František Plánička a Viliam Schrojf boli najslávnejšími brankármi v histórii československého futbalu. Obaja priviedli reprezentačné mužstvá k strieborným medailám na majstrovstvách sveta. 2. júna je 122 rokov od narodenia legendárneho gólmana Františka Pláničku. Vypracoval sa na jedného z najlepších brankárov sveta, v jeho dobe mu mohol konkurovať iba Ricardo Zamora zo Španielska.
Franta Plánička: skromný pôvab a veľké reflexy
František Plánička sa narodil sa v známej pražskej štvrti Žižkov v rodine truhlára Karla Pláničku a jeho detstvo poznačilo, že jeho otec narukoval do I. svetovej vojny a on musel pomáhať mame v starostlivosti o rodinu a svojich dvoch bratov. Až keď sa otec vrátil, mohol sa naplno venovať svojej vášni - futbalu, najskôr ako hráč v poli, až neskôr ako brankár. Hrával sa menší klub SK Bubeneč a zakrátko sa začalo hovoriť o jeho prestupe do najslávnejšieho českého klubu Sparty Praha. Napokon z toho zišlo, považovali ho za neperspektívneho kvôli jeho menšej postave, meral iba 172 centimetrov.
A tak sa upísal úhlavnému rivalovi Sparty, pražskej Slávii, známej ako „zošívaní“ podľa svojho bielo-červeneého dresu. Bola to veľmi dobrá investícia. František Plánička nevysokú postavu nahrádzal neuveriteľnou mrštnosťou a vypracoval sa na jedného z najlepších brankárov sveta. V tom čase mu mohol konkurovať iba Ricardo Zamora zo Španielska.
V 73 zápasoch obliekol reprezentačný dres. V celom svete uznávaný brankár zostal až do konca svojej kariéry verný pražskej Slávii, za ktorú odohral cez 700 zápasov a bol menovaný čestným kapitánom mužstva. Do finále majstrovstiev sveta v Taliansku 1934, kde československé mužstvo prehralo 1:2, svojich spoluhráčov priviedol na trávnik s kapitánskou páskou. Ťažko sa vyrovnával s pocitom krivdy, keď v Ríme reprezentáciu vo finále poškodil švédsky rozhodca Eklind.
Už vtedy označila svetová tlač za morálneho víťaza československé mužstvo. Na verejnosti sa však k tejto téme vyjadroval dosť zdržanlivo. „Čomu by prospelo meniť po toľkých rokoch históriu,“ povedal začiatkom roku 1996 František Plánička v súvislosti so znovu otvorenou otázkou, či by Taliani nemali vrátiť zlaté medaily. Aj to dokazuje, že to bol veľký športovec, za celú svoju kariéru ani jedenkrát napomínaný, ani raz vylúčený, a preto mu bola udelená cena UNESCO fair play. Dožil sa 92 rokov, zomrel 20. júla 1966 v Prahe.
Čierna mačka Slovenska: Viliam Schrojf a jeho čaro
O takmer tridsať rokov mladší Viliam Schrojf pochádzal tiež z Prahy, jeho klubová kariéra je najsilnejšie spojená so Slovanom Bratislava. V Čechách ho nikdy nepovažovali celkom za svojho, pravdepodobne aj kvôli Pláničkovmu kultu. Najpamätnejšie chvíle zažil v drese československej reprezentácie počas majstrovstiev sveta 1962 v Čile, kde so spoluhráčmi získal nielen striebro, ale bol vyhlásený aj za najlepšieho brankára šampionátu. Legendárneho brankára kvôli jeho mrštnosti a skvelým zákrokom prezývali „čierna mačka“.
Vicemajster sveta z roku 1962 má na svojom konte aj bronz z majstrovstiev Európy 1960, v roku 2003 ho zaradila UEFA medzi 50 najlepších futbalistov polstoročia. Viliam Schrojf sa narodil 2. augusta 1931 v Prahe, kde začínal s kariérou v klube Admira Praha XIII. V roku 1952 vymenil počas základnej vojenskej služby pražský tím za olomoucky armádny klub Krídla vlasti, z ktorého po skončení vojenčiny v roku 1955 odišiel do Slovana Bratislava.
Do tímu „belasých“ prišiel v čase, keď tréner Leopold Šťastný budoval mužstvo, ktoré malo obnoviť slávu zo začiatku 50. rokov minulého storočia, kedy získal tri tituly majstra. Schrojf svojimi výkonmi výrazne pomohol Slovanu k zisku federálneho ligového titulu už v sezóne svojho príchodu v roku 1955. V Slovane napokon strávil desať rokov a okrem ligového titulu sa tešil aj zo zisku štyroch prvenstiev v Československom pohári. So Slovanom sa rozlúčil v roku 1965, keď následne rok hral v Lokomotívy Košice.
V reprezentačnom výbere debutoval Schrojf 4. októbra 1953, keď v Prahe nahradil Imricha Stacha v druhom polčase. Zápasy za Československo zahŕňajú MS v roku 1954 vo Švajčiarsku, 1958 vo Švédsku (hoci do zápasov nezasiahol), bronz z EURO 1960 a vrchol na MS 1962 v Čile. Pamätným sa stal štvrťfinálový zápas proti Maďarsku, kde Československo vyhralo 1:0 a Schrojf vychytal čisté konto. Za Československo odohral 39 zápasov.
Jeho kariéra v reprezentácii vyvrcholila kvadrikou na MS 1966 v Anglicku, kde posledný zápas odohral 30. mája 1965 v Bukurešti proti Rumunsku. Viliam Schrojf zomrel v relatívnom ústraní, zanechal odkaz skvelých zákrokov a veľkej bojovnosti.
Spoločný odkaz a kultúrny kontext
Franta Plánička a Viliam Schrojf patria k najväčším postavám československej a slovenskej brankárskej tradície. Plánička reprezentoval históriu bez pochybení, získal uznanie svetovej aj UNESCO fair play ceny, zatiaľ čo Schrojf sa stal symbolom rýchlych reflexov a nezabudnuteľných zákrokov, ktoré dodnes inšpirujú brankárov.
Historické miesta a míľniky
- František Plánička sa narodil 2. júna; narodeninové spomínanie sa viaže na 122 rokov od jeho narodenia.
- Plánička nastúpil za Slaviu aj napriek očakávaniam kvôli svojej výške, no vypracoval sa na jedného z najlepších brankárov sveta.
- Na MS 1934 v Taliansku československé mužstvo prehralo vo finále 1:2; Plánička viedol spoluhráčov s kapitánskou páskou.
- Schrojf je spojený s Bratislavou a reprezentačnou 1962 Čile, kde získal striebro i cenu najlepšieho brankára šampionátu.
František Plánička prežil 92 rokov a zomrel v Prahe; Viliam Schrojf zomrel v mladšom veku po boji s časom a športovými výzvami. Ich odkaz žije v histórii československého futbalu a inšpiruje ďalšie generácie brankárov.
tags: #frantisek #villim #futbal #narodenie