Stará múdrosť hovorí "Koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom". V dnešnej dobe to platí niekoľkonásobne. Kým pred 15 rokmi sme sa vystatovali pasívnou znalosťou jedného cudzieho jazyka, dnes patrí ovládanie cudzej reči do základnej výbavy vzdelaného človeka. Nároky pracovného trhu na uchádzačov stále rastú a v ideálnom prípade by ich mal zvládať aspoň dva. Najprirodzenejšou možnosťou je začať s jazykmi už v útlom detstve. Niet sa čo čudovať, že počet bilingválnych rodín na Slovensku stále rastie.
Motivácia bilingválnej výchovy je rôzna. S bilingválnymi deťmi sa najčastejšie stretávame v zmiešaných rodinách, kde jeden z rodičov je cudzinec. Samozrejmosťou je bilingválna výchova v rodine imigrantov, ktorí medzi sebou komunikujú vo svojom rodnom jazyku. V súčasnosti sa do bilingválnej výchovy zapájajú aj rodičia tej istej národnosti žijúci vo svojej rodnej krajine. V prvých dvoch prípadoch je snaha prirodzená a na rozdiel od tretieho prípadu nevyžaduje extra motiváciu. Rodičia tej istej národnosti žijúci vo svojej domácej krajine by si mali zvážiť všetky pre a proti bilingválnej výchovy.
Tento typ výchovy je náročný a častokrát vyčerpávajúci. Bilingválna výchova je dlhodobý proces, na začiatku ktorého si treba zvoliť systém výučby. Ide síce o prirodzené zapojenie cudzieho jazyka do každodenného života, nečakajte však zázraky. Bez dôslednosti a dodržiavania vopred stanoveného plánu môžete pohorieť. Tento systém patrí medzi najobľúbenejšie spôsoby dvojjazyčnej výchovy. Ideálny je aj pre rodiny, v ktorých partneri sa rozhodli pre bilingválnu výchovu z rozumu - nie sú rodení hovoriaci daného jazyka.
Systém tkvie v tom, že rodičia majú pevne stanovené, ktorý z nich komunikuje akým jazykom. Napr.: Muž sa s dieťaťom rozpráva výhradne hlavným jazykom rodiny. Žena komunikuje s dieťaťom len v minoritnom jazyku. Rodičia si musia uvedomiť, že ich role a jazyková bariéra musí byť absolútna. Veľkou výhodou tohto systému je jeho prirodzenosť. Neexistuje žiadny časový plán, kedy sa rozpráva akým jazykom. Ďalšou výhodou je, že systém "jeden rodič, jeden jazyk" sa dá osvojiť aj s využitím au-pairky alebo opatrovateľky.
Jedinou podmienkou je čas, počas ktorého má byť dieťa minoritnému jazyku vystavené. Systém minoritného jazyka v domácnosti je prirodzený pre rodiny imigrantov. Slovenské páry žijúce v Anglicku komunikujú so svojimi deťmi výhradne v Slovenčine. Angličtinu dieťa precvičuje v prostredí mimo domu - v škôlke, škole či s priateľmi. Tento spôsob dvojjazyčnej výchovy je možné použiť aj u Slovenskej rodiny na Slovensku. Dôležité je stanovenie pravidiel. Chcete minoritný jazyk používať len doma alebo aj počas prechádzok v meste? A čo keď vás navštívi sused alebo rodina? Rozhodnutie je na vás. Ideálne je komunikovať minoritným jazykom len za dverami domova, aby sa predišlo zbytočným problémom.
Nevýhodou spôsobu "jeden jazyk doma, druhý vonku" v domácej krajine je jeho náročnosť. Dlhodobá komunikácia s partnerom v cudzom jazyku je vyčerpávajúca. Spôsob "čas a miesto" je v porovnaní s predchádzajúcimi 2 systémami jednoduchší. Nevyžaduje rozdelenie rodičov do dvoch jazykových skupín, ani výber jazyka podmienený miestom, na ktorom sa nachádzame (doma alebo vonku). Základom je stanovenie od kedy do kedy počas dňa budeme komunikovať v minoritnej reči. Nevýhodou tohto systému je, že malé deti, ktoré nevedia rozoznávať čas, nemusia chápať, prečo skáčeme z jedného jazyka do druhého. Dieťa, ktoré je v kontakte s cudím jazykom od narodenia, nevníma jeho používanie a precvičovanie ako štruktúrovanú výučbu.
Problémom môže byť rodina s jedným zahraničným rodičom alebo slovenská rodina žijúca na Slovensku využívajúca princíp "jeden jazyk doma, druhý vonku". Dieťa v takejto rodine môže stratiť motiváciu používať cudzí jazyk. Ľudia často predpokladajú, že deti sa učia nové jazyky ľahko, bez námahy, nezávisle od situácie. No štúdie ukazujú, že deti sa veľmi úspešne učia vtedy, keď sú intenzívne a dlho vystavované novému. Ak je množstvo jazyka obmedzené, napríklad len počas vyučovacích hodín, deti sa učia pomaly a s menším úspechom.
Ako sa líši učenie a aký prístup zvoliť
Výskumníci odhalili, že deti sa učia implicitne - bez vedomých myšlienok či úvah. Takéto učenie vyžaduje obrovské množstvo jazykových podnetov počas dlhého času. Ako starneme, rozvíjame v sebe schopnosť učiť sa explicitne - teda analyticky a so zámerným úsilím. Dôležité je, aký prístup zvolíte na začiatku a držať sa ho zubami-nechtami. Na výber ich je niekoľko: OPOL (One Parent, One Language), minoritný jazyk v domácnosti a kombinácie s miestom a časom.
OPOL prístup - „jeden človek = jeden jazyk“. Mama hovori výhradné jeden jazyk a otec druhý, a to doma aj vonku. Ak rodina žije v krajine, kde sa hovorí jedným z nich, stane sa tento jazyk majoritným a deti nadobudnú jeho prirodzenú znalosť rýchlejšie. Aby sa tento efekt zmiernil, druhý z rodičov musí dbať na to, aby sa deti dostatočne venovali aj precvičovaniu druhého jazyka. Mnoho expertov uvádza približne 25 hodín týždenne ako potrebný input na udržanie rovnováhy medzi jazykmi.
Minoritný jazyk výsostne v domácom prostredí. Rodina môže doma používať angličtinu, vonku sa rozpráva po slovensky. Tento prístup môže zabrániť pocitu exklúzie ostatných členov rodiny. Ak sa rodina sťahuje do krajiny, kde sa hovorí iným jazykom, deti hovoria rodnými jazykmi, s kamarátmi a v škole prechádzajú na nový jazyk. Keď sťahovanie nie je v pláne, je možné využiť školy s intenzívnou výučbou alebo kurzy cudzieho jazyka a letné tábory.
Time and Place - striedanie podľa situácie. Angličtinu zapájate do konkrétnych situácií (víkendové raňajky, čas pred spaním, jazda autom, návšteva ihriska). Cez týždeň môžete mať English days, keď sa rozpráva iba po anglicky. Táto metóda je realizovateľná aj pre rodičov s priemernou úrovňou angličtiny.
Deti a vek: kedy začať a čo očakávať
Deti nasávajú jazyk ako špongie a výskumy ukazujú, že dvojjazyčné deti nie sú zmätené. Bilingválne deti môžu už od narodenia rozlišovať rozdiely medzi slovami v dvoch jazykoch. Ak je jazyk obmedzený na čas a školu, dieťa sa učí pomalšie, no pri dostatočnom kontakte s oboma jazykmi môžu dovzorovať dlhodobú zručnosť. U detí sa implicitné učenie rozvíja už od raného veku, zatiaľ čo explicitné učenie sa zlepšuje s vekom a skúsenosťami.
Podľa odborníkov by začiatok s druhým jazykom mal byť čo najskôr, ideálne pred 6. až 8. rokom, ak chce rodina dosiahnuť plynulosť bez výrazného akcentu. Ak deti začnú učiť druhý jazyk neskôr, často potrebujú viac času a príležitostí na kontakt s oboma jazykmi, no dôležité je pravidelné a rozmanité používanie v rozličných situáciách. V ranom veku môžu batoľatá spolu s rodičmi osvojiť dva jazyky rovnako dobre ako monolingválne deti.
Škôlky a školy: ako vybrať vhodné prostredie
Kiara chodí na Slovensku do slovenskej škôlky a v Mexiku sa adaptovala do miestnej španielskej škôlky bez problémov. Na Slovensku existujú aj bilingválne škôlky, ktoré zvyčajne bývajú drahšie - začínajú okolo 250 a končia okolo 350 eur mesačne, plus strava. Pri výbere bilingválnej škôlky je dôležité vedieť, kto bude dieťa učiť. Jazykový input musí byť na primeranej úrovni a učiteľ by mal ovládať aj didaktiku výučby jazyka. Kontext výučby by mal vychádzať z reálnych potrieb dieťaťa a z frekvencie inputu, teda koľko hodín denne sú deti vystavené počúvaniu iného jazyka.
Praktické tipy od rodičov a odborníkov
Pravidlá pre rodičov: nekombinovať slová z dvoch či viacerých jazykov v jednej vete a, ak sú dva jazyky domovom, s dieťaťom hovoriť vždy v svojom materinskom jazyku. Bilingválna výchova nevyžaduje, aby každý rodič bol rodeným hovoriacim obidva jazyky - dôležité je konzistentné a pravidelné vystavenie dieťaťa oboma jazykmi.
Praktické zdroje a tipy zahŕňajú knižnice s knihami v cudzích jazykoch, stolovanie s cieľovým jazykom (papierové prestieranie, menu s obrázkami), pamäťové karty na témy (počasie, farby, telo, obliekanie, ročné obdobia, šport, prázdniny) a albumy fotografií s jednoduchými vetami v cudzom jazyku. Tiež je vhodné dobe experimentovať s hravými formami v bežných domacich aktivitách, aby deti mali prirodzenú expozíciu jazykom.
Odborné poznámky: bilingválne deti nielenže rozširujú slovnú zásobu v každom z jazykov, ale ich mozgy vykazujú vyššiu kognitívnu flexibilitu, lepšiu schopnosť riešenia problémov a lepšie zvládanie viacerých kódov naraz. Súci súvislosti ukazujú, že dvojjazyčnosť môže prinášať dlhodobé kognitívne výhody a lepšie porozumenie iným kultúram.
Praktické príklady z života bilingválnych rodín
Adriana Lujan, Slovenka žijúca v bilingválnej rodine, hovorí s deťmi väčšinou po anglicky, manžel po španielsky. Kiara (3) a Ruben (6 mesiacov) hovoria najmä španielsky. Podľa nej pravidlo „jeden rodič, jeden jazyk“ funguje najlepšie, no nie vždy je realizovateľné; dieťa rozumie a komunikuje v oboch jazykoch a často si dopĺňa slová z jedného jazyka do druhého, čo je podľa odborníkov prirodzené a v poriadku.
Laure, matka troch detí a autorka stránky High Five Family, vychováva deti s francúzštinou ako rodným jazykom a angličtinou ako druhým jazykom. Rozhodla sa viesť deti k angličtine od útleho veku a doplnila to aj anglickými ránami a aktívnym používaním cudzieho jazyka počas dňa. Zdieľa tipy o pútavých zdrojoch a rôznych formách učenia: knihy, videá, hudba a hry sú len časťou širokého spektra.
Odborníci a rodičia tiež zdôrazňujú potrebu rozmanitosti zdrojov: knižnice, stolovanie v cudzom jazyku, pamäťové karty, fotopročesy a praktické aktivity, ktoré dieťa vystavujú cítiacemu jazyku v kontexte. Dieťa si takto osvojí slová a vetné konštrukcie hravou formou a bez tlaku.
Odborníci tiež upozorňujú na dôležitosť pravidelného vystavenia dieťaťa jazyku a na to, že deti si dokážu vybudovať silné jazykové základy aj bez perfektného akcentu. Vysoká kvalita externého zdroja - kurz s rodeným lektorom - môže posunúť výučbu na vyššiu úroveň a doplniť domáce úsilie rodičov. Celková rada znie: buďte konzistentní, pravidelní a poskytnite dieťaťu kvalitný vstup z rôznych zdrojov.
V súčasnosti sa bilingválne rodiny stávajú bežnou súčasťou slovenskej spoločnosti. S rozvíjaním jazykov prichádza aj kultúrne porozumenie a otvorenosť voči svetu, čo zásadne obohacuje životy detí a ich rodín.
Vyžaruj extrémne sebavedomie (aj keď si ticho a nič nehovoríš)
Rady na záver a praktické check-listy
- Dodržiavajte pravidlo jeden jazyk - jeden človek (OPOL) alebo nastavte jasný režim minoritného jazyka doma.
- Udržiavajte konzistenciu a pravidelnosť expozície jazykom (min. 25 hodín týždenne podľa odporúčaní odborníkov).
- Využite rozmanité zdroje: knihy, DVD, pesničky, rozprávky v origináli, kartičky s obrázkami a jednoduché vety.
- Vytvorte domáce aktivity zamerané na praktické využitie jazyka (stolovanie, hranie sa na reštauráciu, tematikou emócií a pocitov).
- Buďte trpezliví pri fázach detského vývoja - deti môžu mať obdobia, kedy sa vyvíja jeden jazyk pomalšie; to neznamená zlyhanie v bilingválnom procese.
- Pri hľadaní škôlky alebo školy sledujte jazykový input, didaktiku a frekvenciu expozície jazykom.
Predstava, že dieťa vyrastá s dvoma jazykmi súčasne, je realitou pre mnohé rodiny. Bilingválna výchova je dlhodobý záväzok, ktorý prináša výhody nielen v pohode komunikácie, ale aj v kognitívnom rozvoji a kultúrnej tolerancii. Kľúčové slová sú: konzistentnosť, pravidelnosť, vystavenie jazykom a kvalitný externý zdroj.
tags: #dieta #narodene #rodicom #inych #narodnosti #co