Existuje postup, ako zabezpečiť, že sa dojčenie pre matku a dieťa začne čo najlepšie. Ako na to? Bábätko sa okamžite po pôrode položí bruškom na telo matky, kde si ho matka osuší (okrem ručičiek bábätka) a potom nahé leží hlavičkou približne na úrovni bradaviek matky. Môže sa prikryť prikrývkou. Väčšina detí sa v prvých hodinách života správa rovnako a predpovedateľným spôsobom, čo naznačuje, že ich správanie je inštinktívne. Prvých 15 minút väčšinou dieťa leží na bruchu matky. Intenzívne hľadá tvár rodiča - vzory podobné tvári uprednostňuje pred inými vzormi podobnej svetlosti.
Dieťa sa naučí rozpoznať vôňu a tiež tvár matky. Potom začína robiť pohyby, ktoré vrcholia v približne 45. minúte po pôrode. Pohybuje ústami, cmuká, sliní. Počas pobytu v maternici si cvičilo pohyby, ktoré teraz využije - kráčací reflex - končatinami sa zapiera do brucha matky. Tým pomáha matke pri urýchľovaní zavinovania maternice, vylúčení placenty a redukcii krvných strát. Dieťa sa posúva na lakťoch a saje si ručičku - chuť a vôňa plodovej vody na rukách mu pomáhajú hľadať bradavku, keďže dvorec bradavky vylučuje látky podobnej vône a chuti. Preto je dôležité ručičky neosúšať. Dieťa sa načahuje za prsníkom a tým masíruje bradavku, ktorá reaguje predlžovaním, vztyčuje sa a každý dotyk tiež spôsobuje vylučovanie oxytocínu u matky. To pomáha prvému dojčeniu. Okrem toho sa tým upravuje aj vylučovanie prolaktínu, hormónu dôležitého pre tvorbu mlieka.
Povinný čas na prvé dojčenie trvá v priemere 30-60 minút, kým sa dieťa na bruchu doplazí k prsníku. V 55. minúte je už väčšina detí prisatá na prsník. Väčšinou sa deti pri takto uskutočnenom prvom dojčení prisajú správne - s doširoka otvorenými ústami (na základe štúdie od Righard a Alade, 1990). To je základ pre to, aby dojčenie začalo jednoducho a čo najlepšie. Správne prisatie je nevyhnutné pre to, aby dieťa získalo mlieko dostupné v prsníku, regulovalo jeho tok a súčasne nepoškodzovalo bradavku matky. Dieťa sa potom dojčí a prvé dojčenie by malo skončiť samo - tým, že samo pustí prsník. Dieťa vydrží byť bdelé najviac 150 minút po pôrode. Potom už všetky deti upadajú do prvého spánku. Ak sa nevyužije táto doba bdelosti po pôrode na nácvik dojčenia, novorodenec zaspí bez toho, aby sa naučil správnemu prisatiu a prvé dojčenie sa môže oneskoriť o niekoľko hodín. To dieťa a matku zbytočne vystavuje riziku, že dojčenie bude problematické či neúspešné.
Zistilo sa, že nielen deti, ale aj matky sa správajú podobne a predvídateľne, keď sú prvýkrát v kontakte so svojim novonarodeným dieťaťom. Najskôr opatrne končekmi prstom prechádzajú dieťaťu po končatinách. Počas ďalších štyroch-piatich minút začínajú dlaňou ruky hladiť chrbát dieťaťa, do deviatich minút sa úplne prestanú dotýkať dieťaťa končekmi prstov, zdvojnásobí sa počet dotykov dlaňou ruky a dotýkajú sa viac tela dieťaťa než končatín. Je vhodné nechať dieťa dojčiť sa dovtedy, kým samo nepustí prsník. Počas kontaktu koža na kožu po narodení bábätka, alebo po skončení pobytu na pôrodnej sále, je možné dieťatko priamo na tele matky vyšetriť, následne zvážiť, matka sa môže s dieťaťom približne po dvoch hodinách premiestniť v kontakte koža na kožu na oddelenie šestonedelia. Rooming-in sa teda začína už na pôrodnej sále a znamená nerušený kontakt matky a dieťaťa. Ak bude následne matka dojčiť podľa potrieb bábätka a nebude sa do dojčenia negatívne zasahovať (oddelením matky od dieťaťa, napríklad na noc, používaním cumlíka, klobúčikov, či dokrmovaním fľašou), je vysoko pravdepodobné, že sa vytvoria vhodné podmienky pre úspešnosť dojčenia a predíde sa problémom s dojčením.
Kontakt koža na kožu a jeho význam pre matku aj dieťa
V rámci prevencie problémov sa môže žena dopredu naučiť od poradkyne pri dojčení, ako zistiť, kedy dieťa pri dojčení skutočne pije mlieko a môže prípadne svojmu bábätku pomôcť tak, že prvé dni po pôrode bude dojčiť v priečnej polohe, aby zaistila odsledovanie správneho asymetrického prisatia - s doširoka otvorenými ústami a asymetricky (dieťa pokrýva spodnou perou dvorec bradavky pod bradavkou a nad hornou perou je dvorec bradavky vidieť).
Je kontakt koža na kožu okamžite po pôrode bezpečný? Viaceré zdravotnícke organizácie (WHO, UNICEF) či organizácie podporujúce dojčenie odporúčajú matke a dieťaťu neprerušovaný kontakt koža na kožu okamžite po pôrode ako fyziologický spôsob pre prežitie minimálne prvých dvoch hodín po pôrode. Neprerušovaný kontakt koža na kožu po pôrode odporúča aj Európska únia v dokumente o odporúčaniach pre výživu dojčiat a batoliat a v roku 2009 sa svojím odborným usmernením k týmto odporúčaniam pridalo aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Pri rozhodovaní sa o tomto odporúčaní všetky tieto organizácie zvážili aj otázku toho, či nie je vhodnejšie najskôr dieťa vyšetriť a až potom ho položiť na hrudník matky. Kontakt koža na kožu okamžite po narodení bábätka je však dôležitejší. Ak sa dieťa najskôr odnesie a vráti sa matke (hoci aj v kontakte pokožky na pokožku) po napríklad 20 minútach od pôrodu, stratí sa cenný čas, počas ktorého je dieťa nastavené na správanie vedúce k správnemu dojčeniu. Štúdie dokazujú, že pri takomto zásahu do začiatku dojčenia výrazne klesajú šance, že sa dieťa bude dojčiť bez problémov. A ak sa naučí prisávať nesprávne, je ohrozená úspešnosť dojčenia - žena môže mať v dôsledku nesprávneho prisávania bolesti bradaviek, môže mať bolestivo naliate prsníky na 3. - 4. deň po pôrode, a najmä - dieťa napriek tomu, že sa bude prisúvať často a na dlhú dobu, nevypije dostatok mlieka, čo sa môže prejaviť úbytkom hmotnosti, dehydratáciou dieťaťa či novorodeneckou žltačkou.
Výhody kontaktu koža na kožu a dojčenia
Matkino telo vníma teplotu dieťaťa a reguláciou vlastnej telesnej teploty matka citlivo reguluje teplotu svojho dieťaťa. Oxytocín zvyšuje prah bolesti, upokojuje matku aj dieťa, spôsobuje pocit ospalosti, spája ich, keďže je to hormón lásky, dotykov, prispieva k pociťovaniu lásky voči dieťaťu. Jednoduchší začiatok dojčenia, podporuje dlhodobé dojčenie. Zlepšuje naviazanie páru matka-dieťa, podporuje pokračovanie vzťahovej väzby z tehotenstva. Dieťa typicky takmer vôbec neplače - to výrazne posilňuje matkin pocit, že je schopná sa postarať o svoje dieťa. Čím viac spoločného času sa dopraje matke a dieťaťu a čím viac dieťa pije na prsníku, tým sa viac zlepšuje schopnosť matky starať sa o dieťa.
Prečo je to dôležité pre dieťa: Dieťa je optimálne zahriate a jeho telesná teplota sa udržiava lepšie než v inkubátore/výhrevnom lôžku. Urýchľuje metabolickú adaptáciu dieťaťa - vyššie hladiny krvného cukru a iné biochemické parametre v prvých hodinách života, napr. rovnováhy kyslého a zásaditého prostredia. Úspešné dojčenie z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska. Dieťa získava dostatok materského mlieka okamžite po pôrode (kolostrum je v matkiných prsníkoch prítomné už od 16. týždňa tehotenstva a po pôrode ho je pre dostatok pre pokrytie potrieb dieťaťa, rozhodne to nie je len pár kvapiek). Získavanie mlieka v prvej hodine po pôrode má obrovský význam pre imunitu bábätka ako aj pre jeho prežitie. Jeho pokožka sa kolonizuje mikroflórou matky. Kolostrum a správna mikroflóra kože napomáhajú zníženie pravdepodobnosti infekcie dieťaťa, čím sa zlepšujú jeho šance na prežitie. Príjem kolostra urýchľuje odchod smolky, čo zabraňuje, aby sa normálna novorodenecká žltačka zhoršila na úroveň, keď sa už preventívne zasahuje. Lepšie naviazanie páru matka-dieťa a pokračovanie vzťahovej väzby z tehotenstva. Môže pomáhať vývoju nervového systému dieťaťa a rozvíja mozog. Dieťa menej plače (v prvých 30. minútach v priemere 60 sekúnd a v ďalšej hodine asi 10 sekúnd, v porovnaní s deťmi, ktoré nie sú v kontakte s matkou, tie prvú polhodinu života preplačú asi 18 minút a v ďalšej hodine preplačú asi 29 minút).
Neurologické a fyziologické skúsenosti po narodení
Navzájom sa poznávajú, začína sa budovať silné puto. Vzájomný kontakt „koža na kožu“, tzv. bonding, má veľký význam pre budovanie emocionálneho vzťahu medzi mamičkou a bábätkom. Dieťa sa v maminom náručí cíti v bezpečí a matke tento vzájomný kontakt s dieťaťom pomáha zabudnúť na bolestivé udalosti samotného pôrodu a budovať jej materské kompetencie. Neprerušovaný kontakt by mal optimálne trvať 2 hodiny, samozrejme za predpokladu, že to zdravotný stav dieťatka dovolí. Počas prvých 2 hodín sa mamička s bábätkom navzájom zoznamujú a spoločne sa venujú prvému prisatiu na prsník, čo je veľmi dôležité pre úspešný nástup laktácie.
Úplne prvé ošetrenie novorodenca vykonáva novorodenecká sestra ešte na pôrodnej sále. Dieťa očistí od nečistôt nalepených na kožu počas pôrodu, označí menom, zváži a zmeria dĺžku, obvod hlavy a hrudníka. Údaje starostlivo zapíše do dokumentácie. Súčasťou prvého ošetrenia je kredeizácia, ktorá slúži na prevenciu gonokokových (kvapavkových) infekcií očí. Do očných spojiviek sa aplikujú kvapky s antiseptickým účinkom. Ako prevencia krvácavej (hemoragickej) choroby novorodenca sa medzi 2. až 6. dňom podáva vakcína (v niektorých prípadoch aplikácia očných kvapiek vyústi do očných profilaktík).
V súvislosti s kojením a kontaktom koža na kožu je dôležité, že pôrodnice s plaketou baby-friendly sa zaviazali dodržiavať tento postup pri každom dieťati. Pri pôrode cisárskym rezom je dieťa po vybratí z bruška zbavené pupočnej šnúry a potom nasleduje rovnaký postup ako u normálneho pôrodu - dieťa sa opäť navádza na kožu na kožu.
Prvé dni a bežné podmienky na novorodenca
Deti narodené donosené - s primeranou hmotnosťou - sú umiestňované na úsek fyziologických novorodencov - rooming-in. Cieľom vyšetrenia je včasné odhalenie abnormalít či odchýlok v popôrodnej adaptácii. Novorodenecký lekár posudzuje zrelosť podľa Ballardovej škály a podľa percentile grafov hmotnosti. Pohľad na pokožku po narodení odhaľuje kožný nádech, lanugó a zrelosť.
Pri pôrode aj s ohľadom na starostlivosť uvádzajú texty, že dieťa si zvyká na nové prostredie: svetlo, zvuky, teplotu a gravitáciu. Väčšina detí vyžaduje jemné a pokojné vedenie pri manipulácii, zatiaľ čo sa učia dýchať a prijímať potravu. Pôrodnice kladú dôraz na bezpečné a pokojné prostredie, a preto je rooming-in a bonding veľmi dôležité pre skorý a úspešný začiatok dojčenia a vzťahového putovania.
Ventil a starostlivosť po narodení
V priebehu hospitalizácie sú k dispozícii laktačné poradkyne, ktoré pomáhajú s dojčením a tvorbou mlieka. Ak je potrebné dokrmovanie, preferujú alternatívne spôsoby: cievku pri prsníku, striekačku alebo kalíšok, pričom prednosť dostáva odstriekané materské mlieko alebo špeciálne dojčenské mlieko. Monitor dychu je v každej novorodeneckej postieľke a pri absencii dýchania alarmuje systém, čo napomáha včasnej reakcii personálu.
Pri domácej starostlivosti je dôležité: obliekať dieťa podľa ročného obdobia, používať priedušné materiály, a nadmerne zateplená dieťa nie je nutná. Po prepustení z nemocnice by mala byť prvá preventívna prehliadka u detského obvodného lekára do 3-5 pracovných dní. V tejto dobe sa tiež registruje zdravotná dokumentácia a potvrdenie o očkovaní a skríningoch.
Podpora dojčenia a riziká
Akýkoľvek neúmyselný zásah do dojčenia by mal byť zvažovaný z pohľadu prospechu dojčenia a znižovania rizík. Dôležité je udržiavať kontakt matky a dieťaťa, aby sa predišlo problémom s prisatím a dojčením v budúcnosti. Kolostrum a skoré dojčenie posilňujú imunitu a pomáhajú s prežitím. V prípade problémov je vhodné vyhľadať pomoc laktačnej poradkyne a udržiavať kontakt pokožkou na kožu aj v domácom prostredí.
Pripomínky k bezpečnosti: pri ukladnej polohe dieťaťa v postieľke dodržiavať pravidlo jednu vrstvu oblečenia viacej ako pre matku, a pravidelne striedať polohu dieťaťa na bokoch. Postieľku treba mať v pravidelnom dohľade a používať monitor dychu pre včasnú detekciu problémov. Začiatok dojčenia a bonding by mali prebiehať v pokojnom prostredí, s minimálnymi vyrušeniami.
Interakcia s dieťaťom a rozpoznávanie signálov
Novorodenec hovorí mnohými spôsobmi bez slov. Plač, výraz tváre, očný kontakt a reč tela sú jeho univerzálny jazyk. Výrazy tváre sú jedným z prvých dorozumievacích prostriedkov a očný kontakt je pre dieťa mimoriadne dôležitý. Prvý kontakt trvá len niekoľko sekúnd, no postupne sa predlžuje a stáva sa častejším. Keď dieťa kričí, prvé kroky pre rodičov zahŕňajú ponúknutie dojčenia, výmenu plienky alebo kolísku v náručí. Hladné dieťa automaticky vyhľadáva prsník a otvorí ústa, pričom viditeľné sú aj signály napätia tela.
Keď dieťa nedostáva potrebné podnety, môže dôjsť k plaču s rôznymi typmi prejavov: od mierneho mrnčania až po intenzívny výbuch kriku. Vďaka poznaniu signálov a pokojnej interakcii rodičov je možné podporiť správny vývoj a redukovať stresové situácie po pôrode.
tags: #dostanu #novorodenci #po #zadku #pri #narodeni