Pohľad na cupitavú detskú chôdzu spôsobuje väčšine rodičov veľkú radosť. No čo robiť v prípade, ak dieťa odmieta chodiť inak a za chvíľku bude vo veku škôlkara...? Poznáte to - hoci ho upozorníte minimálne stokrát za deň, zmena chôdze trvá iba pár metrov a vaše dieťa sa za chvíľku stavia opäť na špičky.
Stále viac detskej populácie chodí po špičkách z dôvodov, ktoré nie sú odborníkom dodnes celkom známe. Či je nutné sa znepokojovať, vám najlepšie poradí odborník. Ortopédi, podiatri a fyzioterapeuti sa zhodujú na tom, že po dlhšom čase môže mať tento zlozvyk negatívny vplyv na zdravie detí. Najčastejšie to bývajú zmeny na svaloch, skrátenia Achillovej šľachy, poruchy rovnováhy, nemotornosť, zvýšené riziko pádu či dokonca bolesti nôh.
Ak váš drobec čoskoro dovŕši tretí rok života a stále svoj život trávi „na vysokej nohe“, neváhajte a navštívte lekára.
Odborná liečba
Ak odborník vyhodnotí, že je nutné chôdzu vášho potomka upraviť, najčastejšie nasleduje predpísanie pevnej obuvi, prípadne ortézy či inej mechanickej pomôcky. V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť používanie špeciálnych dláh aj počas spánku. Všetky tieto vymenované mechanizmy majú za úlohu dieťa fyzicky prinútiť došľapovať na päty. Účinnosť však nie je stopercentná, nakoľko po uvoľnení prekážky sa detský pacient často okamžite vracia k zaužívaným zvyklostiam.
Pre lepšiu úspešnosť terapie preto skúste stimulovať detské chodidlo aj vo chvíli, keď je prirodzene bosé, a to formou doplnkovej liečby.
Naboso, no po vhodnom povrchu
Motivujte svoje dieťa, aby denne skúšalo chôdzu naboso po prirodzene dráždivých a nepravidelných povrchoch. Hoci je táto metóda odlišná od „uzavretia“ chodidla do pevnej topánky či inej pomôcky, podľa štúdií dosahuje prekvapivo priaznivé výsledky. Nechajte preto svojho drobca behať bosky doma alebo vonku a vytvorte mu vhodné podmienky pre dráždenie receptorov na spodku chodidiel. Podľa odborníkov, rôznorodý a nepravidelný povrch funguje ako výzva pre jemné koordinačné a rovnovážne mechanizmy v tele, ktorých integrácia je pre zdravý pohyb kľúčová.
Časť detí môže chôdzou po špičkách reagovať na plochy, na ktoré nie je zvyknuté a snaží sa im tak inštinktívne vyhnúť. Vtedy hovoríme o civilizačnej poruche, spôsobenej obúvaním, a umelými, nepodnetnými povrchmi. U detí treba začať s nápravou skôr, než si stúpanie na špičky plne zautomatizujú - náprava potom býva omnoho náročnejšia.
Vážnejšie príčiny
Chôdza po špičkách je pre deti vo veku 12 - 15 mesiacov úplne normálna. Čerství chodci skúšajú rôzne polohy chodidiel a načahujú sa za vecami, ktoré sú zvyčajne vyššie, než sami bežne dočiahnu. Vo všeobecnosti sa netreba vôbec znepokojovať, kým nedosiahnu vek dva až tri roky. Tento častý zlozvyk nemá presný dôvod svojho vzniku a vyšetrenia u lekára zvyčajne preukážu, že je všetko v poriadku. S týmto stavom sa stretávajú rodičia 5 až 12 % zdravých detí.
V ojedinelých prípadoch môže chôdza po špičkách naznačovať závažnejšie zdravotné problémy, ako sú:
- Svalová dystrofia - možno ju odhaliť kontrolou svalov a nôh dieťaťa. Tie bývajú slabé a atrofované. Ide o genetické ochorenie, pri ktorom k oslabeniu svalového tonusu dochádza postupne.
- Abnormalita miechy - stlačená miecha spôsobuje aj obmedzenie pohybu. Počas rastu sa miecha natiahne a pri nesprávnom spojení s tkanivom okolo chrbtice môže mať za následok poškodenie nervov. Chodenie je pre dieťa bolestivé alebo nemožné, preto sa začne stavať na špičky.
- Detská mozgová obrna - vedie k viacerým koordinačným problémom, okrem iného aj k nesprávnej a nestabilnej chôdzi po prstoch na nohách, nakoľko svaly bývajú veľmi stuhnuté. Dieťa má okrem iného problém s udržaním správnej polohy tela.
Význam lozenia po štyroch
Každé vývinové obdobie v živote dieťaťa má svoje opodstatnenie a je akousi prestupovou stanicou pre ďalšie obdobia. Vo všeobecnosti možno povedať, že nie je pre dieťa dobré tieto stanice obchádzať. Ak napríklad dieťa vynechá obdobie lozenia po štyroch, teda štvornožkovania, je veľmi pravdepodobné, že nebude mať dostatočne pevné brušné či chrbtové svalstvo potrebné pre správne držanie tela, pre správnu chôdzu, a ovplyvní to aj kognitívne funkcie či jemnú motoriku dieťaťa.
Nie je správne unáhliť toto štádium a podporovať dieťa v dvíhaní sa na nôžky. Každé dieťa sa vyvíja v určitých vzorcoch. Svalové skupiny sa musia aktivovať vtedy, kedy sa majú. Ak sa tak nestane, odrazí sa to aj v školskom či dospelom veku. Aktivovaním pohybových vzorcov sa bábätku spevňujú jeho vnútorné svaly stredu tela, a to v slede prirodzene sa vyvíjajúcich vývinových míľnikov, ktorými sú pretáčanie, posadenie sa, lozenie a čupenie, až kým sa nedosiahne cieľ - vzpriamenie.
Štvornožkovanie je prirodzený pohyb dieťaťa. Počas jeho vývinu predstavuje podstatnú vývinovú etapu, ktorú netreba unáhliť. Je charakteristické striedaním horných a dolných končatín, čím sa vytvára skrížený vzor. Počas tohto štádia sa aktivujú tie svaly, ktoré sa práve majú aktivovať v nadväznosti na predošlé štádiá a ako základ pre nastávajúce štádiá. Spevňuje sa chrbtové, ramenné aj brušné svalstvo, ustupuje novorodenecká diastáza, aj svalstvo končatín a kĺby potrebujú týmto obdobím prejsť. Všetko sa to v organizme deje na to, aby dieťa malo neskôr správne držanie tela aj chôdzu, aby kĺby netrpeli nadmernou záťažou či asymetriou. Podceniť štádium lozenia po štyroch znamená nedať dobrý základ pre vývin ďalších pohybových vzorcov.
Pri lození po štyroch sa prepájajú hemisféry, koordinuje sa ruka - noha. Spevňuje sa chrbát, naďalej sa aktivuje sa bruško. Navyše štvornožkovanie je dôležité pre správny vývin bedrových a ramenných kĺbov. Vo svalovom aparáte spolu všetko súvisí. Ak povedzme dieťa neprejde dostatočne obdobím lozenia po štyroch, neaktivuje a nefixuje si dostatočne skrížený vzor, neposilní si dostatočne ramenné kĺby a pletence ramena a pod.
Bruško dieťaťa sa vyvíja počas celej jeho ontogenézy a psychomotorického vývoja. Pôrodom sa aktivuje celá skupina svalov a pohybové vzorce sa kódujú už u bábätka. Je potrebné nechať ho voľne sa prevaľovať, neobmedzovať ho v pohybe. Dieťa musí v polohe na chrbátiku dvíhať nôžky, vtedy sa aktivuje brucho. Musí mať priestor na aktivovanie bránice. Aj táto fáza je nevyhnutná na to, aby dieťa dozrelo na fázu lozenia po štyroch.
Preskočenie obdobia štvornožkovania alebo prejdenie ním veľmi rýchlo môže mať negatívny dopad na svalstvo. Pri rôznorodom pohybe sa aj trup učí stabilizovať sa, byť v rovnováhe skôr než sa dieťa postaví na nohy. Počas pohybovej etapy lozenia sa už ukazuje ako bude dieťa klásť chodidlo pri vstávaní sa na nohy, či bude jeho chôdza správna alebo či dieťa bude mať dostatočnú stabilitu pri rovnovážnych pohyboch. Lozenie po štyroch je potrebné aj pre spevnenie chrbtového svalstva, aby neskôr nemalo dieťa guľatý chrbátik, aby bolo v sede dosť pevné. Práve v tomto období sa tvarujú aj klenby na nohách.
Ak toto obdobie nemalo kvalitný pohyb alebo sa dokonca preskočilo, deti majú často guľaté chrbátiky, sú prehnuté v driekovej oblasti. Na hrubej motorike stavia jemná motorika. A tu patrí aj reč a logické myslenie. Ak nemá dieťa dosť pevnú hrubú motoriku, môže to ovplyvniť reč dieťaťa a jej vývin, artikuláciu. Ak nemá dosť pevné ramená, ani písanie nebude pekné. Pohyby lozenia aktivujú celý komplex neurologických spojení.
Nesprávna manipulácia s dieťatkom, nesprávne nosenie, alebo nadmerné nosenie môže predstavovať vážne nebezpečenstvo v zmysle zanedbaného prirodzeného pohybu dieťaťa, ktoré je nenahraditeľnou potrebou pre samotný rozvoj pohybových vzorcov. Pri neustráženom nosení dieťaťa riskujú mamičky u svojich ratolestí ploché nohy, nezastabilizované lopatky, špičkovanie pri chôdzi, nesprávny proces stavania sa na nohy (zle sa ukladá achilovka, nôžky nesprávne našľapujú), v dôsledku čoho sa zase stretávame s častým padaním na ihriskách.
Ak je dieťa obmedzované v pohybe vo fáze lozenia, pohybová kvalita začne chýbať v lopatkách, v hornej časti trupu, bruško sa nedostatočne zapája, dôsledkom je napríklad to, že nožné klenby sú vpadnuté. Sila nožičiek sa buduje už v polohe na brušku. Neustálym tlakom do podložky sa svaly vyvíjajú vyrovnane, už tu dochádza k stabilizácii členkov, kolenných kĺbov aj bedier, už tu sa vytvára klenba a funkčné prsty. Organizmus prirodzene „vedie“ dieťa v pohyboch a stačí mu dať priestor pre rozvoj.
Priloženie dieťaťa k prsníku
Kedy dieťa začína loziť?
Lozenie je veľmi dôležitá fáza vo vývoji dieťaťa. Je to preň nielen fyzický, ale aj psychický tréning. Skôr než vaše dieťa začne loziť, musí sa na to pripraviť. Pre malého človeka je štvornožkovanie veľkou výzvou. Musí zdvihnúť zadoček a bruško a dať ruky rovnobežne k sebe. Navyše pri pohybe spočíva hmotnosť celého tela striedavo na jednej ruke a na opačnej nohe. Preto, kým nadíde čas, dieťa niekoľko mesiacov intenzívne trénuje svaly. Najprv sa začne prevracať, potom plaziť a nakoniec batoliť, čo mu pomáha rozvíjať zmysel pre rovnováhu.
Deti začínajú loziť okolo 9. mesiaca, nie je to však pravidlo. Niekto sa začne učiť loziť skôr, niekto neskôr. Niektoré deti úplne preskočia fázu lozenia a začnú chodiť. Táto skupina je však menšinová.
Pre väčšinu detí je lozenie fázou predchádzajúcou chôdzi. Štvornožkovanie je pre niekoľkomesačné dieťa jednoduchšie, keďže sa vie podopierať ručičkami. Takto sa cíti bezpečnejšie a v tomto veku sú jeho ruky silnejšie ako nohy.
Mali by ste mať obavy, ak po dvanástich mesiacoch vaše dieťa nemá záujem o prvé pokusy o lozenie alebo sa nedokáže alebo nechce samostatne pohybovať. Neschopnosť koordinovať pohyby je tiež znepokojujúcim príznakom. Ak sa vyskytnú takéto príznaky, odporúčam vám ihneď sa poradiť s pediatrom. Ak sa dieťa narodilo predčasne, mali by ste mu dať viac času na zvládnutie pohybov.
Lozenie je veľmi dôležité pre správny psychomotorický vývoj dieťaťa. Zahŕňa trénovanie tzv. krížového lozenia (pravá ruka - ľavá noha a naopak), ktoré posilňuje chrbticu a svaly tela bábätka. Preto deti, ktoré dlho lozili, majú zvyčajne rovné nohy a správnu pozíciu chodidiel. To však nie je jediná výhoda lozenia. Je to tiež skvelá forma tréningu pre mozog bábätka. Tie na druhej strane umožňujú spoluprácu medzi hemisférami, čo je podmienkou správneho vývoja a budúcej schopnosti správne písať, čítať a počítať.
Lozenie prináša bábätku nielen obrovské potešenie, pretože mu umožňuje pohybovať sa samostatne, ale pomáha mu aj rozvíjať sa. Kým však dieťa urobí svoj prvý pohyb na štyroch, musí si správne pripraviť svaly, nacvičiť zmysel pre rovnováhu a... potrebuje podnety, ktoré ho povzbudia, aby prijalo túto výzvu.
Ak chcete bábätko povzbudiť k lozeniu, nechajte ho hrať sa na zemi na brušku a doprajte mu viac miesta ako v posteli alebo postieľke. Dávajte ho často na bruško a stimulujte ho k pohybu rozmiestnením hračiek po miestnosti. Iste bude nakoniec chcieť jednu z nich chytiť a pustí sa do akcie. Pozorujte svoje dieťa a oceňte jeho snahu. Váš úsmev a uznanie ho budú motivovať k pohybu.
Tým, že budete dieťa povzbudzovať k samostatnému pohybu, pomáhate mu rozvíjať pocit individuality. Všetko to, samozrejme, príde v pravý čas. Na začiatku bude dieťa na jednej strane fascinované objavovaním svojho okolia a na druhej strane bude očakávať, že mu mama pomôže vždy, keď to bude potrebovať. Keď mu však dáte slobodu výberu (vďaka takýmto hrám a cvičeniam), ľahšie si zvykne na to, že nie vždy má pri sebe mamu.
Aj keď dobre lozí, povzbudzujte ho, aby sa čo najčastejšie hýbalo. Odporúčam kombinovať to so spoločným hraním. Moja dcéra bola veľmi motivovaná k pohybu, keď som pred ňou ťahala jej obľúbenú hračku na šnúrke. Dieťa môžete tiež povzbudiť k tomu, aby zdolávalo prekážkovú dráhu z vankúšov. Pamätajte, že povzbudzovať neznamená učiť. Dieťa začne loziť, keď bude pripravené. Takisto neprerušujte lozenie tým, že dieťa uložíte do chodúľky príliš skoro, budete ho stavať na nohy alebo s ním budete chodiť za ruky. Lozenie by malo byť potešením a nie pretekaním.
Pre loziace aj neloziace deti je tiež dobré skúšať ďalšie cvičenia, s ktorými si precvičí striedavý pohyb. Môžete napríklad povzbudzovať k tomu, aby sa pravou rukou dotklo ľavej nohy a naopak. Aby ste ho k tomu povzbudili, môžete bábätku nalepiť na oblečenie farebné nálepky alebo kartičky (nelepte ich na holú pokožku). Jeho úlohou bude pravou rukou odlepiť nálepku z ľavej nohy atď. Môžete ho tiež jemne vziať za pravú ruku a nasmerovať ju na ľavú nohu a naopak. Keď s dieťaťom cvičíte, hladkajte ho po rukách a jemne sa s ním rozprávajte. Bábätká zvyčajne lozia asi 3 mesiace. Keď dieťa omrzí lozenie a svaly a zmysel pre rovnováhu mu umožnia objavovať svet vo vzpriamenej polohe, začne sa ťahať na nábytok.
Samostatné sedenie, plazenie, štvornožkovanie, prvé kroky… dieťatko už v ranom veku prechádza rôznymi vývojovými míľnikmi, ktoré rodičia poctivo sledujú a oslavujú každý jeden z nich. Výnimkou nie je ani spomínané plazenie a štvornožkovanie, ktoré deťom otvára nové možnosti spoznávanie sveta. Štvornožkovanie je vo vývoji detí veľmi dôležitou fázou a ostáva ňou aj napriek tomu, že mnohí rodičia o tom v súčasnosti vedú rôzne diskusie. “Chôdza” na všetkých štyroch je pre dieťatko nielen fyzickým, ale aj psychickým tréningom a jednoznačne predstavuje významný míľnik. Kým pre dospelého človeka je chôdza niečo také prirodzené ako dýchanie, pre tých najmenších je aj štvornožkovanie poriadnou výzvou.
Pýtate sa, ako naučiť dieťa štvornožkovať? Dieťatko musí najprv vedieť zdvihnúť zadoček a bruško odlepiť od zeme a k tomu všetkému položiť dlane na podlahu. Príprava na štvornožkovanie je naozaj intenzívna a spočíva v neustálom tréningu svalov. Dieťatko najprv dvíha hlavičku, neskôr sa pretáča z chrbátika na bruško a späť, potom prichádza na rad plazenie a nakoniec aj štvornožkovanie. Deti začínajú loziť okolo deviateho mesiaca, no tak ako pri všetkom platí, že niektoré to zvládnu skôr a iné sa trošku oneskoria. Niektoré deti fázu štvornožkovania úplne vynechajú a začnú hneď chodiť. Z tohto vyplýva, že štvornožkovanie je predstupňom chôdze a deti sa lozením po štyroch pripravujú na to, čo ich neskôr čaká.
Deti väčšinou začnú štvornožkovať pred dovŕšením jedného roka a až po tomto období prichádza čas na znepokojenie. Ak vaše dieťa ani po dvanástich mesiacoch nemá záujem o lozenie, neprejavuje ani prvé pokusy o štvornožkovanie a všimli ste si aj neschopnosť koordinovať pohyby, poraďte sa s pediatrom. Štvornožkovanie nie je iba míľnikom v živote dieťatka. Zlepšuje sa zmysel pre rytmus a spoluprácu oboch strán tela, čo je dôležité hlavne pri činnostiach vyžadujúcich koordináciu pravej a ľavej ruky, napr. pri písaní.
Otázka mnohých rodičov je nielen tá, kedy dieťa štvornožkuje, ale aj ako mu pomôcť. Lezenie prináša deťom radosť z voľného pohybu, ale je tiež o rozvíjaní. Dajte svojmu drobcovi dostatok priestoru, teda viac ako má v postieľke. Na voľnú a pevnú plochu v obývačke rozložte podložku na hranie, dieťatko položte na bruško a rozmiestnite v jeho zornom poli rôzne hračky. V počiatočnom štádiu sa bude bábätko kolísať na brušku dopredu a dozadu, neskôr sa začne plaziť a nakoniec sa “postaví” na všetky štyri končatiny a po hračku si doštvornožkuje.
V období, kedy deti štvornožkujú, je dôležité povzbudzovať ich k samotnému pohybu. Deti budú fascinované svetom, ktorý sa im otvára priamo pred očami, avšak ešte vždy budú potrebovať vašu pomoc. Jedným zo spôsobov na rozhýbanie drobca môže byť prekážková dráha z vankúšov a tým ďalším domáci maznáčik. Rodiny so zvieratkami nedajú dopustiť na túto chlpatú motiváciu. Pohladenie psíka alebo mačičky, ktorá nie je na dosah ruky, dokáže deti poriadne naštartovať. Pamätajte na to, že dieťatko máte povzbudzovať, nie nútiť ho štvornožkovať. Každé dieťa začne štvornožkovať vtedy, keď bude pripravené.
Teraz, keď už máte zodpovedanú otázku, kedy dieťa začne štvornožkovať, vám možno napadne, ako dlho bude toto obdobie trvať. Predsa len si táto životná fáza vypýta obeť v podobe deravých kolien na dupačkách a teplákoch. Keď ich lezenie omrzí a ich svaly a zmysel pre rovnováhu im umožnia objavovať svet vo vzpriamenej polohe, začnú sa vyťahovať vyššie. Najskôr sa dieťa bude snažiť vytiahnuť hore na nábytok, preto neodporúčame v tomto období používať obrusy. Dieťatko by na seba mohlo okrem obrusu stiahnuť aj obsah položený na stole.
tags: #dieta #chodi #po #styroch #kresvy