Najčastejšie sa vyskytujúca porucha v správaní - hyperkinetická porucha alebo ADHD, ADD, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka, si vyžaduje špecifický prístup vo vzdelávaní. Táto porucha správania primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia.
Prejavy ADHD a ADD
Deti trpiace ADHD majú problémy s udržaním pozornosti vo výraznejšej miere, ako ich rovesníci. Majú deficit bdelosti, výberovosti podnetov, sústredenosti pozornosti, bývajú roztržité, majú problém v udržaní, rozdeľovaní, v rozsahu pozornosti. Najväčšie problémy sa vyskytujú s udržaním vôľového úsilia zameraného na plnenie zadaných úloh. Najdramatickejšie sú tieto ťažkosti v situáciách, ktoré nútia dieťa s ADHD, aby udržalo pozornosť pri ťažkopádnych, nudných, opakovaných úlohách, ako je napr. školská práca bez dohľadu učiteľa, domáce úlohy a pod. Pozornosť dieťaťa s ADHD je ľahko odkloniteľná k iným, pre dieťa zaujímavejším úlohám. Dôležité je, že problém s udržaním pozornosti nie je dôsledkom vzdoru alebo nepochopením zadanej úlohy. Druhým základným rysom tejto poruchy je hyperaktivita, t.j. nadmerná, resp. vývinovo neprimeraná úroveň motorickej, či hlasovej aktivity, nepokojné vrtenie sa a vo všeobecnosti pohyby tela, ktoré nie sú pre dieťa v danej situite nevyhnutné. Tieto pohyby bývajú často irelevantné k danej úlohe a v danej chvíli sa zdajú byť bezúčelné. Treťou charakteristikou ADHD je impulzivita. Jedná sa o nedostatočnosť v útlme správania, reagujúceho na požiadavky, o určitú „odbrzdenosť“, nevytrvalosť. Impulzivita sa navonok celkovo prejavuje ako netrpezlivosť. Deti skáču neustále iným do reči, konajú skôr, než vec domyslia, majú časté úrazy. Nedokážu pracovať sústavne. Strácajú vnútornú kontrolu. Impulzivita zahŕňa neuvážené reakcie (DSM - 5), ktoré sa odohrajú bez predchádzajúceho premyslenia. Impulzívne správanie sa môže prejavovať aj ako sociálna vtieravosť a pod. Prejavy (symptomatológia) tejto poruchy sú však nesmierne rozmanité a ADHD sa vyskytuje vo viacerých kombináciách a podobách, pretože každé dieťa je jedinečnou bytosťou s inou kombináciou prejavov správania, silných a slabých stránok, záujmov a zručností. Deti s ADHD ťažko vytrvajú pri začatej veci. Majú problém veci usporiadať a zorganizovať, vyčkať v rade a pod. Dôsledkami neriešeného ADHD sú predovšetkým zhoršovanie výkonu v škole a sociálne vyčleňovanie sa. U detí s ADHD je vyššia pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie porucha správania a v dospelosti antisociálna porucha osobnosti. Majú vyššiu pravdepodobnosť zranení, dopravných nehôd, priestupkov, zvýšené riziko obezity, interpersonálnych konfliktov v rodine a podobne.
Dieťa s ADD je skôr pasívne, má pomalé pracovné tempo, letargické, málo impulzívne, dezorientované, býva outsiderom skupiny. Dominuje deficit pozornosti, nevyskytuje sa pohybová hyperaktivita.
Príčiny a nárast ADHD
ADHD má preukázateľne biologické príčiny. Jej prepuknutie sa vysvetľuje interakciou vplyvov genetických, neurobiologických a vplyvov vonkajšieho prostredia. Faktory súvisiace s dedičnosťou (50 - 70%). Dieťa môže po rodičoch zdediť určitý typ nervovej sústavy. Komplikácie v priebehu tehotenstva, pri a po pôrode: 20 - 30 %. Neskoršie vplyvy: 20 - 30 % (sociálne, výchovné, enviromentálne, úrazy, ochorenia mozgu..). Zásadný význam majú genetické polymorfizmy, z ktorých časť môžeme považovať za preukázané (podľa Faraone in Paclt, 2005). Jedná sa konkrétne dopamínové, serotoninové receptory a serotoninové transportéry. EEG nálezy sú zaujímavým zdrojom informácií o aktivite CNS. U hyperaktívnych osôb neurológovia nachádzajú tzv. spánkovú, či útlmovú aktivitu, tzv. hypoaktiváciu (nedostatočné nabudenie - underarousal), ktorá je zaujímavým fenoménom, pretože v správaní hyperkinetického dieťaťa sa pod vplyvom tejto hypoaktivácie prejavujú nižšie, menej regulované zložky nervového systému: napriek tomu, že mnoho detí s ADHD je hyperaktívnych, v skutočnosti sa pohybujú akoby v snovom stave i keď pobehujú a poskakujú.
Dôvodov, prečo narastá počet detí s ADHD, je viac. Jednak je to spôsobené tým, že sa zlepšila diagnostika a v súčasnosti odborníci dokážu v rámci nej odhaliť aj skrytejšie formy ADHD. V životnom prostredí sa nachádza čoraz viac rôznych chemických prípravkov a tie majú podľa niektorých autorov tiež vplyv na ADHD. Na ADHD vplýva aj vnútromaternicový vývin dieťaťa a situácia pri pôrode (nedokysličenie mozgu pri pridusení dieťaťa a iné...). Nárast výskytu tejto poruchy nás vedie k hlbšiemu zamysleniu sa nad duchom doby, v ktorom žijeme a ktorým sa nechávame unášať. Tento fakt zvyšujúceho sa životného tempa a požiadaviek, nárokov okolia.... však už roky iba konštatujeme. Ticho sa mu prispôsobujeme, aby sme prežili a nezaostávali za priemerom. Uvedieme iba pár príkladov - pracujeme viac ako 8 hodín denne, nechceme alebo nemáme kedy dostatočne odpočívať a regenerovať sily. Čas, ktorý nám ušetrí používanie modernej techniky, zapĺňame ďalšou prácou a aktivitami, činnosťami... Zvykli sme si reagovať ihneď na prichádzajúce podnety, sme akoby napojení na naše mobilné telefóny a sociálne siete... Toto všetko je príkladom pre naše deti, i deti s ADHD. Motivácia prežiť, udržať si životnú úroveň a zabezpečiť svoje deti je pochopiteľná. Ale predsa...dalo by sa to aj trochu inak? Máme za to, že pokojné a hodnotné prežívanie, spoločne trávený čas, v ktorom máme energiu venovať sa s radosťou tomu druhému je ničím nenahraditeľným trvalým vkladom nielen do plnohodnotného života, ale aj do psychického zdravia. Problémové deti s ADHD svojim utrpením vkladajú prst aj do rany našej doby. Ich bolesť nás môže podnietiť k mobilizácii síl (Prekopová - Schweitzerová 1994). Ak na zvyšujúci sa tlak doby reagujú zvýšenou psychickou zraniteľnosťou ako prví jedinci s dispozíciami ku psychickej poruche, na rade bude testovanie psychickej odolosti aj zdravých jedincov. Naše psychické sily a limity totiž nie sú nevyčerpateľné. Moderné technológie prispievajú tiež k zrýchlenému duchu a tlaku. Keď si porovnávame frekvenciu obrázkov v rozprávkach spred 30 rokov s dnešnými rozprávkami, tak každý jasne vidí, že sled obrázkov je rýchly, v deji je veľa akcie, rýchlo sa menia postavy, prostredie, dialógy prebiehajú rýchlo. Niekedy dieťa nevie, čo má skôr sledovať. Podobne sa to deje v reklamách, v počítačových hrách i vo videoklipoch. Všetko sa zrýchlilo. Mnoho z detí, ktoré prichádzajú do našich poradní s podozrením na ADHD zdiagnostikujeme nakoniec len ako „nepokojné deti“. Ich stav sa po skľudnení domáceho i školského režimu často úplne upraví. O koľko viac pokoja potom potrebujú deti s ADHD? Vnútorný pokoj je niečo, čo dieťa i dospelý človek pod tlakom nárokov okolia veľmi ľahko stratí, no ťažko získa späť. Je preto na mieste zvážiť, či spôsob a tempo života nás i našich detí, ako i detí s ADHD ešte prispieva k zdravému zvyšovaniu psychickej odolnosti či flexibility pozornosti, alebo už posúva hranicu na ich úkor.
Preukaz ZŤP pre dieťa s ADD/autizmom
Preukaz ZŤP (Ťažko zdravotne postihnutý) slúži ako nástroj na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Hoci samotný preukaz nezakladá nárok na invalidný dôchodok, jeho držitelia majú nárok na rôzne finančné zľavy a iné výhody. Cieľom preukazu je podporiť sociálne začlenenie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, a to pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti a rovnosti. Preukaz ZŤP je doklad, ktorý potvrdzuje, že osoba má zdravotné postihnutie, ktoré ju obmedzuje v bežnom živote. Na Slovensku upravuje problematiku preukazu ZŤP zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon definuje štyri základné oblasti, v ktorých môžu byť kompenzované sociálne dôsledky zdravotného postihnutia: Mobilita a orientácia, Komunikácia, Zvýšené výdavky, Sebaobsluha.
Formy preukazu ZŤP
- Preukaz ZŤP: Určený pre osoby s trvalým funkčným postihnutím, ktoré im sťažuje samostatný pohyb a orientáciu v priestore.
- Preukaz ZŤP so sprievodcom: Udeľuje sa osobám, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu.
Ako získať preukaz ZŤP?
Pre získanie preukazu ZŤP pre dieťa je potrebné podať žiadosť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste trvalého bydliska. K žiadosti je potrebné priložiť kompletnú zdravotnú dokumentáciu dieťaťa, ktorá potvrdzuje diagnózu ADD/autizmu a popisuje funkčné obmedzenia. Vydanie preukazu schvaľuje ÚPSVaR v mieste trvalého bydliska žiadateľa. Proces získania preukazu ZŤP zahŕňa: Lekárska posudková činnosť: Žiadateľ absolvuje lekársku posudkovú činnosť, počas ktorej sa posudzuje jeho zdravotný stav a miera funkčnej poruchy. Hodnotenie aktuálneho zdravotného stavu odbornými lekármi. Určenie miery funkčnej poruchy v percentách podľa prílohy č. 3 zákona. Posudzovanie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia. Pre vydanie tohto dokladu je potrebné, aby zdravotné postihnutie malo dlhodobý charakter (predpokladá sa trvanie funkčnej poruchy najmenej 12 mesiacov).
Odvolanie proti rozhodnutiu
V prípade zamietnutia žiadosti o preukaz ZŤP má žiadateľ právo sa odvolať proti rozhodnutiu. V rámci odvolania je možné predložiť nový zdravotný posudok alebo iné dokumenty na podporu žiadosti.
Diagnózy a podmienky pre získanie preukazu ZŤP
Hoci žiadna diagnóza automaticky nezaručuje získanie preukazu ZŤP, existujú určité zdravotné stavy, pri ktorých je pravdepodobnosť jeho získania vyššia. Medzi tieto diagnózy patria:
- Telesné postihnutia: Ťažké poruchy mobility, amputácie končatín, degeneratívne ochorenia kostí a kĺbov, poruchy stability a koordinácie pohybu.
- Zmyslové postihnutia: Zrakové postihnutia (praktická alebo úplná slepota), sluchové postihnutia (bilaterálna strata sluchu nad 60 dB), ťažké narušenie rečovej schopnosti.
- Duševné poruchy a poruchy správania: Schizofrénia, ťažké depresívne a bipolárne poruchy, poruchy správania a sociálnej prispôsobivosti, poruchy autistického spektra s vážnym dopadom na sociálne začlenenie, demencie.
- Chronické ochorenia a systémové poruchy: Kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia dýchacieho systému, metabolické poruchy (napr. cukrovka s komplikáciami), onkologické ochorenia, hematologické ochorenia.
- Poruchy centrálneho nervového systému: Epilepsia s častými záchvatmi, Parkinsonova choroba v pokročilom štádiu, traumatické poranenia mozgu alebo miechy s dlhodobými následkami.
- Poruchy tráviaceho systému a výživy: Chronické ochorenia pečene, stavy po transplantácii orgánov.
- Poruchy imunitného systému: Ťažké formy autoimunitných ochorení, ťažké alergie alebo imunodeficiencie.
- Poruchy zvieračov a močového systému: Inkontinencia moču alebo stolice spôsobujúca ťažké obmedzenia v každodennom živote, závažné urologické poruchy.
- Detské diagnózy a špecifické stavy: Detská mozgová obrna, ťažké vývojové poruchy (napr. mentálna retardácia v ťažkom alebo hlbokom stupni), chronické ochorenia detí vyžadujúce dlhodobú intenzívnu starostlivosť.
Špecifické podmienky pre deti s ADD a PAS
Deti s ADD a PAS môžu mať nárok na preukaz ZŤP, ak ich stav výrazne ovplyvňuje ich sociálne začlenenie, schopnosť sebaobsluhy, komunikácie alebo mobility. Dôležité je zdôrazniť, že každý prípad je posudzovaný individuálne a zohľadňuje sa miera funkčnej poruchy a sociálnych dôsledkov.
Peňažné príspevky pre rodiny detí s ADD/Autizmom
Rodiny detí s ADD/autizmom majú nárok na rôzne peňažné príspevky, ktoré im majú pomôcť pokryť zvýšené náklady spojené so starostlivosťou o dieťa.
Rodičovský príspevok
Rodičovský príspevok je sociálna dávka, ktorú štát poskytuje rodičom počas rodičovskej dovolenky. Štandardne sa poberá do 3 rokov veku dieťaťa. V prípade dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, teda aj s ADD alebo autizmom, je možné poberať rodičovský príspevok až do 6 rokov veku dieťaťa. Pre predĺženie vyplácania príspevku je potrebné požiadať ÚPSVaR o posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa.
Príspevok na opatrovanie
Po dovŕšení 6 rokov veku dieťaťa s autizmom môže vzniknúť nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. Tento príspevok je určený na pokrytie nákladov spojených s opatrovaním dieťaťa, ktoré si vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Výška príspevku závisí od stupňa postihnutia dieťaťa a príjmu rodiny. Základná výška príspevku na opatrovanie je 525,65 EUR mesačne, ak opatrovateľ nepoberá dôchodok a opatruje jednu osobu s ŤZP. O opatrovateľský príspevok môže požiadať člen rodiny dieťaťa s autizmom, najčastejšie rodičia, starí rodičia alebo súrodenci. Oprávnenou osobou je aj fyzická osoba, ktorá s dieťaťom býva a má s ním rovnaký trvalý alebo prechodný pobyt. Mesačný príjem opatrovateľa nesmie prekročiť dvojnásobok životného minima. Ak opatrovateľ poberá príspevok na opatrovanie, nemá nárok na príspevok na osobnú asistenciu. Je dôležité vedieť, že ak autistické dieťa navštevuje sociálne zariadenie alebo špeciálnu školu, suma opatrovateľského príspevku sa znižuje.
Výška príspevku na opatrovanie závisí od viacerých faktorov, vrátane príjmu opatrovanej osoby a opatrovateľa. Ak opatruje osobu s ŤZP, ktorej sa poskytuje denná pobytová sociálna služba alebo navštevuje školu na viac ako 20 hodín týždenne, predstavuje výška príspevku 98,33% sumy životného minima. Osobe, ktorá poberá starobný, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, sa poskytuje pri opatrovaní jednej osoby príspevok vo výške 46,38% sumy životného minima. Ak je príjem osoby s ŤZP vyšší ako 1,4 násobok sumy životného minima, výška príspevku sa zníži o sumu, ktorou príjem osoby s ŤZP prevyšuje príspevok. Ak je osobou s ŤZP nezaopatrené dieťa, príspevok na opatrovanie sa zníži o sumu, ktorou príjem osoby s ŤZP prevyšuje trojnásobok sumy životného minima. Príspevok sa poskytuje iba za dni, v priebehu ktorých osoba vykonávala opatrovanie.
Príspevok na osobnú asistenciu
Osobný asistent má podobnú úlohu ako opatrovník - stará sa o každodenné potreby dieťaťa s postihnutím autistického spektra od hygienických po voľnočasové. Osobným asistentom môže byť fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá je často mimo rodiny. Asistentom môže byť aj rodinný príslušník, no len v obmedzenom počte hodín a len pri vybraných činnostiach. Žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa tiež podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, a to písomne alebo elektronicky. Na vykonávanie osobnej asistencie nie je potrebná žiadna špecifická kvalifikácia. Rodiny si osobných asistentov väčšinou nájdu sami, prípadne s pomocou svojich známych alebo prostredníctvom rodičovských skupín a združení.
Výška príspevku na osobnú asistenciu závisí od výšky rozdielu medzi príjmom ZŤP osoby a štvornásobkom sumy životného minima. Ak je príjem osoby s autizmom vyšší ako štvornásobok životného minima, odpočíta sa od neho štvornásobok životného minima. Ak je tento rozdiel nižší ako rozsah príspevku na osobnú asistenciu priznaného ZŤP osobe, výška konečného príspevku sa rovná rozdielu medzi týmito sumami. Ak je tento rozdiel vyšší ako rozsah príspevku na osobnú asistenciu priznaného ZŤP osobe, peňažný príspevok nebude priznaný.
Ďalšie peňažné príspevky na kompenzáciu
Okrem vyššie uvedených príspevkov môžu rodiny detí s ADD/autizmom mať nárok aj na ďalšie peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP, a to v závislosti od vážnosti diagnózy a zdravotného postihnutia. Medzi tieto príspevky patria napríklad:
- Príspevok na prepravu: Určený na pokrytie nákladov spojených s prepravou dieťaťa do školy, zdravotníckeho zariadenia alebo na terapie.
- Príspevok na úpravu bytu: Určený na úpravu bytu alebo domu, aby bol prispôsobený potrebám dieťaťa s postihnutím.
- Príspevok na pomôcky: Určený na nákup špeciálnych pomôcok, ktoré dieťa potrebuje pre svoje fungovanie (napr. komunikačné zariadenia, špeciálny nábytok).
- Príspevok na pohonné hmoty: Niektoré rodiny dostávajú príspevok na pohonné hmoty, ako aj príspevok na zvýšenú hygienu, ak je dieťa napríklad v noci plienkované.
- Príspevok na starostlivosť o dieťa: Tento príspevok sa poskytuje rodičom na výdavky, ktoré sú spojené s nevyhnutnou starostlivosťou o dieťa. Poskytujú sa do veku troch rokov, prípadne do veku šiestich rokov, ak ich dcéra či syn majú dlhodobé zdravotné problémy. O týchto výnimkách rozhoduje lekár podľa presného zoznamu ochorení. Najviac môžete mesačne od štátu dostať 280 eur, ak sa o dieťa stará neštátne zariadenie. Ak však starostlivosť poskytuje materská škôlka alebo iné školské zariadenie, v tom prípade dostanete najviac 80 eur.
Vzdelávanie detí so špeciálnymi potrebami
Mnoho rodičov detí so špeciálnymi potrebami sa snaží zorientovať v tom, do akého predškolského zariadenia by mohli ich dieťa dať, aké sú podmienky prijatia a čo všetko je potrebné urobiť ešte pred podaním prihlášky.
Možnosti predškolskej a školskej integrácie
- Materská škola: Dieťa so ZZ môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v spádovej materskej škole alebo v inej materskej škole podľa výberu rodiča. Dieťa so ZZ môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu aj menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti rodiča/zákonného zástupcu.
- Špeciálna materská škola: Zameriava sa na deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
- Špeciálna trieda v bežnej materskej škole: Poskytuje individualizovaný prístup deťom so špeciálnymi potrebami v rámci bežného prostredia.
- Základná škola: Existujú bežné základné školy, ktoré integrujú deti so špeciálnymi potrebami, ako aj špeciálne základné školy.
Podporné opatrenia v školskom prostredí
- Školský podporný tím: Patrí pod rezort školstva, primárne sa venuje podpore výchovy a vzdelávania žiaka, prekonávaniu rozličných bariér pri kvalitnom prístupe k vzdelávaniu. Môže pomôcť napríklad deťom so slabším tempom, oslabeným porozumením alebo pozornosťou.
- Asistent učiteľa: Nie je asistentom konkrétneho dieťaťa, ale všetkým v triede, ktorí potrebujú podporu. Platený je škôlkou/školou. Žiada oňho škôlka/škola na základe odporúčania z centra poradenstva a prevencie pre konkrétne dieťa.
- Osobný asistent: Je to asistent pre konkrétne dieťa s ŤZP. Rodič oňho žiada pre dieťa s ŤZP na príslušnom Úrade práce, soc. vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu. Po schválení si osobného asistenta hľadá sám a po dohode so škôlkou/školou môže byť s dieťaťom v danom zariadení. Príspevok na osobného asistenta dostáva rodič od úradu. Pomáha dieťaťu s činnosťami ako napr. sebaobsluha, hygiena, stravovanie a pod.
- Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva: Nepatrí pod školstvo, ale pod sociálne služby. Niektoré zariadenia sú však elokovaným pracoviskom špec. škôl a pravidelne do nich chodí učiteľ/špeciálny pedagóg, v takom prípade sa v nich dá plniť povinné predprimárne vzdelávanie aj školská dochádzka.
Povinné predprimárne vzdelávanie
Povinné predprimárne vzdelávanie je povinné pre každé dieťa, ktoré dosiahne päť rokov veku do 31. augusta. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na deti so zdravotným znevýhodnením. Dieťa plní povinné predprimárne vzdelávanie v spádovej materskej škole podľa miesta bydliska, ak rodič nevyberie inú materskú školu. Dôležité je, že spádové školy MŠ sú len MŠ zriadené obcou alebo mestom, teda nie súkromné, cirkevné, špeciálne. Dieťa so ZZ môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu aj menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti rodiča/zákonného zástupcu.
ADHD/ADD: Ako pomôcť dieťaťu doma?
Podľa odborníkov je rodič najdôležitejšou súčasťou pomoci dieťaťu. On je ten, kto ho podporuje a nech sa deje čokoľvek, stojí pri svojom dieťati. Čím je rodič angažovanejší pri liečbe svojho dieťaťa, tým je pomoc účinnejšia. Existujú všeobecné rady: v oblasti úpravy prostredia, denného režimu, komunikácie, výchovy, pomôcok na učenie. Deti, ktoré majú diagnostikované ADHD - poruchu pozornosti, majú často ťažkosti s exekutívnymi funkciami, ktoré sú naviazané najmä na správnu funkčnosť frontálnych, čelových častí mozgu. Medzi symptómy, ktoré sa často pri ADHD objavujú, patrí najmä problém s pozornosťou, impulzivitou, ale aj vlastnou sebareguláciou. Jednoducho, dieťa sa na konkrétnu úlohu dokáže sústrediť len obmedzený čas, pričom pozornosť kolíše najmä pri monotónnych alebo dlhých úlohách. Dieťa sa tiež veľmi rýchlo rozptýli externými podnetmi, ktoré často strhnú jeho pozornosť neželaným smerom. Okrem toho majú deti s diagnostikovanou ADHD problém sústrediť sa na inštrukcie. Práve vieme tento „balík“ jednotlivých symptómov zatriediť do kategórie problémov naviazaných na pozornosť.
Znížená sebakontrola
Navyše je ešte aj exekutíva mozgu ovplyvnená zníženou sebakontrolou, čo sa v praxi prejavuje impulzívnym správaním, ktoré v školskom prostredí môže znamenať potlačenú schopnosť kontrolovať svoje reakcie, či konať bez premýšľania, nereflektujúc následky z toho plynúce. Vzhľadom na ovplyvnenú funkčnosť exekutívy môžu mať deti ťažkosti aj v kontexte organizovania úloh, či plánovaním a s riadením seba v konkrétnych časových úsekoch. Inými slovami, v prípade ADHD ide o súbor symptómov, ktoré sú naviazané na fungovanie najmä exekutívnych častí frontálnych lalokov.
Explicitné pravidlá a rozdelenie úloh
Ak chceme deťom v školskom prostredí pomôcť, je výhodou, ak učiteľ explicitne pomenuje konkrétne pravidlá. Dieťa sa tak dokáže efektívnejšie pohybovať v rozmedzí konkrétnych intencií. Deti, ktoré majú ťažkosti s pozornosťou a sú hyperaktívne, potrebujú mať jednotlivé úlohy a zadania rozdelené na krátke a zvládnuteľné parciálne úlohy. Práve vďaka tomu dieťa priebežne uzatvára jednotlivé myšlienkové operácie, čo spôsobuje spustenie odmien v mozgu. Tak sa vytvára dôležitý návyk. Vzhľadom na kolísavú pozornosť pomáha, ak je dieťa vystavené interaktívnym a zážitkovým formám učenia, počas ktorých dochádza k tranzovým stavom. Sú typické skresleným vnímaním času, vďaka čomu dieťaťu proces výučby ubieha rýchlejšie. Ak má dieťa možnosť počas výučby sa hýbať, zároveň mu to pomôže nadobudnuté informácie lepšie ukotviť a následne aj z pamäte vyvolať či obnoviť. Z evolučného hľadiska je človek prednastavený na pohyb a práve aj pri deťoch s ADHD je pohyb vítanou zložkou procesu učenia. Z hľadiska stimulácie exekutívnych funkcií je tiež výhodou, ak má dieťa v domácom, ale aj školskom prostredí priestor na nácvik organizačných a plánovacích zručností. Môže ísť o jednoduché úlohy a metódy, ktoré následne dieťaťu pomôžu ľahšie a efektívnejšie sa orientovať v čase a priestore. Práve vďaka vlastnému zážitku je aj dieťa následne schopné viac pracovať s emóciami či pozornosťou.
Podpora doma aj v škole
Ak rodičia a škola komunikujú v jednej línii, a v tandeme pracujú na udržateľnosti zdravých návykov, aj výsledky sú motivujúcejšie a udržateľnejšie. V mnohých prípadoch sú do procesu prizvaní aj školský psychológ, špeciálny pedagóg, ale niekedy aj psychiater či asistent učiteľa. Kombinácia špecialistov zvyšuje a zlepšuje kvalitu samotného procesu. Rovnako je kľúčové, aby sa rodičia, ale aj učitelia, naučili techniky pozitívneho posilňovania - skrátka, aby oceňovali proces, nie len výsledok. Je cenné, ak dieťa vníma, že učiteľ či rodič si všímajú snahu, úmysel a proces. Dieťa potrebuje počuť konštruktívnu a na riešenie zameranú spätnú väzbu, z ktorej dokáže abstrahovať podnety, vďaka ktorým bude cítiť aj vnútorné motívy k zlepšeniu či udržaniu želateľného správania.
Dôležité faktory prostredia
Práve faktory, naviazané na prostredie, sa často podceňujú. Aj napriek tomu, že ich dôležitosť je v procese učenia neodmysliteľná. Už len zariadenie miestnosti, umiestnenie sedenia, rozmiestnenie podporujúcich či rušivých prvkov totiž spoluvytvára následný celkový výsledok, ktorý dieťa v školskom, ale aj domácom prostredí dosahuje. Je efektívne, ak dieťa s ADHD sedí v prednej časti triedy, aby rušivých prvkov zo strany spolužiakov bolo menej. Dostatok pracovného priestoru či individuálny prístup sú veľmi cennými prvkami v procese výučby. V kontexte pozornosti je to nesmierne dôležité. Pre zdravé fungovanie mozgu potrebuje mať dieťa dostatok pohybu, prísun tekutín, pravidelnú stravu a splnené spánkové cykly. Ak je frustrované a bezradné, plnohodnotný rozhovor a empatická psychoedukácia vedia pomôcť lepšie zvládať situácie. Ak rodič ukáže/povie dieťaťu alternatívu, je to výhodnejšie, než keď len poukáže na neželateľný spôsob správania. Trpezlivosť, tolerancia, ochotu a individuálny pozorovací a menej hodnotiaci prístup sa javia ako veľmi dôležité aspekty rozvoja detskej osobnosti.
ADHD u detí: Tipy pre učiteľov: Zastavte v zárodku
Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov s ADHD
Vo výchovno-vzdelávacom procese žiaka sa kladie zvýšený dôraz na individuálny prístup s ohľadom na jeho špecifické výchovno-vzdelávacie potreby. Špecifické výchovno-vzdelávacie postupy a organizácia práce sa týkajú: úpravy prostredia a umiestnenia žiaka v triede; organizácie vyučovania a práce žiaka; špecifických postupov učiteľa vo vyučovaní; hodnotenia a klasifikácie správania a učebných výsledkov žiaka.
Úprava prostredia a umiestnenie žiaka v triede
Vhodná je trieda dostatočne osvetlená, príjemne zariadená bez zbytočných dekoratívnych predmetov, ktoré by rozptyľovali pozornosť žiaka. Žiaka je potrebné posadiť v triede na miesto, kde bude z okolia a od spolužiakov prichádzať čo najmenej podnetov, ktoré by rozptyľovali jeho pozornosť a podnecovali jeho impulzívne, hyperaktívne správanie. Optimálne je zariadiť v triede „relaxačný kút“, resp. relaxačnú miestnosť v škole, kde by mohol žiak podľa potreby relaxovať, alebo by sa mu mohol venovať odborný zamestnanec (psychológ, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg) alebo asistent učiteľa. Dôležité je zabezpečiť fyzickú bezpečnosť žiaka ako aj spolužiakov. Je treba byť ostražitý pri používaní ostrých predmetov na vyučovaní, napr. nožničky, kružidlá, po použití by mali byť uložené na bezpečnom mieste. Žiak by mal byť nepretržite pod dohľadom učiteľa alebo iného zamestnanca školy. Ak žiak svojím správaním vážne a sústavne narúša vyučovanie, prípadne jeho správanie ohrozuje iných žiakov, učiteľa alebo jeho samého, je možné vyučovanie alebo jeho časť realizovať individuálne, v inej miestnosti s iným pedagogickým zamestnancom, ktorým môže byť aj asistent učiteľa, alebo s odborným zamestnancom.
Organizácia vyučovania a práce žiaka
Odporúča sa vopred určiť základné pravidlá školskej práce a správania a dôsledne ich dodržiavať. Je vhodné stanoviť rutinný denný režim a čo najmenej ho modifikovať počas týždňa. Rovnako pomáha oboznámenie s programom činností na začiatku každej vyučovacej hodiny. Žiakovi s poruchou aktivity a pozornosti (ADHD) pomáha organizovať si prácu na vyučovaní a efektívnejšie zvládať úlohy, napr.: režim dňa, časový harmonogram aktivít pre daný deň napísaný na vyhradenom viditeľnom mieste v triede; ak má k dispozícii na lavici počas vyučovania len tie učebné pomôcky, ktoré momentálne potrebuje; ak má úlohu rozdelenú na viac samostatných jednotiek, ktoré rieši postupne (systémom postupných krokov); ak má dlhodobejšie úlohy rozdelené na viac menších úloh s určeným termínom splnenia; ak má napísanú osnovu učebnej látky, ktorú sa má naučiť; slúchadlá na uši, ktoré môže žiak použiť na určitú dobu pri samostatnej činnosti.
Špecifické postupy učiteľa na vyučovaní
Pri vyučovaní žiaka s poruchou aktivity a pozornosti pomôže učiteľovi uplatnenie špecifických postupov, napr.: pred vysvetľovaním učiva povedať základnú osnovu a vysvetliť nové, neznáme pojmy; v rámci vyučovacej hodiny zahrnúť viac rôznorodých aktivít, ktoré upútajú pozornosť žiaka, ale nebudú zbytočne rozptyľovať; vysvetľovanie nového učiva, ktoré si vyžaduje dlhšiu dobu, je vhodné rozdeliť na viac relatívne ucelených častí, vyhnúť sa dlhšiemu monotónnemu monológu; uisťovať sa, či žiak sleduje výklad učiteľa, udržiavať s ním zrakový kontakt; keď je nepokojný, podísť k nemu, dotknúť sa ho, napr. na ramene, čím mu dáme najavo, že mu venujeme pozornosť; v prípade výraznejších prejavov vyrušovania a nesústredenia umožniť žiakovi na určitú dobu venovať sa inej činnosti podľa odporúčania odborných zamestnancov (psychológ, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg), napr. kresleniu, hre s hračkou, stavebnicou a pod., najlepšie v samostatnej lavici, alebo ho umiestniť do relaxačného kútika v triede.., prípadne požiadať o intervenciu liečebného pedagóga, špeciálneho pedagóga, školského psychológa priamo v triede alebo aj mimo triedy podľa potreby; upútať pozornosť žiaka jeho aktívnym vtiahnutím do procesu vyučovania poverením určitými úlohami, napr. rozdávaním pomôcok, písaním kľúčových slov na tabuľu, zotretím tabule, zozbieraním zošitov, testov, čo zároveň znamená striedanie psychických a fyzických aktivít a príležitosť na pohybové uvoľnenie; udržiavať jeho pozornosť, napr. opýtaním sa na jeho názor z času na čas, položením otázky, aj takej, ktorá sa netýka práve preberaného učiva; požiadať ho, aby voľne zopakoval otázku, či zadanie úlohy, t. j. presvedčiť sa, či žiak pochopil zadanie ucelene, prípadne jeho podstatu alebo znenie otázky; čiastočne naznačiť odpoveď, keď sa žiak „zasekne“; udržiavať pozornosť žiaka pri skúšaní vyžadovaním stručných odpovedí od žiakov jedného za druhým; striedať činnosti vyžadujúce zvýšenú pozornosť s činnosťami, resp. úlohami, kedy žiak pracuje samostatne, prípadne s relaxačnými chvíľkami; verbálne vysvetľovanie dopĺňať názornými ilustráciami, používať rôzne názorné, audio a video pomôcky, ktoré upútajú žiakovu pozornosť; pri riešení niektorých úloh používať metódu skupinovej práce, kedy má žiak splniť konkrétnu čiastkovú úlohu v rámci pracovného tímu, pričom výsledky práce môžu vzájomne kontrolovať žiaci; využívať alternatívne formy preverovania vedomostí: dať žiakovi možnosť odpovedať formou, ktorá je preňho výhodnejšia - ak má problémy s písomnou odpoveďou, nechať ho odpovedať ústne a naopak; stanoviť primerané krátkodobé čiastkové študijné ciele, ktoré je žiak schopný splniť v reálnom časovom termíne a trvať na ich dodržaní.
Hodnotenie a klasifikácia
Hodnotenie a klasifikácia žiaka s poruchou aktivity a pozornosti (ADHD) zohľadňuje vplyv zdravotného znevýhodnenia na školský výkon pri hodnotení a klasifikácii učebných výsledkov a správania. Špecifický prístup v hodnotení a klasifikácii učebných výsledkov žiaka sa uplatňuje vo všetkých vyučovacích predmetoch, v ktorých sa prejavuje zdravotné znevýhodnenie žiaka ako aj pri hodnotení a klasifikácii správania. Aktuálne metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu žiakov, vrátane žiakov so zdravotným znevýhodnením, sú zverejnené na webovom sídle www.minedu.sk.
tags: #dieta #s #adhd #v #zus #asistent