Narodenie dieťaťa bolo významnou i závažnou udalosťou v živote kysuckej rodiny. Kysucké ženy stáročia rodili v zložitých podmienkach. Viacrodičky v ťažko prístupných osadách často privádzali dieťa na svet doma samé, len s pomocou svokry. Na samotách Bystrickej doliny pomáhala rodičke matka či skúsené susedy, na makovských kopaniciach sa stávalo, že rodili len v prítomnosti vlastného muža.
Verili, že môžu napomôcť uľahčeniu pôrodu a ochrániť matku i dieťa pred zlými silami, ktoré mohli podľa poverových predstáv negatívne vplývať na pôrod. Priestor izby musel byť zbavený všetkých prekážok. Otvorili malé okná, čo malo praktický význam prísunu čerstvého vzduchu do početne obývanej izby. Okná však museli ostať zatiahnuté z obavy pred nakúkajúcimi bosorkami a závistlivými bezdetnými ženami, ktoré čarami mohli sťažiť pôrod. Do domu pred pôrodom nevpustili nikoho cudzieho, predovšetkým nie mužov.
S blížiacim sa pôrodom v dome ostali len ženy, ktoré pomáhali pri pôrode, pripravovali horúcu vodu, čisté plátno či nôž na prerezanie pupočnej šnúry. Keď prišiel čas pôrodu, dostala sa k slovu najpovolanejšia - pôrodná baba.
Viliam Judák uvádza, že v Riečnici boli podľa vizitácie z roku 1798 dve a pre celú filiálnu oblasť vo vrchoch a dolinách ich bolo päť. V Čiernom bolo v tom čase päť babíc. To však nebolo na Kysuciach pravidlom ani koncom 19. storočia. Vedomosti dedili a prax získavali pri pôrodoch. Napriek tomu, že boli neškolené, svojimi skúsenosťami vedeli riešiť i ťažšie pôrody. Nemali špeciálne nástroje, napr. Pri ťažšom pôrode pripisovanom urieknutiu babice používali čistec, „úročné zeliny“ alebo paru z odvaru zo senných pliev.
Už počas svadby sa myslelo i na pôrod. Rodičku obtáčali mužovým svadobným opaskom, aby jej zaistili ľahký pôrod. Len pri vážnych stavoch posielali po lekára, ak si to mohli dovoliť. Na Kysuciach nebolo neobvyklé, ak ženy rodili ešte v 19. storočí 8 - 10 detí.
Prvý kúpeľ novorodenca
Samostatnou kapitolou v rodinných obradoch bol prvý kúpeľ. Bol archaickým aktom prijatia do rodiny i zabezpečenia budúceho života. Vodu na prvý kúpeľ chystali v novej nádobe či korýtku, nesmeli však použiť nádobu, v ktorej sa varievalo mäso. Babica do prvého kúpeľa priliala svätenú vodu ako ochranu pred zlými silami. Potom novorodenca opatrne vložila do vody, aby sa nepreľakol.
Ako uvádza M. Húšťavová, dávali mu peniaz, kôrku chleba, slamu a zeliny - kamilky, lobôtku, vratič, petržlen či šedec. Chlapcom do vody priložili sekeru, aby boli silní a v robote obratní. Dievčatám dali ražnú slamu, aby mali dlhé vlasy. Dieťatko po kúpeli babica vymastila maslom alebo masťou, ústa potrela medom. Podľa povier novorodenca ešte zavinula do tmavej zápony a odriekala: „Zápončisko, zeber z decka prieťažisko.“ Nakoniec dieťa požehnala krížom, položila na kožušinu a nasledoval akt prijatia do rodiny.
V Bystrickej doline otec v krčme platil za prvorodeného syna „ako richtár“ a za dievča „ako podrichtár.“ Na Kysuciach vodu z prvého kúpeľa vylievali pod nový ovocný strom, ktorý rástol s dieťaťom. V Krásne nad Kysucou a v Bystrickej doline ju vyliali pod hrušku alebo jabloň.
Obdobie šestonedelia a ochranné rituály
Po pôrode babica dieťa obriadila. Okúpala ho, dala do plienok, zavinula do perinky a pevne stiahla povojníkom, aby bolo rovné a podala ho matke za kútnu plachtu. V Riečnici a Harvelke po pôrode spálili slamu, na ktorej ležala rodička a babica pokropila matku i dieťa svätenou vodou. Zvlášť rýchlo pokropila slabé „neduživé“ dieťa v obave, že sa nedožije krstu.
Babica pokropila i posteľ pre matku s dieťaťom v rohu izby s kútnou plachtou, ktorá ich chránila v období šestonedelia - od pôrodu po očistný obrad vádzky. Vtedy ženu pokladali za nečistú a náchylnú na pôsobenie zlých síl, ktoré ju podľa povier oslabovali. Preto mala pri sebe ruženec, modlitebnú knižku a merindičku - vrecko s bylinkami, peniazom a omrvinkami, chrániace pred urieknutím.
V Ochodnici nesmela po pôrode opustiť priestor s kútnou plachtou deväť dní. Kútna plachta visela na žŕdkach pripevnených k povale. Ženy na ňu povešali ochranné predmety, napr. cesnak, klince, ochranné zeliny, červenú stužku, aby chránili matku s dieťaťom od urieknutia, chorôb a vidly mali podľa povier zabrániť strigám vojsť do domu v premenenej podobe obyčajnej ženy a v nepozorovanej chvíli zameniť zdravé deti za počarované, zlé či choré.
Jedlo prinášala v košíku kmotra. Ak sa vo Svrčinovci narodil chlapec, prinášali mu symbolicky kohúta na polievku. Dievčaťu sa v kysuckom prostredí nosila slepačia polievka s varenou sliepkou.
Oslabená šestonedieľka považovaná za nečistú nesmela z poverových i praktických dôvodov obchádzať po hospodárstve a chytať sa rukami dobytka. Gazdiná na zákaz dozerala a ženy rady prácu vykonali za ňu, lebo na Kysuciach sa všeobecne verilo, že mohla na pole privolať búrku s krúpami. Nesmela tiež sadiť ani siať na poli, lebo by nevzišla úroda. Spoza kútnej plachty pôvodne vychádzala len výnimočne s ochrannými predmetmi a rastlinami - marunka, šedec, čistec. Prísny zákaz mala vychádzať po západe slnka.
Očistný obrad vádzky a krstiny
Šestonedelie, po ktorom sa vrátila bez obmedzení k povinnostiam, končilo očistným obradom vádzky (vyvod). V Rakovej si sadla na putňu s vodou, v Zborove nad Bystricou zhodila z prahu dverí hrnček s vodou, aby mala dosť mlieka a mohla dobre „pliekať“ - kojiť. Pri odchode jej babica alebo kmotra dala ochranné byliny a odviedli ju na vádzku. Do kostola šla mlčky so sklonenou hlavou a ako nečistá doň vchádzala bočným vchodom. Kňaz ju posvätil a keď obišla oltár so zapálenou sviečkou, očistný obrad bol ukončený.
Vádzka sa pôvodne uskutočňovala do šiestich týždňov od pôrodu. Postupne sa tento čas skracoval, pretože ak jej to stav dovoľoval, nemala chýbať na hospodárstve. Relatívnym zlepšovaním podmienok v prvých desaťročiach 20. storočia sa čas do vádzky skrátil na dva až tri týždne po krste.
Na Kysuciach sa krst konal najbližšiu nedeľu po narodení dieťaťa. Týždeň nato bývala vádzka. V priebehu prvej polovice 20. storočia sa čas za kútnou plachtou do vádzky skrátil na jeden týždeň. Cirkevnou sviatosťou krstu prijal kňaz dieťa do cirkevného spoločenstva.
Pôvodne nosili dieťa ku krstu kmotra a babica. Pred odchodom vykonali ochranné úkony, pokropili dieťa svätenou vodou, dali mu do perinky peniaz a uzlík so zelinami, aby ho cestou na krst nik neuriekol. V Oščadnici ho kmotre podávali ponad kútnu plachtu. Keď prechádzali cez potok, hodili do vody obilie alebo omrvinky, aby voda dieťatku nezobrala spánok a nebolo plačlivé.
Neskôr už nosili dieťa ku krstu kmotrovci. Odmietnuť kmotrovstvo bolo veľkou urážkou. Kmotrovci sa stávali „zástupnými rodičmi“, preberali i záruku za jeho výchovu, ak by ostalo sirotou. Pokropením dieťaťa svätenou vodou kňaz vykonal obrad očisty a oslobodil ho od dedičného hriechu. V perinke mu schovala už pred cestou na krst peniaze, liečivé byliny a omrvinky z vianočného stola, spomínanú merindu.
Krstiny boli archaickým ľudovým obradom, oslavujúcim prijatie dieťaťa do rodiny a lokálneho spoločenstva. Na Kysuciach boli ešte začiatkom 20. storočia zväčša skromné, ale veselé. Pôvodne boli výlučne ženskou záležitosťou, tak ako všetko okolo pôrodu. Na krstinách mala výsadné miesto kmotra dieťaťa i babica. Až neskôr sa súčasťou oslavy stali i muži, otec a kmotor sa najskôr zúčastňovali len krstín prvorodeného syna. Kto prišiel, priniesol dar. Hlavne koláče, opekance, vajíčka, chlieb, slaninu, cukor, osúchy, či pálenku na pohostenie. Na oslave vládla veselá nálada, aby dieťa bolo v živote veselé. Hostia pripíjali na jeho zdravie, predovšetkým ženy sa zabávali a spievali dlho do noci. Po hostine kmotra podelila všetkých koláčmi a za všeobecného veselia sa rozišli domov.
V druhej polovici 20. storočia na dedinách niektoré tajne praktizovali staré mamy. Do kúpeľa vkladali už len doma bežný cesnak na ochranu dieťatka. Jedine rumanček si zachoval praktický význam do súčasnosti. Magický ochranný význam si uchovala červená farba na detskom odeve či stužke na kočiari. Udržal sa i výraz „neúrečno“ pri nahliadaní do bezpečnej zóny dieťaťa v kočiari.
Pravidlá na ochranu seba samého - Priateľský cudzinec
Upozornenie: Nasledujúca časť článku sa zaoberá problematikou možného ohrozenia detí a nie je primárne spojená s tradičnými pôrodnými zvykmi, ale dopĺňa tému starostlivosti o dieťa.
Pre nás matky je čo i len pomyslenie na to, že sa vám stratí dieťa, ako scéna z toho najdesivejšieho hororu. Mnohé z vás sa určite teraz bijú do pŕs, že im by sa v živote nikdy nič také nemohlo stať. Vždy sú 100 % pozorné a nikdy, rozumej NIKDY nepustia svoje zlatíčko z dohľadu. Všetka česť dámy a klobúk dole. Pozornosť teda sústreďujem na ten zvyšok, u ktorého je pozornosť len 99.9 %. Ono stačí jediná sekunda, či drobné nedorozumenie medzi dospelými, kto bude strážiť, a nešťastie je na svete. Môžete držať dieťa za ruku a vravieť mu aby nikam nešlo. A to dieťa vás už 1000-krát poslúchlo a pomaly ani nedýchalo, kým ste nedovolili. Potrebujete zaplatiť, pustíte tú malú rúčku a práve v ten moment po 1001-krát bude tá hračka v obchode tak ástrašne úžasná, ten stromček taký trblietavý, šašo taký zábavný, zvieratká také roztomilé, cukrová vata taká lákavá... že pri vás nevydržia a odídu. Je to zhoda náhod a v tomto prípade nešťastných. Šok, strach, stres, panika, adrenalín, stavy ako pred infarktom. Všetko bokom, treba hľadať dieťa.
Pokiaľ vyrážame s našou ratolesťou na výlety a rôzne akcie, kde je veľa ľudí, bolo by dobré naučiť ho zopár vecí. Dieťa treba naučiť poznať svoje meno, priezvisko, adresu a kontakt aspoň na jedného rodiča. V prípade, že je dieťatko malé, tieto údaje môžete napísať na kartičku a vložiť mu ju do vrecka. Alebo napísať to na oblečenie či dokonca existujú náramky kde sú vygravírované tieto údaje. Potom len naučte dieťa podať kartičku či ukázať ručičku nejakému dospelému.
Treba ho naučiť ostať stáť na mieste a nehľadať vás. Tam, kde zistilo, že je stratené teda vás nevidí, tak tam nech ostane a vy si ho nájdete. Určite nech neodchádza do kúta či nezalieza do nejakej skrýše. Bude to znieť sadisticky, ale plač - a čím hlasnejší, tým lepší, hrá vo váš prospech. Je tu šanca, že ho začujete.
Treba ho naučiť, že za žiadnych okolností neodchádza nikdy nikam s neznámym dospelým. A VŠETCI dospelí ľudia sú neznámi, aj keď nám povedia svoje meno.
Ak sú deti šikovné, staršie či vyspelejšie, tak si stanoviť jeden „stretávací bod“, kam majú ísť, keď sa stratia. Zohnite sa na ich úroveň a vyberte tú najfarebnejšiu, najsvetlejšiu, najzaujímavejšiu a relatívne blízku vec - miesto. Na vianočných trhoch trebárs stromček. Na kolotočoch skákací hrad, v ZOO ohrada s opicami atď.
Treba ho naučiť, že ho milujete nadovšetko a nebudete sa hnevať, že vás neposlúchlo a vždy budete chcieť, aby sa vrátilo. Možno vám to príde smiešne, no boli prípady únosu, kedy únoscovia natáčali deťom, že ich rodičia sa veľmi na nich hnevajú lebo neposlúchli a už ich za to nechcú nikdy vidieť. Dieťa celé nešťastné dobrovoľne a v tichosti s únoscom odišlo.
Pri ceste v MHD sú dve situácie: Ak vy vystúpite a dieťa ostane v MHD - vtedy ho naučte vystúpiť na najbližšej zastávke a ostať tam, kým neprídete. Ak dieťa vystúpi a vy ostanete v MHD - vtedy ho naučte ostať na zastávke, kým neprídete.
Ešte jeden tip ztiahnutý z netu - Nejde o nič zložité, stačí, ak dieťaťu napíšete na ruku frázu: Ak som sa stratil/a, volajte ... a za tým doplníte vaše telefónne číslo. Aby sa mu číslo nezmylo, prekryjete ho tekutým obväzom. Ten môžete kúpiť v lekárni, a hoci slúži pôvodne na rýchle ošetrenie drobných rán, môže účinne prekryť napísané číslo na ruke vášho dieťaťa. Po nanesení obväz do 3 minút zaschne a vytvára na pokožke vodoodolnú ochrannú vrstvu. Pomôže vám dosiahnuť, že bude mať vaše dieťa na ruke malé dočasné tetovanie, ktoré mu môže pomôcť, ak by sa vám stratilo. Treba mu tiež vysvetliť, aby v prípade núdze oslovilo niekoho, aby vám zavolal.
Dôležité upozornenie týkajúce sa manipulácie s deťmi:
Ak vyrastáte s vašou ratolesťou na výlety a rôzne akcie, kde je veľa ľudí, bolo by dobré naučiť ho zopár vecí. Dieťa treba naučiť poznať svoje meno, priezvisko, adresu a kontakt aspoň na jedného rodiča. V prípade, že je dieťatko malé, tieto údaje môžete napísať na kartičku a vložiť mu ju do vrecka. Alebo napísať to na oblečenie či dokonca existujú náramky kde sú vygravírované tieto údaje. Potom len naučte dieťa podať kartičku či ukázať ručičku nejakému dospelému.
Treba ho naučiť ostať stáť na mieste a nehľadať vás. Tam, kde zistilo, že je stratené teda vás nevidí, tak tam nech ostane a vy si ho nájdete. Určite nech neodchádza do kúta či nezalieza do nejakej skrýše. Bude to znieť sadisticky, ale plač - a čím hlasnejší, tým lepší, hrá vo váš prospech. Je tu šanca, že ho začujete.
Treba ho naučiť, že za žiadnych okolností neodchádza nikdy nikam s neznámym dospelým. A VŠETCI dospelí ľudia sú neznámi, aj keď nám povedia svoje meno.
Ak sú deti šikovné, staršie či vyspelejšie, tak si stanoviť jeden „stretávací bod“, kam majú ísť, keď sa stratia. Zohnite sa na ich úroveň a vyberte tú najfarebnejšiu, najsvetlejšiu, najzaujímavejšiu a relatívne blízku vec - miesto. Na vianočných trhoch trebárs stromček. Na kolotočoch skákací hrad, v ZOO ohrada s opicami atď.
Treba ho naučiť, že ho milujete nadovšetko a nebudete sa hnevať, že vás neposlúchlo a vždy budete chcieť, aby sa vrátilo. Možno vám to príde smiešne, no boli prípady únosu, kedy únoscovia natáčali deťom, že ich rodičia sa veľmi na nich hnevajú lebo neposlúchli a už ich za to nechcú nikdy vidieť. Dieťa celé nešťastné dobrovoľne a v tichosti s únoscom odišlo.
Pri ceste v MHD sú dve situácie: Ak vy vystúpite a dieťa ostane v MHD - vtedy ho naučte vystúpiť na najbližšej zastávke a ostať tam, kým neprídete. Ak dieťa vystúpi a vy ostanete v MHD - vtedy ho naučte ostať na zastávke, kým neprídete.
Dôležité upozornenie týkajúce sa manipulácie s deťmi:
Lakeť dieťaťa je krehký. Akékoľvek náhle ťahanie, trhanie, kývanie či dvíhanie dieťaťa za jeho ruky môže spôsobiť poranenie, ktoré poškodí väzivo v lakti alebo ďalšie zdravotné problémy u dieťaťa. Neprirodzený pohyb, akým je napríklad neprimerane silné ťahanie za ruku, môže dieťaťu spôsobiť rôzne poškodenia, či už podvrtnutie alebo luxáciu kĺbu, poškodenie väzív alebo aj natrhnutie svalu. Každý pohyb preto musíme robiť s určitou dávkou opatrnosti. V lakti sa nachádzajú väzivá, ktoré ešte u detí nie sú plne vyvinuté, keďže kosť stále rastie a ľahko sa môže stať, že lakťová kosť vykĺzne zo svojho „miesta“ v tele a väzivo poškodí. Stav je to mimoriadne bolestivý a je potrebná okamžitá návšteva lekára.
Čo s dieťaťom nerobiť: Aj preto odborníci odporúčajú v prvom rade s dieťaťom hýbať opatrne a nepoužívať náhle trhané pohyby ani pri hre. Zranenie lakťa sa môže poľahky stať napríklad pri situáciách, keď:
- Dvíhate malé dieťa do vzduchu iba za ruky.
- Vy a vaše dieťa sa pohybujete opačným smerom, zatiaľ čo sa držíte za ruky.
- Dvíhate dieťa do vzduchu za jednu ruku.
- Točíte malé dieťa okolo seba za ruky.
- Potiahnete dieťa za rukáv.
Prevencia je preto mimoriadne dôležitá. Stačí, že s dieťaťom robíte kolotoč - točíte ho okolo seba, jeden neprimeraný pohyb a nešťastie je na svete.
Príznaky poškodenia v lakti: Či už ide o zlomeninu lakťovej kosti, vykĺbenie alebo natrhnutie väziva v tejto oblasti, vždy je to pre dieťa mimoriadne bolestivé. Aké sú ďalšie symptómy, že sa dieťaťu s ručičkou niečo stalo?
- Náhla prudká bolesť.
- Opuch lakťa.
- Poruchy hybnosti - neotáča rukou, nehýbe ňou, necháva ju voľne visieť popri tele.
Po odsledovaní týchto príznakov by ste okamžite mali navštíviť lekára - ortopéda, ktorý bude môcť po RTG začať liečbu. Väčšinou sa robí tzv. repozícia lakťového kĺbu - ide o „návrat“ všetkých štruktúr lakťového kĺbu na pôvodné miesto. Pacient je v celkovej anestéze.
Ako teda dieťa správne dvíhať? Je dôležité si uvedomiť, že by sme ruky svojich detí nemali používať na ich dvíhanie či hranie sa s nimi. Minimálne do 5 roku života dieťaťa by ste mali tieto pohyby obmedziť. Na zdvíhanie dieťaťa na ruky používajte detské horné ramená alebo podpazušie. Tak dieťa ľahko a bezpečne uchopíte bez toho, aby ste sa museli báť, že krehkému telíčku niečo spôsobíte. Aj takéto nevinné hranie a točenie okolo vlastnej osi mu môže poškodiť: Upovedomte o tom aj starých rodičov, strýkov, tety či ostatné deti.
tags: #dvihla #dieta #a #stalo #sa