Hyperaktivita a poruchy pozornosti sú čoraz častejšie diagnostikované u detí. Často sa prejavujú už v ranom veku a môžu ovplyvniť učenie, správanie a sociálne vzťahy. Tento článok sa zameriava na princípy, ktoré môžu pomôcť pri zvládaní týchto stavov, známych ako ADD (porucha pozornosti bez hyperaktivity) a ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou).
ADHD (Attention Deficit Hyperactive Disorder) znamená poruchu pozornosti, ktorá je spojená s hyperaktivitou. Podľa prieskumov sa vyskytuje u približne 7 - 9% detí, v súčasnosti je jednou z najčastejších príčin, pre ktoré sa rodičia so svojimi deťmi obracajú na psychológa. Deti s ADHD zlyhávajú nielen doma, ale aj v škole, často ich označujú ako neposlušné, neporiadne, strácajú sebavedomie, vnímajú samé seba ako neúspešné a zlé. V skutočnosti je ale väčšina ich problémov spôsobená vrodeným ochorením a vyžadujú si špecifický prístup vo výchove a vo vzdelávaní. Nejde teda o bežnú detskú neposlušnosť, nie je spôsobená výchovou a nemôže za ňu rodič a ani dieťa. Ide o vrodenú poruchu spôsobenú narušením funkcií tých častí mozgu, ktoré sú zodpovedné za plánovanie, predvídanie, zameranie a udržanie pozornosti a sebaovládanie. Spravidla sa prejavuje už v útlom veku, prvé príznaky sú pozorovateľné už u dojčiat a batoliat, diagnóza sa však uzatvára najskôr po treťom roku života, spravidla ale až po nástupe dieťaťa do školy.
Na hyperaktivitu detí sa rodičia ponosujú pomerne často. Niekedy nie je ľahké rozlíšiť, či ide o skutočný problém, alebo je táto nálepka len ospravedlnením neposedného dieťaťa. Čo teda hyperaktivita vlastne je? ADHD (Attention Deficit Hyperactive Disorder) je skratka, ktorá znamená poruchu pozornosti s hyperaktivitou - existuje totiž aj porucha pozornosti bez hyperaktivity. „Poznávacím znamením hyperaktívneho dieťaťa je, že sa nedokáže sústrediť na jednu činnosť alebo podnet primeraný čas zodpovedajúci veku. Má potrebu byť neustále v pohybe. Dieťa s poruchou pozornosti prakticky nedokáže ticho sedieť bez toho, aby aspoň ťukalo prstom alebo kopalo nohou. "Správanie týchto detí je príliš impulzívne, neprimerane veku,“ vysvetľuje detská psychologička Eliška Kostelníková.
Charakteristika ADD/ADHD
Deti s ADD/ADHD sa často prejavujú nadmernou aktivitou už pred narodením. Po narodení môžu byť náročné na starostlivosť, veľa plačú a majú problémy so spánkom. Môžu mať ťažkosti s fyzickým kontaktom, neustále rozprávajú, skáču do reči a rušia ostatných.
Nadmerná aktivita je prirodzená u detí, ale u tých s ADD/ADHD je intenzívnejšia, ich pozornosť je nedostatočne kontrolovaná a ich prejavy sú rušivé pre okolie. To vedie k napätiu v rodine a v širšom sociálnom prostredí.
ADD a ADHD ovplyvňujú učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy a vyžadujú si špecifický prístup vo vzdelávaní. Prejavy sa začínajú pred siedmym rokom života, trvajú najmenej šesť mesiacov a sú relatívne trvalé. Ovplyvňujú všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa - učenie, hry, sociálne vzťahy a podobne. U časti populácie pretrvávajú do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať.
Typické prejavy detí s ADD/ADHD
- Roztržitosť a nesústredenosť: Pozornosť je kolísavá alebo krátkodobá bez zjavnej príčiny.
- Dráždivosť: Sklon k výbuchom zlosti alebo zjašené reakcie pod vplyvom momentálnej pohnútky alebo podnetu.
- Impulzívnosť: Hovoria alebo konajú impulzívne, bez toho, aby mysleli na dôsledky.
- Problémy so sebaovládaním: Neschopnosť zamedziť reakcii na impulz, a to rovnako vhodnej, ako aj nevhodnej.
- Ľahká vyrušiteľnosť: Neschopnosť plánovať a organizovať, nevyrovnanosť, zdanlivá absolútna neschopnosť predvídať dôsledky pramení z primárneho problému, a tým je neschopnosť vytrvať.
- Hyperaktivita: Neustály pohyb, nevydržia pri žiadnom zamestnaní, vyrušujú ostatné deti, upútavajú na seba pozornosť.
- Neporiadnosť: Žiak stráca alebo nemôže nájsť svoje veci.
- Časté skákanie do reči: Mnohokrát nevhodne, nemôže sa dočkať, pokiaľ na neho príde rad.
- Nadmerné rozprávanie: Neustále rozpráva a dostáva sa do ťažkostí tým, že si veci nedokáže dopredu premyslieť.
Dieťa rýchlo rozhoduje bez premýšľania. Neustále je v pohybe, či sa myká. Dieťa často nedokončí začaté činnosti alebo ich často mení, nevie sa na činnosti dôkladne zamerať. Dieťa môže mať ťažkosti so stabilným a kvalitným spánkom, čo môže viesť k únave počas dňa, horšenej koncentrácii a podráždenosti. Dieťa môže v určitých situáciách náhle a úplne zaujať sa na jednu činnosť, pričom sa zdá, že je na ňu úplne sústredené a zabudne na všetko ostatné.
Hyperaktivita je u dieťaťa s ADHD často extrémna a neustála, dokonca aj v situáciách, kde je potrebné zachovať pokoj. Môže zažiť ťažkosti s prechodom medzi aktivitami, čo sa prejavuje buď ako náhle uviaznutie (hyperfokus) v jednej činnosti, alebo ako rýchla strata záujmu, ktorá komplikuje prechod na ďalšiu úlohu.
Príčiny vzniku ADD/ADHD
Presná príčina vzniku ADD/ADHD nie je doteraz známa, ale viaže sa na organické poškodenia (vzniká na neurobiologickej báze). Vplyv môžu mať genetické faktory, oneskorené zrenie centrálneho nervového systému (CNS), niektoré lieky, rádioaktivita a podobne. Tieto odchýlky sa prejavujú rôznymi kombináciami oslabení vo vnímaní, tvorení pojmov, reči, pamäti a v kontrole pozornosti, popudov alebo motoriky. Vznikajú väčšinou drobným, minimálnym poškodením nervovej sústavy v ranných vývinových obdobiach - v čase pred narodením, pri pôrode a aj skoro po pôrode. Môže sa tu prejavovať aj vplyv genetických odchýlok (získaných dedičnosťou). Môže ísť aj o kombináciu uvedených vplyvov alebo aj o oneskorený vývin centrálnej nervovej sústavy - neskoršie dozrievanie. Táto drobná porucha centrálnej nervovej sústavy zapríčiňuje určité odlišnosti v správaní a konaní dieťaťa. Ide teda väčšinou o prejavy vrodené, za ktoré dieťa nemôže a ktoré spočiatku ťažko môže samo ovplyvňovať a korigovať.
Princípy pre zvládanie ADD/ADHD
1. Diagnostika a odborná pomoc
Ak rodičia spozorujú na svojom dieťati prejavy ADD/ADHD, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Diagnostiku ADHD by mal vykonať lekár (pedopsychiater alebo detský neurológ). Niekedy môže ADHD ako prvý rozpoznať aj iný odborník, napr. učiteľ, ktorý si všimne prejavy ADHD u dieťaťa. Diagnostika ADHD vyžaduje komplexnú zdravotnú, školskú a rodinnú anamnézu, tiež sociálnu situáciu, v ktorej dieťa žije, zhodnotenie sociálnych vzťahov a prostredia, v ktorom dieťa žije, a tiež aj osobnostné charakteristiky dieťaťa a jeho rodičov. Súčasťou vyšetrenia je aj pozorovanie dieťaťa a sledovanie jeho prejavov doma aj v škole a ich odstupňovanie na viacbodovej škále, príp. aj iné odborné lekárske vyšetrenia, napr. EEG vyšetrenie za účelom spresnenia diagnostiky ADHD, resp. vylúčenia iných neurologických ochorení.
2. Výchovné prístupy
- Povzbudenie, pochvala a ocenenie: Za dobré výkony, ale aj za snahu. Pripraviť činnosti, ktoré by dieťa mohlo urobiť dobre a potom využiť pochvalu a ocenenie.
- Krátke úlohy: Málo a často, zamestnávať dieťa krátkymi úlohami. Týmto deťom vyhovuje skôr učenie nárazového typu, ako sústavné zaťažovanie pozornosti. Pri práci je potrebné dávať prestávky, úlohy rýchlejšie striedať.
- Systém, poriadok a pravidlá: Stanoviť si systém, poriadok a pravidlá pre prácu s dieťaťom. Dovoľte dieťaťu, aby sa na určovaní pravidiel mohlo podieľať. Pravidlá dajte na viditeľné miesto. Pred konkrétnou úlohou si dané zásady zopakujte.
- Úprava pomôcok a priestoru: Pomôžte dieťaťu s úpravou pomôcok a priestoru, napr. tým, že pomôcky pre príslušný predmet obalíte do rovnako farebných papierov.
- Pohybové uvoľnenie: Dbajte na pohybové uvoľnenie dieťaťa, ak je to vhodné, dovoľte mu pri práci stáť, ležať, kľačať atď.
- Vylúčenie rušivých vplyvov: Vylúčiť všetky vedľajšie rušivé vplyvy, ak je to možné.
- Práca pri dobrom sústredení: S dieťaťom pracujeme len pri dobrom sústredení. Dlhšiu dobu môžeme pracovať s dieťaťom len vtedy, keď má záujem, ktorý podnecuje a udržuje pozornosť.
- Hry na trpezlivosť a sústredenie: Vyberajte a vymýšľajte hry, ktoré dieťa učia trpezlivosti a sústredeniu.
- Predchádzanie pocitu menejcennosti: Nepripustite, aby u dieťaťa vznikol pocit menejcennosti. Dieťa si veľmi citlivo uvedomuje, že aj napriek snahe nedokáže to, čo ostatné deti.
- Dôslednosť, zásadovosť a jednotnosť: Dôležitá je dôslednosť, zásadovosť a jednotnosť. V prvých dňoch Vášho úsilia o zmenu správania a dodržanie stanovených pravidiel sa určite stane, že Vaše dieťa nezareaguje podľa Vašich predstáv. Ak budete dôslední, je predpoklad, že sa v priebehu dvoch týždňov dočkáte pozitívnych zmien. Po uplynutí niekoľkých ďalších týždňov sa pokrok zase zastaví. Vaše dieťa bude opäť skúšať, čo si môže dovoliť. Tiež môže dôjsť k regresii. Niekedy môžete mať pocit, že postupujete systémom jeden krok vpred, dva vzad.
- Predvídanie a predchádzanie ťažkostiam: Naučme sa ťažkosti predvídať, predchádzať nevhodnému správaniu zo strany dieťaťa. Dôležité je to najmä pri výletoch, rodinných návštevách, v divadle atď.
3. Kontakt s rodičmi
Kontakt s rodičmi je potrebný z viacerých dôvodov, napr. na získanie informácií o dieťati, na konzultácie o výchovných postupoch a na zabezpečenie jednotného prístupu k dieťaťu v škole aj doma.
4. Montessori princípy
Montessori pedagogika ponúka užitočné princípy pre prácu s deťmi s ADD/ADHD. Maria Montessori kládla dôraz na rozdiel medzi dieťaťom a dospelým a na potrebu pripraveného prostredia, ktoré uspokojuje vývinové potreby dieťaťa.
- Podporné domáce prostredie: Poskytnúť dieťaťu milujúce a podporné domáce prostredie.
- Bohatý svet skúseností: Ukazovať dieťaťu bohatosť sveta, ktorý nás obklopuje, ale rovnako mu poskytovať možnosti prežiť si skúsenosť.
- Sloboda prieskumu: Dôverovať dieťaťu pri jeho prieskumoch a dovoliť mu skúmať svet okolo seba.
- Činnosti napomáhajúce nezávislosti a samostatnosti: Domáce prostredie by malo podporovať činnosti napomáhajúce nezávislosti a samostatnosti dieťaťa, rovnako by malo poskytovať príležitosti na to, aby dieťa malo možnosť voľby.
- Účasť na rodinnom živote: Zapojiť dieťa do rodinného života a umožniť mu prispievať k rodinným činnostiam.
- Láska k prírode: Dopriať dieťaťu dlhé prechádzky v lese, na lúke, popri vode a prehĺbiť v ňom lásku k prírode a zvieratám.
- Priestor lásky, porozumenia a harmónie: Vytvoriť dieťaťu priestor lásky, porozumenia, harmónie.
5. Pohyb a hrubá motorika
Rozvoj hrubej motoriky je dôležitý pre celkový vývin dieťaťa. Nedostatočne rozvinutá hrubá motorika môže ovplyvniť jemnú motoriku ruky, čo sa prejavuje silným prítlakom na písaciu plochu, kŕčovitým držaním písadla a bolesťami ruky.
- Skákanie cez švihadlo
- Skákanie
- Hádzanie
- Šplh
- Skákanie na jednej nohe vo vymedzenom priestore
- Vystupovanie a zostupovanie po primeranom náradí
6. Zvládanie stresu
Chronický stres môže zhoršiť príznaky ADD/ADHD. Je dôležité naučiť sa zvládať stres pomocou:
- Pravidelného pohybu: Fyzická aktivita môže pomôcť znížiť hladinu stresu a zlepšiť náladu.
- Meditácie a mindfulness: Techniky, ako je meditácia, môžu pomôcť upokojiť myseľ a znížiť stres.
- Zdravej stravy: Vyvážená strava môže posilniť imunitný systém a zlepšiť celkové zdravie.
- Dostatku spánku: Kvalitný spánok je kľúčový pre regeneráciu tela a mysle.
- Sociálnej podpory: Rozprávanie s blízkymi priateľmi a rodinou môže poskytnúť emocionálnu podporu a zmierniť stres.
7. Nové metódy diagnostiky
Čoskoro sa možno dočkáme nového spôsobu diagnostiky ADHD a autizmu u detí - prostredníctvom pohybovej počítačovej hry. Systém sa volá CAMI a spočíva v jednoduchom teste: deti sa jednu minútu snažia napodobňovať tanečný pohyb postavičky na obrazovke, zatiaľ čo ich snímajú dve pohybové kamery. Na základe týchto pohybov a schopnosti detí ich zopakovať dokázal CAMI s 80 % úspešnosťou odlíšiť deti s diagnózou autizmu od zdravých detí.
ADHD je porucha pozornosti s hyperaktivitou. Táto neurovývojová porucha je zapríčinená vrodenou nerovnováhou centrálnej nervovej sústavy, čo znamená, že časti mozgu zrajú v rozdielnej rýchlosti následkom čoho si vymieňajú informácie pomalšie ako u zdravého jedinca. Vyskytuje sa u 3 až 7 percent školou povinných detí, pričom chlapci týmto syndrómom trpia trikrát častejšie ako dievčatá.
Deti s poruchou ADHD majú príznaky spadajúce do troch kategórií - nepozornosť, hyperaktivita a impulzivita. Znamená to, že mozog si nevie z množstva podnetov vyselektovať tie podstatné, dieťa potrebuje byť neustále v pohybe a reaguje skôr ako nad vecou premýšľa. V praktickom živote sa to prejavuje nasledujúcimi príznakmi:
Nepozornosť
- Vyzerá, akoby nepočúvalo
- Má problém s udržaním pozornosti
- Ľahko vyrušiteľné
- Prehliada detaily, v škole robí chyby zo zbrklosti
- Robí mu problém dodržovať inštrukcie, dokončiť úlohy
- Problém s organizovaním, plánovaním, nevie pracovať systematicky
- Často zabúda, stráca veci
Hyperaktivita
- Je v neustálom pohybe, lozí, šplhá sa, podupáva nohami bez ohľadu na situáciu (lozí v dopravnom prostriedku)
- Hovorí si sám pre seba, nevie sa v tichosti hrať
Impulzivita
- Koná skôr ako premýšľa
- Netrpezlivosť, nevie počkať v rade
- Často rozpráva, skáče do reči, odpovedá skôr ako je otázka dokončená
- Všetko chce mať a urobiť hneď
Čo robiť pri podozrení na ADHD? Diagnostika a liečba tejto poruchy je v kompetencii detského psychiatra. Vyšetrenie môže byť doplnené školným dotazníkom vyplneným učiteľom o prejavoch dieťaťa, a pomocnými vyšetreniami neurológa alebo psychológa. Lieky by nemali byť jediným liečebným prostriedkom. Dôležitá je spolupráca jednak odborníkov a zmena náhľadu rodičov a učiteľov na chovanie dieťaťa. Je treba poznamenať, že u týchto detí sa nejedná o nižšiu inteligenčnú úroveň - zlé známky sú zapríčinené ich zbrklosťou a neschopnosťou sústrediť sa.
Posilnite svoje dieťa s ADHD: 5 základných právd, ktoré musia rodičia poznať
Preto by malo byť prostredie, v ktorom dieťa vyrastá a pohybuje sa, dôsledné a pozitívne. Odborník v pedagogicko - psychologickej poradni dokáže optimalizovať prístup a poradiť ako najlepšie s dieťaťom komunikovať a nastaviť pravidlá. Je dôležité, aby o diagnóze vedeli učitelia a boli schopní prispôsobiť výuku potrebám dieťaťa.
Čo môžete ako rodič spraviť? Z vašej strany je potrebná dávka trpezlivosti a tolerancie. Pre dieťa je nevyhnutné, aby ste mu nastavili pevnú štruktúru dňa, ktorú budete dodržovať. Popusťte uzdu kreativite a vytvorte z papiera hodiny, kde bude mať dieťa rozpísané úlohy a aktivity, ktoré musí zvládnuť. Nastavte jasné ale jednoduché pravidlá, z ktorých neupustíte. Pokiaľ má dieťa niečo zvládnuť, spraviť, dajte mu čo najjednoduchšie inštrukcie, s čo najmenším počtov krokov. Vyjadrujte svoje požiadavky a pravidlá jednoducho, ak idete k lekárovi alebo do obchodu, predom na to dieťa pripravte - čo sa bude diať, a dohodnite sa na pravidlách, ktoré musí dieťa dodržať. Pri „vyvádzaní“ vášho dieťaťa skúste zachovať chladnú hlavu - dajte najavo, ktoré správanie je akceptovateľné a ktoré nie. Pri porušení adekvátneho chovania vyzvite dieťa nech popremýšľa, ako sa malo zachovať, pre vštiepenie ho následne nechajte vyžadované chovanie predviesť. Pri písaní úloh vytvorte dieťaťu tiché prostredie s čo najmenším počtom podnetov, ktoré by ho mohli vyrušovať. Žiadna televízia, rádio, okno, z ktorého by mohlo hľadieť - tiché a ničím nerušené miesto je pre sústredenie najlepšie. Kľudne polepte dieťaťu pracovný stôl lístočkami s nápismi Ceruzky, Zošit, Kniha a rozmiestnite ich na stôl podľa toho, kde by sa mali nachádzať. Dieťaťu to pomôže ukladať veci systematicky tam, kde majú byť. Pomôcť dieťaťu môžete aj zmenou stravovacích návykov - eliminujte cukor, kofeín a doprajte mu dostatok pohybu či už športom alebo prechádzkami, kde sa vyblázni. Zbrklosť dieťaťa môžete aspoň čiastočne ukočírovať tým, že ho vyzvete aby hovorilo nahlas. To mu môže pomôcť zastaviť sa pred nerozvážnym chovaním a naučiť vyjadriť myšlienku skôr ako koná. Hlavné je, ako u všetkých detí, milujúca náruč rodiča.
Mnohé deti sú živé až tak, že vedia svojich rodičov a učiteľov vyžmýkať aj z posledných zvyškov energie. Kedy je to však ešte prejavom normálnej detskej neposednosti a kedy už hovoríme o hyperaktivite, či dokonca ADHD? Hyperaktivita popisuje stav, kedy je dieťa nadmerne aktívne, neposedné, neustále v pohybe, až impulzívne. Bežne sa stáva, že má ťažkosti s udržaním pozornosti a s dokončením zadaných úloh. Spozorujete to najmä v činnostiach, ktoré ho nebavia. Ak chcete vedieť, či sa hyperaktivita skutočne týka vášho dieťaťa, nechajte ho vyšetriť u detského psychológa.
Charakter dieťaťa: niektoré deti majú jednoducho viac energie ako ostatné. ADHD (Porucha pozornosti s hyperaktivitou): častý chronický stav s prejavmi porúch pozornosti a hyperaktivitou. Prvé známky hyperaktivity, najmä ak sú spojené so syndrómom ADHD, dokáže odborník spozorovať už u bábätka. Tieto bábätká bývajú viac precitlivené a hyperaktivita zasahuje aj do ich spánku. Jasnejšie prejavy hyperaktivity však bývajú badateľné u detí predškolského a školského veku. Udáva sa síce najmä rozmedzie 3 až 6 rokov, ale ťažkosti so zapojením sa do plnenia úloh sú typické hlavne po nástupe do prvého ročníka školy. K normálnym prejavom ešte patrí, ak je dieťa neposedné a impulzívne iba v niektorých obdobiach a v iných dokáže byť pokojné. Malo by sa vedieť upokojiť po odpočinku a postupne s vekom by sa jeho pozornosť mala zlepšovať.
Nadmerná fyzická aktivita:
Dieťa je neustále v pohybe, poskakuje, pobehuje, neobsedí na jednom mieste. Ak ho aj donútite sedieť za stolom, môže neustále klepkať prstami, kopať nohami, vrtieť sa na stoličke, či dokonca z nej hocikedy vstávať. V puberte to prechádza do netrpezlivosti.
Impulzivita:
Dieťa koná bez rozmýšľania a zváženia možných následkov aj v situáciách, ktoré by už malo vedieť odhadnúť. Očakáva, že všetko bude realizované okamžite, nedokáže počkať, či odoprieť si okamžitú odmenu. Často vyrušuje konverzáciu, výuku učiteľa, nastolené aktivity, na učiteľove otázky odpovedá unáhlene a niekedy mimo tému.
Nepozornosť:
Pre dieťa s hyperaktivitou býva bežné, že preskakuje z jednej činnosti na inú bez dokončenia predchádzajúcej úlohy. Má ťažkosti postupovať podľa inštrukcií a dotiahnuť úlohu do konca. Veľmi často robí chyby z nepozornosti, požiadavky prepočuje, zabúda na inštrukcie a treba mu ich opakovať. Pri ADHD sú vyššie spomínané príznaky prítomné často a zasahujú do všetkých oblastí života: školy, priateľských stretnutí, domácich povinností, či komunikácie. Ich intenzita sa však môže jemne meniť v závislosti od typu ADHD. ADHD však zasahuje do života komplexne.
Stravovanie:
Deti nedokážu obsedieť ani pri jedle, často od jedla vstávajú, veľa pri tom rozprávajú, sú citlivé na skúšanie nových vecí, na farbu alebo konzistenciu jedla.
Diagnózu ADHD musí stanoviť odborník na základe odborného vyšetrenia. Ak máte podozrenie, informujte sa u pediatra vášho dieťaťa. Na vyšetrenie je najlepšie ísť ešte v predškolskom veku, aby ste v prípade potvrdenia diagnózy boli vy aj dieťa správne pripravení na nástup do školy. ADHD dokáže ovplyvniť celý život dieťaťa a jeho zvládnutie býva pre dieťa výzva. Práve včasnou diagnostikou, pochopením zo strany rodiny a vhodným prístupom učiteľa, vieme dieťaťu pomôcť najviac.
Škola a vzdelávanie:
Nepozornosť, ťažkosti s dokončením zadanej úlohy, impulzivita pri odpovediach a konaní môžu nepriaznivo zasiahnuť do úspechov v škole. Deti s ADHD potrebujú správne vedenie a cibrenie špecifických zručností, aby dokázali zvládať život bez ťažkostí.
Rutiny:
Nakoľko deti s ADHD sú roztržité, pomôže im, ak sa bežné denné činnosti vopred jasne nastavia, naplánujú a deťom sa z ich plnenia vytvorí zaužívaný zvyk.
Fyzická aktivita:
Deti s ADHD potrebujú pohyb a aktivitu.
Zavedenie pochvál:
Život s ADHD je pre dieťa výzvou a častokrát je kvôli tomu kritizované a nepochopené.
Pochopenie a akceptovanie chýb:
Dieťa s ADHD nebude vždy jednať podľa očakávaní.
Zvládanie emócií:
Deti s ADHD trpia vyššou emotívnosťou.
Podpora učenia:
Zistite, čo vášmu dieťaťu pomáha so sústredením, aké edukatívne pomôcky a postupy mu pomôžu zapamätať si preberané učivo. Toto dieťa bude pravdepodobne vašu pomoc s učením potrebovať o čosi dlhšie.
Jasné, stručné inštrukcie:
Deti s ADHD nedokážu postupovať podľa zložitých a rozsiahlych inštrukcií. Pomôže, ak im ich zjednodušíte a vyjadríte sa vždy jasne. Skúste zložitejšie úlohy rozdeliť do viacerých menších častí.
Vyhľadajte pomoc:
Či už sa zapojíte do skupiny rodičov detí s ADHD, alebo vyhľadáte odborníka, aktívne sa snažte dieťaťu odborne pomôcť. Existujú odporúčania a možné postupy, ktoré stojí za to vyskúšať.
ADHD síce bude súčasťou života vášho dieťaťa, ale nemusí to znamenať, že sa mu nebude dariť. Vyžaduje si to len trochu iný prístup. A nezabúdajte, je to len časť jeho osobnosti, ktorá má aj pozitívne zložky. ADHD zvykne byť spájané s lepším vnímaním okolia, väčšou kreativitou a predstavivosťou, energickosťou, dieťa získa väčšiu odolnosť a adaptabilitu, rýchlejšie zvykne nájsť riešenia problémov a dokáže ľahšie prevziať na seba riziko. Aj keď nedokáže dávať dlho pozor pri pre neho nudných a opakovaných úlohách, pri veciach, ktoré takéto dieťa zaujmú, dokážu vyvinúť prekvapujúco intenzívnu pozornosť.
Mama Alena sa často stretáva s nepochopením - nie pre to, ako vychováva svojho syna Alexa, ale pre jeho nevyčerpateľnú energiu, ktorá je výsledkom ADHD. Prečo však mnohí stále považujú ADHD za zlú výchovu? Zo života: Nevychované dieťa? „Keď sa objavím niekde so svojím šesťročným Alexom, jednoducho je ho plná miestnosť, je všade. Akonáhle prekročí prah miestnosti, je to klbko nevyčerpateľnej energie - skáče, hopsá, začne robiť desať vecí naraz, všetko chce vyskúšať, s každým chce hovoriť, pri žiadnej činnosti nedokáže zotrvať dlhšie, ako je bežné. Keď sa hrá a potrebuje si odbehnúť na malú potrebu, jednoducho v strede cesty - niekedy vplyvom hračky na zemi alebo holuba v okne - zabudne, kam šiel. Jeho reč je mimoriadne rýchla, miestami hovorí útržkovito, ale dohovoríme sa bez problémov. Často som sa stretla s tým, že mi vyčítali, ako ho neviem vychovať, pričom problém bol úplne niekde inde - v jeho ADHD. Na druhej strane je to neskutočne milujúce dieťa, parťák, športovo mimoriadne nadaný s neuveriteľnou výdržou, a ak je jeho pozornosť podmienená záujmom, dokáže pri takýchto činnostiach naozaj zázraky. Učíme sa s jeho poruchou pracovať, rovnako tak učíme správnemu prístupu aj jeho okolie. Keďže máme odklad do školy, veríme, že tento rok sa posunieme dostatočne ďaleko, aby sme zapracovali na jeho pozornosti a spolupráci. Našim cieľom je pracovať s „nedostatkami“ a stavať na našich silných stránkach.
Hyperkinetická porucha je v MKCH-10 charakterizovaná „raným začiatkom, kombináciou nadmerne aktívneho a zle ovládateľného správania s výraznou nepozornosťou a neschopnosťou trvalo sa sústrediť na danú úlohu. Tieto charakteristiky správania sú trvalé, objavujú sa vo viacerých situáciách a ich miera je neprimeraná mentálnemu veku dieťaťa. Hyperkinetická porucha začína vždy v ranom štádiu vývinu, obvykle v prvých piatich rokoch života. Termín ADHD pochádza z angl. attention deficit hyperaktivity disorder a znamená poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou, pričom termín ADD, pochádzajúci tiež z angl. attention deficit disorder sa od predošlého odlišuje tým, že sa tu jedná len o poruchu pozornosti bez prejavov hyperaktivity.
ADHD má vždy rovnaké zložky: impulzivitu, nepozornosť a hyperaktivitu, avšak, u každého dieťaťa sa môžu v rôznych situáciách prejavovať inak. Tieto symptómy sa u detí s ADHD menia podľa toho, čo sa práve deje a ako sa dieťa cíti. Porucha môže niekedy zostať nepovšimnutá a dospelí ju môžu aj prehliadnuť, začnú hovoriť o nej až vtedy, pokiaľ sa stane niečo veľmi vážne a nebezpečné. Preto, pokiaľ si vy rodičia všimnete na svojom dieťati, že s ním nie je niečo v poriadku, vyhľadajte odbornú pomoc, pretože čím skôr sa diagnostikuje ADHD alebo ADD a vyhľadá sa odborná pomoc, tým skôr sa zmiernia uvedené príznaky a zlepší sa aj výkon vášho dieťaťa v škole.
ADHD je diagnóza, ktorou by sa mal zaoberať v prvom rade lekár (pedopsychiater alebo detský neurológ). Niekedy môže ADHD ako prvý rozpoznať aj iný odborník, napr. učiteľ, ktorý si všimne prejavy ADHD u vášho dieťaťa a môže vás poslať k psychológovi do CPPPaP, kde vám poskytnú odbornú pomoc a rady ako zvládať náročné situácie doma aj v škole s vaším dieťaťom, ktoré má prejavy hyperaktivity. Diagnostika ADHD vyžaduje komplexnú zdravotnú, školskú a rodinnú anamnézu, tiež sociálnu situáciu, v ktorej dieťa žije, zhodnotenie sociálnych vzťahov a prostredia, v ktorom dieťa žije, a tiež aj osobnostné charakteristiky dieťaťa a jeho rodičov. Súčasťou vyšetrenia je aj pozorovanie dieťaťa a sledovanie jeho prejavov doma aj v škole a ich odstupňovanie na viacbodovej škále, príp. aj iné odborné lekárske vyšetrenia.
tags: #dieta #v #neustalm #pohybe