Samovoľný potrat, známy aj ako spontánny potrat, je bolestivá strata v živote ženy, o ktorej sa často mlčí. Tento článok sa zameriava na to, čo sa deje po domácom samovoľnom potrate a ako sa o seba postarať fyzicky aj psychicky. Cieľom je poskytnúť komplexné informácie, ktoré pomôžu ženám lepšie sa vyrovnať s touto náročnou skúsenosťou.
Existujú dva základné druhy potratov - samovoľný potrat (abortus) a umelý medicínsky (interrupcia). Spontánnym (samovoľným) potratom končí 25 až 40 % tehotenstiev. Samovoľným potratom sa má na mysli samovoľné vypudenie embrya či plodu v prvých dvadsiatich týždňoch tehotenstva. Keďže mnoho tehotenstiev zanikne skôr, než žena rozpozná svoj iný stav, nie je známe presné číslo. Väčšina samovoľných alebo spontánnych potratov (cca 80 %) nastáva v prvom trimestri, teda do 13. týždňa tehotenstva. Štatisticky najvyššie riziko potratu je medzi 6. a 8. týždňom. Vo vyšších stupňoch tehotenstva môže samovoľný potrat sprevádzať silné krvácanie, kŕče v podbruší, bolesť v chrbte, výtok tkaniva alebo zrazenín z pošvy a zmiznutie tehotenských príznakov, ako je nevoľnosť alebo bolesť pŕs. Príznaky potratu sa líšia v závislosti od štádia tehotenstva. Niekedy sa potrat môže prejaviť aj vo forme silnejšej menštruácie, ktorá prišla trochu oneskorene. Občas plod odíde v tichosti, bez príznakov, len doktor vám pri vyšetrení povie smutnú novinu. Sú však aj pomerne časté symptómy, ktoré môžu byť znamením spontánneho potratu. Okamžite zavolajte lekárovi, ak sa u vás počas tehotenstva vyskytne niektorý z týchto príznakov. Avšak, je tiež možné, že tieto príznaky sa vyskytnú aj bez potratu. Bolesti v podbrušku však nemusia znamenať len začínajúci potrat.
K spontánnemu potratu nedochádza bez zjavnej príčiny. Po strate plodu prichádzajú na rad otázky a výčitky: „Prečo sa to stalo?“ „Keby som si dávala väčší pozor…“ Sebaobviňovanie však nie je na mieste, pretože väčšina príčin spontánneho potratu sa nedá ovplyvniť. Väčšina potratov je spôsobená prirodzenými a neodvrátiteľnými príčinami.
Medzi najčastejšie príčiny samovoľných potratov, a to až v 70%-ách všetkých prípadov, sú chromozómové abnormality. Ide o to, že chromozómy od otca a matky sa zle poskladajú, a buď ich je veľa alebo naopak málo. Ne-dá sa s tým nič urobiť. Je to populačné riziko, ktoré nesieme všetci rovnako. Zjednodušene by sme mohli povedať, že príroda si sama poradí s plodmi, ktoré by nemali nádej na prežitie. V prípade děložního faktoru - odchylek dělohy - se u dysfertility / opakovaného potrácení projevují různé abnormality, které mají podobný důsledek, a sice, že oplodněné vejce se nedokáže nidovat (uhnízdit) v děloze. Jedná se o vývojové poruchy dělohy, které vedou k odlišnému tvaru dělohy (vytvoření přepážky, zbytkového rohu dělohy, zdvojení dělohy, atd.). Dále se jedná o poruchy krevního zásobení v děloze. Ty jsou důsledkem děložních nepravidelností jako je polyp, myom, srůsty, nebo Aschermanův syndrom ( - tento syndrom je charakterizován četnými nitroděložními srůsty, které vznikají nejčastěji jako důsledek zákroku na děloze, nebo zánětu). Děložní faktor potrácení je diagnóza do určité míry dobře léčitelná. Léčebný postup závisí samozřejmě na konkrétní diagnóze, ale díky rozvoji hysteroskopické techniky se mnohé nepravidelnosti dají vyřešit jednoduchým zákrokem. Abnormality vejcovodu nejsou častou příčinou neplodnosti, nebo potrácení, přesto mohou významně reprodukci ovlivnit. Správná činnost vejcovodu je pro oplodnění vejce a jeho transport do dělohy nezbytná. Již v ranném vývoji pohlavní soustavy může dojít k různým abnormalitám, které vedou k odlišnému tvaru dělohy a napojení vejcovodů. Dojde - li ke srůstům (ať už uvnitř vejcovodu, nebo vně), nebo je - li vejcovod naplněn tekutinou (hydrosalpinx, pyosalpinx) nemůže tento orgán svou funkci správně provádět. Navíc často vysílá do dělohy působky, které zabraňují úspěšnému uchycení vyvíjejícího se embrya. Diagnostika vejcovodového faktoru potrácení je nejčastěji ultrazvuková. Ultrazvukem se zaměříme na tvar vejcovodu a jeho možné odchylky, pomocí HyFoSy (Hysterosalpingo Foam Sonografie) pak můžeme i v ambulanci prověřit průchodnost vejcovodu. Jedinou možnou léčebnou modalitou je bohužel v mnohých případech operační léčba, mnohdy s odstraněním vejcovodu. Mezi další příčiny patří například nedostatočnosť maternicového čípka, ktorý musí byť v tehotenstve uzavretý. Prehnaná imunologická reakcia, či už proti spermiám alebo proti oplodnenému vajíčku, je tiež možnou príčinou samovoľných potratov. Lekári však už prichádzajú na to, jak tento problém riešiť. Ďalšou príčinou môže byť neliečená cukrovka, nefungujúca štítna žľaza či bakteriálne infekcie. Niektoré rizikové faktory však môžu zvýšiť šance na spontánny potrat. Ako sme už spomínali vyšší vek môže tiež ovplyvniť riziko spontánneho potratu. Ženy staršie ako 35 rokov majú vyššie riziko potratu ako ženy mladšie. Jeden potrat, avšak, nezvyšuje riziko ďalšieho potratu. Väčšina žien obvykle dieťa donosí v poriadku.
Samovoľný potrat je charakterizováno 3 a více ztrátami plodu. Opakované potrácení postihuje asi 1% žen v reprodukčním věku. Je charakterizováno 3 a více těhotenskými ztrátami.
V prípade, že je príčina potratu genetická, je najlepšou prevenciou práve genetické vyšetrenie ženy i muža. To môže odhaliť príčinu a vďaka moderným metódam asistovanej reprodukcie môžu odborníci páru účelne pomôcť.
Všeobecne by sa ale pár snažiaci sa o bábätko mal vyhýbať alkoholu, tabaku a drogám. Oba by tiež mali udržovať zdravú hmotnosť a dodržiavať správnu životosprávu. Jeden či dva samovoľné potraty nie sú nič, čoho by sa bolo treba výraznejšie obávať. Ak sa však samovoľné potraty opakujú častejšie, je dôležité začať hľadať príčinu. Na mieste je nielen štandardné lekárske vyšetrenie, ale tiež genetické testy a laboratórne analýzy pre vás i vášho partnera. Samovoľné potraty sa môžu vyskytnúť aj po asistovanej reprodukcii. Riziko sa líši v závislosti na individuálnych okolnostiach, veku a špecifických zdravotných podmienkach. Odporučenia sa líšia v závislosti na individuálnej situácii, ale zvyčajne sa odporúča počkať jeden až niekoľko menštruačných cyklov, než sa pokúsite otehotnieť znovu. Vašu situáciu by ale vždy mal posúdiť lekár.
Starostlivosť po domácom samovoľnom potrate
Po spontánnom potrate nastupuje emočne náročné obdobie, počas ktorého sa žena vyrovnáva s týmto zážitkom.
Fyzické zotavenie
Zotavenie Vášho tela bude závisieť od toho, ako pokročilé bolo Vaše tehotenstvo pred potratom. Aj keď tehotenské hormóny môžu po potrate pretrvávať niekoľko mesiacov v krvi, mali by ste mať normálnu menštruáciu znova o štyri až šesť týždňov. Po spontánnom potrate - približne 2 týždne. Počas nich sa (kvôli riziku infekcie) odporúča, nič do vagíny nevkladať, čiže žiadne tampóny alebo pesary. A samozrejme, musíte sa vyhnúť pohlavnému styku. Menštruačné krvácanie sa zvykne obnoviť o 4 - 6 týždňov. Ovulácia ale môže nastať už po 14 dňoch od potratu.
Liečba potrebná po potrate môže závisieť od typu potratu, ktorý ste prežili. V prípade, že už nelze potratu zabránit a je nutné (zejména při probíhajícím potratu, event. zjištěném odumřelém, nevyvíjejícím se těhotenství) provést revizi dutiny děložní. Operační výkon, při němž dochází záměrně k přerušení těhotenství. Ak nie je umelé prerušenie tehotenstva zdravotne indikované a žena sa preň rozhodne sama, z vlastnej vôle, nie je tento zákrok hradený poisťovňou! Miniinterrupcia - šetrnejší spôsob, nie je potreba veľkého roztažení děložního hrdla. Provádí sa ambulantně v celkové anestezii do ukončeného 6. týdne těhotenství u ženy, která ještě nerodila a do ukončeného 8. týdne u ženy, která již rodila vaginální cestou. Jedná se o odsátí děložní sliznice. Klasická interrupce (kyretáž) - provádí se od ukončeného 6. (8.) týdne těhotenství do ukončeného 12. týdne těhotenství. Při tomto výkonu gynekolog rozšíří děložní čípek a seškrabuje vnitřní vrstvu dělohy (endometrium) pomocí štíhlé kovové lžíce zvané kyreta. Výkon se provádí v narkóze při jednodenní hospitalizaci. Ukončení těhotenství z medicínského důvodu - až do 24. týdne těhotenství v případě, že je prokázána genetická alebo anatomická vada plodu (Downův syndrom, vrozené vady mozku, srdce, ledvin, rozštěp rtu atd.) Tento zákrok se provádí v celkové anestezii.
Riešiť samovoľný potrat môžeme na Slovensku dvomi spôsobmi, vyčkávaním alebo chirurgicky (tzv. čistenie, kyretáž, vyprázdnenie - evakuácia dutiny maternice). Každý postup má svoje výhody a nevýhody. Výhoda vyčkávacieho postupu je, že sa žena môže vyhnúť pobytu v nemocnici a chirurgickému zákroku. Musí ale chodiť na kontroly 1 - 2x za 14 dní do vyriešenia stavu. Princípom je vyčkávanie, kedy dôjde k samovoľnému vyprázdneniu maternice (väčšinou do 3 týždňov), ktoré je spojené väčšinou s doma zvládnuteľným krvácaním a bolesťami. Nevýhodou je, že postup nemusí byť vždy úspešný (aj po dlhej dobe nedôjde k vyprázdneniu maternice) alebo môže byť vyprázdňovanie sprevádzané silným krvácaním a bolesťami s nutnosťou vykonania chirurgického zákroku (tzv. čistenia). Riziko infekcie pri tomto postupe je veľmi nízke. Vyčkávací postup je v 90 % prípadov úspešný pri nekompletnom potrate. Pri zamĺknutom potrate je úspešný v polovici prípadov. Vyčkávací postup, pri ktorom je žena kontrolovaná zdravotníckymi pracovníkmi nie je pre ženu nebezpečný. Chirurgický prístup vyžaduje hospitalizáciu, podanie anestetík a odstránenie plodu (alebo jeho zvyškov) z maternice pomocou nástrojov. Situácia je zvyčajne časovo rýchlejšie vyriešená ako pri vyčkávacom postupe. Komplikácie sú tiež zriedkavé. Je však dôležité uvedomiť si, že každý chirurgický zákrok má svoje riziká, ktoré sa nikdy nedajú úplne eliminovať ani predvídať. Najčastejšie sa môže vyskytnúť neúplné vyprázdnenie maternice (tzv. zvyšky - rezíduá po operácii) a potom je potrebné ju opakovať. Môžu sa však vyskytnúť aj poranenia maternice, infekcie, alergické reakcie, komplikácie súvisiace s anestéziou a podobne. Vyčkávací postup nenahrádza chirurgický zákrok, ale je pre niektorých pacientov možnou alternatívou, s ktorou súhlasia. Každá žena by však mala byť o tomto možnom riešení informovaná. Musí s jeho použitím súhlasiť a v prípade komplikácií ako silné krvácanie, bolesti, horúčka a pod. okamžite vyhľadať príjmovú ambulanciu Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín. V niektorých prípadoch môže pacientka rozpoznať vylúčené zvyšky plodového vajca a následne ich priniesť na histologické vyšetrenie. Ak nie je materiál zaslaný na histologické vyšetrenie, sleduje sa hladina tehotenského hormónu (HCG) až do negatívnej hodnoty (môže trvať až 6 týždňov po potrate), aby sa vylúčila zriedkavá choroba (mola hydatidosa).
Emočné zotavenie
Je normálne, že po potrate zažijete širokú škálu emócií. Nájdite si čas pre seba. Smútok a trúchlenie je prirodzené, no ak je to potrebné, požiadajte o pomoc. Spontánny potrat je nepredstaviteľne bolestivou skúsenosťou. Je ťažké o nej hovoriť, no niekedy ešte ťažšie nehovoriť a mlčať. Čo ale v takej situácii robiť? Čo robiť, keď ste ako žena celý život učená, že sa s tým prosto musíš vyrovnať, nasadiť úsmev na tvár a nikoho nezaťažovať. Fňukať sa nemá a toto predsa nie je také hrozné. A potom len v tichu, samote tmavej izby si poplačeme, bolesť zatlačíme do najtmavších kútov mysle, aby sme nikoho nevyrušovali, a fungujeme na sto percent. Ale bolesť nemizne, vracia sa, pretože naše srdce bolo roztrieštené na milión kúskov a je ťažké poskladať ho naspäť. Stále počujeme to prázdne ticho… A často ani nevieme, kedy na naše bábätko spomínať. No možno chceme a potrebujeme smútiť, možno potrebujeme veľa plakať či len tak byť a mlčať, dostať objatie a súcit, oddychovať a nabrať nové sily… ale bojíme sa, že nám to nebude dovolené, že tým prejavíme slabosť. Je nás veľa. Nie si sama. A na tebe, tvojej bolesti a tvojom nenarodenom bábätku záleží.
Potrat znamená pre ženu celé spektrum nepríjemných pocitov, ktoré veľakrát zhorší napr. chladné správanie zdravotníckeho personálu. Hoci racionálne si môžete uvedomovať, že raz donosíte zdravé dieťa, nič to nemení na fakte, že ste chceli a ľúbili práve to, o ktoré ste prišli. Dovoľte si ich prežiť a precítiť. Čím dlhšie im budete vzdorovať, tým dlhšie budú pretrvávať. Môžete byť v šoku a celú situáciu popierať. Tiež môžete cítiť vinu a hnev, hoci znovu viete, že ste neurobili nič zle a potratu ste zabrániť nemohli. Mnoho žien sa po potrate cíti depresívne a zúfalo, v jednom kuse plačú, majú problémy s jedlom, či so spánkom. Posledným v tejto vlne pocitov je obyčajne zmierenie sa s realitou. Niekedy nastáva opačný proces - necítite nič, neplačete, jednoducho - emócie neprichádzajú. Neexistuje akurátne množstvo zármutku, ktoré by ste po potrate mali cítiť; preto vedzte, že ani absencia emócií nie je nič čudné ani nenormálne. Nech sa už cítite akokoľvek, najdôležitejšie je, dopriať si dostatok času na spracovanie celej udalosti.
Tipy na zvládnutie emócií po potrate:
- Zdieľajte svoje pocity: Zdieľajte svoje pocity úprimne a otvorene so svojím partnerom. Muži obyčajne nevyjadrujú svoje pocity natoľko, ako ženy. Ak máte potrebu rozprávať o tom, čo ste prežili, nájdite si dobrého poslucháča a vyrozprávajte sa. Existuje aj množstvo online diskusných fór, kde sa o svoju skúsenosť môžete podeliť. Snažte sa však nájsť skupinu, v ktorej funguje vzájomná podpora a zdieľanie.
- Doprajte si čas: Niektorým ženám pomohlo pátranie po príčine potratu, čo zahŕňa rôzne vyšetrenia a zháňanie informácií. Smrť blízkeho človeka obyčajne sprevádza pohreb, alebo aspoň posledná rozlúčka. Ide o veľmi dôležité prechodové rituály, ktoré ľuďom umožňujú smútiť. Ak ich nemáte, môžete usporiadať aspoň symbolický pohreb, alebo urobiť niečo, čo vám pomôže, aby ste bábätko riadne oplakali a odsmútili, niečo, čo vám ho bude pripomínať.
- Očakávajte rôzne reakcie: Pripravte sa na to, že ľudia častokrát nevedia, ako zareagovať pri správe, že ste prišli o bábätko. Ak máte ďalšie deti, možno vám povedia, že „veď aspoň máte tie“. Často môžu opakovať aj frázy typu „malo to tak byť“, „aspoňže sa to stalo takto skoro“, či „neboj sa, ešte budeš mať veľa detí“. Myslite na to, že títo ľudia vám nechcú ublížiť, len nevedia, ako reagovať. Niekedy sa s tým nedá urobiť nič, iba prikývnuť a myslieť si svoje. Cudzí ľudia necítia hĺbku vášho zármutku.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Hoci je normálne a dôležité, stratu bábätka odsmútiť, časom by ste sa mali začať cítiť lepšie. Postabortívny syndróm je vlastne posttraumatická porucha po potrate, ktorá vás núti celý proces neustále prežívať a vracať sa k nemu. Faktom je, že hoci porodíte desať zdravých detí, na to jedno, o ktoré ste prišli, nikdy nezabudnete. Smútok sa môže znovu vynoriť v čase výročia potratu alebo výročia dátumu, keď sa vaše bábätko malo narodiť.
Pohreb a spomienka na nenarodené dieťa
Pochovávanie nenarodených detí kladieme silnú protiváhu kultúre smrti, resp. potratovej kultúre. Terapeutická služba osobám so skúsenosťou spontánneho a umelého potratu ukázala, že pochovanie dieťaťa je významným momentom na ceste vnútorného uzdravenia.
V posledných rokoch nastal v slovenskej spoločnosti pozitívny posun. V roku 2005 bol novelizovaný zákon o pohrebníctve tak, že rodičia dostali možnosť vyžiadať dieťa na pochovanie v každom štádiu vývoja. Od roku 2017 majú zdravotnícke zariadenia povinnosť informovať rodičov o možnosti pochovania svojho potrateného dieťaťa.
Právo na pochovanie
Dieťa už od počatia - bez ohľadu na veľkosť a zdravotný stav - má plnú ľudskú dôstojnosť. Jeho mŕtve telíčko si zaslúži úctivé nakladanie. Pochovaním mŕtveho ľudského plodu vydávajú rodičia silné svedectvo o plnej ľudskej dôstojnosti počatých detí. Kresťanskí rodičia nech sa obrátia na svojho duchovného, ktorý im pomôže pri usporiadaní pohrebného obradu.
Zákon č.131/2010 Z. z. o pohrebníctve stanovuje, že:
- rodič môže vyžiadať potratené dieťa od zdravotníckeho zariadenia na pochovanie;
- musí tak urobiť písomne a najneskôr štyri dni po zákroku vyčistenia maternice;
- na pochovanie sa majú vydať aj všetky biologické zvyšky, ktoré sa nedajú oddeliť od samotného tela dieťaťa;
- na pochovanie sa nevydáva biologický materiál určený na bioptické vyšetrenie.
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný bezodkladne vydať rodičom potratené dieťa na pochovanie (s výnimkou biologického materiálu určeného na bioptické vyšetrenie). Môže byť aj u vás.
Kedy sa pokúsiť otehotnieť znova?
Po potrate je dobré počkať, kým budete fyzicky aj emocionálne pripravená, skôr ako sa pokúsite znova otehotnieť. Pokiaľ neviete, či sa do otehotnenia môžete pustiť ihneď znova, poraďte sa s lekárom. Zvyčajne sa odporúča krátka pauza (cca 3 mesiace), aby si telo oddýchlo, ale nič nie je stratené. Taktiež je vhodné požiadať lekára o radu alebo pomôcť s vypracovaním plánu koncepcie.
Kedysi sa ženám odporúčalo, aby s ďalším tehotenstvom počkali aspoň 3 až 6 mesiacov. Riziko tehotenských komplikácií je pritom u nich na rovnakej úrovni, ako u žien, ktoré predtým nepotratili. Keďže každý prípad je individuálny, najlepšie urobíte, ak sa poradíte so svojím lekárom, ako dlho po zákroku vám odporúča počkať.
Potrat určite nevyhnutne neznamená, že už nebudete môcť mať dieťa. Ak ste však zažili dva alebo viac po sebe idúcich potratov, lekár Vám odporučí vyšetrenie, aby sa zistilo, čo ich mohlo spôsobiť.
Čo sa deje vo vašom tele počas potratu? - Nassim Assefi a Emily M. Godfrey
tags: #domaci #samovolny #potrat #co #po #tom