšie deti písanie znamená veľkú námahu. Ich spôsob ako sa vyjadriť, je maľovanie alebo kreslenie. Maľovanie alebo kreslenie, hoci by trvalo aj 15 minút, nie je to stratený čas. K primeranej detskej forme činnosti patrí v neposlednom rade spev detských piesní, ktoré katechéta starostlivo vyberá. Piesne, ktoré sa budú spievať pri slávnosti prvého svätého prijímania nesmú sa násilne učiť tesne pred prvým svätým prijímaním. Nielen piesne, ale aj odpovede, ktoré budú spievať a hovoriť pri slávnosti sa môžu učiť spôsobom rytmického rozprávania.

Únava a prerušenia počas vyučovania

Únava je faktorom, ktorý musíme brať do úvahy. Všetko, čo je počas únavy na vyučovaní deťom predkladané, je stratené. Keď katechéta vynucuje intenzívnu činnosť napomínaním, trestom alebo nútením, dostavuje sa nechuť a negatívne pocity. Dosiahne sa potom opak toho, čo máme dosiahnuť na vyučovaní v príprave k sviatostiam: namiesto stále väčšej lásky k Ježišovi, namiesto vzrastania vzťahu k Bohu, vzniká komplex antipatie voči všetkému, čo sa týka Ježiša a sviatostí, Cirkvi a Boha. Nábožensky preťažené deti môžu byť skôr zlými kresťanmi ako nábožensky nepreťažené deti. Prvé prerušenie hodiny má byť obyčajne po 15 až 18 minútach. Katechéta má zahrať s deťmi pri otvorenom okne nejakú pohybovú hru. Na oživenie pozornosti sa neodporúča hrať nejakú biblickú hru. Zaspievame piesne s rytmickým pohybom alebo sprevádzanej na nejakom hudobnom nástroji, môže poslúžiť ako oživenie hodiny.

Cesta k Ježišovi

Príprava k sviatosti je cestou - cestou k Ježišovi, nie k sviatosti ako liturgickému úkonu, nie ku kresťanskej povinnosti, k mesačnej spovedi a sv. prijímaniu, skrátka, nie navonok zbožnej veci. Cesta dieťaťa k Ježišovi nie je teda cestou vedomostí o sviatostiach. Preto má byť učenie naspamäť v príprave na prvé sväté prijímanie obmedzené na najmenšiu mieru. Katechéta sa má oslobodiť od toho, aby hovoril: len vtedy malo vyučovanie úspech, keď som sa im dal z jednej hodiny na druhú naučiť niečo naspamäť. K stretnutiu s Kristom došlo na hodine vtedy, keď boli deti zo srdca dojaté, keď sa s oddanosťou modlili alebo s radosťou zaspievali Pánovi pieseň chvály. Ak sa rozhodli niečo dobré vykonať a cvičili sa v láske alebo vo voľnom rozhovore vyjadrovali svoje zážitky a skúsenosti a vedeli ich voviesť do sveta náboženstva. Keď v aktívnom tichu odovzdali Bohu svoje starosti a nakoniec, ak sa podarilo, že deti idú rady k sviatosti pokánia a odpustenia, že si vážia a učia sa milovať slávnosť sv.Pojem milosti a sviatostí.

Pojem milosti a sviatostí

Najprv si musíme objasniť pojem milosti. Nepredstavujeme deťom milosť pomocou vecných pojmov, napr. ako zlatú hodnotu v duši, ktorú strácame smrteľným hriechom alebo ako lampu, ktorou prechádza elektrický prúd. Sviatosti nepredstavujeme príliš hmotne ako nástroje, ale skôr ako stretnutie dvoch bytostí. Prijať sviatosť znamená stretnúť sa so zmŕtvychvstalým Kristom, ktorý žije stále vo svojej Cirkvi. Každá lekcia o sviatostiach a o milosti je tvrdým orieškom. Analógiu pre sviatosti môžeme nájsť len v skúsenostiach, ktoré už deti prežili. Každé dieťa vie, že obyčajným znamením, gestom, slovom sa môže zmieriť s mamičkou, nadviazať priateľstvo a podobne.

Je škoda, že u mnohých detí prvé sväté prijímanie s Kristom vo sviatosti lásky, v Eucharistii, je sprevádzané veľkým strachom a úzkosťou z prvej spovede. Prečo vzbudzuje prvá sv. spoveď v deťoch takú úzkosť a strach? Z liturgického hľadiska je to najťažšia sviatosť. Má veľmi jednoduchý obrad a jej spoločenský charakter je veľmi skrytý. Preto je potrebné viesť dieťa k správnej liturgickej forme tejto sviatosti, aby sa nestala len obyčajným vypočítavaním hriechov. V nej môžeme vidieť návrat k Bohu, čo v sebe zahrňuje odlúčenie od všetkého, čo nie je Boh. Sviatosť zmierenia nepredstavujeme, akoby jej jediným cieľom bolo odpustenie hriechov. Má nás tiež spojiť s nebeským Otcom, urobiť nás jeho lepšími deťmi prostredníctvom udelenej milosti. Vo výuke o sviatosti zmierenia pre prvoprijímajúcich nepreberajme viac ako to, čo sa vyžaduje k platnosti sviatosti. Niekoľko lekcií stačí. Sviatosť zmierenia je sviatosťou radosti a nie strachu. Nezdôrazňujme deťom peklo. Hovorme o pozitívnej hodnote sviatosti zmierenia. Nerobme deťom príliš zložité schémy spytovania svedomia. Dieťa v tomto období ešte neobjavilo vlastnú povahu hriechu, jeho osobný charakter. Keď vyzývame dieťa, aby sa zahľadelo do svojho vnútra a skúmalo svoju minulosť, nájde tam len veľmi málo. Čím menej sa zahľadí do seba, tým je schopnejšie vidieť Boha. To pravda neznamená úplné zredukovanie spytovania svedomia pre tieto deti, ide len o prispôsobenie sa ich mentalite. Rodičov máme upozorniť na to, aby neprenášali na mravnú úroveň chyby a malé priestupky detí tohto veku.

Vek rozlišovania a príprava

K prvej sv. spovedi a k prvému svätému prijímaniu sa nevyžaduje plná a dokonalá znalosť kresťanskej náuky. Prvé sväté prijímanie (a potom aj ďalšie) sa nemajú brať ako izolované sa samostatné duchovné úkony, ale ako plná účasť na svätej omši. Prvé sväté prijímanie sa má konať v niektorú Veľkonočnú nedeľu alebo vo sviatok vo Veľkonočnom období. Ak to okolnosti nedovoľujú, môže to byť aj v iný deň v týždni, v krajnom prípade aj mimo Veľkonočného obdobia. Deti riadne pripravené pristúpia k sviatosti zmierenia v deň pred prvým svätým prijímaním. Patrí sa, aby boli pri deťoch aspoň niektorí rodičia alebo krstní rodičia.

Príprava na spoveď v rodine

Mnohé deti prežívajú rozpor, keďže cítia obavu a hanbu hovoriť kňazovi o svojich hriechoch. Deti často upokojí, keď sa dozvedia, že kňaz je viazaný spovedným tajomstvom- čiže nikomu nemôže povedať to, čo počul v spovednici. Časté sú aj otázky a obavy, či musia povedať všetky hriechy alebo nie. Pre niektoré deti môže byť ťažké povedať - vysloviť - niektorý hriech. Ako rodičia máme krásnu príležitosť rozprávať sa s deťmi o tom, že niekedy sme aj my sami mali/máme ťažkosť s pomenovaním niektorých hriechov. Že aj my sa niekedy hanbíme pri ich vyznávaní. A zároveň ich upokojiť - Boh nás pozná - nie je nič, čo by o nás nevedel - nič ho neprekvapí, nepohorší - v spovednici nás čaká s otvorenou náručou!

Zažatá sviečka, obraz Dobrého pastiera alebo Rembrandtov Márnotratný syn, kríž… pripravený priestor pripravuje aj srdce. Dajte tejto chvíli špeciálny nádych- vytvorte si svoj vlastný rituál prípravy na spoveď. Ideálne je, ak nie ste rušení mladšími či staršími súrodencami. Ak majú deti zážitok toho, že každovečerné spytovanie svedomia je stretnutím s Bohom, jeho pohľadom na seba, počúvaním Ducha Svätého, ak vnímajú lásku a starostlivosť Dobrého pastiera, môžeme sa pri spytovaní svedomia pýtať, či sa im darí žiť svoj život ako odpoveď na dar Božej lásky. Deti často odpovedajú: „Nie vždy sa mi to darí.“ A práve to „nie vždy“ - práve vtedy, keď nedokážu prijímať Božiu lásku, keď cítia, že nevedia Bohu odpovedať na jeho hlas a nasledovať ho - práve to sú momenty, ktoré chcú Bohu odovzdať ako vlastné zlyhania, nedokonalosti, hriechy. Práve to sú chvíle, v ktorých prosíme Boha o pomoc a odpustenie.

Priebeh spovede

Samotná slávnosť prvej spovede je často poznačená obavami, ako to vlastne celé dopadne. Veľmi nápomocným môže byť, ak si so svojím dieťaťom zahráte „scénku“, čo sa robí v spovednici- čo urobiť, keď sa vojde, čo povie kňaz, ako mám na to odpovedať, povedať ľútosť… Pre deti je veľkým zážitkom, ak sa prvá sviatosť zmierenia slávi ako spoločná rodinná udalosť - celá rodina ide do kostola, počas spovedania sa detí sa ako spoločenstvo za ne modlí. Krásnym symbolom je aj zapálenie krstnej sviece od paškálu- tak ako sme pri krste dostali Ježišove svetlo do srdca a bielu košieľku ako symbol čistoty, tak aj každou spoveďou si čistíme toto krstné rúcho.

Ako hovoria deti: „Predtým sa veľmi bojíš, ale keď už začneš, nemôžeš utiecť a vlastne nakoniec je to celkom dobré.“

Skúsenosti rodín a katechétov

Mnohé rodiny majú zvyk chodiť spolu na spoveď pred prvým piatkom a potom na prvý piatok na svätú omšu. Tento mesačný rytmus môže pomôcť - hlavne v období po prvom svätom prijímaní - k vytvoreniu si návyk... Vždy je nutné dobre spytovať svedomie. Pri ťažkom hriechy povedať aj počet. Je potrebné povedať všetko úprimne, aby Pán Boh pre pokoru kajúcnika mu všetko odpustil. Ľútosť je pri svätej spovedi najdôležitejšia. Pane Bože, krstom som sa stal tvojím dieťaťom, tvoj Syn Ježiš mi ukázal, ako sa mám žiť, aby som bol šťastný. Ty ma. Bože, poznáš a vieš o mne všetko. Vieš, čim som tebe i druhým ľuďom urobil radosť a čo urobil proti tvojej vôli.

Ako spytovať svedomie?

1. Zameškával si z lenivosti často ranné a večerné modlitby? Poučil si sa vo viere čítaním dobrých kníh a počúvaním kázne? Reptal si proti Bohu a jeho prozreteľnosti? Veril si poverám, veštbám, vykladačom kariet? Hanbil si sa verejne vyznať svoju vieru? Hanbil si sa ísť na svätú liturgiu do chrámu, ísť ku svätému prijímaniu?
2. Vyslovoval si najsvätejšie meno Božie, Panny Márie a svätých nadarmo, s hnevom, s preklínaním? Usiluješ sa zriecť tohto zlozvyku? Robil si si posmešky zo svätých, zo sviatostí ako napr. „Choď na spoveď, choď na prijímanie?“ Nezneuctil si posvätné miesta? Nesprával si sa tam nedôstojne? Neprisahal si krivo, bezdôvodne? Bol si neverný prísahe danej Bohu?
3. Zameškal si vlastnou vinou nedeľnú a sviatočnú liturgiu? Prichádzal si na ňu neskoro alebo odchádzal predčasne? Vyrušoval si na hodine náboženstva alebo na iných predmetoch? Konal si vo sviatok a v nedeľu ťažké práce bez príčiny? Nútil si aj iných k takejto práci? Myslieval si v nedeľu viac na Boha, na posvätenie vlastnej duše i svojej rodiny?
4. Poslúchol si, keď mi rodičia niečo prikázali? Bol si voči nim vzdorovitý? Hádal si sa s nimi? Nadával si im (do očí, pred druhými)? Oklamal si rodičov? Cigánil si (nepriznal si sa, že si niečo (čo?) vyviedol, zvalil si to na iného - koho?)? Tajil si, že si nedostal zlú známku, alebo pokarhanie v škole? Podpísal si si za rodičov žiacku knižku alebo ospravedlnenie do školy? Ušiel si z domu, keď ti rodičia nechceli urobiť po vôli? Bil si súrodencov? Robil si im na zlosť? Hneval si sa na rodičov (hádal si sa s nimi, protirečil si im, nadával si im), že ťa prihlásili na náboženstvo, že ťa posielali do chrámu, na sv.
5. Škodil si na zdraví iným? Zapríčinil si im zranenie alebo smrť? Vadil si sa a bil blížnych? Modlil si sa za pokoj v rodine a vo svete? Bol si zlomyseľný, spurný? Pomáhal si iným, keď robili zlé veci? Chválil si hriechy iných, navádzal na zlé? Nenávidel si druhých, alebo si im závidel? Pomstil si sa? Prial si alebo zavinil veľkú škodu, chorobu, smrť? Máš úprimnú lásku k blížnym? Nezneužívaš ich pre svoj osobný prospech ako nadriadený? Vyhrážal si sa blížnym? Bil si ich? Žaloval si na nich aj nepravdy? Predvádzal si sa (napr.
6. Zotrvával si dobrovoľne a so záľubou v zlých myšlienkach? Viedol si necudné reči, alebo si ich so záľubou počúval a iných k nim navádzal? Spieval si nedôstojné piesne, hovoril nepatričné žarty? Zamedzil si neslušné reči, žarty, hry, zábavy, keď to bolo tvojou povinnosťou a v tvojej moci?
7. Mal si vážny úmysel kradnúť? Kradol si? V akej hodnote? Navádzal si na krádež a bral na nej účasť, že si kupoval alebo prechovával kradnuté veci? Nahradil si zapríčinenú škodu? Vrátil si nájdené alebo požičané veci? Bol si lakomý? Nezneužíval si tieseň druhého na svoj nespravodlivý prospech? Rád si pomohol tým, čo boli v tiesni?
8. Klamal si? Vyjavoval si bez potreby chyby iných? Neprezradil si zverené tajomstvo? Počúval si cudzie rozhovory alebo otváral cudzie listy? Upodozrieval si bezdôvodne? Ohováral si a rozširoval počuté klebety? Donášaním klebiet zapríčinil si rozbroje v spoločnosti? Zamlčal si chyby iných pred osobami, ktorým si to bol povinný vyjaviť, aby sa postarali o nápravu? Obžaloval si niekoho falošne? Falošne si neprisahal? Tupil si blížnych nadávkami, výsmechom? Pretvaroval si sa? Podlizoval si sa iným? Nevykladal si na horšie slová alebo jednanie druhých?
9. Myslel si nečisto o cudzej žene, mužovi? Bol som verný svojej žene, (verná svojmu mužovi) - aj v myšlienkach? Dodržal som v manželstve morálny zákon? Nedovolené zabraňovanie počatiu a pod.
10. Závidel som druhým to, čo majú? Želal som niekomu, aby sa mu stalo niečo zlé? Nepoctivo som získal peniaze? Neutrácal som peniaze na zbytočnosti? Mám poriadok vo svojich veciach? Myslím aj na to, ako reálne pomôcť chudobným?

Bože, Duchu Svätý, pokorne ďakujem za svetlo a pomoc pri spytovaní svedomia. Daj, aby moja spoveď bola úplná, aby som nezabudol ani na jeden ťažký hriech a podľa možnosti ani všedný. Od všetkých sa chcem dokonale očistiť. Posilni moju vôľu a roznieť v mojom srdci čistú lásku, aby som po tejto spovedi začal nový život dokonalého kresťana. „Vyznanie zlých skutkov je začiatok dobrých skutkov.“

Tak ako dieťa postupne rastie telesne aj mentálne, mal by rásť aj jeho vzťah k Bohu, o ktorý sa rodičia snažia výchovou vo viere. Jej základom je každodenný náboženský život v rodine: zvlášť nedeľná sv. omša a prežívanie nedele, osobný príklad viery rodičov a to, že sami prijímajú sviatosti a žijú z nich. Táto úloha rodičov je nezastupiteľná, v tom škola a farnosť môže len pomáhať, ale nie nahradiť rodičov. Náboženská výchova v škole pomáha obohatením poznania. Farnosť je zas miestom, kde sa deti potrebujú začať začleniť do rodiny Kristovej Cirkvi, ktorú vytvárame všetci vďaka krstu a viditeľne sa s ňou stretávame práve vo farnosti. Na ceste rastu života viery všetci prechádzame jednotlivými etapami, pričom základom je uvádzanie do kresťanského života (iniciácia), ktoré je spojené s prijatím troch sviatostí: krstu, eucharistie a birmovania. Deti vo veku 8 - 9 rokov prichádzajú do obdobia života, v ktorom môžu začať posilňovať svoju vieru prijímaním sviatosti Oltárnej a sviatosti pokánia - sv. spovede, po vhodnej príprave a zvládnutí potrebných predpokladov. V tom potrebujú deti sprevádzanie rodičov, potrebujú čas, ktorý im rodičia venujú rozhovorom o viere, Bohu, zmysle života. Potrebujú aj modlitbu rodičov za nich a spoločne s nimi. To je katechéza v rodine, ktorá na rozdiel od vyučovania v škole, spája učenie so životom.

Farská príprava na sviatosť pokánia a prijatie Eucharistie, podľa všeobecných usmernení Katolíckej cirkvi a na základe rozhodnutia nášho diecézneho biskupa (Dokumenty diecéznej synody košickej arcidiecézy, 2006), má prebiehať vo farnosti, do ktorej patríme podľa bydliska a nie podľa toho, kam dieťa chodí do školy. Tiež nestačí, aby dieťa navštevovalo 3. ročník ZŠ a automaticky bolo považované za pripravené na tieto sviatosti. Preto farská príprava má byť zložená z aktivít, ktorými sa farnosť snaží pomôcť rodičom v náboženskej formácii ich detí a samotným deťom dobre sa pripraviť na sviatostný život a začať ich do spoločenstva Cirkvi. Nenahradí však zodpovednosť rodičov a ich ochotu aktívne sa zapojiť, k čomu sa rodičia osobne zaviazali pri krste dieťaťa. Aby príprava na prijatie sviatostí priniesla potrebný úžitok, je teda nevyhnutné, aby sa rodičia spolu s deťmi zúčastňovali pravidelne na celej sv.

V našom vydavateľstve sme už vydali niekoľko hodnotných kníh o svätej spovedi, ktoré ľuďom pomáhajú správne pochopiť potrebnosť, význam i blahodarné účinky tejto sviatosti. Druhá kniha zo série Zrnká soli, ktorá je venovaná sviatosti zmierenia, nielen pripraví deti na ich prvú spoveď, ale pomôže im pochopiť podstatu a dôležitosť častého pristupovania k sviatosti pokánia. Pochopia, že svätá spoveď v sebe ukrýva dar odpustenia. Uvedomia si, že odpustenie nie je len „jednosmerná cesta“ - Boh mi odpustí. Cez Ježišove slová zachytené v evanjeliách je v knihe deťom priblížená sviatosť pokánia, čím je zdôraznený fakt, že svätá spoveď nie je ľudský výmysel, ale Ježišov dar pre nás. „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? To znamená, že vždy, keď sa spovedáš, akoby si ty bol tou malou ovečkou, ktorá dovolí Pánovi, aby ju hľadal, našiel a vzal do náručia. Tento čas odpustenia sa nikdy neskončí, pretože sa môžeme vyspovedať zas a znova - kedykoľvek to budeme považovať za potrebné. Ježiš nám chce byť stále nablízku a je pripravený nás v každej chvíli vypočuť. Používa na to uši svojich služobníkov - kňazov. Ako je to možné? „Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: ,Pokoj vám!‘ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: ,Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.‘ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: ,Prijmite Ducha Svätého. Teraz je to už jasné: kňaz, ktorý ťa pri spovedi počúva, je tam nato, aby ti pripomínal, aká veľká je Pánova láska, a tiež to, že Cirkev nikdy nenecháva bez pomoci tých, ktorí sa ocitli v ťažkostiach. Táto kniha je nepostradateľným pomocníkom pre deti, ktoré sa pripravujú na prijatie sviatosti zmierenia. Navedie ich správnym smerom a spoveď nebudú vnímať ako nepríjemnú povinnosť, do ktorej ich tlačí kňaz, rodičia alebo starí rodičia. Keď v detstve správne pochopia zmysel a účinok svätej spovede skôr, ako ich niekto „nakŕmi“ mylnými predsudkami, každá ďalšia spoveď v ich živote im prinesie radosť z odpustenia i z návratu do Otcovej náruče.

Väčšinou sa pozrieme na uplynulý deň pri spytovaní svedomia s otázkou - čo sa mi nepodarilo? Čo treba oľutovať? V čom sa treba zlepšiť? Dieťaťu vo veku do 6 rokov je však podľa Sofie Cavalleti (Katechézy Dobrého pastiera) vlastná modlitba chvály a vďaky. Tu si buduje vnímanie Boha ako Pastiera, ktorý sa s láskou stará o svoje ovečky. Kde som dnes vnímal Boha? V ktorej situácii som dnes cítil radosť?

„Mami, ja by som na to prvé sväté prijímanie aj išiel, ale bojím sa spovede.“ Mnohé deti prežívajú tento rozpor, keďže cítia obavu a hanbu hovoriť kňazovi o svojich hriechoch. Deti často upokojí, keď sa dozvedia, že kňaz je viazaný spovedným tajomstvom- čiže nikomu nemôže povedať to, čo počul v spovednici. Časté sú aj otázky a obavy, či musia povedať všetky hriechy alebo nie. Pre niektoré deti môže byť ťažké povedať - vysloviť - niektorý hriech. Väčšinou je to spojené s niečím, za čo sa veľmi hanbia - možno sú to veci, ktoré nikdy nikomu nepovedali, v neskoršom veku hriechy, ktoré súvisia so 6. Božím prikázaním... Ako rodičia máme krásnu príležitosť rozprávať sa s deťmi o tom, že niekedy sme aj my sami mali/máme ťažkosť s pomenovaním niektorých hriechov. Že aj my sa niekedy hanbíme pri ich vyznávaní. A zároveň ich upokojiť - Boh nás pozná - nie je nič, čo by o nás nevedel - nič ho neprekvapí, nepohorší - v spovednici nás čaká s otvorenou náručou!

Zažatá sviečka, obraz Dobrého pastiera alebo Rembrandtov Márnotratný syn, kríž... pripravený priestor pripravuje aj srdce. Dajte tejto chvíli špeciálny nádych- vytvorte si svoj vlastný rituál prípravy na spoveď. Ideálne je, ak nie ste rušení mladšími či staršími súrodencami. Niektorí používajú spovedné zrkadlo pre deti podľa Desatora, niektorí tri oblasti - môj vzťah k Bohu, k blížnym, k sebe samému. Ak majú deti zážitok toho, že každovečerné spytovanie svedomia je stretnutím s Bohom, jeho pohľadom na seba, počúvaním Ducha Svätého, ak vnímajú lásku a starostlivosť Dobrého pastiera, môžeme sa pri spytovaní svedomia pýtať, či sa im darí žiť svoj život ako odpoveď na dar Božej lásky. Deti často odpovedajú: „Nie vždy sa mi to darí.“ A práve to „nie vždy“ - práve vtedy, keď nedokážu prijímať Božiu lásku, keď cítia, že nevedia Bohu odpovedať na jeho hlas a nasledovať ho - práve to sú momenty, ktoré chcú Bohu odovzdať ako vlastné zlyhania, nedokonalosti, hriechy. Práve to sú chvíle, v ktorých prosíme Boha o pomoc a odpustenie.

Samotná slávnosť prvej spovede je často poznačená obavami, ako to vlastne celé dopadne. Veľmi nápomocným môže byť, ak si so svojím dieťaťom zahráte „scénku“, čo sa robí v spovednici- čo urobiť, keď sa vojde, čo povie kňaz, ako mám na to odpovedať, povedať ľútosť... Ako hovoria deti: „Predtým sa veľmi bojíš, ale keď už začneš, nemôžeš utiecť a vlastne nakoniec je to celkom dobré.“ Pre deti je veľkým zážitkom, ak sa prvá sviatosť zmierenia slávi ako spoločná rodinná udalosť - celá rodina, môže aj širšia - ide do kostola, počas spovedania sa detí sa ako spoločenstvo za ne modlí. Krásnym symbolom je aj zapálenie krstnej sviece od paškálu- tak ako sme pri krste dostali Ježišove svetlo do srdca a bielu košieľku ako symbol čistoty, tak aj každou spoveďou si čistíme toto krstné rúcho.

Deti pripravujúce sa v duchu Katechéz Dobrého pastiera v období prípravy meditujú okrem iného aj nad 3 podobenstvami o milosrdenstve- Stratená ovca (Lk 15, 4-7), Stratená drachma (Lk 15, 8-10) a Stratený syn a verný syn ( Lk 15, 11- 32). Všetky tri hovoria o tom, že niečo bolo stratené a niekto to hľadal. A potom, keď sa to našlo, bola veľká oslava. V tradičnom vnímaní týchto podobenstiev sa kladie dôraz na obrátenie, ľútosť. Zaujímavé však je, že tým sa podobenstvá nekončia - smerujú ďalej - k veľkej oslave, radosti. Spytovanie svedomia je dôležitou súčasťou prípravy na svätú spoveď, pri ktorej si človek uvedomuje svoje hriechy a prehrešky voči Bohu a blížnym. Je to akési zrkadlo, ktoré nám ukazuje, ako sme žili a či je náš život taký, aký má byť podľa Božích prikázaní.

Pre deti, ktoré sa pripravujú na svoju prvú spoveď, môže byť spytovanie svedomia trochu náročné. Preto je dôležité, aby im s tým pomohli rodičia alebo katechéti, a aby im vysvetlili, čo to znamená a ako na to.

Mons. prof., ThDr., PaedDr., PhDr., Jozef Jurko, PhD. je významný rímskokatolícky kňaz, profesor a autor mnohých publikácií z oblasti teológie a náboženstva. Narodil sa 30. januára 1950 v Ličartovciach v okrese Prešov. Po vysvätení na kňaza 10. júna 1973 slúžil vo viacerých farnostiach, vrátane Vranova nad Topľou, Tibavy, Terni a Bardejova. Bol dlhoročným profesorom fundamentálnej teológie na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity. Po páde komunizmu vyučoval na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Spišskej Kapitule, na Teologickom inštitúte CMBF UK a na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity. Od roku 2004 pôsobí na Teologickej fakulte v Košiciach. Okrem toho sa zaoberá aj tématom Druhého vatikánskeho koncilu na Slovensku. Svojou odbornou prácou a pedagogickou činnosťou prispel k teologickej výučbe a skúmaniu.

Pri spytovaní svedomia je dôležité byť úprimný k sebe samému a k Bohu. Treba si pripomenúť, kedy si naposledy prijal sviatosť zmierenia. Vždy je nutné dobre spytovať svedomie. Pri ťažkom hriechy povedať aj počet. Je potrebné povedať všetko úprimne, aby Pán Boh pre pokoru kajúcnika mu všetko odpustil. Ľútosť je pri svätej spovedi najdôležitejšia.

Snažíme sa zhodnotiť náš uplynulý život alebo jeho časť, zhodnotiť naše skutky, slová a myšlienky, naše celkové správanie. Pri tomto hodnotení nášho života nie je však dôležité, ako sa vidíme my, ale či je náš život taký, aký má a môže byť. Už vo Svätom písme Starého zákona máme napísaný návod na život, ktorý dáva sám Boh. Je to Desať prikázaní z hory Sinaj. Vo Svätom písme Nového zákona v Evanjeliu podľa Matúša čítame: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“… „Ak chceš vojsť do života za- chovávaj prikázania!“ (porov. Mt 19, 16 - 17).

Každá pomôcka pre spytovanie svedomia je akoby zrkadlo nastavené nášmu vlastnému životu. Existuje mnoho pomôcok, ktoré môžu deťom pomôcť pri spytovaní svedomia. Jednou z nich je Desatoro Božích prikázaní, ktoré nám hovorí, ako máme žiť, aby sme sa páčili Bohu. Ďalšou pomôckou môže byť napríklad zoznam otázok, ktoré si deti môžu položiť, aby si spomenuli na svoje hriechy. Tu je niekoľko otázok, ktoré si deti môžu položiť: Modlil som sa pravidelne? Bol som poslušný voči rodičom a učiteľom? Bol som milý a láskavý k druhým? Klamal som alebo som kradol? Bol som závistlivý alebo som sa hneval? Používal som zlé slová? Zanedbával som svoje povinnosti?

Ako prebieha sviatosť zmierenia?

1. Príprava - spytujem si svedomie. Modlitba pred sv. spoveďou Duchu Svätý, pomôž mi spoznať moje hriechy, úprimne ich vyznať, pomôž mi pocítiť bolesť a ľútosť nad nimi a daj mi silu polepšiť sa.
2. Ľútosť - má byť čo najúprimnejšia.
3. Predsavzatie - túžba napraviť sa.
4. Vyznanie hriechov - prichádzam ku kňazovi, pozdravím, prežehnám sa, poviem kedy som bol naposledy na sv. spovedi. Po vyznaní hriechov, ktoré môžem mať aj napísané, dodám, že na viac hriechov si nepamätám. Počúvam, čo mi kňaz hovorí a zapamätám si pokánie. Potom oľutujem svoje hriechy napr. Bože môj, celým srdcom ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť. Otče, odpusť mi pre krv Kristovu. Pri rozhrešení sa prežehnám.
5. Vykonanie uloženého pokánia. Modlitba po sv. spovedi Pane Ježišu, tvoje milosrdenstvo je nekonečné. Ty si mi skrze kňaza odpustil všetky moje hriechy, ktorými som urazil teba, mojich blížnych a ublížil aj sebe samému. Ďakujem ti a prosím pomáhaj mi, aby som vytrval na ceste za tebou po celý môj život.

Dôležité je, aby sa deti pripravovali na svätú spoveď s radosťou a očakávaním, a aby ju vnímali ako stretnutie s milosrdným Bohom, ktorý im chce odpustiť a pomôcť im žiť lepší život.

tags: #chodi #vase #dieta #na #spoved #po

Populárne príspevky:

• Zábavné aktivity pre deti vo veku 4 rokov
• Výber kočíka pre bábiky
• Hrach v strave dieťaťa
• Ako zvládnuť hyperaktivitu dieťaťa pred spaním
• Koniec rodičovského príspevku