Strava pre dojčiace matky má svoje špecifiká a obmedzenia, ktoré je dôležité poznať. Po príchode bábätka na svet sa menia nielen životné návyky matky, ale aj jej stravovacie požiadavky. Cieľom je zabezpečiť nielen dostatočnú výživu pre rastúce dieťa prostredníctvom materského mlieka, ale aj podporiť zdravie a regeneráciu matky.
Základné princípy stravovania dojčiacej matky
Strava dojčiacej matky by mala byť plnohodnotná, pestrá a zároveň šetrná k tráviacemu systému. Netreba zabúdať na pravidelné stravovanie a je vhodné zaradiť do jedálnička aj druhú večeru, ktorá by mala byť ľahko stráviteľná, napríklad vo forme polievky, tvarohu alebo jogurtu. Veľký význam má dostatočný príjem bielkovín, vápnika, železa a vitamínov. Počas dojčenia sú minerály kľúčové pre zdravie matky aj dieťaťa. Vápnik posilňuje kosti, železo pomáha proti únave, zinok podporuje imunitu a jód je dôležitý pre vývoj mozgu bábätka. Horčík uvoľňuje nervový systém a zmierňuje kŕče. Draslík udržiava rovnováhu tekutín, podporuje činnosť svalov a nervov a pomáha pri hydratácii organizmu.
Kvalita stravy je dôležitejšia ako jej kvantita. Viac jedla neznamená viac mlieka. Tvorba materského mlieka je energeticky náročná, preto je potrebné dočasne zvýšiť energetický príjem asi o pätinu až štvrtinu (cca 500 kcal denne naviac). Materské mlieko je alfou a omegou pre zdravý vývoj dieťaťa, obsahuje všetky potrebné živiny a prirodzene ho chráni. Keď je matka dobre vyživovaná, je dobre vyživované aj jej dieťa.
Čo jesť a čomu sa vyhnúť?
Strava dojčiacej matky by mala byť založená na rozmanitosti a vyváženosti. Odporúča sa zaradiť do jedálnička chudé mäso (bravčové stehno, karé, panenka, teľacie, hovädzie, kura, morka), ryby (s výnimkou tých s vysokým obsahom ortuti), mliečne výrobky (preferovať nízkotučné), vajcia, obilniny (ovsené vločky, celozrnné cestoviny, ryža), zeleninu (mladá zelenina ako mrkva, petržlen, zeler, kaleráb, karfiol, tekvica, cuketa) a ovocie (jablká, čerešne, slivky, marhule, broskyne, banány). Vhodné sú aj bezmäsité jedlá ako nákypy, pudingy či rezance s tvarohom.
Naopak, z potravy je potrebné úplne vylúčiť dráždivé a nafukujúce potraviny. Sem patria strukoviny (fazuľa, šošovica, hrach), dráždivá zelenina (uhorka, paradajka, paprika, kapusta, kel), mastné druhy mäsa, údeniny, kyslé ryby, klobásy, trvanlivé salámy, vyprážané mäso, citrusové plody a spracované, konzervované či instantné produkty. Taktiež je potrebné vyhýbať sa silne koreneným jedlám a potravinám, ktoré spôsobujú plynatosť alebo zápchu. Pozornosť treba venovať aj výberu rýb kvôli možnému obsahu ťažkých kovov.
Zelenina, ktorá môže spôsobovať nadúvanie, zahŕňa kapustu, brokolicu, cesnak, papriku, cibuľu a karfiol. Ovocie, ktoré môže spôsobovať problémy, zahŕňa hrozno, hrušky, marhule a broskyne. Potenciálnymi alergénmi sú citrusové plody, jahody, orechy, sója, kravské mlieko a čokoláda.
Mýty a fakty o strave dojčiacej matky
Existuje mnoho mýtov týkajúcich sa stravovania dojčiacich matiek. Nie je pravda, že by dojčiace matky mali dodržiavať špeciálne "diéty" alebo preventívne vylučovať zo svojho jedálnička určité potraviny. Mnohé ženy zbytočne obmedzujú svoj jedálniček, čo nie je prospešné ani pre matku, ani pre dieťa. Obmedzovanie jedálnička dojčiacich žien nemá opodstatnenie vo vedeckých štúdiách; naopak, viaceré štúdie dokázali, že zoznamy "zakázaných" jedál sú často výsledkom kultúrnych zvyklostí, nie vedeckých poznatkov.
Nie je pravda, že citrusové plody znižujú tvorbu mlieka, ani že vynechanie potenciálnych alergénov ochráni dieťa pred alergiami. Rovnako nemá zmysel piť nadmerné množstvá tekutín; stačí piť podľa pocitu smädu. Dojčiace ženy môžu jesť všetky potraviny bez obmedzenia, pokiaľ na ne nie sú alergické alebo ak nespôsobujú dieťaťu priamo zdravotné problémy.
Chuť materského mlieka sa mení v závislosti od stravy matky, čo pozitívne vplýva na dieťa tým, že si zvyká na rôzne chute. Rozmanitá strava matky posilňuje imunitu dieťaťa.
Stravovanie a problémy bábätka
Niektoré ženy sa obávajú, že určité potraviny v ich strave môžu spôsobiť dieťaťu "bolesť bruška" alebo plač. V skutočnosti nie je také jednoduché spojiť konzumáciu konkrétnej potraviny s plačom dieťaťa. V drvivej väčšine prípadov plač dieťaťa nesúvisí so stravou matky. Ak sa však objaví súvislosť, je možné, že jedna konkrétna potravina (napríklad kravské mlieko) môže spôsobovať problémy, ale to platí len individuálne a nie paušálne pre všetky matky.
Príčiny nespokojnosti bábätka bývajú často iné: nedostatočný príjem mlieka, nedostatočný tok mlieka, nedostatok spánku, potreba cikať alebo kakať, prílišná únava, nadmerné podnety, príliš veľa mlieka, používanie fľašky či cumlíka, potreba nosenia alebo v kontakte s matkou. V ojedinelých prípadoch môže byť príčinou cudzorodá bielkovina, kde môže pomôcť vylúčenie kravského mlieka zo stravy matky. V prípade akýchkoľvek problémov s trávením u dojčeného dieťaťa (krv a hlieny v stolici, pretrvávajúce brušné koliky, neprospievanie, nadmerný meteorizmus) je odporúčané poradiť sa o stravovaní s lekárom.
Pri opakovaných kolikách je vhodné na určitý čas niektoré potraviny zo stravy vylúčiť. Ak si chcete byť istá, ktoré potraviny dieťaťu prekážajú, pomôže vám vedenie si denníka, kde si budete zapisovať, čo ste jedli a aké reakcie dieťa malo.
Vplyv stravy na tvorbu materského mlieka
Hoci existujú rôzne kultúrne presvedčenia o potravinách, ktoré podporujú tvorbu mlieka, účinky špecifických potravín a doplnkov na tvorbu mlieka nie sú vedecky jednoznačne dokázané. Mnohé bylinky ako senovka grécka či benedikt lekársky, alebo potraviny ako ovsené vločky, fenikel či žihľava sú tradične považované za podporu laktácie, ale ich efekt môže byť skôr placebo. Oveľa podstatnejšie pre tvorbu mlieka je, aby dieťa správne pilo a bolo dobre prisaté. Ak je potrebné zvýšiť tvorbu mlieka, existujú špecifické postupy, ktoré vám môže poradiť poradkyňa pri dojčení.
Dôležitý je dostatočný príjem tekutín, ideálne 2,5 až 3 litre denne. Vhodná je čistá voda, nesýtené minerálne vody, ovocné šťavy (nie z citrusov) a bylinkové čaje (napríklad medovka či feniklový čaj). Kofeín v káve by mal byť obmedzený na maximálne dve šálky denne, pretože môže spôsobiť nespavosť a u detí plačlivosť.
Ako zvládnuť šestonedelie #2: Dojčenie
Výživa a dôležité živiny
Strava dojčiacej matky by mala byť bohatá na bielkoviny, ktoré sú nevyhnutné pre matku aj dieťa. Kvalitné zdroje bielkovín zahŕňajú vajcia, zakysané mliečne produkty (do 3 % tuku), chudé mäso a strukoviny. Tuky by sa nemali obmedzovať, ale je dôležité vyberať kvalitné rastlinné oleje (olivový, repkový, ryžový, ľanový). Omega-3 a omega-6 nenasýtené mastné kyseliny sú dôležité pre vývoj zraku, mozgu a nervovej sústavy dieťaťa.
Sacharidy by mali pochádzať zo zemiakov, ryže, obilnín, cereálnych výrobkov, ovocia a zeleniny. Namiesto sladkostí je vhodnejšie siahnuť po ovocí. Dôležité sú aj makrominerálie, najmä vápnik, a vitamíny A, D, E a C, ktoré sa nachádzajú v masle, mlieku, syroch, rybách, rastlinných olejoch, mäse, ovocí a zelenine.
Počas dojčenia je dôležité vyhýbať sa drastickým diétam na chudnutie, ktoré bývajú neplnohodnotné a poskytujú dieťaťu málo živín. Po šestonedelí je vhodné doplniť zdravú stravu pravidelným pohybom.
tags: #dieta #po #porode #ak #mala #matka