Niektoré deti sú od prírody pokojné, nerobia scény ani nevyvádzajú. Ďalšie sú ťažšie zvládnuteľné, sú aktívne a dávajú emócie najavo v intenzívnejšej miere. Hoci sa môže zdať, že iba prvý typ detí podlieha správnej výchove, deti druhého typu môžu byť vychované úplne rovnakým spôsobom, iba sa prejavujú inak. Čím to je?
Čo je temperament a prečo ho poznanie znamená lepšiu výchovu?
Temperament nie je niečo, čo si dieťa samo vytvorí alebo zdedí od rodiča. Je to vrodená črta, ktorá určuje, akým štýlom sa bude dieťa prejavovať, ako bude vnímať svet, ovplyvní jeho chovanie a reakcie na ľudí. Psychológ Dan Klein, PhD považuje temperament za sklon alebo tendenciu správať sa, vidieť svet a prežívať situácie určitým spôsobom. Je pozorovateľný v nasledujúcich zložkách:
- Ako intenzívne deti reagujú na nových ľudí, situácie alebo na zmenu (sú nahnevané, boja sa, alebo im to nerobí žiadny problém?)
- Ako sa prispôsobujú novým situáciám a ľuďom (spriatelia sa hneď, alebo im trvá dlhšie než nadviažu kontakt?)
- Ako dokážu kontrolovať a zvládať svoje emócie, chovanie a pozornosť (je dieťa výbušné alebo pokojné?)
Typológia temperamentov a ich vplyv na výchovu
Hippokratovo rozdelenie temperamentu je najznámejšie a rozlišuje štyri typy:
- Sangvinik - reaguje na slabé podnety slabšie, na silné silno; prispôsobivý, emočne vyrovnaný, optimistický, extrovertný.
- Melancholik - precitlivený, uzavretý, tichý, svedomitý a zodpovedný; hlboké city, pomalšie nadväzovanie vzťahov.
- Flegmatik - emočne vyrovnaný, pokojný až ľahostajný; reaguje len na extrémne podnety, môže byť pasívny.
- Cholerik - impulzívny, netrpezlivý, s tendenciou k agresii a emocionálnej labilite.
Iný typ temperamentu vyžaduje aj odlišný prístup výchovy. Temperament nemožno vymazať ani zmeniť; treba ho vnímať a prispôsobiť dieťaťu spôsob výchovy, ktorý bude čo najviac podporovať jeho prirodzené charakteristiky.
Ako viesť deti s rozličným temperamentom k lepšiemu fungovaniu vo svete?
Ak je vaše dieťa hanblivé, nepomôže mu, ak ho budete nútiť tráviť čas s neznámymi ľuďmi. Lepšie je akceptovať jeho náturu a byť mu oporou. Hanblivé dieťa bude viac spoločenské a pokojnejšie v nových situáciách, ak bude cítiť lásku a podporu rodiča, a nie nátlak, že s ním nie je niečo v poriadku.
Nie je cieľom zmeniť temperament dieťaťa, ale pomôcť mu vyťažiť z neho čo najviac. Musíte vytvoriť svoje vlastné fungujúce stratégie podľa prejavov a osobnosti dieťaťa. Najdôležitejšia vec je vnímať individualitu potomka a nepokúšať sa ho vtesnať do predstáv o „ideálnom“ dieťaťi. Byť rodičom je krásne, no nie vždy ľahké.
Vodítka k spoznaniu temperamentu a praktické tipy
Pozorujte, ako dieťa reaguje na spoločnosť, ľudí a situácie, a podľa toho sa k nemu aj správajte. Ak dieťa je asertívne, nesnažte sa ho zmeniť na submisívne. Komunikujte s dieťaťom, pýtajte sa na jeho pocity a skúsenosti, a akceptujte ich. Akceptujte odlišnosť a vyhýbajte sa triesťu očakávaní, ktoré by dieťa mohlo zle znášať. Dieťaťa potrebuje pocit, že je uznané a milované aj vtedy, keď zrobuje svoje zlozvyky.
Špeciálne situácie si vyžadujú opatrný prístup. Ak dieťa nechce zhovárať s neznámym človekom, oznámte mu trpezlivo, že potrebuje viac času na zoznámenie. Pozitívny prístup a pripravenosť na adaptáciu sú kľúčom k zvládnutiu nových spoločenských prostredí.
Čo ovplyvňuje detské správanie a rodinné prostredie
Podľa Matthew Sandersa je jedným z hlavných cieľov pozitívneho rodičovstva podpora detského rozvoja a korekcia správania prostredníctvom konštruktívnych, bezbolestných prostriedkov. Hlavnými zásadami sú dobrá komunikácia a pozitívna pozornosť. Genetika a rodinné prostredie spolu tvoria kľúčové podmienky vývinu dieťaťa.
Podľa autorov sa na nevhodné správanie dieťaťa musí reagovať primerane a konzistentne. Medzi najčastejšie príčiny nevhodného správania patria: nesprávne odmeňovanie či uplácanie, krik a nekonzistentné tresty, ignorovanie dobrého správania a nesprávne príklady zo strany rodičov. Dôležité je ponúkať jasné pravidlá a dohody, ktoré dieťa vie dodržiavať.
Rodičovské stratégie v praxi: Triple P a ďalšie prístupy
Program Triple P (Positive Parenting Programme) predstavuje súbor krokov na posilnenie pozitívnej výchovy: vedenie denníka problémového správania, identifikovanie problémových oblastí a postupné zavádzanie opatrení. Rodičia by mali najprv zvoliť oblasť správania, ktorú chcú zlepšiť, a potom zapisovať situácie, ktoré ju vyvolávajú. Následne sa snažia reagovať v súlade s pravidlami a odmenami a vrátiť sa k pôvodnému úkolu po zvládnutí situácie.
Pri komunikácii s dieťaťom je dôležité budiť jeho dôveru, nepochybovať o jeho pocitoch a postupne ho viesť k adaptácii na nové prostredie. Ak dieťa prežíva úzkosť alebo nespokojnosť, pomôže mu, ak rodičia ukážu pochopenie a podporu, nie kritiku alebo tlaky.
Rodičia a deti v kontexte rodiny a spoločnosti
Rodinné prostredie formuje vývoj dieťaťa: stabilita, láska, ochota počúvať a spoločné aktivity zohrávajú kľúčovú úlohu. Výchova nie je len o pravidlách, ale aj o tom, ako spolu rodičia a deti komunikujú a ako zvládajú konflikty. Rodičia by mali navádzať deti k zodpovednosti, ale zároveň im ponechať priestor na vlastný rozvoj a sebapoznanie.
V ideálnom prípade je rodina harmonická a otvorená, čím sa znižuje riziko negatívnych dopadov na psychiku dieťaťa. Otcovia a matky by mali byť vzorom a podporou, najmä v období prechodu dieťaťa do puberty, keď dieťa potrebuje korene aj krídla. Ak sa rodina rozíde, treba konajú zodpovedne a s ohľadom na dieťa, aby nedošlo k ďalším traumy.
Ako porozumieť sebe, aby sme lepšie rozumeli deťom
Je prirodzené, že rodičia majú svoje vlastné limity a skúsenosti. Dôležité je reflektovať vlastné emócie a problémy, ktoré môžu ovplyvniť spôsob, akým vychovávame dieťa. Rodičovská práca je neustála práca na sebapoznávaní a zlepšovaní vzťahov v rodine. Dieťa vníma a prežíva svet cez pohľad rodičov, čo znamená, že naša otvorenosť a empatia sú kľúčom k lepšiemu spolužitiu.
Rok rodiny – VYCHOVÁVAŤ DETI - POVOLANIE, VÝZVA, RADOSŤ
tags: #dokazu #rodicia #ovplyvnit #ako #sa #sprava