Diéta v kostole: Ako zvládnuť návštevu s deťmi a podporiť ich vieru

Návšteva kostola s deťmi môže byť pre rodičov výzvou, no zároveň je to dôležitá súčasť ich kresťanskej výchovy. Tento článok ponúka praktické rady a tipy pre rodičov, ako pripraviť deti na návštevu kostola, ako sa správať počas svätej omše a ako využiť alternatívne možnosti účasti na bohoslužbách. Svojmu postoju srdca totiž podriaďujeme svoje správanie.

Čo je podstatné?

Skôr ako sa zameriame na praktické rady, je dôležité zamyslieť sa nad tým, čo chceme dosiahnuť. Chceme, aby dieťa len poctivo presedelo v kostole, alebo chceme, aby vedelo, aké dôležité je tam chodiť a prečo? Chceme, aby si len zvyklo, alebo ho chceme naučiť milovať Boha a spoločenstvo veriacich?

Pravidelnosť a Systém

Pán Boh nás učí, že dôležitejšie ako naučiť deti, aby nevyrušovali v kostole, je predísť vyrušovaniu. Čím častejšie, tým skôr sa dieťa naučí, ako sa má správať. Deti potrebujú systém, na ktorý si zvyknú, a ktorý je pre ne časom úplne prirodzený. Keď dieťa budeme vodiť do kostola pravidelne, naučí sa omnoho skôr, ako sa má správať.

Deti potrebujú systém, na ktorý si zvyknú, a ktorý je pre ne časom úplne prirodzený. Vyskúšajte dieťatko motivovať predtým ako vstúpite do kostola. Skúste stanoviť pravidlá ešte predtým ako vstúpite do kostola.

Motivácia a Očakávania

Počas služieb Božích zvyknite dieťa niekoľkokrát pochváliť: „Páči sa mi, ako počúvaš! Som na teba veľmi hrdá!" Je dobré definovať svoje očakávania, ktoré máte od dieťaťa, a porozprávať sa o tom s partnerom a inými rodičmi, aby ste ich mohli v prípade potreby prehodnotiť. Berte do úvahy potreby vášho dieťaťa a charakter.

Načasovanie a Miesto

V prípade načasovania je dôležité zvážiť, kedy prísť do kostola. Keď vletíte do kostola počas začatých bohoslužieb, vaše deti sa nevedia „chytiť“ v tom, čo sa deje, kde sú, sú rozptýlené a nepozorné. Rovnako je nepríjemné prísť s malým dieťaťom príliš skoro - 15 minút pred začatím - to sa mu môže už počas kázne zdať, že je tam veľmi dlho a práve v najnevhodnejšej chvíli sa začne mrviť. Ak je to vo vašom kostole možné, sadnite si do prvej lavice.

Pre deti nie je nič nudnejšie ako účasť niekde, kde nič nevidia a riadne nepočujú. Dieťa sa učí skúsenosťou; a ak ho nevezmete dopredu, zažije skúsenosť nudy a zbytočnosti svojej účasti. Tým, že ho vezmete do prvých lavíc či lavičiek pre deti, dovolíte mu naplno vnímať jeho zmyslami (pretože rozum na to ešte úplne nepostačuje), čo sa odohráva pred ním počas bohoslužby slova a bohoslužby obety.

Stanovenie Hraníc a Rešpekt

Určite si hranice. Niektorým rodičom nevadí, keď sa dieťa pokojne pri nich hrá s vreckovkou alebo nejakou hračkou, ktorá nie je rušivá, a nemusí pritom práve sedieť v lavici. Iní zase príjmu aj prechádzanie sa dieťaťa po kostole, ak sa potrebuje hýbať a zbytočne ho neriešia, keď neposkakuje a nebehá. Je dôležité, aby sme sa v kostole vzájomne rešpektovali. Starší musia pochopiť, že byť s deťmi v kostole pre rodičov nie je ľahké, a tolerovať, aj keď troška vyrušujú a rovnako rodičia musia rešpektovať, že to, čo nevadí im, môže vyrušovať ostatných, ktorí deti nemajú.

V prípade, že dieťa neprimerane vyrušuje, je lepšie s ním vyjsť von z kostola. Ak exituje detská miestnosť, alebo chodba, kde je prenos, choďme tam, alebo aj vonku, ak sa dieťa potrebuje upokojiť, vyplakať, či vybehať. Keď sa dá, potom sa na niektorú časť omše vráťme.

Pravdivosť a Dôslednosť

Ak sľúbite dieťaťu, že po skončení pôjdete na zmrzlinu, proste to splňte. Pozor na uplácanie, aby vám dieťa nezačalo chodiť do kostola iba kvôli zmrzline. Rovnako, keď pohrozíte: „Ešte raz kopneš nôžkou do lavice a ideme von z kostola," a ono fakt kopne do lavice, urobte to napriek tomu, že vás pri predstave, ako sa trepete s dieťaťom, ktorému sa to zjavne nepáči, von, bolí hlava aj brucho. Buďte pravdiví v tom, čo hovoríte.

Pomoc a Spoločenstvo

Ak nemáte v kostole, do ktorého chodíte, rodinu - babku, dedka, sestru..., určite sú tam ľudia, s ktorými sa máte radi a ktorí vám ochotne s deťmi pomôžu. Každá rodina svojou prítomnosťou dotvára atmosféru Eucharistie.

Čo nerobiť

Niektorí rodičia ponúknu dieťaťu v prípade vyrušovania cukrík alebo piškótku. Po jednom cukríku chce dieťa ďalší, po druhom tretí, potom iné dieťa vidí, že máme cukríky a chce tiež, čo je síce v pohode, kým nezistíte, že dotyčnej mamine to prekáža, pretože ona nie je taká liberálna mamina ako vy, a nie je za to, aby jej dieťa jedlo v kostole cukríky, a kým sa deti nezačnú naťahovať na posledných kúskoch, alebo po zistení, že už cukríky nie sú, začne najmladšie donekonečna opakovať: „cem cukjik, cem cukjik" a volume sa stupňuje. Rovnako je to aj s hračkou.

Chrám nie je herňa. Neberte do kostola autíčka, lopty, príliš sexi oblečené bábiky, plyšové zvieratká, zbrane či iný arzenál detskej izby. Kostol nie je ani reštaurácia s detským menu.

Alternatívne Miesta a Pomôcky

V niektorých kostoloch sú odhlučnené miestnosti, kde môže byť mama so svojím dieťaťom účastná služieb Božích za veľkým preskleným múrom. Podobne môžu slúžiť naše sakristie. Stačí koberec a niekoľko nehlučných hračiek, papier a farbičky. Je to dobré riešenie pre veľmi malé deti. Pozor na to, aby si naše staršie deti vďaka týmto pomocným miestam neurobili z kostola ihrisko.

Pomoc v Vnímaní Božej Blízkosti

Je potrebné, aby sme im pomohli vnímať Božiu blízkosť a Jeho konanie. Boh si nás chce použiť, aby sme evanjelium sprostredkovali svojim deťom. Hovorme s nimi o tom, čo sa deje v chráme, priamo tam. Kým sú veľmi maličké, môžeme upriamiť pozornosť na oltárny obraz a v krátkosti povedať, Kto na ňom je. Nielenže odpútame pozornosť od „neplechy", ale upriamime pozornosť na samého Krista.

Rodinný Život Viery

Je veľmi dôležité, aby sme s vysvetľovaním neprestali, ani keď sa vrátime z kostola. Rozprávajme o tom, čo sme tam prežili. Modlievate sa spolu ako rodina? Neviem si predstaviť fungovanie kresťanskej rodiny bez toho, že by sme svoju vieru neaplikovali vo svojom dome, tam, kde žijeme. Vyhraďte si čas na to, aby ste sa spoločne mohli modliť. Čítajte si z detskej Biblie pred spaním a zapáľte si pritom sviečku, ktorá aspoň troška približuje atmosféru kostola.

Ukazovať Boha v Živote

Okrem detských piesní spievajte aj nejaké mládežnícke či „spevníkové", aby vaše dieťa rozumelo, že Boh nepatrí iba do kostola. Môžete spolu pozerať biblické príbehy a rozprávať o tom, čo ste videli. Je dôležité, aby naše deti videli na našom živote Komu veríme a že Boh je živým Bohom, ktorý je stále s nami a miluje nás nekonečnou láskou. Svedčte svojím deťom o tom, čo pre vás v daný deň urobil. Na prechádzke upriamujte pozornosť na Božiu prítomnosť.

Desatoro pre Rodičov v Kostole

• Upriamujte pozornosť dieťatka na všetko, čo je Božie, a najviac na to, kde je Boh prítomný! Povedzte mu: „Pozri, tu je Boh, v tomto malom chlebíku, ktorý pán farár dvíha!"
• Dieťa sa učí žiť s Bohom od rodiča. Pripravte ho vopred na to, za kým ide a čo sa tam bude diať.
• Ukážte dieťaťu skutočný význam slova: svätiť znamená prežiť sviatok. Vysvetlite mu, prečo je pre vás tento deň taký vzácny a dôležitý, prečo celá tá krása, ktorá je iná, ako keď je „obyčajný“ deň.
• Nezabudnite, že v chráme nie ste sami. Spolu s vami prichádzajú aj iní bratia a sestry rôzneho veku, zdravotného stavu, úrovne viery.
• Chrám nie je herňa. Neberte do kostola autíčka, lopty, príliš sexi oblečené bábiky, plyšové zvieratká, zbrane či iný arzenál detskej izby.
• Kostol nie je ani reštaurácia s detským menu. Deti vydržia tú hodinku bez jedla.
• Neodporúča sa postávať vzadu v kostole. Vezmite dieťa dopredu, aby mohlo naplno vnímať jeho zmyslami, čo sa odohráva pred ním počas bohoslužby slova a bohoslužby obety.
• Neokradnite svoje vlastné dieťa o dar viery tým, že prenecháte túto parketu iba na svoju manželku či opačne. Dovoľte mu vidieť jeho ocka a mamu, ako sa tešia na svätú omšu, ako rozumejú tomu, čo prežívajú, a prečo tam idú, ako sú súčasťou spoločenstva.
• Zdieľajte s dieťaťom celé prežívanie bohoslužieb. Vyznávať viny, počúvať Božie slovo, prosiť, kľaknúť a vstať, ísť s ním spolu na sväté prijímanie.
• Nebude všetko hneď ideálne a nebude každá svätá omša „posvícení". Raz vás vycibrí dieťa, raz niekto z vašich bratov a sestier vedľa v lavici a môže sa stať, že aj kňaz.

Praktické Rady pre Rodičov

Príprava pred návštevou kostola:

• Vysvetlite dieťaťu, kde idete.
• Povedzte mu, ako sa má správať.
• Zoberte so sebou tiché hračky alebo knižky.
• Dajte mu najesť pred omšou.

Počas svätej omše:

• Vyberte si vhodné miesto.
• Buďte pripravení na prestávky.
• Zapojte dieťa do omše.
• Buďte trpezliví a láskaví.

Alternatívne možnosti účasti na bohoslužbách:

• Sledujte omšu v televízii alebo online.
• Zúčastnite sa detských omší.
• Vytvorte si modlitebný kútik doma.

Čo je normálne a čo nie?

Je normálne, ak sa dieťa:

• Mrví a hýbe.
• Šepká alebo rozpráva.
• Občas sa postaví alebo prejde.
• Potrebuje prestávku mimo kostola.

Nie je vhodné, ak dieťa:

• Kričí alebo plače bezdôvodne.
• Behá po kostole a ruší ostatných.
• Hádže hračky alebo predmety.
• Je agresívne voči ostatným deťom alebo dospelým.

Každé dieťa je originálne so svojou povahou, vlastnosťami, situáciou a okolnosťami, v ktorých vyrastá. Na to, ako sa správa pri omši, vplýva mnoho faktorov. Niektoré môžeme ovplyvniť, iné nie. Pripravte deti už doma na to, že sa idú stretnúť s Pánom Ježišom. Pripomeňte im dôležitosť tohto stretnutia a skúste ich motivovať k tomu, aby boli pozorné.

Dieťa vidí rodičov, čo robia, čomu veria, ako sa správajú, a aj keď tomu nerozumie, kopíruje ich. Do kostola neprichádzajme na poslednú chvíľu. Ak sa ide autom, cestou sa možno rozprávať, kam ideme, čo tam budeme robiť, ako sa budeme správať. Malému dieťaťu pripomínajme, že Pán Ježiš sa na nás teší a že budeme spievať, hovoriť iba keď ostatní, inak budeme počúvať a snažiť sa byť potichu. Ak sa im to podarí, pochváľme ich, oceňme každý malý pokrok, povedzme im napr., že sme videli, ako mali chuť behať, ale ostali s nami. Hovorme deťom, že chodiť do kostola je pre nás rodičov niečo veľmi dôležité.

Najmä keď dieťa vymýšľa a nechce sa mu ísť do kostola, povedzme mu, že my tam túžime ísť, chceme sa rozprávať s Pánom Ježišom, že potom budeme mať viac síl sa s ním hrať. Vždy záleží v akom nastavení príde do kostola rodič a v akom deti. Ak sú deti vybehané, najedené a napité, sú podľa slov jednej mamky „krotké". Stačí väčšinou detská knižka, vhodná do kostola, najlepšie o sv. omši, v ktorej spolu s deťmi sledujeme, kde sa práve nachádzame, prípadne niečo potichu dovysvetľujeme.

Ak sú deti v predškolskom veku, môžeme im dať aj nejakú malú úlohu napr.: spočítať koľko sviečok horí na oltári, koľko je miništrantov, spýtať sa, čo vidia pri oltári a na ňom, čo sa tam práve deje, hovoriť o farbe rúcha, „predpovedať“, čo bude teraz nasledovať, hádať, kto príde čítať či miništrant, chlapec, alebo dievča, vysvetliť prečo si teraz pokľakneme. Občas možno objasniť nejaké slovo (deti aj keď sa nezdá sú vnímavé), cez Otčenáš chytiť sa za ruky, ísť s nimi na krížik apod. Nepraktizujme však u detí jedenie počas omše, ani hračky.

Ak je možné, choďte na detskú sv. omšu - hrajú a spievajú sa tam detské piesne, ukazovačky, kázeň je prispôsobená deťom, sú tam rôzne aktivity, ktoré ich hlbšie uvádzajú do evanjelia i do priebehu celej omše. Deti si tam môžu nájsť kamarátov a spoločnosť, s ktorou budú chodievať do kostola, na stretká aj vo vyššom veku. Každá rodina svojou prítomnosťou dotvára atmosféru Eucharistie. Po skončení Eucharistie sa neponáhľajme domov, ale zostaňme, ak sa dá, ešte pred kostolom, aj to buduje vzťahy a spoločenstvo. Po ceste domov, pri obede alebo večernej modlitbe sa rozprávajme o tom, čo nás oslovilo. Chlapcom pomáha, ak chodia miništrovať. Pomáhajú aj katechézy Dobrého pastiera, kde sa vysvetľujú primeraným spôsobom časti sv. omše a tak potom deti lepšie chápu súvislosti a jednotlivé úkony.

Správanie dieťaťa v kostole je ovplyvnené vekom, temperamentom, jeho momentálnym, fyzickým a psychickým rozpoložením. Rodič najlepšie pozná svoje dieťa. Stanovením hraníc v správaní (čo môže a čo nie), ich dôsledným dodržiavaním a láskavým prístupom, postupne učíme dieťa prežívať sv. omšu nielen navonok, ale aj vnútorne. Pokiaľ sa menšie deti po nejakom čase začnú v kostole ozývať, sú plné energie, nevedia obsedieť, nebojme sa vyjsť von, aby nevyrušovali ostatných. Je potrebné včas zasiahnuť. Ak exituje detská miestnosť, alebo chodba, kde je prenos, choďme tam, alebo aj vonku, ak sa dieťa potrebuje upokojiť, vyplakať, či vybehať. Keď sa dá, potom sa na niektorú časť omše vráťme. Rodič, ktorý sa obetuje pre dieťa, získava milosti, aj keď sa nemôže až tak sústrediť a je vonku. Stačí zachytiť kúsok z omše. Prijať, že naša účasť na sv. omši s deťmi, bude na pár rokov iná. Potešiť sa z maličkostí.

Pamätajte, že každé dieťa je originálne a vyžaduje si individuálny prístup. Úžasné, ak ste ako rodič rozhodnutí priviesť svoje dieťa do chrámu pred Pána, a to čím skôr! Výchova dieťaťa k viere je dôležitá a mala by začať v ranom veku.

tags: #dieta #a #rodic #v #kostole

Populárne príspevky:

• Sprievodca výberom najkratšej detskej postieľky
• Ako vybrať stoličku pre 18-mesačné dieťa
• Najlepší doplnok stravy pre vás: Femibion vs. Inofolic
• Agneska v Rimavskej Sobote
• Bezpečné antibiotiká v tehotenstve