Lozenie je veľmi dôležitá fáza vo vývoji dieťaťa. Je to preň nielen fyzický, ale aj psychický tréning. Pre malého človeka je štvornožkovanie veľkou výzvou. Musí zdvihnúť zadoček a bruško a dať ruky rovnobežne k sebe. Navyše pri pohybe spočíva hmotnosť celého tela striedavo na jednej ruke a na opačnej nohe. Preto, kým nadíde čas, dieťa niekoľko mesiacov intenzívne trénuje svaly. Najprv sa začne prevracať, potom plaziť a nakoniec batoliť, čo mu pomáha rozvíjať zmysel pre rovnováhu.
Význam lezenia pre psychomotorický vývoj
Lozenie je veľmi dôležité pre správny psychomotorický vývoj dieťaťa. Zahŕňa trénovanie tzv. krížového lozenia (pravá ruka - ľavá noha a naopak), ktoré posilňuje chrbticu a svaly tela bábätka. Preto deti, ktoré dlho lozili, majú zvyčajne rovné nohy a správnu pozíciu chodidiel. To však nie je jediná výhoda lozenia. Je to tiež skvelá forma tréningu pre mozog bábätka. Tie na druhej strane umožňujú spoluprácu medzi hemisférami, čo je podmienkou správneho vývoja a budúcej schopnosti správne písať, čítať a počítať.
Štvornožkovanie si v psychomotorickom vývine dieťaťa vyžaduje silu, koordináciu a plánovanie pohybu. Hneď, ako dieťa začne trénovať ležanie na brušku, začína sa opierať o ruky a tým ich aj posilňovať. Zrak ich motivuje k zdvíhaniu hlavy a skúmaniu okolia, preto sa od rúk odtláčajú a prezerajú si prostredie naokolo. Tak si budujú dynamickú kontrolu. Najskôr zbadáte ako sa dieťa jednou rukou naťahuje za predmetmi a hračkami, zatláčajú pritom stehná do zeme a kývu sa tam a späť na rukách a kolenách.
Keďže pre dieťa je väčšina vecí nových a neznámych, nie je ťažké ho motivovať k pohybu dopredu lákavými predmetmi. Najskôr dieťa leží na brušku a využíva hlavne silu hornej časti tela - ruky, na priťahovanie sa dopredu. Potom k rukám pridá aj nohy a plazí sa na brušku pomocou rúk a nôh ako jašterička. Posledným štádiom je pravé lozenie / štvornožkovanie, kedy sa dieťa opiera o dlane a kolená a strieda ich diagonálne koordinovaným a efektívnym spôsobom.
„Štvornožkovanie“ je jeden z najzdravších pohybov u malého bábätka a vplýva na jeho správny vývoj vo veľkej miere. Ide o dôležitý posun v pohybe a je akýmsi „medzistupienkom“ k prvému vykročeniu. Aj fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová vraví, že sa oplatí počkať si. „Dieťatko sa z lezenia štvornožky, čo je mimochodom jeden z najdôležitejších a najzdravších pohybov vôbec, nakročením cez jednu nôžku postaví, neskôr ich posúva do strán, čím strieda zaťaženie hrán chodidla, spevňuje si tak členky, tvorí základ klenby, stabilizuje trup, naberá odvahu a trénuje rovnováhu,“ vysvetľuje.
Pre správny a zdravý pohyb po štyroch by dieťa nemalo byť obuté. „Pri ‘štvornožkovaní‘ by mali byť voľné členky a zachovaná plná mobilita chodidla. Aj to je dôvod, prečo sa na začiatku objavuje nezrelé ‘štvornožkovanie‘. Spoznáme ho podľa toho, že dieťatko má dlane natočené mierne dnu, pohyb v panvovej oblasti je málo výrazný, krok je krátky a členky sú pokrčené strnule.“
Do cca 3 týždňov sa aktivujú všetky svalové súhry, členky sa uvoľnia a kopírujú pohyb končatiny - toto je tiež základ na tvorbu stabilnej klenby, preto je dôležité, aby topánky v tomto pohybe nezavadzali,“ objasňuje fyzioterapeutka.
Štvornožka rozvíja u dieťaťa orientáciu v priestore. Štvornožka pomáha rozvoju lateralizácie, teda uvedomenia si pravej a ľavej strany tela. Štvornožka prepája hemisféry v mozgu. Štvornožka zdokonaľuje koordináciu pohybov tela. Štvornožka rozvíja vnímanie rytmu a tempa. Štvornožka pomáha rozvíjať synchronizáciu a načasovanie jednotlivých pohybov. Štvornožka podporuje diferenciáciu končatín, teda rozdelenie končatín na odrazovú a nákročnú, švihovú a opornú. Štvornožka zlepšuje pohyblivosť chrbtice a uvoľňuje panvu. Štvornožka posilňuje brucho, ruky, medzilopatkové svaly. Štvornožka stabilizuje trup.
Kedy začať a aké sú míľniky?
Deti začínajú loziť okolo 9. mesiaca, nie je to však pravidlo. Niekto sa začne učiť loziť skôr, niekto neskôr. Niektoré deti úplne preskočia fázu lozenia a začnú hneď chodiť. Táto skupina je však menšinová. Pre väčšinu detí je lozenie fázou predchádzajúcou chôdzi. Štvornožkovanie je pre niekoľkomesačné dieťa jednoduchšie, keďže sa vie podopierať ručičkami. Takto sa cíti bezpečnejšie a v tomto veku sú jeho ruky silnejšie ako nohy.
Vývojové míľniky
- 4-6 mesiacov: Dieťa sa v polohe na bruchu odtláča rukami a dvíha hrudník nad zem.
- 6-8 mesiacov: Dieťa sa v rovnakej polohe dokáže jednou rukou natiahnuť za hračkou či iným predmetom.
- 7-9 mesiacov: Lezenie na brušku, prípadne sa ťahá po zemi rukami.
- 8-9 mesiacov: Udrží sa na všetkých štyroch.
- 8-9 mesiacov: Lozí na brušku ako jašterička (alebo sa stretnete s názvom “vojenské plazenie”).
- 9-11 mesiacov: Samostatné striedavé štvornožkovanie.
Mnoho detí začína s lozením, až keď vedia samostatne sedieť, no ortopédi odporúčajú, aby sa to dialo naopak, najskôr lozenie až potom sedenie. Je to kvôli tomu, že štvornožkovaním si dieťa spevňuje svaly celého tela, hlavne stredu, čo mu v sede pomôže udržať hlavičku vzpriamene oveľa jednoduchšie.
Čo robiť, ak dieťa nechce loziť?
Lozenie je dôležitým vývojovým míľnikom a určite by sa nemalo preskočiť, ani urýchľovať ďalšie fázy pohybového vývoja. Treba si uvedomiť, že lozením na štyroch dieťa silnie, nadobúda rovnováhu a koordináciu medzi pravou a ľavou mozgovou hemisférou a dieťa si buduje dôležité svalové reťazce, ktoré mu neskôr poslúžia na postavenie sa a chôdzu.
Dobrá funkcia zmyslov - sluchu, zraku a čuchu sú nesmierne dôležité na to, aby sa dieťa o okolie zaujímalo a bolo motivované k pohybu. Narušená funkcia ktoréhokoľvek zmyslu, môže ovplyvniť psychomotorický vývoj dieťaťa.
Možné príčiny, prečo dieťa nelozí
- Individuálne tempo vývoja: Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom.
- Nedostatok motivácie: Dieťa nemusí mať dostatočnú motiváciu na to, aby sa začalo pohybovať. Možno nemá dostatok hračiek v dosahu, alebo sa necíti dostatočne bezpečne na to, aby skúmalo okolie.
- Svalová slabosť: Ak má dieťa slabé svaly na rukách, nohách alebo trupe, môže byť pre neho ťažké udržať sa na štyroch a pohybovať sa.
- Problémy s koordináciou: Lezenie vyžaduje dobrú koordináciu medzi rukami a nohami. Ak má dieťa problémy s koordináciou, môže byť pre neho ťažké naučiť sa loziť.
- Predčasné posadzovanie: "Umelé" sedenie je posadzovanie dieťatka do sedacej polohy v období, kedy na to ešte jeho chrbtica nie je „vyvinutá“ a chrbticové svalstvo dostatočne spevnené.
- Obmedzený priestor: Ak dieťa nemá dostatok priestoru na pohyb, môže byť pre neho ťažké naučiť sa loziť.
- Zdravotné problémy: V niektorých prípadoch môže byť nedostatok lezenia spôsobený zdravotnými problémami, ako sú neurologické poruchy alebo svalové ochorenia.
Treba si uvedomiť, že okolo 10% detí nikdy nelozí a je to v úplnom poriadku, pokiaľ je dieťa aktívne inak. Sú deti, ktoré ešte ani v 1 roku života nevedia loziť, no potom sa na prekvapenie všetkých zrazu postavia a chodia. Takéto deti svoje okolie pozorujú a pripravujú sa na chôdzu mentálne. Je dokázané, že aj predstavovanie si pohybu aktivuje nervové zakončenia, ktoré ovládajú svaly a pohyb. Preto, ak je vaše dieťa aktívne, no nelozí, nemusíte sa obávať.
Tipy na podporu lezenia
Ak chcete bábätko povzbudiť k lozeniu, nechajte ho hrať sa na zemi na brušku a doprajte mu viac miesta ako v posteli alebo postieľke. Dávajte ho často na bruško a stimulujte ho k pohybu rozmiestnením hračiek po miestnosti. Iste bude nakoniec chcieť jednu z nich chytiť a pustí sa do akcie. Pozorujte svoje dieťa a oceňte jeho snahu. Váš úsmev a uznanie ho budú motivovať k pohybu.
Tým, že budete dieťa povzbudzovať k samostatnému pohybu, pomáhate mu rozvíjať pocit individuality. Všetko to, samozrejme, príde v pravý čas. Na začiatku bude dieťa na jednej strane fascinované objavovaním svojho okolia a na druhej strane bude očakávať, že mu mama pomôže vždy, keď to bude potrebovať. Keď mu však dáte slobodu výberu (vďaka takýmto hrám a cvičeniam), ľahšie si zvykne na to, že nie vždy má pri sebe mamu.
Aj keď dobre lozí, povzbudzujte ho, aby sa čo najčastejšie hýbalo. Odporúčam kombinovať to so spoločným hraním. Moja dcéra bola veľmi motivovaná k pohybu, keď som pred ňou ťahala jej obľúbenú hračku na šnúrke. Dieťa môžete tiež povzbudiť k tomu, aby zdolávalo prekážkovú dráhu z vankúšov.
Pamätajte, že povzbudzovať neznamená učiť. Dieťa začne loziť, keď bude pripravené. Takisto neprerušujte lozenie tým, že dieťa uložíte do chodúľky príliš skoro, budete ho stavať na nohy alebo s ním budete chodiť za ruky. Lozenie by malo byť potešením a nie pretekaním.
Konkrétne tipy
- Ľah na brušku: Ležanie na brušku je základným predpokladom na to, aby časom dieťatko začalo loziť. Už po pár dňoch od narodenia je možné dieťa položiť na bruško aspoň na pár minút niekoľkokrát za deň. Pri hre na brušku dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a teda posilňuje svaly potrebné na ďalšie pohybové míľniky.
- Prenášanie váhy na hornú časť tela: Nechajte svoje dieťa odtláčať sa od rúk, napríklad tak, že ho motivujete hračkou. Zapieranie sa o ruky zlepšuje stabilitu ramenného pletenca a takisto zlepšuje propriorecepciu rúk. Zároveň dieťa získava stále väčšiu samostatnosť pri skúmaní okolia.
- Naťahovanie sa za predmetmi: Stimulácia naťahovania sa za predmetmi je pre dieťa príležitosťou dvíhať paže nad hlavu, opierať sa o ruky a manipulovať s predmetmi. Je to nesmierne dôležité pri učení sa štvornožkovania, preto môžeme obľúbené hračky dieťa posunúť od neho ďalej a motivovať ho k pohybu za nimi.
- Presun zo sedu na štyri: Ideálne na to použite penový valec (foam roller), pomocou ktorého sa dieťa dostane zo sedu do bočného sedu a odtiaľ na všetky štyri.
- Na štyroch čo najviac: Existujú rôzne hračky, ktorých manipulácia si vyžaduje, aby bolo dieťa opreté na všetkých štyroch a jednou rukou manipulovalo s hračkou. Výborný spôsob, ako dieťa dostať na štyri, kde silnie pre ďalšie vývojové stupne pohybu.
- Zmena prostredia: Tento bod sa odporúča pri každom vývojovom stupni pohybu, nakoľko neznáme prostredie a zvedavosť ho preskúmať, dieťa k pohybu motivuje prirodzeným a nenásilným spôsobom. Uistite sa, že sa v novom prostredí nenachádzajú žiadne prekážky či nebezpečné predmety.
- Preliezanie prekážok: Vytvorte výzvy, napríklad preliezať vankúše, ľahnúť si na zem a nechať preliezať seba či plaziace sa dieťa pustiť pod dozorom na schody.
- Vlastný príklad: Skúste doma tiež „štvornožkovať“ aj vy (deti sa učia aj odpozerávaním).
- Voľný pohyb: Zabezpečte dostatok voľného pohybu bez oblečenia a plienky.
- Podpora iných pohybov: Podporujte dieťatko v otáčaní, váľaní sudov, v druhom vzpriamení na vystretých lakťoch, v pivotovaní (rotovaní) okolo svojej osi, v hojdaní sa na štyroch.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Neschopnosť koordinovať pohyby je tiež znepokojujúcim príznakom. Mali by ste mať obavy, ak po dvanástich mesiacoch vaše dieťa nemá záujem o prvé pokusy o lozenie alebo sa nedokáže alebo nechce samostatne pohybovať. Ak sa vyskytnú takéto príznaky, odporúčam vám ihneď sa poradiť s pediatrom.
Ak sa dieťa narodilo predčasne, mali by ste mu dať viac času na zvládnutie pohybov.
Príznaky, pri ktorých je potrebné vyhľadať lekára:
- Dieťa sa prirodzene nezaujíma o okolie a teda sa ani nechce hýbať samostatne.
- Dieťa nie je schopné udržať váhu na rukách a kolenách.
- Dieťa ťahá len jednu stranu tela.
- Dieťa nenapreduje v rozvoji pohybu.
V takýchto prípadoch je vhodné kontaktovať svojho pediatra, ortopéda alebo fyzioterapeuta, ktorý posúdi motorický vývoj dieťaťa a odporučí prípadné ďalšie kroky.