Gustáv Husák patril k výrazným osobnostiam česko-slovenskej politickej scény 20. storočia. Narodil sa 10. januára 1913 v Bratislave - Dúbravke a zomrel 18. novembra 1991 v Bratislave. Jeho život je plný vzostupov aj pádov, z čoho vyplýva jeho úloha v období SNP, federácie v roku 1968 a následnej normalizácie. Počas druhej svetovej vojny a aj neskôr bol aktívnou postavou v komunistickom hnutí, a to nielen na úrovni Slovenska, ale aj v celej Československej socialistickej republike.
starostlivosť o pôvod a rodinné zázemie
Gustáv Husák sa narodil do chudobnej rodiny; jeho matka zomrela, keď mal len 15 mesiacov, a otec sa po vojne vrátil ako invalid. Vyrastal v Dúbravke spolu so staršími sestrami Katarínou a Štefániou. Otec Nikodém Husák viedol po vojne život drobného roľníka a pracoval v obecných službách. Tieto okolnosti formovali Husákovu túžbu po lepšej spoločenskej štruktúre a spravodlivosti, ktorá sa odozrkadlila aj v jeho spolupráci s Komunistickou stranou Československa.
Štúdium a vstup do politiky
Už na gymnáziu sa Husák zaujímal o politiku, písal do revue DAV a rozvíjal rečnícke a organizačné schopnosti. V roku 1933 nastúpil na Právnickú fakultu UK a v roku 1937 ukončil štúdium; v roku 1938 získal titul doktor práv a začal pracovať ako advokátsky koncipient u Vladimíra Clementisa. V septembri 1938 sa oženil s herečkou Magdou Lokvencovou-Husákovou. V roku 1933 vstúpil do Komunistickej strany Československa a už ako prvák na práve pôsobil v rôznych študentských spolkoch a literárnych aktivitách.
Druhá svetová vojna a SNP
Počas druhej svetovej vojny bol Husák jednou z hlavných postáv odporu proti nacistickému režimu na Slovensku a bol členom Slovenského národného povstania. Bol podpredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady a poverenkom pre veci vnútorné. Bol iniciátorom vydávania povstaleckej Pravdy a podieľal sa na zriadení povstaleckej správy, pričom za vojny vnímal nacionalistické tlaky a zároveň sa snažil o zachovanie autonómie Slovenska v rámci Československa. Po povstaní sa zúčastnil rokovaní v Moskve a aktívne spolupracoval na budovaní Košického národného programu.
Poválečné obdobie a nástup do vedenia KSČ
Po vojne sa Husák stal významnou postavou v prvej fáze povojnového Československa. V roku 1946 bol zvolený za predseda Zboru povereníkov, čo mu umožnilo ovplyvňovať poriadkovú políciu a posilniť svoju pozíciu v Slovenskej socialistickej republike. V roku 1948 sa stal súčasťou vlády po februárskom prevrate a neskôr čelil obvineniam z buržoázneho nacionalizmu; v roku 1951 bol dokonca odsúdený na doživotie, ktoré mu bolo v roku 1960 amnestiou odobraté. Počas 50-tych a 60-tych rokov sa zúčastnil ako reformný posunovač KSČ a v období Pražskej jari pôsobil ako významná orientačná osobnosť v rámci reformného prúdu.
Pražské jaro a Moscow protokol
V roku 1968 po vlne reformných snáh sa Husák stal jedným z hlavných predstaviteľov a po vmiesťaní sovietskych vojsk odišiel do Moskvy, kde zmenil kurz a stal sa Brežnevovým spojencom. Po okupácii sa stal jednou z hlavných postáv normalizácie a v roku 1969 bol zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSČ; v roku 1975 bol zvolený za prezidenta Česko-Slovenska. CIA v správach opisovala jeho zmenu kurzu ako pro-moskvické a významne zmenil smerovanie krajiny počas normalizačného obdobia.
Osobný život a neskoršie roky
Husák mal dve manželstvá; jeho druhé manželstvo s Magdou Husákovou-Lokvencovou skončilo po tragickej nehode. Ako svedčí výrok jeho syna Vladimíra, Husák zostal zaujímavo aktívny aj po odchode z politiky, no jeho zdravotný stav sa v posledných rokoch zhoršil vplyvom cukrovky a vážneho zrakového postihnutia. Zomrel v Bratislave v roku 1991 a zostal vnímaný ako tragická postava československých dejín, ktorá počas svojho života prešla od reformného nadšenia k výraznému konsolidovanému pragmatizmu v rámci moskovského vplyvu.
Husákove dátumy a významy
Najdôležitejšie životné míľníky:
- 10. január 1913 - narodenie v Dúbravke, Rakúsko-Uhorsko
- 1933 - vstup do Komunistickej strany ČSR
- 1938 - získanie titulu doktor práv
- 1944 - aktivita v SNP, podpredseda Slovenskej národnej rady
- 1948 - februárový prevrat, neskôr politické peripetie a justíci
- 1969 - generálny tajomník KSČ
- 1975 - prezident Česko-Slovenska
- 18. november 1991 - úmrtie
Husák o umelcoch
tags: #gustav #husak #narodenie