MojToj – pekné detské hračky - pekné internetové hračkárstvo

Sem napíšte čo hľadáte

Alergia na vajcia: Kompletný sprievodca pre rodičov a alergikov

Praženica, omeleta, volské oko a iné chuťovky z vajec sú pravidelnou súčasťou slovenského jedálnička. Napriek tomu, že obsahujú veľa prospešných bielkovín, pre niektorých ľudí môže byť ich konzumácia aj toxická. Alergia na slepačie vajcia predstavuje druhú najčastejšiu potravinovú alergiu v detskom veku. Pre mnoho rodín znamená diagnóza začiatok náročného obdobia, ktorého základom je striktná eliminačná diéta. Alergia na vajcia, presnejšie na vaječný bielok, môže byť pre rodičov veľkou výzvou. Alergia na vaječný bielok vie potrápiť najmä našich najmenších, obzvlášť tie deti, ktoré trpia atopickým ekzémom.

Vajíčko predstavuje po alergii na bielkovinu kravského mlieka druhý najčastejší alergén. Podľa dostupných štúdií sa týka vyše 2 a pol percenta populácie, odborníci však predpokladajú, že takto alergických pacientov je viac (približne 7 percent). Táto potravinová intolerancia je častá najmä u dojčiat a malých detí. Jej sprievodným znakom zvykne byť atopický ekzém. Prvé prejavy sa objavia už okolo 10-teho mesiaca života. Najčastejšie sa pridružia kožné problémy, opuchy alebo vracanie. Alergická reakcia sa zväčša dostaví do 30-tich minút až dvoch hodín. Klinické prejavy sa však môžu dostať aj po viac ako 24-och hodinách a to v podobe krvavej stolice, zápalu pažeráka, dýchacím problémov a astmy. Zriedkavý nie je ani anafylaktický šok. Treba tiež poznamenať, že deti s vaječnou alergiou sú rizikovejšie z pohľadu ďalších alergií, napríklad astmy.

Vajíčko obsahuje približne 30 rôznych druhov bielkovín. Rozdielne sú v bielku aj v žĺtku, niektoré alergénnejšie ako iné. Dajú sa však zničiť varom. Ako potvrdila aj doktorka Zuzana Abbafyová, častejšie sa u pacientov prejavuje alergia na bielok. Zdôrazniť však treba, že diagnózu „alergia na vajce“, nie je možné určiť len na základe pozitívnych laboratórnych alebo kožných testov. Veľa detí liečených na atopický ekzém totiž môže byť v tejto súvislosti pozitívnych a pritom im v bežnom živote konzumácia vajíčka nespôsobuje žiadne značné problémy a nie je nutné, aby ho z jedálnička vylúčili.

Asi polovica detí vyrastie „z vajíčkovej alergie“ do troch rokov, dve tretiny do siedmich rokov. V dospelosti sa podľa odborníkov tento typ potravinovej alergie vyskytuje len zriedkavo. Rizikovejší sú napríklad pracovníci v potravinárstve alebo farmaceutike.

Pri potvrdenej alergii na vaječný bielok je nutné vyhýbať sa nielen slepačím vajciam, ale i kačacím, husacím, prepeličím, pretože alergény v nich sú podobné. Pacientom alergickým na slepačie vajce sa neodporúča nahradiť ho kačacím, husacím, pštrosím alebo prepeličím.

Vaječný bielok obsahuje viacero alergénnych proteínov. Len minimum potravinových alergikov má problém s vaječným žĺtkom, preto sa aj my zameriame na vaječný bielok. Alergia sa zvykne prejaviť do niekoľkých minút až cca 2 hodín od skonzumovania potraviny, ktorá obsahuje vajíčko. Do 24 hodín zvykne odznieť. Aj pri alergii na vaječný bielok je možnou, no zriedkavou reakciou anafylaktický šok.

Alergológovia pri diagnostike využívajú výhody komponentovej diagnostiky. Komponentová diagnostika u pacienta zistí, na akú zložku bielka má pacient alergiu. Ak je alergický na zložku Gal d 1 - tak vieme, že riziko dlhodobého pretrvávania alergie je vysoké, navyše pacient bude zle reagovať aj na tepelne upravené vajíčko. Ak ale je alergický na Gal d 2 zložku bielka - jeho prognóza je dobrá a má veľkú šancu, že z alergie „vyrastie “ - navyše je pravdepodobnosť dobre tolerovať tepelne upravené vajíčko. U pacienta alergického na Gal d 5 je riziko reakcie na kuracie mäso.

TIP: Vajíčko môžete pri varení nahradiť napr. škrobom, ľanovým semenom alebo banánom.

Kde všade vaječný bielok môžete nájsť? Nechýba v bežnom pečive, sladkostiach, omáčkach, dochucovadlách, polievkach, zmrzlinách, v tepelne spracovanom mäse, zákuskoch..., ale je aj súčasťou liekov a kozmetických prípravkov. O to viac je to problém pre alergikov.

Niektoré očkovacie látky môžu obsahovať vaječné zložky, preto osoby s touto alergiou musia byť na pozore pri očkovaní. Osobitne to platí u malých detí, preto sa pred očkovaním poraďte s pediatrom.

Hoci sa alergény v bielku vplyvom tepla čiastočne rozkladajú, to, či alergik môže aspoň čiastočne konzumovať jedlá s obsahom vajec, závisí od jeho precitlivenosti a je to veľmi individuálne. Práve preto je vhodné, aby sa pri pravidelných alergiologických kontrolách táto alergia u pacientov, zvlášť malých detí, zisťovala a prehodnocovala. Niektorí alergici napr. stolerujú niektoré druhy jedál, v ktorých je vajíčko v minimálnej koncentrácii, no pre iných to môže byť problém.

Našťastie, k mnohým jedlám už máme alternatívy, inšpirovať sa napríklad môžete vegánskou kuchyňou, ktorá vajíčka pri príprave jedál nepoužíva. Na trhu sú dostupné aj bezvaječné cestoviny, pečivá.

Prijať svoju alergiu či intoleranciu na jedlo nie je ľahké, no čím skôr s tým u dieťaťa začnete, tým je väčšia šanca na to, že si na svoju inakosť privykne a naučí sa s ňou žiť. Nezabudnite o tom informovať vašich príbuzných a známych, ak ich s dieťaťom navštevujete a tiež predškolské či školské zariadenie, v ktorom sa vaše dieťa stravuje. Všeobecne však platí, že najbezpečnejšou liečbou pri alergii na vaječný bielok je kompletné vylúčenie vajec, výrobkov i jedál z nich zo stravovania.

TIP: Kniha Potravinové alergie

Alergie, vrátane potravinových, sa stali civilizačným ochorením a sú akousi daňou ľudstva za náš životný štýl. Genetické faktory, znečistenie prostredia, stres a dramatická zmena našich stravovacích návykov, chemizácia, zmena nášho životného štýlu roztočili koleso alergií obrovskou rýchlosťou. Výsledkom je, že každý tretí-štvrtý človek trpí nejakou formou alergie alebo sa s alergiou vo svojom živote stretne. O osude našich detí však rozhodujeme aj my. Rýchlou diagnostikou vieme zjemniť a niekedy až celkom zvrátiť priebeh alergie.

Alergie na potraviny u detí môžu byť náročné na zvládnutie, najmä ak ide o bežné potraviny ako mlieko, vajcia a zemiaky. Našťastie existuje mnoho chutných a výživných alternatív, ktoré zabezpečia, že vaše dieťa dostane všetko, čo potrebuje pre zdravý rast a vývoj.

Je dôležité rozlišovať medzi alergiou a intoleranciou na potraviny. Alergia je prehnaná reakcia imunitného systému na určitú potravinu, zatiaľ čo intolerancia je neschopnosť tráviaceho systému správne spracovať danú potravinu. V oboch prípadoch je prvým krokom návšteva lekára - alergológa, ktorý zistí pôvodcu ťažkostí.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka je neprimeraná reakcia organizmu na bielkoviny v kravskom mlieku. Imunitný systém ich rozpoznáva ako cudzie a tvorí proti nim protilátky, čo vedie k rôznym problémom, vrátane kožných, dýchacích a tráviacich problémov.

Intolerancia laktózy je spôsobená nedostatočnou funkciou enzýmu laktáza, ktorý je potrebný na trávenie mliečneho cukru (laktózy). Pri intolerancii laktózy tráviaci systém nemôže správne tráviť mliečny cukor, čo spôsobuje tráviace problémy.

Lekár môže urobiť krvný test nazývaný RAST (rádioalergosorbentný test), ktorý zmeria množstvo protilátok v krvi, naznačujúce alergiu na určitú potravinu.

Bezlaktózová diéta je určená pre osoby s intoleranciou na laktózu. Pri tejto diéte nie je nutné vyraďovať všetky mliečne výrobky, pretože veľa ľudí dokáže spracovať malé množstvo laktózy. Tolerované množstvo je individuálne, ale väčšina ľudí s intoleranciou laktózy dobre znáša množstvo 6 až 12 g laktózy za deň.

Výbornou alternatívou kravského mlieka sú rastlinné mlieka, napríklad mandľové, sójové, kokosové či makové. Tieto mlieka sú nutrične hodnotné a môžu sa použiť v rôznych receptoch.

Veľa mliečnych výrobkov má prirodzene nízky obsah laktózy v dôsledku mliečneho kvasenia, pri ktorom sa laktóza rozkladá na jednoduchšie cukry. Pri laktózovej intolerancii možno často bez problémov konzumovať kyslomliečne výrobky a tvrdé alebo zrejúce syry.

Do jedálnička môžete zaradiť aj špeciálne výrobky s označením „bez laktózy“ alebo „s nízkym obsahom laktózy“. K dispozícii sú mlieko, maslo, syry, smotana a jogurty s nízkym obsahom laktózy.

Pri príprave jedál pre deti s alergiami je dôležité dbať na pestrosť stravy a zabezpečiť dostatočný prísun všetkých potrebných živín.

Recepty pre deti s alergiou na mlieko a vajcia

Pohánkové palacinky (bezlepkové)

Ingrediencie: 120g pohánkovej múky, 30g ryžovej múky (alebo 150g pohánkovej múky), 300ml vody, štipka soli, 1KL cukru (medu, stévie), 2PL oleja (kokosový, slnečnicový), štipka sódy bikarbóny, 1PL sušeného ryžového mlieka (voliteľné), pol jablka na drobno nastrúhaného.

Postup: V miske zmiešajte pohánkovú múku, ryžovú múku, soľ, cukor, olej, sódu bikarbónu a sušené ryžové mlieko (ak používate). Pridajte vodu a premiešajte metličkou do hladka. Pridajte nastrúhané jablko. Nechajte cesto odpočívať v chladničke cca 30-40 minút. Rozohrejte panvicu s trochou oleja a smažte palacinky z oboch strán do zlatista.

Zeleninová polievka (bez zemiakov)

Ingrediencie: Zelenina podľa chuti (mrkva, kaleráb, karfiol), cibuľa, soľ, cestovina do polievky (mrvenička), olej.

Postup: Cibuľku speníme na oleji a pridáme na drobno nakrájanú zeleninku. Varíme, kým je zelenina dobre uvarená no nie rozvarená. Ochuťte jemne soľou a podávajte s mrveničkou. Ak zatiaľ podávate len mixované polievky, zlejte vývar a polievku rozmixujte.

Kuracie mäso so zeleninou a ryžou

Ingrediencie: Kuracie mäso, zelenina podľa chuti (mrkva, brokolica), cibuľka, soľ, ryža, olej, maslo.

Postup: Mäsko nakrájame na drobné kúsky, speníme cibuľku a mäsko zatiahneme. Pridáme zeleninku. Varíme celkom do mäkka. Podávame rozmixované alebo nakrájané na drobné kúsky s ryžou.

Kelové fašírky (bez mlieka a vajec - v prípade použitia tofu)

Ingrediencie: 350g kelu, 100g špaldovej múky alebo jemných ovsených vločiek, 1 stredne veľká cibuľa, 1-2 strúčiky cesnaku, 120g tofu, 1 KL kurkumy, 1 ČL čerstvej alebo sušenej petržlenovej vňate, soľ, čierne korenie.

Postup: Kel zbavíme hlúbika, uvaríme v osolenej vode (cca 10-15 min.), scedíme a necháme vychladnúť. Odstránime prebytočnú vodu a nakrájame na malé kúsky. Pridáme nakrájanú cibuľu, prelisovaný cesnak, nastrúhaný tofu a múku/vločky. Premiešame a pridáme korenie, bylinky a soľ. Opäť poriadne premiešame, následne naberáme hmotu do umytých (trochu pomúčených) rúk a tvarujeme fašírky. Fašírky môžeme piecť v rúre na papieri na pečenie, pokvapkané olivovým olejom cca 30 min. pri teplote 180 stupňoch alebo ich opiecť na panvici.

Tipy pre stravovanie detí s alergiami

  • Čítajte etikety: Vždy pozorne čítajte etikety na potravinách, aby ste sa uistili, že neobsahujú alergény, na ktoré je vaše dieťa alergické.
  • Plánujte dopredu: Plánovanie jedál dopredu vám pomôže zabezpečiť, že vaše dieťa bude mať vždy k dispozícii chutné a bezpečné jedlo.
  • Experimentujte s novými receptami: Nebojte sa experimentovať s novými receptami a ingredienciami, aby ste obohatili jedálniček vášho dieťaťa.
  • Buďte trpezliví: Deti môžu byť vyberavé v jedle, najmä ak majú alergie. Buďte trpezliví a ponúkajte im rôzne jedlá, kým nenájdete to, čo im chutí.
  • Konzultujte s odborníkom: Ak máte akékoľvek obavy o stravovanie vášho dieťaťa, konzultujte s lekárom alebo nutričným terapeutom.

Atopický ekzém je časté kožné ochorenie, ktoré môže byť spojené s potravinovými alergiami. U detí ho najčastejšie spôsobuje alergia na bielkovinu kravského mlieka, prípadne na vajce. U dospelých môže pokožka reagovať na lepok, orechy, sóju či ryby.

Protizápalový jedálniček by mal obsahovať prevažne rastlinné tuky (napr. olivový, repkový, ľanový či avokádový olej), celozrnné obilniny, vajcia (ak nie je alergia) či striedme množstvo kvalitného, chudého mäsa a veľa ovocia a zeleniny.

Pri HIT je dôležité sledovať, ako sa histamín hromadí v tele počas dňa. Niektoré potraviny sú prirodzene bohaté na histamín, zatiaľ čo iné môžu uvoľňovať histamín v tele.

Čo jesť pri histamínovej intolerancii?

Dobrá správa je, že existuje veľa chutných a výživných potravín, ktoré sú bezpečné: Niektoré druhy zeleniny, ovocie s nízkym obsahom histamínu, kvalitné oleje, bylinkový čaj. Sledujte reakcie vlastného tela - každý môže reagovať trochu inak.

Ilustrácia rôznych druhov vajec a ich zloženie

7 najdôležitejších otázok a odpovedí o strave detí

Jedálniček ročného dieťaťa by sa už vo veľkej miere mal podobať tomu nášmu dospelému. Deti od jedného roka už môžu jesť takmer všetko, teda do jedálnička už môžete zaviesť najrôznejšie potraviny.

Dôležitosť pestrej stravy s obsahom zeleniny, ovocia, obilnín, mäsa, rýb a mliečnych výrobkov je základom zdravia a správneho rastu v útlom veku, ale aj zdravia v dospelosti.

Čo v jedálničku vynechať a obmedziť?

Vhodné je limitovať jednoduché cukry, ktoré sa nachádzajú v sladkostiach, cukre, ale aj v ovocí a džúsoch. Z mliečnych výrobkov nie sú pre batoľatá vhodné plesňové, slané a tavené syry. Limitovať je potrebné soľ, ktorá zaťažuje detské obličky. Pre deti nie je vhodné dráždivé korenie a glutamán sodný, ani iné dráždivé chute. Samozrejme nie sú vhodné konzervačné látky, stabilizátory a farbivá.

Ako by mal vyzerať správny vyvážený jedálniček ročného dieťatka?

Deti by mali jesť pravidelne, 3 hlavné jedlá, desiatu a olovrant.

Príklad:

  • Raňajky: pečivo so zeleninovou nátierkou alebo krupicová či ovsená kaša s ovocným pyré a maslom
  • Desiata: ovocné pyré s jogurtom
  • Obed: Zeleninová alebo zeleninovo-mäsová polievka s cestovinou, hydinové mäso s ryžou alebo zemiakmi
  • Olovrant: pečivo s maslom či nátierkou (rybacia, vajíčková) a zeleninou
  • Večera: ryžová, krupicová, obilninová kaša s ovocím alebo slaná zeleninovo-zemiaková kaša, mlieko

Laktózová intolerancia patrí medzi jedno z najčastejších výživových obmedzení, pri ktorom je potrebné dodržiavať špeciálnu bezlaktózovú diétu. Dôležité je odlišovať alergiu na mlieko od intolerancie na laktózu, pretože ide o dve úplne odlišné veci s rozdielnou príčinou aj liečbou.

Pri bezlaktózovej diéte nie je nutné vyraďovať všetky mliečne výrobky z jedálnička, pretože veľa ľudí netrpí úplnou intoleranciou laktózy a dokáže spracovať malé množstvo laktózy. Tolerované množstvo laktózy je individuálne.

Veľa mliečnych výrobkov má prirodzene nízky obsah laktózy v dôsledku mliečneho kvasenia, pri ktorom sa laktóza rozkladá na jednoduchšie cukry. Pri laktózovej intolerancii možno často bez problémov konzumovať kyslomliečne výrobky a tvrdé alebo zrejúce syry.

Pre väčšinu ľudí je lepok celkom neškodný. Existujú však skupiny ľudí, pre ktorých je bezlepková diéta životne dôležitá: Celiatici, ľudia s alergiou na lepok alebo pšenicu, ľudia s neceliakálnou gluténovou senzitivitou (citlivosťou na lepok). Vo všeobecnosti platí, že bezlepková diéta je primárne určená tým, ktorí lepok zo zdravotných dôvodov nemôžu alebo nemajú konzumovať.

Zakázané potraviny pri bezlepkovej diéte

  • Obilniny s lepkom: pšenica, raž, jačmeň, ovos
  • Múky z vyššie uvedených obilnín a všetky výrobky z nich: klasický chlieb, pečivo, rožky, koláče, cestoviny
  • Panierované jedlá
  • Pivo
  • Seitan a iné “rastlinné mäso” z pšenice

Odporúčané potraviny bez lepku

  • Ovocie a zelenina: Všetky druhy čerstvého ovocia a zeleniny
  • Mäso, ryby, vajcia: Čisté mäso a ryby či morské plody neobsahujú lepok. Rovnako vajíčka sú bez problému.
  • Mliečne výrobky: Mlieko, jogurty, syry, tvaroh, kefír
  • Prílohy a prírodné obilniny bez lepku: ryža, kukurica, pohánka, pšeno (proso), quinoa, amarant, teff alebo zemiaky či bataty.

Ako vidíte, strava bez lepku môže byť pestrá a plnohodnotná. Potravinové alergie sú dnes veľká téma. Ich výskyt stále stúpa a problémy majú už niekoľkomesačné deti. Treba ich však odlíšiť od intolerancie potravín, ktoré najčastejšie spôsobuje nedostatok nejakého enzýmu v organizme.

Počet potravinových alergií stále stúpa, v súčasnosti je to jedna z najviac diskutovaných medicínskych tém. Potravinové alergie chápeme ako multifaktoriálne ochorenie. Znamená to, že dôvod ich nárastu nie je len jeden, ale pôsobí tu viac genetických aj environmentálnych faktorov. Existuje viacero génov, ktoré boli identifikované pri rôznych typoch alergií a sú spoluzodpovedné za vznik alergie. Vieme, že ak majú obaja rodičia nejakú alergiu, riziko ochorenia u dieťaťa je až 75 %. Aj deti, ktoré nemajú alergického rodiča, majú 12 % riziko vzniku a vývoja alergie.

Okrem znečistenia prostredia sa hovorí o hygienickej hypotéze. Vy sa v rámci svojej imunoalergologickej ambulancie venujete najmä detským pacientom. Dá sa povedať, že nejakou formou alergie je postihnutá približne tretina detí. Prvým prejavom býva prevažne potravinová alergia, ktorá sa často objavuje už v prvých mesiacoch života. V posledných rokoch stúpa výskyt alergie na potraviny, ktorý sa odhaduje na 3-6 %, v prípade dojčiat až do 8 %. Presné štatistiky bohužiaľ na Slovensku nie sú. Zmapované to však majú Česi a výskyt alergických ochorení v pediatrických ambulanciách u našich susedov v zásade môžete považovať za podobný ako u nás. Kým v roku 1996 trpelo atopickým ekzémom 4,3 % detí, v roku 2011 to bolo 11,5 %. Pri alergickej nádche sú to čísla 6,1 % až 14 %. V prípade bronchiálnej astmy sa počet zvýšil z 3,8 % na 10 %. Vidíme, že ten nárast je len do roku 2011, kedy máme posledné údaje, dvoj- až trojnásobný. A nepochybne stúpa.

Hovoríte, že prvým prejavom alergie býva často práve potravinová alergia - už u dojčiat. Vývoj alergického ochorenia sa často začína potravinovou alergiou, prípadne ekzémom v prvom roku života. Následne dochádza ku vývoju astmy a alergickej nádchy. Deti s neliečenou potravinovou alergiou neprospievajú, majú tráviace problémy, môžu mať prejavy na koži vo forme svrbenia, žihľavky, ekzému. V prvom roku života je to najmä atopický ekzém a tráviace ťažkosti, v neskoršom veku sú prejavy potravinovej alergie menej výrazné, dochádza skôr k svrbeniu podnebia, štípaniu úst či páleniu jazyka po konzumácii istých potravín. Samozrejme, tam sa už alergia na potraviny často kríži s alergiou na peľ, takže pacient má aj známe prejavy peľovej alergie či astmy.

U malých detí do jedného roka veku sú najčastejšími a hlavnými alergénmi mlieko, vaječný bielok a pšeničná múka. Súvisí to s postupným zavádzaním potravín do jedálnička. Postupne medzi prvým a šiestym rokom veku dochádza k nárastu alergií na oriešky, najmä na arašidy - už vrátane závažných reakcií v podobe anafylaxie. Od siedmich rokov prevažuje potravinová alergia dospelého veku, kde je percentuálne najčastejšia alergia na stromové orechy, ovocie, zeleninu, arašidy, semená, dokonca strukoviny. Alergia na mlieko, vajcia a múku klesá.

U alergikov na peľ brezy, ktorý je už aktuálny, sa často vyskytuje alergia na jablko, broskyňu, marhuľu, hrušku, lieskový oriešok, zeler, mrkvu, zemiaky, paradajku, dokonca karí korenie. Alergici na roztoče sú často alergickí aj na morské plody. Trávoví alergici na paradajku, pšenicu či kivi. A palinoví na zeler, mrkvu, petržlen, horčicu, harmanček, slnečnicový olej.

Na ťažkosti po skonzumovaní niektorých potravín sa sťažujú mnohí. Na ťažkosti po požití niektorých potravín sa sťažuje zhruba jedna pätina populácie. Ide však zväčša o neimunologické reakcie, ktoré majú rôzne príčiny aj prejavy. Do intolerancie potravín patrí histamínová či laktózová intolerancia. Aj celiakia je neznášanlivosť gliadínu, čiže lepku, nie je to alergia. Ide o znížené fungovanie rôznych enzýmov nachádzajúcich sa v tenkom čreve. Hoci existuje aj alergia na lepok a alergik na lepok musí rovnako prísne dodržiavať bezlepkovú diétu ako celiatik, mechanizmus jej vzniku je iný. Tieto prejavy spojené s neznášanlivosťou potravín nie vždy patria do rúk alergológa, ale rieši ich gastroenterológ.

Niekedy ide o ťažkosti spojené s toxicitou niektorých potravín, napríklad konzumácia rýb s vysokým obsahom histamínu môže spôsobiť prejavy podobné alergii. Hovorí sa tomu scromboid syndróm, resp. histamínová otrava. Príznaky sú podobné ako pri alergii - tráviace problémy, žihľavka, opuch. Môže sa vyskytnúť aj u troch ľudí naraz, ktorí konzumovali tú istú rybu. Na vine je vysoké množstvo histamínu, ktorý vzniká predovšetkým pôsobením baktérií. Ak má niekto pravú alergiu na ryby, nemôže ich konzumovať, ak však niekto prekonal scromboid syndróm, každú ďalšiu rybu, ktorá je už dobre spracovaná, môže bez problémov jesť. V tej intolerancii potravín je toho zahrnutého veľmi veľa.

Vrátim sa však k potravinovej alergii, to je naša téma. Pre vylúčenie alergie nás vyhľadáva veľa dospelých s neznášanlivosťou potravín, ale s malým dieťaťom ich pre reálnu potravinovú alergiu príde nepomerne menej. Potravinová alergia vzniká na inom základe, nie je to nedostatok enzýmu v tele ani otrava. Ide o abnormálnu imunitnú odpoveď organizmu na zjedenú potravinu. Na základe imunologického mechanizmu dochádza po kontakte s alergénom k tvorbe špecifických protilátok. Najčastejšie sú to tzv. IgE protilátky, ktoré po opakovanom kontakte s alergénom spúšťajú alergickú reakciu. Typické je, že po kontakte s týmto alergénom dôjde ku skorej reakcii, a tá sa opakuje vždy.

Rodičia často s deťmi putujú po gastroenterológoch a kožných lekároch, kým sa dostanú k vám. Je logické, že ak je pri malých deťoch problémom kravské mlieko a dieťa trpí hnačkami, zápchami, neprospieva, dokonca má krv v stolici, pacient sa spočiatku ocitá v gastroenterologickej ambulancii, kde špecialista takisto vie diagnostikovať a liečiť alergiu na kravské mlieko. V prípade zistenej alergie na kravské mlieko je dôležité vyhľadať adekvátnu náhradu, a to špeciálne upravené mlieka s rozloženou bielkovinou, ktoré môže predpísať gastroenterológ alebo imunológ.

V troch, štyroch mesiacoch veku vzniká u dojčaťa problém s ekzémom, často najprv na líčkach, neskôr sa šíri na celé telo, deti sú nepokojné, škriabu sa, nespia. Po odhalení príčinného alergénu v imunologickej ambulancii a jeho následnom odstránení dochádza k výraznému zlepšeniu stavu, často až s možnosťou vynechania liekov. Našťastie, závažné prejavy alergie v podobe život ohrozujúcej anafylaxie nie sú v tomto nízkom veku až také časté. Dôležité je však dodať, že imunoalergológovia vie s pomocou testov posúdiť závažnosť alergie a ďalší vývoj neskoršej tolerancie na túto potravinu.

Áno, už sme spomenuli, že deti z istých potravinových alergií vyrastú. Niektoré potravinové alergie s vekom vyhasínajú, a preto je potrebné prehodnotiť ich najmä pred nástupom do kolektívu, do škôlky, školy. Predlžovanie obdobia vysadenia týchto potravín nemá zmysel, dieťa zbytočne oberáme o vyváženú stravu a vytvárajú sa aj nesprávne výživové návyky. Napríklad vo vajíčku je veľa bielkovín a alergik nereaguje na vajíčko ako také, ale na bielkoviny v ňom obsiahnuté. Ja podľa protilátok, ktoré sa vyšetrujú z krvi, viem posúdiť, či ide o bielkovinu s rizikom závažnej reakcie, alebo o bielkovinu, pri ktorej je tendencia k vyhasínaniu alergie. Rodičia často sami náhodne zistia, že u dieťaťa s alergiou na vajíčko od určitého veku povedzme nie je problém po zjedení piškót, nie sú ťažkosti po vaječných cestovinách.

Graf porovnávajúci výskyt alergií u detí v rôznych rokoch

Mala som prípad, keď mama zjedla arašidy a pobozkala svojho jednoročného syna na tvár. Dieťaťu sčervenelo celé líčko, a keď mi to rozprávala, myslela som, že preháňa. Urobili sme testy a vyšli také hodnoty, že ak by dieťa dostalo hoci len arašidovú chrumku, pravdepodobne by došlo k veľmi závažnej alergickej reakcii. Našťastie, diagnostikovali sme to včas, kým nestihlo ešte nijakú potravinu s obsahom arašidov skonzumovať. Momentálne majú doma pre istotu k dispozícii adrenalínové pero. Samozrejme, detí s rizikom takýchto závažných reakcií nie je tak veľa. Momentálne mám asi dvoch pacientov so závažnou reakciou na arašidy, kde je riziko anafylaxie. Problém je v tom, že na to nemáme inú liečbu, jedine vylúčiť tieto potraviny z jedálnička.

Anafylaxia je závažný, život ohrozujúci stav, čiže je potrebné volať záchrannú lekársku službu. Základom liečby anafylaxie je podanie adrenalínu. Ak ide o diagnostikovaného alergika so sklonom k anafylaxii, mal by mať adrenalínové pero a v rámci balíčka prvej pomoci aj liek proti alergii a kortikosteroid. Adrenalínové pero je potrebné použiť ihneď, ešte pred príchodom záchranky.

Minulý týždeň prišla mamička so starším synom, ktorý mal sezónnu alergiu. Dlho u nás neboli, pretože sa cítil dobre, a teraz navštívili ambulanciu kvôli predpísaniu liekov. Medzi rečou spomenula, že majú doma ďalšie, 11-mesačné dieťa, ktoré má závažný ekzém, nemá sa dobre a lieči sa len lokálne masťami. Pediater ani kožný lekár ich neodoslali na imunoalergológiu so zdôvodnením, že takéto malé dieťa ešte nie je možné testovať. U nás robíme kožné testy od troch mesiacov, respektíve od veku, keď sú prítomné prejavy alergie. Výhodou je na rozdiel od krvných testov prakticky okamžitý výsledok, a ak sa alergia potvrdí, musí sa riziková potravina vysadiť.

U malých detí robíme trojicu mlieko-vajíčko-múka, mám štandardizované extrakty, komerčné alergény v kvapkách a miniem naozaj len lancetu, ihlu, ktorou treba narušiť povrch kože. Dojčatá dokonca spolupracujú lepšie ako trojročné deti, ktoré už robievajú väčší cirkus, keď vidia ihlu. Samozrejme, treba im istý čas držať ručičku. Výhodou týchto kožných testov je ľahká dostupnosť a výsledok do 15 minút, len je potrebné pred testovaním vysadiť na 2-3 dni antihistaminiká. Ak je ekzém veľmi akútny a dieťa nemôže vysadiť lieky, musíme siahnuť po krvných testoch, ktoré nemajú tieto obmedzenia. Hlavnou nevýhodou však je, že dlhšie čakáme na výsledok.

Deti a dospelých môžeme testovať aj tak, že si prinesú potravinu, pri ktorej máme podozrenie na alergiu, a urobíme kožný test priamo s ňou. Čiže pichneme do potraviny ihlu a následne touto ihlou narušíme povrch pokožky. Niekedy sa počas čakania na krvné testy rozhodnem rovno pre eliminačný test: Podozrivú potravinu vysadíme a pozorujeme, či dochádza k výraznému zlepšeniu ekzému.

V úvode rozhovoru sme hovorili o vplyve faktorov životného prostredia a stravovacích návykov na rozvoj potravinovej alergie. Ideálne by bolo môcť povedať, že ak budete jednoznačne dodržiavať toto a toto, vaše dieťa určite nebude mať alergiu. Bohužiaľ, alergické ochorenia majú viaceré príčiny, preto tých preventívnych opatrení musí byť viac a nevieme povedať, ktoré sú najúčinnejšie. Často sa alergia rozvinie aj tak. Treba zdôrazniť, že budúca mamička a neskôr aj jej dieťa by sa mali vyhýbať cigaretovému dymu, pretože deti fajčiacich rodičov sú náchylnejšie ochorieť na astmu a majú aj horšie pľúcne funkcie. Vývoj možných alergických ochorení ovplyvňuje aj spôsob pôrodu, pretože prechodom pôrodnými cestami počas fyziologického pôrodu sa novorodenec kolonizuje mikroflórou potrebnou pre správny vývoj jeho imunitného systému. V prvých mesiacoch života sa odporúča výlučné dojčenie, ak žena nemôže dojčiť a v rodine je vysoké riziko alergií, má význam siahnuť po hypoalergénnom mlieku. Nemliečne príkrmy sa v súčasnosti odporúča zavádzať počas tzv. imunologického okna už vo veku 4-6 mesiacov. Obmedzenia v zmysle odstránenia domácich zvierat alebo protiroztočové opatrenia sa v rámci prevencie alergií zatiaľ nepotvrdili. Takisto podľa všetkého nemá význam ani diéta tehotnej či dojčiacej ženy.

Človek má už v dnešnej dobe pocit, že alergiu môžeme mať skutočne na čokoľvek. Sme citliví na rôzne zložky potravy, ale aj na iné vonkajšie podnety. Niekedy sa kvôli tomu dozvedáme o skutočne kurióznych alergiách. A medzi tie menej známe patrí i zlá znášanlivosť na vajíčka. Smutným faktom je, že sa týka najviac detí. Druhou rizikovou skupinou sú starší ľudia. Jedinou pomocou je potom hľadanie náhrad.

Pri alergii na vajíčka ide zväčša len o neznášanlivosť so slepačími vajciami. Nie raz nejde o priame komplikácie so samotnou potravinou, ale o zlé reakcie tela na jednu z jeho zložiek. Pretože i keď majú vajcia v sebe mnoho účinný látok, niektoré z nich pôsobia alergicky. Najviac sa ich nachádza v bielku, a preto často dochádza k situácii, keď alergici môžu jesť aspoň pokrmy obsahujúce žĺtok. Jednotlivé príznaky sú často nenápadné. Ide o nepríjemný pocit v ústach, keď cítite jemné štípanie alebo pálenie, no po chvíľke pominie. Časom sa to však môže začať stupňovať a pridružia sa aj iné nepríjemnosti. A tými sú napríklad alergické reakcie na koži. Buď sa vám vyhodí ekzém, alebo nájdete po tele veľké zapálené fľaky, ktoré sa po pár dňoch premenia na suchú kožu, akoby poškodenú po opaľovaní.

Po každej konzumácii vajíčok môžu prísť aj tráviace ťažkosti, ako napríklad kŕče v oblasti žalúdka, hnačka, koliky a vracanie. V pokročilom štádiu sa pridávajú už aj dýchacie ťažkosti a v horšom prípade môže prísť až k šoku, keď sa začnete z dôvodu opuchov dusiť.

Alergia na slepačie vajcia býva často spojená i s inými potravinovými alergiami. Môže sa vyskytnúť i netolerancia na mlieko, výrobky z neho alebo múčne produkty. Zároveň môže byť príčinou skríženej alergie, keď je dotyčná osoba alergická na perie a keďže vajíčka sú s nimi často v kontakte, prichádzajú problémy i pri ich používaní.

Ak máte podozrenie na túto alergiu, alebo ak na sebe rozpoznáte niektoré príznaky a neviete, z ktorej potraviny vám býva zle, mali by ste predovšetkým dávať pozor na váš jedálniček. Pokiaľ nie sú problémy ešte veľké, píšte si denník, čo konkrétne jete a podľa zlých reakcií potom môžete skôr vytušiť, s čím máte problém. I k lekárovi tak môžete zájsť s konkrétnym podozrením. Ten vám urobí testy a podľa výsledných hodnôt zistí, aký typ potravinovej alergie máte.

Hlavným typom liečby je vyhýbať sa samotným vajíčkam. K tomu sú zväčša podávané i antihistaminiká, no keď je situácia vážnejšia, pacientom podávajú i kortikoidné lieky. Pokiaľ by človek dostával aj šoky, pri ktorých sa mu zastavuje dýchanie, musí mať pri sebe špeciálnu injekciu, ktorú mu ihneď aplikujú. Žiaľ tento typ alergie má stále stúpajúci počet pacientov. Problém je najmä v tom, že deti sa jej mnohokrát počas dospievania nezbavia a tak si ju prenášajú i do dospelosti.

I keď hlavný spôsobom liečby, teda vyhýbanie sa tejto potravine, znie veľmi jednoducho, v skutočnosti to nie je tak ľahké. Nejde totiž o to, že nebudete konzumovať len samotné vajíčka. Vy nemôžete jesť ani žiadne iné produkty, ktoré obsahujú i keď minimálne množstvo vo svojom zložení.

Až keď sa do tejto situácie dostanete, uvedomíte si, kde všade môžete vajíčka nájsť a čo všetko preto musíte sebe alebo vašim deťom odoprieť. Dookola musíte čítať zloženie jednotlivých produktov a veľmi obozretné musíte byť najmä v reštauráciách. Tak ako iné alergie, i táto vám veľmi skomplikuje život a to hlavné, čo si musíte zapamätať je, aby ste sa zásobili veľkým množstvom trpezlivosti.

Vajíčka však môžete vo svojej kuchyni nahradiť inými potravinami, aby ste si tak zjednodušili varenie a nemuseli vypustiť všetky recepty, ktoré ich majú obsahovať. Základnou pomocou je vaječná náhrada, ktorá však obsahuje mliečnu zložku a nie je vhodná pri kombinovaných alergiách.

Potom je to napríklad želatína, keď jeden sáčok zodpovedá trom vajíčkam. Jeden sáčok sušeného droždia rozpustený v hrnčeku vlažnej vody zase nahradí dve vajcia. Použiť takto môžete i prášok do pečiva alebo niektoré škrobové produkty ako kukuričný škrob alebo pudingový prášok.

Osloboďte sa od alergií

tags: #dieta #alergicke #na #vajicko

Populárne príspevky: