Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.
Nedostatočnosť placenty, nazývaná aj insuficiencia placenty, placentárna nedostatočnosť či zlyhávanie placenty, je stav, kedy placenta nie je schopná dostatočne vyživovať dieťa a zásobovať ho kyslíkom. Dieťatko rastúce v maternici má teda obmedzené podmienky pre svoj rast a vývoj, čo vedie k celému spektru problémov. Môže byť spôsobená inou komplikáciou v tehotenstve alebo môže vzniknúť dôsledkom nedostatočného vyvinutia placenty.
Placentárna nedostatočnosť nastáva, ak sa placenta nevyvinie správne alebo je poranená. Ak dôjde k poraneniu placenty, môže to znížiť krvný obeh medzi obehovým systémom matky a placentou. Výsledkom je, že dieťa dostáva menej živín, ako je potrebné. Môže to viesť k nedostatočne vyvinutému rastu, prejavom symptómov fetálnej tiesne a ťažkému pôrodu. Ak placenta zlyhá, nedokáže poskytnúť dieťaťu dostatok kyslíka a živín z krvného obehu ženy. Bez tejto kritickej podpory nemôže dieťa dobre rásť a rozvíjať sa. Môže to mať za následok predčasný pôrod, nízku pôrodnú hmotnosť a vrodené postihnutia. Zvyšuje tiež riziko komplikácií u žien.
Placentárna insuficiencia je náročná na identifikáciu, najmä pri prvom tehotenstve. Vo všeobecnosti existuje len málo alebo žiadne príznaky, ktoré súvisia s placentárnou insuficienciou. Pri postupnom zlyhávaní placenty totiž žena nekrváca ani nepociťuje žiadne iné symptómy, ktoré by ju mohli naviesť k skoršiemu vyhľadaniu pomoci. Často sa teda tento problém odhalí až počas bežného či screeningového vyšetrenia v tehotenstve. Niektoré stopy však môžu viesť k včasnej diagnostike tohto stavu. Ženy môžu pozorovať, že veľkosť ich maternice je menšia ako v predchádzajúcich tehotenstvách a plod môže byť tiež menej aktívny, ako sa očakávalo. Veľmi dôležité sú pravidelné predpôrodné prehliadky v pravidelných intervaloch.
Ako vzniká placenta a akú úlohu má?
Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov.
Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spájajú sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu. V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Asi 15 až 30 minút po pôrode dôjde vplyvom hormónov k samovoľnému pôrodu placenty.
Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva. Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.
Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť. Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.
Typy nedostatočnosti placenty
Insuficienciu placenty delíme na akútnu a chronickú:
- Akútne zlyhanie placenty nastáva väčšinou pri jej predčasnom odlúčení - tzv. abrupcii placenty. Ide o interval niekoľkých minút alebo hodín, počas ktorého majú lekári možnosť zasiahnuť a zachrániť život nielen dieťaťu, ale aj matke. V tomto prípade sa však primárny problém, teda abrupcia placenty, prejavuje masívnym krvácaním.
- Chronické zlyhávanie placenty prebieha bez príznakov, respektíve žena môže vnímať len akési „všeobecné“ symptómy - bolesť hlavy alebo opuchy dolných končatín. V takom prípade sú však príznaky, ktoré pociťuje, vyvolané primárnym problémom, ktorý za chronickým zlyhávaním placenty stojí.
Ako sa diagnostikuje nedostatočnosť placenty?
Podozrenie na chronické zlyhávanie placenty sa dnes môže zistiť na screeningových vyšetreniach v tehotenstve. Z toho dôvodu je dôležité, aby tehotná žena podstúpila screeningy prvého, druhého a tretieho trimestra, a to aj v prípade, že sa dovtedy v tehotenstve nevyskytli žiadne podozrenia na vývojové vady plodu alebo problémy na strane ženy.
Na insuficienciu placenty môže poukázať súbor týchto znakov/vyšetrení:
- veľkosť dieťaťa, ktorá je pre daný týždeň tehotenstva netypická - ide o tzv. zaostávanie v raste
- nedostatočný prietok krvi v pupočníku alebo v niektorých orgánoch dieťaťa
- množstvo plodovej vody - nízka hladina alebo tzv. oligohydramnion
- abnormálna hrúbka placenty
- vyšetrenie krvi tehotnej ženy - skúmajú sa v nej konkrétne parametre
- zníženie oziev dieťaťa - srdcová akcia, teda ozvy, sa merajú pomocou CTG prístroja
Príčiny placentárnej nedostatočnosti
Dôvodov môže byť mnoho, pričom nie vždy sa samotnú príčinu podarí aj spätne odhaliť. Najčastejšie však za nedostatočnosť placenty môžu tieto príčiny:
Problém s placentou
- Abrupcia placenty - predčasné odlúčenie placenty od steny maternice spôsobí, že placenta viac nie je schopná vyživovať dieťa. Môže byť zapríčinená vysokým krvným tlakom, úrazom alebo myómami na maternici.
- Infarkt placenty - laicky povedané, infarkt placenty predstavuje prerušenie ciev v placente, dôsledkom čoho jej časť odumiera. Hoci sú infarkty placenty v tehotenstve úplne bežné, problém nastáva vtedy, ak ide o rozsiahly alebo opakovaný jav. Placenta, ktorej podstatná časť odumrela, nemôže vykonávať svoju funkciu naplno.
- Nedostatočné vyvinutie placenty - výnimočne sa stáva, že sa placenta úplne nevyvinie, a preto nedokáže v plnej miere zabezpečovať kyslík a živiny pre dieťatko. Lekári môžu tento stav môžu nazvať aj ako tzv. mikroplacenta.
Problém v organizme ženy
- Vysoký krvný tlak - vyšší tlak v cievach môže spôsobiť ich narušenie a zvýšiť tak riziko vzniku napríklad abrupcie či infarktu placenty.
- Preeklampsia - ide o tehotenské ochorenie, ktoré súvisí práve s vysokým krvným tlakom. Preeklampsia sama osebe môže vyústiť do množstva komplikácií, ktoré majú za následok aj nedostatočnosť placenty.
- Porucha zrážanlivosti krvi - ak sa v cieve placenty vytvorí zrazenina, zablokuje sa dostatočné prúdenie krvi, čo vedie napríklad k infarktu placenty a následnej placentárnej nedostatočnosti.
- Cukrovka - cukrovka sa považuje za nesmierne rizikový faktor vedúci k problémom s placentou.
Nízko položená placenta (placenta praevia)
Placenta väčšinou býva uložená na zadní straně dělohy, výjimečně se však nachází v dolní části. Problém nastává, když se nachází v dolní části dělohy a částečně přikrývá vnitřní děložní branku. Pokud je placenta nízko a překrývá vnitřní děložní branku, označuje se jako vcestné lůžko alebo latinsky placenta praevia. Placenta umožňuje skrze pupeční šňůru vašemu dítěti přijímat veškeré živiny a kyslík. Její přirozená poloha je v zadní části dělohy, umístěná ale může být i na přední stěně či na boku dělohy.
S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov.
Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice.
Ak vám lekár oznámi, že máte nízko položenú placentu, nepanikárte. Placenta sa väčšinou sama v priebehu tehotenstva „vytáhne“ späť nahor a ďalej od deložného čípku. Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.
Ak vám lekár oznámi, že máte nízko položenú placentu, nepanikárte. Placenta sa väčšinou sama v priebehu tehotenstva „vytáhne“ späť nahor a ďalej od deložného čípku. V prípade zistenia nízko položenej placenty vás bude lekár viac monitorovať a sledovať prípadné pohyby placenty. Bohužiaľ žiadna konkrétna liečba neexistuje. V opačnom prípade vám zrejme bude predpísaný kľud na lôžku, veľa odpočinku a žiadna väčšia fyzická námaha. V prípade krvácania urýchlene vyhľadajte lekára.
Aký je ďalší postup, ak sa odhalí insuficiencia placenty?
Všetko závisí od aktuálneho stavu dieťatka a tehotnej ženy. Pri nedostatočnosti placenty je niekedy možné nasadiť tzv. podpornú liečbu, ktorá dokáže zlepšiť prietoky krvi v placente smerom k bábätku, no vo väčšine prípadov sa vyčkávací postup zvoliť nedá.
Preto sa mnoho tehotenstiev, pri ktorých bola zistená placentárna nedostatočnosť, končí predčasným pôrodom cisárskym rezom. Skoršie týždne tehotenstva - konkrétne pred 24. týždňom tehotenstva, sa, žiaľ, mnohokrát končia aj spontánnym potratom.
V súčasnosti lekári nedokážu účinne liečiť placentárnu nedostatočnosť. Avšak liečba iných stavov, ako je cukrovka alebo vysoký krvný tlak, môže pomôcť pri raste dieťaťa. V takýchto prípadoch môže lekár odporučiť pokoj na lôžku alebo poslať pacienta k špecialistovi, ktorý môže predpísať určité steroidy, ktoré môžu pomôcť zvýšiť vývoj pľúc dieťaťa. Môže zvýšiť šance dieťaťa na prežitie pri predčasnom pôrode. Lekár môže tiež predpísať nízke dávky aspirínu a vitamínové doplnky, ktoré pomôžu placente pripojiť sa k maternici.
Včasná detekcia je nevyhnutná pri zvládaní placentárnej insuficiencie. Ženy sa musia vyhýbať zneužívaniu drog, fajčeniu a konzumácii alkoholu. Musia zabezpečiť, aby dostali všetku požadovanú prenatálnu starostlivosť. Lekár môže vykonať testy na zistenie placentárnej nedostatočnosti.
Predčasný pôrod – Čo potrebujete vedieť o deťoch narodených predčasne a hospitalizácii na JIS
Nedostatočnosť placenty vo väčšine prípadov vedie k predčasnému pôrodu cisárskym rezom.
tags: #co #znamena #niska #placenta