Rodina je definovaná ako malá sociálna skupina, ktorú tvoria jednotlivci spätí manželstvom, pokrvným príbuzenstvom alebo adopciou. Táto definícia zdôrazňuje, že rodina je spoločenstvo minimálne jedného alebo dvoch rodičov a dieťaťa. Členovia rodiny zastávajú v nej rôzne úlohy a navzájom sa ovplyvňujú. Rodina vytvára vlastné kultúrne prostredie, ktoré formuje osobnosť detí a odovzdáva kultúrne dedičstvo nasledujúcim generáciám.
Rodina je spoločensky schválená forma spolužitia rodičov a detí. Je všeobecne považovaná za malú sociálnu skupinu, ktorá plní v ľudskej spoločnosti mnoho funkcií. Dieťa sa v rodine na názornom príklade jemu najbližších učí chápať, že v spoločnosti vládne istý poriadok. Rodina poskytuje svojim členom - deťom aj rodičom, potrebné zázemie, uspokojuje ich potreby a sprostredkúva skúsenosti, ktoré nie je možné získať mimo rodinu.
V minulosti bola rodina pre ľudí všetkým, čo mali. Vážili si svojich príbuzných a rodinné väzby boli veľmi silné. Dnes, v modernej spoločnosti, sa význam rodiny zdá byť oslabený. Stáva sa módou byť slobodnou matkou alebo žiť "na divoko", čo bolo v minulosti nemysliteľné. Napriek týmto zmenám zostáva rodina dôležitým pilierom spoločnosti, ktorý plní nezastupiteľné funkcie.
Funkcie rodiny a ich význam
Stabilný emocionálny vzťah rodičov a detí je základom utvárania osobnosti dieťaťa. Od kvality tohto vzťahu závisí, či z dieťaťa vyrastie vyrovnaná osobnosť. Cieľom ochrannej funkcie rodiny je vytvoriť pre dieťa bezpečné miesto, kde sa cíti chránené pred nebezpečenstvami vonkajšieho sveta a kde nájde útočisko na riešenie svojich ťažkostí. Táto funkcia je významná v útlom veku dieťaťa, ale nestráca na význame ani v neskorších rokoch. Keď je matka dostatočne nežná, láskavá, potešujúca a povzbudzujúca, vytvára trvalé citové puto matka - dieťa. Bez tohto emocionálneho puta dieťa prejavuje znaky citovej deprivácie s dôsledkami na správaní po celý život. Funkcia matky a otca je nezastupiteľná, uspokojujú potreby bezpečia a istoty dieťaťa.
Domnievam sa, že k najdôležitejším znakom funkčného rodinného systému patrí plnenie všetkých vyššie uvedených funkcií voči svojim členom a uspokojovanie potrieb všetkých svojich členov. Okrem uspokojovania fyzických, psychických a sociálnych potrieb poskytuje zázemie, potrebné ku spoločenskej sebarealizácii. Harmonická rodina s dobrými citovými väzbami, s atmosférou vzájomnej dôvery a úcty vzbudzuje u členov rodiny pocit istoty a bezpečia.
Rodina, táto základná jednotka spoločnosti, zohráva v našich životoch nezastupiteľnú úlohu. Je to prostredie, kde sa učíme láske, úcte a rešpektu, kde získavame prvé skúsenosti a formujeme svoju osobnosť.
Výchova v rodine
Rodičia sú považovaní za prvých a hlavných vychovávateľov svojich detí. Rodina je prvotnou inštitúciou, v ktorej prebieha proces výchovy. Aj keď na správnu výchovu neexistuje jednotný návod, musí sa uskutočňovať premyslene a cieľavedome. Východiskom pre konanie dieťaťa sa stáva správanie rodičov. Rodičia by mali byť pre svoje deti vzorom čestnosti, úcty k iným ľuďom, pravdovravnosti a schopnosti rozlíšiť dobro od zla.
Cieľom rodinnej výchovy je vychovať z dieťaťa mravného a charakterného človeka, ktorý sa bude vedieť o seba postarať a obstojí v rodinnom a spoločenskom živote. Rodina sa podieľa na formovaní človeka aj v dospelosti, takže jej výchovná funkcia pretrváva.
Príchod dieťaťa do rodiny vyžaduje od rodičov, aby prestali byť egocentrickí a uvedomili si, že pod ich rukami vyrastá samostatná ľudská osobnosť, ktorú by mali čo najlepšie pripraviť do života. V záujme dieťaťa musia modifikovať svoje myslenie, správanie a životný štýl. Dobrá výchova v rodine je vždy spojená so sebavýchovou rodičov, preto je veľmi náročná.
Úloha otca a matky
Podiel na výchove detí majú obaja rodičia. Dieťa pre svoj správny vývoj potrebuje mať pri sebe vzor mužskej aj ženskej osobnosti. Úlohy otca a matky vo výchove sú navzájom nezastupiteľné. Vo výchove oboch pohlaví sú rovnako potrebné láska a neha, citlivosť matky, tvrdá ruka a racionálnosť otca.
Už od pradávna pripadla otcovi úloha starať sa o živobytie svojej rodiny. Dnes sa na materiálnom zabezpečení podieľajú obaja rodičia, takže otec by mal mať viac času na výchovu svojich detí. Je pri nej rovnako dôležitý ako matka. Na pozadí tohto sociálneho vývoja sa neprítomnosť otca v rodine prejaví oveľa ťaživejšie ako v minulosti, kedy akékoľvek práce s dieťaťom boli výhradne ženskou záležitosťou. Dieťaťu vyrastajúcemu bez otca chýba dôležitý vzor mužskosti, ktorý je zvlášť pre starších chlapcov dôležitý k regulácii ich správania. Trpia však zvyčajne aj nedostatkom autority a poriadku, ktoré otec za normálnych okolností stelesňuje. Dieťa, ktorému chýba hlavne otcovská autorita, býva často nesociálne a agresívne voči dospelým i deťom.
Matka musí sama niesť celú hospodársku a výchovnú starostlivosť o rodinu, je zvyčajne tak zamestnaná, že jej pre dieťa nezostáva veľa času a že ochabuje aj jej záujem o neho. Dieťa potom býva prevažnú časť dňa odkázané na seba, a ak nie je o neho postarané inak, ľahko sa začína túlať, má viac príležitostí k priestupkom.
Rôzne formy rodiny
Rodiny môžu mať rôzne formy. Existujú úplné rodiny, kde žijú obaja rodičia s deťmi, a neúplné rodiny, kde žije len jeden rodič s deťmi. Niektorí ľudia žijú v doplnených rodinách, kde sa k rodičom a deťom pridávajú starí rodičia alebo iní príbuzní. Rodiny môžu byť harmonické, kde vládne láska a porozumenie, alebo disharmonické, kde dochádza k nezhodám a konfliktom.
Tí, ktorí žijú v úplnej rodine, by mali byť vďační, pretože iní takúto možnosť nemali alebo nemajú. Mnohí ľudia žijú v neúplných rodinách z rôznych príčin, ale sú s tým spokojní.
Problémy v rodine a ich riešenie
Násilie v rodine je fenoménom súčasnej doby, ale aj dôb predchádzajúcich. Rodina tvorí základ spoločnosti a predpokladá sa, že v rodine sa jej členovia budú navzájom rešpektovať, a že v nej bude zaručená bezpečnosť pre každého, no žiaľ tomu tak nie je. Pojem násilie sa používa na označenie násilných činov a zanedbávania, ktoré sa odohrávajú v rámci domácich vzťahov, čo znamená predovšetkým v rodine, ale aj v partnerskom vzťahu. Prejavmi fyzického násilia sú napríklad sácanie, kopanie, škrtenie, údery päsťou, ohrozovanie zbraňou a podobne. V širšom zmysle sa pod pojmom domáce násilie rozumie aj psychické, sociálne a ekonomické násilie. Najvšeobecnejšie sa dá domáce násilie charakterizovať ako akékoľvek násilie vykonané doma alebo v rámci rodiny.
Obeťami domáceho násilia môžu byť ženy, muži ako i deti. K domácemu násiliu môže dôjsť v rodinách zo všetkých spoločenských vrstiev, zasahuje všetky vrstvy spoločnosti. Okrem toho, že domáce násilie je vážnym porušením ľudských práv, zanecháva ťažké straty na fyzickom a mentálnom zdraví obetí.
Vzťah rodičov a detí je v súčasnosti veľmi často predmetom diskusií. Názory rodičov a detí sú vždy rozdielne. Inak si to predstavuje zaneprázdnený rodič a dospievajúci mladý človek. Keď sa opýtame pätnásťročného dieťaťa na jeho vzťah s rodičom, tak sa len pohŕdavo usmeje a pokrúti hlavou. Keď sa opýtame rodiča, začne sa sťažovať na to, aké je jeho dieťa drzé a neposlušné.
Názor dieťaťa je taký, že rodičia ich vôbec nedokážu pochopiť, že teraz je iná doba ako v čase, keď vyrastali oni. Mnohé deti dnes tvrdia, že svojich rodičov doslova nenávidia. No ten pravý dôvod je úplne jednoduchý. Je to túžba po láske. Túžba po tom druhu lásky, s ktorým sa stretávame ako s prvou. Túžba po rodičovskej láske.
Každé dieťa miluje svojho rodiča. Najviac v dobe, keď je ešte malé a nedokáže myslieť samo za seba. Táto podmienená láska však netrvá večne. Funguje na jednoduchom princípe. Ty si môj rodič a preto ťa mám rád. Čoskoro si však dieťa začne uvedomovať, že niečo nie je v poriadku. Všíma si, že jeho rodič na neho nemá čas a väčšinu dňa trávi v práci alebo mimo domova. V spoločnosti je dieťaťa je často nervózny a už sa s ním nedokáže ani porozprávať.
Preto sa zamyslite najprv sami nad sebou, drahí rodičia. Koľkokrát ste svojmu dieťaťu zavreli dvere pred nosom so slovami, že nemáte čas? Koľko času ste venovali svojmu dospievajúcemu dieťaťu a koľko svojej práci a "neodkladným" povinnostiam? Keď sa teraz vrátite domov, porozprávajte sa so svojím dieťaťom. Opýtajte sa ho ako sa má a či ho niečo netrápi.
4 štýly rodičovstva a ich vplyv na vás
Podľa Petra Jozefíka, ktorý vyrastal v detskom domove, je mimoriadne dôležité, aby štát urobil všetko pre to, aby deti neprepadli cez záchrannú sieť rodiny a komunity a pri prvom väčšom probléme nekončili v jeho inštitúciách. Uvedomil si, že ak bude rebelovať, bude si len ničiť život, pretože v zariadení, kde dospieval, mu chýbali pozitívne vzory a zažil skôr trestanie než ocenenie dobrého.
Jeho skúsenosť ukazuje, aké dôležité je, aby pri problémoch v rodine prišla včasná pomoc. Nemusia to byť len zdravotné, môžu to byť aj socioekonomické problémy. A ak sa to nedá, existuje širšia rodinná sieť, príbuzní a ľudia v okolí, ktorí majú s rodinou dobré vzťahy. Podnikateľ a influencer Peter Jozefík zdôrazňuje, že je veľmi dôležité zamerať sa práve na prevenciu.
Ak sa rodinu nepodarí zachrániť, treba urobiť všetko pre to, aby dieťa neprepadlo cez záchrannú sieť. V takýchto prípadoch by mal „systém“ nastaviť pomoc tak, aby deti nezažívali traumu z náhlej straty vzťahov, školy a prostredia. Z jeho pohľadu je veľmi dôležité investovať do prevencie a aktivizovať spomínanú záchytnú sieť rodinných príslušníkov. Ak je vtedy prítomný sociálny pracovník, ktorý vie prípad zmierlivo uchopiť a vysvetliť rodine, aké následky to môže mať pre dieťa, vidí v tom veľký zmysel.
Jednoducho je potrebné dať maximum energie do prevencie a nastaviť podmienky tak, aby si rodina vedela pomôcť aj sama. A až keď zlyhá širšia rodinná sieť, vtedy treba pristúpiť k inštitucionálnej starostlivosti. Bol by najradšej, keby bola inštitucionálna starostlivosť poslednou možnosťou. Nemalo by to fungovať tak, že ak je problém v rodine, deti zoberieme a hneď ich dáme do detského domova.
Platí to, aj keď sa na tento postup pozrieme z ekonomického pohľadu. Prostriedky, ktoré sa investujú do dieťaťa v inštitucionálnej starostlivosti, sú veľmi vysoké. Hovoríme minimálne o 25-tisícoch eur ročne na dieťa. Ak deti, je to 75-tisíc eur ročne. Otázka je, či by sme časť týchto prostriedkov nevedeli investovať skôr do podpory rodiny.
Hlavne dnes, keď je všetko strašne drahé. Chudoba by nemala byť dôvodom, aby dieťa skončilo v domove, ale realita je taká, že často sa to takto deje. A chudoba spúšťa ďalšie faktory, napríklad psychické ochorenia, ako to bolo aj u našej mamy. Boli sme veľmi chudobní a chudoba bola spúšťačom mnohých ťažkostí. Problém je ale aj v tom, že záchytná sieť okolo rodiny je často rovnako chudobná. Aj keď sa chce aktivizovať, nemá na to kapacity.
Peter Jozefík si myslí, že štát by mal urobiť všetko pre to, aby deti neprepadli cez záchrannú sieť rodiny a komunity. Po opustení detského domova dostane človek nejaký finančný balík, ale to nestačí. Vtedy to bolo asi sedemsto eur. Cez leto ešte brigádoval, takže keď na konci septembra prišiel do Bratislavy, mal približne tisícpäťsto eur. Z týchto peňazí dokázal nejako fungovať. Potom si našiel brigádu a vedel sa uživiť. Nebolo to jednoduché, ale dalo sa.
Pri samotnej mojej práci som uvažoval, ktorá bude tá správna téma pre mňa a tak som si vybral rodinu, ktorá je samotnou stavbou pre vývoj dieťaťa a jej ďalšie pôsobenie v jeho živote. Výchova predstavuje základný proces a preto sa stáva, že vytýčené výchovné ciele sa nepodarí v plnosti dosiahnuť. Najlepšie rady, poučenia nemusia vždy zabezpečovať úspech, nemusia správne vystihovať, aké metódy a prostriedky v procese výchovy dieťaťa využívať. K tomu, aby bola rodina šťastná, musí predovšetkým prispievať každý člen rodiny, matka aj otec, každý človek, ktorý sa hrdí tým, že je rodič. Ako? Predovšetkým svojim spôsobom života, postojom, svojimi vedomosťami a poznatkami v tejto oblasti. Výchova detí je jedným zo zdrojov ľudského šťastia, naplnením života, hlbokým uspokojením, ale i zdrojom silných citových zážitkov a starostí. V rodinnom prostredí sa formujú aj charaktery ľudí, ich postoje k ostatným ľuďom, k práci, k spoločnosti. Rodina je prostredím, v ktorej dieťa trávi väčšinu svojho života. V nej sa vytvára hodnotová orientácia človeka, v nej dieťa získava základné poznatky, v nej sa dieťa pripravuje na školu, v nej sa formujú vzťahy k iným ľuďom. V rodinnom živote je potrebné rešpektovať určité pravidlá spolužitia rodinných príslušníkov, ktoré sa budú do istej miery prejavovať vo vzťahoch k iným ľuďom. Treba však brať do úvahy, že vplyv na mládež sa v rodine stretáva aj s nemorálnym správaním a konaním samotných rodičov, s ich pokrytectvom, zlým vzťahom k práci, k spoločenskému vlastníctvu a pod. Toto neostáva bez vplyvu na ich mravné formovanie.
Rodina ako základný kameň vývinu dieťaťa: Rodina je pre dieťa prvým a najdôležitejším miestom, kde získava pocit istoty a bezpečia. Je základom pre rozvoj jeho osobnosti a má nesmierny vplyv na jeho citový vývin. Dieťa dokáže veľmi vnímať udalosti v rodine, pretože sa v nej pohybuje každý deň. Rodina mu pomáha začať sa začleňovať do spoločnosti, osvojiť si kultúrne návyky a učiť sa tolerancii. Pomáha mu určovať si vlastné hodnoty, ale taktiež ho vystavuje aj istým konfliktom, aby sa naučilo zvládať svoje budúce nezhody s priateľmi, partnermi, ale i vo svojej budúcej rodine.
Výchova v rodine: Láska a hranice. Pre správnu výchovu je podstatné, aby sa dieťa naučilo pochopiť, čo znamená ÁNO a čo NIE. Situácia, kedy sa rodičia nevedia zhodnúť na jednom spôsobe výchovy, kde matka tvrdí jedno, otec zasa druhé, spôsobuje u dieťaťa nerozhodnosť. Nevie koho má poslúchať a upadá do obrovského smútku. Výchova je ako keď sa k stromu priviaže z jednej aj z druhej strany palica. Obidve sú dôležité, aby mohol strom začať rásť rovno. Pri výchove je jedna palica nahradená láskou a druhá trestom. Ani bez jednej palice nemôže byť človek správne vychovaný. Ak by sa vychovával bez lásky, vyrastie z dieťaťa bezcitný človek. Ak zasa bez trestu, môže z neho vyrásť človek, ktorý si nikdy nič v živote nebude vážiť.
Rodinné rituály a ich význam. Okrem pravidiel má rodina aj svoje vlastné „rituály“, ktoré sú jedinečné. Ako prvým rituálom môže byť návrat každého člena domov z práce, či školy, alebo z nejakej zábavy. Ak niekto z členov rodiny chýba, pociťujeme to ako neúplnosť celku. Mali by sa navzájom radovať z príchodu toho druhého, aby bolo cítiť dôležitosť konkrétneho človeka. Pre nadobudnutie pocitu istoty dieťaťa v rodine, je podľa A. Škovieru jednou z možností stôl. Pri ňom sa všetci spoločne stretnú, konzumujú jedlo a popritom komunikujú. Ale pred tým musí matka navariť jedlo, deti prichystať príbor a taniere a otec ich všetkých usadí.
Keďže rodina tvorí pre dieťa primárne prostredie, ktoré má veľký vplyv na vývin osobnosti, je úlohou rodičov vytvoriť v nej vhodné podmienky preň. Dieťa vidí vo svojich rodičoch dokonalé bytosti, rodičia preň predstavujú prirodzenú autoritu, ktorej sa musí podriaďovať, od ktorej a kvôli ktorej sa učí kontrolovať svoje správanie a konanie. V rodine sa uskutočňuje prvý stupeň jeho socializácie, dieťa si postupne uvedomuje, že musí brať ohľad na ostatných ľudí vo svojom prostredí a prispôsobovať sa. Povinnosťou rodičov je teda pripraviť a udržiavať pre dieťa, ktoré vychovávajú, najvhodnejšie a najlepšie výchovné prostredie.
V prvom rade to má byť kompletná rodina: matka, otec a podľa možnosti súrodenec, či súrodenci. Najdôležitejšia osobnosť je matka, ktorá svojou láskou, starostlivosťou a opaterou poskytuje pocit bezpečia a istotu, že sa oň starajú. Druhou osobou je otec, ktorý by mal byť pre dieťa vzorom pracovitosti, autoritou a prameňom hrdosti. Osobný príklad je najlepšia, ale najťažšia výchovná metóda.
Štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Juraj Káčer na medzinárodnej konferencii Podpora detí v kontexte dokumentu Európska záruka pre deti predstavil základné piliere podpory detí na Slovensku. Dokument Európska záruka pre dieťa (ECG) reaguje na chudobu detí, všetky jej príčiny a dôsledky. Cieľom je zapojenie vedúcich predstaviteľov štátov do celoeurópskej snahy riešiť problém ohrozovania detských práv.
Jedným z pripravovaných opatrení na prerušenie kruhu chudoby detí je vzdelanie. V rámci konferencie Európskej záruky pre dieťa predstavilo Slovensko plán na podporu dostupnosti vzdelávania a odstraňovanie príčin jeho predčasného ukončenia. Napríklad v podobe doučovania, asistencie v škole, ale predovšetkým rôzne voľnočasové, záujmové, dobrovoľnícke aktivity. Ďalším dôležitým krokom sú detské skupiny, ktoré umožňujú deťom navzájom sa postrážiť, čím si matky môžu privyrobiť alebo ísť do práce. Toto opatrenie vzniklo ako reakcia na konflikt na Ukrajine a má umožniť finančnú sebestačnosť a sebarealizáciu odídencov.
Nie menej dôležitou témou je chudoba a zlé podmienky, v akých deti vyrastajú. Na Slovensku bojujú proti nepriaznivým podmienkam projekty viacerých rezortov, ako napríklad zlepšenie kvality bývania pomocou svojpomocnej rekonštrukcie obydlí s využitím mikropôžičiek. S rovnakým cieľom vznikli programy na zabezpečenie bývania pre deti v núdzi a ich rodiny, ako sú housing first, či rapid re-housing. Slovenský rezort práce zabezpečuje aj bezplatné poradenské služby v oblasti riadenia osobných financií, dlhov, vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti, odborné poradenstvo v oblasti bývania, financií a zamestnania a tiež poradensko-psychologické služby.
„Európska záruka pre deti má v názve zakomponované slovo záruka. Jej úlohou je zaručiť, aby žiadne dieťa neostalo bez pozornosti, podpory či pomoci. K tomu, aby sa podarilo nielen naplánovať, ale aj realizovať účinné opatrenia, je nevyhnutná multidisciplinárna spolupráca. Do spracovania konkrétnych úloh a krokov sú zapojené aj regionálne subjekty, mestá a obce, ale aj deti samotné. Podobne ako aj v iných krajinách, pri implementácii do veľkej miery využijeme európske fondy, ale aj štátny rozpočet,“ uzavrel svoje vystúpenie štátny tajomník rezortu práce Juraj Káčer.
tags: #dieta #je #zakladny #pilier #rodiny