Navonok vidíme len preľaknutie, no telo sa z vyplaveného adrenalínu môže spamätávať desiatky minút. Až po nejakom čase sa človek zreguluje, predýcha to a nepríjemný pocit odznie. Dospelý človek vie tieto nezrelé reakcie kompenzovať a fungovať „navonok v poriadku“, no stojí ho to veľa energie.
Čo je Morov reflex a prečo je dôležitý?
Morov reflex je azda najznámejší spomedzi novorodeneckých reflexov. Táto nezrelá úľaková reakcia je úplne typická, zdravá a prirodzená u novorodenca. Do dvoch až štyroch mesiacov dieťa na náhle, nečakané senzorické podnety reaguje rozpažením končatín, miernym záklonom hlavy a potom fázou schúlenia - teda sebaochrannej reakcie. Morov reflex sa objavuje pri náhlom pocite straty rovnováhy alebo pri nečakanom podnete (hluk, rýchly pohyb a podobne).
Reflexná odpoveď pozostáva zo symetrického pohybu horných končatín nahor a do strán, pričom dieťa otvorí dlane a nadýchne sa. Nasleduje ustrnutie, dochádza k uvoľňovaniu stresových hormónov, zrýchľuje sa akcia srdca a prehlbuje sa dýchanie. Poslednou fázou reflexu je objímanie, potom plač. Morov reflex mizne okolo 6. mesiaca života.
Prečo pretrvávanie reflexu predstavuje problém?
Primitívny reflex potom pretrváva ako rýchla, automatická odpoveď, ktorá nepodlieha vedomej, racionálnej kontrole. A práve v tom je problém. Primitívne reflexy sú v prvom roku života adaptívne a chránia dieťa, no ak pretrvávajú aj v neskoršom veku, už nám nepomáhajú. Ak zostane neintegrovaných viac primitívnych reflexov, mozog sa v podstate nedostane vo vývine na vyšší „stupienok“.
Je to obrovská záťaž pre celý organizmus. Imunitný systém vypúšťa do krvného obehu látky - akoby telo počítalo s tým, že ide o predátora alebo o situáciu ohrozenia. Vyššie nervové centrá nestihnú nič vyhodnotiť. Môžeme si to predstaviť tak, že na akýkoľvek silný alebo nečakaný senzorický podnet, napríklad buchnutie dverí, sa človek okamžite preľakne, akoby čelil ohrozeniu. To je ukážkový príklad nezrelej centrálnej nervovej sústavy, v ktorej je úľaková reakcia stále prítomná.
Dlhodobé následky pretrvávania primitívnych reflexov
- Postupne sa to môže prejaviť únavou, úzkosťou, preťažením, vyhorením či psychosomatickými ťažkosťami, ako sú závraty či nevoľnosť v aute.
- Keď tento mechanizmus u dieťaťa pretrváva, tak ho to výrazne brzdí. Narúša to dozrievanie emócií, pretože organizmus reaguje tak, akoby bol svet menej bezpečné miesto, než v skutočnosti je.
- Pri týchto deťoch pozorujem dva typické profily. Jeden je úzkostný: dieťa sa bojí nových situácií, potrebuje predvídateľnosť a svet vníma ako menej bezpečný, než je.
- Ak pretrváva reflex po 6. mesiaci, môže to svedčiť o narušení vývoja CNS a signalizovať závažné poškodenie nervového systému.
Ako rodičia vnímajú symptómy a čo si všímať v ranom vývine
Pri ranom vývine netreba podceňovať vývinové míľniky. Ak sa dieťa nepretáča, neplazí, neštvornožkuje alebo sa presúva len rolovaním, je to dôležitý signál. Ďalšou oblasťou je senzorická citlivosť. Deti, ktoré prehnane reagujú na vodu, oblečenie, jedlo, svetlo či dotyk, väčšinou nerobia „divadlo“, ale ich nervový systém je jednoducho veľmi citlivý. To isté platí pri problémoch so spánkom. A napokon regulácia emócií. Dvojročné dieťa môže mať silné prejavy, ale okolo 3,5 roka by sa už malo vedieť upokojiť.
Keď hovoríte, že dieťa „nevie, kde je v priestore“, čo to vlastne znamená? Najčastejšie sa to ukáže pri jednoduchých testoch rovnováhy. Požiadam dieťa, aby sa postavilo „ako na kladine“ - jednu nohu dá pred druhú - a potom zavrelo oči. Mnohé deti s týmto problémom sa v tej chvíli okamžite rozkymácajú alebo stratia stabilitu, akoby nevedeli kontrolovať, kde je ich telo, a správne ho „dorovnať“.
V bežnom živote sa to často prejaví tak, že dieťaťu býva veľmi zle v aute, bojí sa výšok, nechce sa hojdať či bicyklovať alebo už ako malé neznášalo, keď ho niekto zdvihol do vzduchu.
Diagnostika: čo lekári a špecialisti hodnotia
To, čo však viem urobiť, je zhodnotiť neurofyziologický profil dieťaťa: Morov reflex, ďalšie primitívne reflexy, motorickú kontrolu, rovnováhu či fungovanie vnútorného ucha. Babkinov reflexný oblúk (jazyk von pri stimulácií dlaní). Známka nezrelej centrálnej nervovej sústavy. Nepodmienené reflexy sa hodnotia pri vyšetrení každého novorodenca. „Je to potrebné pre posúdenie správneho psychomotorického vývoja dieťaťa a rozhodujúce pre diagnostiku prípadných porúch centrálneho nervového systému. Abnormity v zmysle chýbania reflexov alebo ich prítomnosť v istej vývojovej fáze, kedy už majú byť vyhasnuté, svedčí o poruche v prebiehajúcom vývoji,“ tvrdí neonatologička MUDr.
Pri patologických nálezoch je potrebné dieťa odoslať na ďalšie neurologické vyšetrenie. Lekári pri vyšetrení presne vedia, ako podnet správne aplikovať - aká má byť poloha bábätka, sila dotyku či smer pohybu.
Súvisiace reflexy a ich časová integrácia
| Reflex | Objavenie (tt alebo časť prenatálneho/po narodení) | Integrácia / vymiznutie |
|---|---|---|
| Morov reflex | od 28. tt | mizne okolo 3.-6. mesiaca |
| Sací a prehĺtací reflex | 28.-36. tt | integrujú sa do 2.-3. mesiaca |
| Hľadací reflex | prenatálne aj po narodení | do 3. mesiaca |
| Úchopový reflex | 26.-28. tt | integruje sa do 3.-5. mesiaca |
| Reflexná chôdza | 37. tt | vyhasína do 3.-4. mesiaca |
| Babinského reflex | prenatálne | vymizne do 16.-18. mesiaca |
Intervencie a terapia: ako postupovať pri pretrvávajúcich reflexoch
Dá sa povedať, že ide o určitý druh „reštartu“. Keď hovoríme o integrácii reflexov, nepracujem priamo s vývinovými pohybmi, hoci niektoré prístupy ich využívajú a má to svoj zmysel. Keď ho chceme integrovať, ideme akoby „spätným chodom“ - cez túto motorickú odpoveď, ktorú vieme cielene navodiť. Čím presnejšie sa podarí tento pohyb napodobniť, tým lepšie sa aktivuje neurofyziologický proces, ktorý reflexu umožní dokončiť jeho úlohu.
Cvičenia preto môžu pôsobiť veľmi jednoducho až banálne, ale práve v tom je ich sila. Ukážka dobrého svalového tonusu: dieťa dokáže polohu stabilne udržať približne 10 sekúnd. Po akom čase možno zvyčajne vidieť zmeny - napríklad v koncentrácii alebo v regulácii emócií? Ťažko sa to predvída, lebo každé dieťa reaguje inak. Na základe vyšetrenia však viem urobiť približný odhad - najmä podľa motorickej kontroly, stability tela, koordinácie a miery aktívnych reflexov.
Pri deťoch, ktoré majú telo relatívne dobre zorganizované a riešime len niektoré reflexy - často práve u detí, ktoré sa hýbu alebo športujú -, prichádzajú zmeny rýchlejšie, niekedy už v priebehu niekoľkých mesiacov. Dobrou správou je, že prvé zmeny sa často objavia už po niekoľkých týždňoch. Rodičia si všímajú, že dieťa lepšie znáša podnety, pokojnejšie reaguje v záťaži a zvláda situácie, ktoré boli predtým veľmi náročné.
Rozprávka o jazýčku (logopedická rozcvička)
Dôležitosť pohybu
Pohyb je pre mňa úplný základ - alfa a omega. Ak chce rodič dosiahnuť zmenu a dieťa trávi väčšinu času na telefóne, nervový systém sa jednoducho nemá z čoho učiť - dozrieva v pohybe, nie v sede ani pri obrazovkách. Mozog nefunguje oddelene, vyvíja sa v tele. A telo je od prírody nastavené na pohyb. Lezenie, behanie, skákanie, obyčajné „bláznenie sa“ majú pre nervový systém obrovský význam. Pohyb preto nie je doplnkom terapie, ale jej neoddeliteľnou súčasťou.
Vplyv pôrodu a raného prostredia
Sú faktory, ktoré nevieme ovplyvniť, ako spôsob pôrodu, predčasné narodenie či priebeh tehotenstva. Zároveň však existujú oblasti, kde máme vplyv a kde sa často robia zbytočné chyby. Jednou z nich je raný vývin. Ak jeho pohyb od začiatku obmedzujeme rôznymi polohovacími pomôckami (ako napríklad vajíčkom pre bábätká), brzdíme procesy, ktoré majú prebehnúť spontánne a ktoré sú dôležité pre dozrievanie nervového systému.
Keď dieťaťu všetko okamžite uľahčíme, oberáme ho o príležitosť dozrievať. Nie zanedbanie, ale priestor skúšať, hľadať riešenia a budovať si vlastné regulačné mechanizmy.
Kombinácia faktorov
Deti s nezrelým nervovým systémom bývajú citlivé a nie vždy dokážu prijať aj dobrú rodičovskú ponuku. V praxi preto takmer vždy ide o kombináciu faktorov - neurovývinovej nezrelosti, psychickej záťaže aj spôsobu reakcie rodičov. Keď je dieťa pokojnejšie, upokoja sa aj rodičia - a niekedy si uvedomia, že naň tlačili spôsobom, ktorý nezohľadňoval jeho vývinové možnosti.
Keď skúsiť pomoc odborníka
Ak sa napríklad 3,5-ročné dieťa teší, že pôjdeme do kina, no plány sa zmenia, môže byť smutné a poplakať si, no po chvíli dokáže prijať nové riešenie. To je znak, že jeho vnútorný systém pracuje v rovnováhe. Ak však dieťa reaguje extrémnym hnevom, dlho sa nevie upokojiť alebo ho úplne rozhádžu situácie, ktoré bežné deti unesú, rodič by mal spozornieť.
Pre mňa je dôležité, pretože práve tým môžem do situácie prispieť. Rodičia potom často sami vidia zmeny: dieťa zaspí s menším množstvom svetla, nepotrebuje mať otvorené dvere, zvládne vyšetrenie u zubára bez paniky.
Kedy ísť k špecialistovi
- Ak dieťa neplazí, neštvornožkuje alebo preskakuje vývinové fázy.
- Ak sú prítomné extrémne reakcie na bežné podnety (zvuk, svetlo, dotyk).
- Ak sa prejavuje výrazné narušenie rovnováhy alebo pri jednoduchých testoch kymácanie pri zatvorených očiach.
- Ak sú problémy v príjme potravy, sací a prehĺtací reflex sú narušené.
Prevencia a praktické odporúčania pre rodičov
Rodičia by mali dieťa nechať skúšať pohybové aktivít a nezafixovať ho pridlho v pomôckach. Nepodmienené reflexy sa majú len pozorovať a hodnotenie nechajme na odborníkov. Podporovať treba pohyb, šport, a pri problémových prejavoch vyhľadať včas špecializovanú pomoc. Keď dieťa niečo potrebuje, rodič by mal reagovať, nie ignorovať príznaky so zdôvodnením „to je len fáza“.
Rodičia často, keď sa zapoja do terapie a zmení sa správanie dieťaťa, si uvedomia, že niektoré nároky boli pre dieťa nad jeho vývinové možnosti. Čím skôr zareagujeme a poskytneme adekvátnu stimuláciu a pohyb, tým lepšia je šanca na integráciu reflexov a zlepšenie kvality života dieťaťa aj celej rodiny.
tags: #dieta #nema #uchopovy #reflex