Ochorenie dna, známe aj ako arthritis urica, je metabolické ochorenie, ktoré je známe už od čias Hippokrata. V minulosti bolo považované za ochorenie kráľov a bohatých ľudí, keďže postihovalo tých, ktorí si mohli dovoliť prepych v strave a nápojoch. Dnes je dna klasifikovaná ako heterogénne, podmienené a pomerne časté metabolické ochorenie.
Choroba dna je vo veľkej miere dedičná. Z genetického hľadiska sú za jej vznik zodpovedné enzymatické abnormality a znížená exkrécia urátov, čo znamená, že postihuje aj ľudí, ktorí sa stravujú zdravo. Diagnostikuje sa najčastejšie medzi 40. až 50. rokom života. Do skupiny najviac ohrozených patria obézni muži so sklonom k cukrovke a hypertenzii. Dna má výrazný vplyv na kvalitu života. Z celkového počtu pacientov tohto ochorenia predstavuje až 90% mužov a 10% žien. U žien sa často objavuje v období menopauzy a trpí ňou približne 0,1% až 0,65% žien.
Prejavy Ochorenia Dna
Ochorenie sa môže prejavovať v podobe dnového záchvatu, ktorý sa často vyskytuje v období pobytu v nemocnici následkom stresu, operačného výkonu, zmenou pitného režimu, stravy a celkového zdravotného stavu. V bežnom živote sa ovplyvniteľné faktory vyskytujú pri zmene životného štýlu, stravovacích návykoch (prejedanie sa a obezita), častejšom užívaní diuretík a bežných liekov ako kyselina acetylsalicylová, cyklosporín a niektoré antituberkolytiká. Predlžujúca sa dĺžka života, hypertenzia, metabolický syndróm, chronické ochorenie obličiek a artróza tiež prispievajú k vzniku ochorenia, predurčujúc k lokálnej depozícii kryštálov.
Veľmi vzácne sa vyskytujú monogénne poruchy, ktoré spôsobujú defekty enzýmov v metabolizme purínov, čo vedie k zvýšenej produkcii kyseliny močovej. Medzi dospelou populáciou je pravdepodobnosť ochorenia u mužov o 10 až 20% vyššia ako u žien. V tele ženy sa tvoria estrogény, ktoré podporujú vylučovanie kyseliny močovej obličkami.
Akútnymi príznakmi dny sú náhle, silné bolesti jedného alebo viacerých kĺbov, ich opuch, prehriatie a príležitostne sa dostaví aj horúčka a celkový pocit choroby. Ak sa akútne príznaky neliečia, bolesti pretrvávajú priemerne dva až tri týždne a intervaly medzi záchvatmi sa môžu skrátiť, čím môže dôjsť k rozvoju chronického priebehu. Vtedy sú príznaky trvalé, no nie až také výrazné ako pri akútnom záchvate. Rokmi sa v kĺboch môžu objaviť deformácie a v blízkosti kĺbov a iných tkanív sa niekedy vyvinú uzly (tofy) dny.
Typické pre akútny dnavý záchvat je, že sa prejaví z plného zdravia vzniknutou artritídou. Medzi 40. až 50. rokom života u mužov prichádza najkritickejšie obdobie na vznik akútnej dnavého artritídy. V 60% až 70% prípadoch býva prvým postihnutým kĺbom najčastejšie metatarzofalangálny kĺb palca nohy (podagra), ale môže postihnúť akýkoľvek kĺb v tele. V 15% až 20% prípadoch je ďalším miestom postihnutia členok, koleno (gonagra), či prsty na rukách, zápästie (chiragra), lakeť. Niekedy sa záchvat môže prejaviť aj na šľachovom úpone, prípadne na niektorej burze (vačok medzi kosťou a svalom vyplnený tekutinou).
Príznaky, že ochorenie dna je prítomné, sú nechuť do jedla, bolesti hlavy a zátylku, nadúvanie, malátnosť a často triaška, s následne zvýšenou teplotou. Je zaujímavé, že akútny záchvat začína v druhej časti noci. Bolesti kĺbov začínajú pozvoľna a postupne rastú až k neznesiteľnosti, či do pocitu pálenia v kĺbe. Bolesť niekedy poľaví pri polievaní kĺbu studenou vodou. Na postihnutom kĺbe sa zjaví opuchlina, koža nad ňou je teplejšia a nadobudne fialkastú farbu. Podkožie presiakne a cievy v blízkom okolí sa rozšíria.
Dnavý záchvat zvyčajne skončí do 1 - 2 týždňov, niekedy však trvá až 4 - 6 týždňov, prechádza do prechodného vymiznutia prejavov ochorenia a nastáva ďalšie obdobie - fáza tzv. interkritickej dny. Obdobie interkritickej dny je interval, ktorý prichádza medzi dnavými záchvatmi, po ktorých sa nález na kĺbe normalizuje a tento interval môže trvať niekoľko týždňov, mesiacov, či aj rokov. Typickým miestom na výskyt tofov mäkkých tkanív je ušný boltec, okolie koreňového kĺbu palca nohy, pozdĺž ulnárneho okraja predlaktia a nad extenzorovými časťami drobných kĺbov ruky.
Diagnostika a Klasifikácia
Návšteva praktického lekára, internistu a urológa je nevyhnutná pri každom záchvate dny alebo pri podozrení na dnu, a tiež v prípade, že dna je známa v rodine. Primárna dna sa vyskytuje u 90% chorých ľudí, ktorých určitá časť sa prejedá potravinami bohatými na puríny a konzumuje alkohol, a ďalšia časť chorých sú „nadproduktormi“ kyseliny močovej. Sekundárna dna postihuje asi 10% chorých, kedy je prítomné aj iné ochorenie, ktoré vedie k hyperurikémii. Jedná sa o ochorenia so zvýšeným bunkovým obratom a nadprodukciou kyseliny močovej (zhubné nádory alebo zhubné ochorenia krvi, hemolytické anémie) a ochorenia obličiek vedúce k zníženému obličkovému vylučovaniu, chronická otrava olovom, vysoká hladina lipidov v krvi, dlhodobé hladovanie, nevyvážená cukrovka, vplyv liekov, strava s vysokým príjmom purínov, nadmerné požívanie alkoholu, silná fyzická námaha, niektoré lieky proti bolesti.
Močový nález býva bez patologických odchýlok. Koncentrácia kyseliny močovej v krvi sa vyšetruje nalačno, po prerušení podávania liekov, ktoré ju ovplyvňujú. Röntgenový obraz pri dne v prípade akútneho dnavého záchvatu býva negatívny - necharakteristický, avšak pri opakovaných dnavých záchvatoch sa môžu na postihnutých kĺboch objaviť príznaky sekundárnej osteoartrózy.
Subkomisia Americkej reumatickej spoločnosti v roku 1977 vytvorila klasifikáciu kritérií, ktoré sa dodnes používajú.
Liečba Dny
Liečba dny nie je zložitá, ale napriek tomu sa pri nej často robia chyby. V súčasnej dobe sa na liečbu akútneho dnavého zápalu používajú 3 typy liekov: nesteroidné antireumatiká, kolchicín a glukokortikoidy.
Farmakologická Liečba
- Nesteroidné antireumatiká (NSA) a antiflogistiká: Používajú sa u väčšiny pacientov s dnou, u ktorých nie sú prítomné žiadne pridružené ochorenia. Účinnosť liečby NSA sa znižuje, ak sa začnú užívať až po prvom dnovom záchvate, naopak ich účinok sa zvyšuje, ak sa začnú užívať včas. Ich nevýhodou je potenciálna toxicita, čo je potrebné zdôrazniť hlavne preto, lebo väčšina pacientov postihnutých dnou má vyšší vek a pridružené ochorenia.
- Kolchicín: Je historický liek akútneho dnavého záchvatu, ktorý pôsobí silne protizápalovo a jeho účinnosť je až u 80% pacientov. Je dostupný v tabletách a vysadzuje sa, ak dôjde k úľave od bolesti alebo sa prejavia nežiaduce účinky lieku (zvracanie, hnačka). Jeho alternatívou je indometacín alebo iné moderné NSA. Perorálne podanie kolchicínu má pomalší nástup účinku ako NSA, ale najlepší účinok sa dosiahne pri zahájení liečby čo najskôr po dnovom záchvate, keď sa na začiatku užíva v zvýšenej dávke (určí špecialista), pokým sa pacientovi neuľaví alebo sa nedostavia nežiaduce účinky, pretože dávka, ktorá zmierňuje priebeh dnavého záchvatu, sa blíži k dávke, ktorá spôsobuje hnačky, kŕče a nevoľnosť.
- Glukokortikoidy: Podľa skúseností je podľa dostupných metód najrýchlejší spôsob liečby akútnych dnavých záchvatov injekcia glukokortikoidov, po podaní ktorej sa stav kĺbu do 24 hodín zlepší.
V dobe akútneho záchvatu sa nikdy nezahajuje hypourikemická liečba. Kĺb má zostať v kľude, vhodná je zvýšená poloha a studené obklady. Pri terapii medzi záchvatmi a chronickou dnou je nutné medikamentózne zníženie koncentrácie kyseliny močovej.
Medzi preventívny liek a tiež liek prvej voľby patrí Allopurinol, ktorý síce znižuje tvorbu kyseliny močovej, no jeho hlavnou nevýhodou je jeho znížená znášanlivosť, ktorá sa v priebehu prvého roka užívania vyvinie až u polovice pacientov. Taktiež sa môžu objaviť nutkavé zvracanie, hnačky a kožná vyrážka (raš).
Liečba urikosurikami spočíva vo zvýšení mechanizmu účinku vylučovania kyseliny močovej, ktorá sa dá dosiahnuť pomerne rýchlo znížením celkových zásob urátov. Používajú sa u chorých, mladších ako 60 rokov, u ktorých je preukázané znížené vylučovanie kyseliny močovej.
Objav lieku febuxostat sa pokladá za najväčší pokrok v liečbe dny za posledných 40 rokov. Jeho hlavnou výhodou je, že je možné používať ho aj pri miernej a strednej obličkovej slabosti a má podstatne menej nežiaducich účinkov ako allopurinol a dokonca je účinnejší.
Interleukín - 1β pri liečbe dnavej artritídy zohráva kľúčovú úlohu. Je označovaný za hlavný mediátor zápalu.
Životný Štýl a Prevencia
Ochrana kĺbov musí byť súčasťou denného režimu. Je potrebné si osvojiť taký štýl života, pri ktorom sa práca a námaha strieda s odpočinkom. Je vhodné udržiavať si primeranú hmotnosť, svoj funkčný stav na udržanie dobrej kondície a pravidelne sa hýbať. Aj stresy, či časté ponocovanie môžu vyvolať dnavý záchvat.
Diéta pri Dne
Základnou prioritou je redukcia hmotnosti (obézni ľudia trpia zvýšenou hladinou krvných lipidov alebo triglyceridov), kedy je nutné znížiť množstvo stravy a súčasne zvýšiť telesnú aktivitu. Je potrebné, aby pokles hmotnosti nebol väčší ako 0,5 až 1 kg za týždeň, pretože intenzívne chudnutie môže zhoršiť hyperurikémiu.
Prioritnou a súčasťou liečby je obmedzenie purínov v potrave (riziko vzniku manifestnej dny o 40 - 50% vyššie). Patria sem vnútornosti, baranie, jahňacie, hovädzie a bravčové mäso, divina a hydina, sardinky, tuniak, údeniny a strukoviny, kaviár, droždie. Dôležité je tiež nehladovanie, neprejedanie sa, obmedzenie živočíšnych bielkovín a tukov.
Odporúča sa dbať na vyváženú stravu (rozloženie stravy v trojhodinových intervaloch), obsahujúcu dostatok všetkých živín, vitamínov a minerálov. Do jedálnička by malo patriť ovocie (500g/ denne), zelenina (500g až 600g denne, vrátane zemiakov, obmedziť paradajky, papriku, karfiol i hrach), obilniny, zemiaky, ryža, vajcia. Z mliečnych výrobkov sú vhodné neplnotučné mlieko, netučný biely jogurt, syry.
Kľúčový je aj pitný režim (2 až 3 litre vhodných tekutín denne). Dodržiavanie nízkopurínovej diéty sa v poslednej dobe prikladá dôležitosť, je však dokázané, že chronická hyperurikémia je len minimálne podmienená diétnymi vplyvmi a taktiež obmedzenie purínov má v jej liečbe len minimálny vplyv. Pri dodržiavaní striktnej nízkopurínovej diéty dochádza k poklesu kyseliny močovej v krvi maximálne o 10 - 15%, čo je u väčšiny chorých nedostatočné. Prioritou je medikamentózna liečba.
Diéta s obmedzením purínov je síce nutná, nesmie však viesť k nedostatku niektorých dôležitých živín, z dôvodu závažných nutričných nedostatkov nezlučiteľných so životom. Jej nedodržiavaním by mohlo dochádzať k potrebe zvyšovania dávok medikamentóznej liečby, stav chorého by sa mohol zhoršovať a mohli by sa prejaviť nežiaduce účinky medikamentov.
Prognóza
Pri prognóze je rozhodujúca liečba, priebeh ochorenia a tiež závisí od častosti záchvatov a od pridružených chorôb. Podstatou je, aby sa choroba nedostala do chronického štádia s kĺbovými zmenami alebo poškodením obličiek, pretože môže dôjsť k invalidite a k nutnosti dialýzy. U väčšiny ľudí trpiacich na ochorenia dna je však prognóza dobrá.
Panické ataky: Vedecké vysvetlenie čo sa deje s telom
tags: #dieta #s #nadmerne #velkou #hlavou