Žije! Potvrdzujú to všetky výskumy. A predsa sa tvárime, že nie je. Ukrýva sa v tele, ktorému nepatrí i patrí. Hovoríme o nenarodenom živote s konzultantom subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie KBS morálnym teológom Ivanom Šulíkom. Väčšina vedcov i morálka sa zjednocujú v tom, že ľudský život sa začína od počatia. Prečo sa teda líšia názory na potrat?
Niektorí zástancovia potratov sa snažia oddeliť pojem ľudskej osoby od ľudského života. Hovoria, že vo chvíli počatia možno embryo považovať za ľudský život, nemá však status osoby. A preto je pre nich potrat prípustný. Katolícka morálka nezastáva tento názor. No ak by aj šlo o pochybnosť o statuse osoby, z morálneho hľadiska nemožno konať v pochybnosti. Nemôžem napríklad streliť do krovia, ak si myslím, že tam asi nie je môj priateľ. Musím mať istotu, že tam nie je. S tým súvisí aj vyšetrenie embrya v tehotenstve, či nie je postihnuté chorobou, alebo hendikepom.
Morálna teológia dlho skúmala, či je to prípustné. Katechizmus Katolíckej cirkvi (2274) hovorí, že predpôrodná diagnostika je morálne dovolená, ak rešpektuje život a neporušiteľnosť embrya a je zameraná na jeho zachovanie či uzdravenie. No nesmie sa vykonávať s úmyslom, že ak bude dieťa zdravé, matka si ho nechá, ak choré, dá ho preč. Zdravotníctvo rado používa na potrat termín prerušenie tehotenstva. Termín „prerušenie“ je zavádzajúci. Môžeme prerušiť cestu z Bratislavy do Nitry pri Zelenči a potom pokračovať ďalej. Pôvodné tehotenstvo však už po potrate nikdy nebude pokračovať.
Potrat môže byť pritom spontánny, čiže nedobrovoľný a nezávislý od vôle človeka, za ktorý človek nenesie zodpovednosť (spôsobený chybným vývojom dieťaťa alebo slabosťou ženského organizmu), alebo umelý - a to priamo chcený ako cieľ alebo ako prostriedok, alebo nepriamy, vyvolaný ako dôsledok nejakého iného skutku. Encyklika Jána Pavla II. Evangelium vitae ďalej píše: „Potrat chcený ako cieľ alebo ako prostriedok je vždy vážnym morálnym neporiadkom, lebo je dobrovoľným zabitím nevinnej ľudskej bytosti” (62). Toto tvrdenie je správne nielen vo svetle viery, ale aj podľa zdravého rozumu.
Za potrat nie je zodpovedná iba ona. Treba brať ohľad i na nátlak, ktorému je vystavená zo strany manžela, rodiny, príbuzných. Zodpovednosť nesú aj lekári a nemocničný personál, ktorý sa na ňom zúčastňuje a ženu na potrat navádza. Možno hovoriť dokonca o kolektívnej zodpovednosti médií, legislatívy. Najčastejšie sociálne. Potrat nemôže však byť riešením. Preto má spoločnosť zabezpečiť rodinám ekonomickú istotu.
Iným argumentom je potrat s cieľom zachrániť matku, alebo predchádzať jej ťažkej ujme na zdraví. Ak je priamo zamýšľaný, je nedovolený. Ide o konflikt dvoch rovnocenných životov. A preto sa má každý lekár usilovať zachrániť oba. No stáva sa, že lekár automaticky navrhne potrat, lebo žena v rizikovom tehotenstve potrebuje viac starostlivosti. Existuje ešte eugenický potrat, zabraňujúci narodeniu dieťaťa s vážnou poruchou alebo chorobou. I tu nie je riešením potrat, ale zodpovedný výskum, ktorý zamedzí výskyt týchto javov. A nakoniec je tu potrat po znásilnení. Hoci nový život má byť plodom vzájomnej lásky manželov, stáva sa, že prichádza na svet násilne. Takéto dieťa je však úplne nevinné a nemôže platiť za násilie svojím životom. Kto vykoná takýto potrat, podlieha exkomunikácii už samým činom. Vzťahuje sa to na všetkých, ktorí skutok vykonajú a poznajú trest. No i na tých, bez ktorých by sa potrat neuskutočnil. Konkrétne na samotnú ženu, toho, kto ju nahováral a bez koho by na potrat nešla, i na tých, ktorí potrat vykonali (gynekológ, anesteziológ, inštrumentár).
Prečo je exkomunikácia za potrat, a nie je za vraždu? Pretože ide o zvlášť brutálny čin. Embryo je absolútne nevinným tvorom, úplne neschopným obrany. Tento trest má terapeutický i pedagogický cieľ. Sloboda ženy nemôže narúšať slobodu dieťaťa. Hoci embryo je biologicky úplne závislé od matky, nie je súčasťou jej tela. Preto má vlastné právo na život. O takýchto veciach však nemôže rozhodovať väčšina v parlamentoch.
Ako sa má pri hlasovaní o potratoch zachovať kresťan? Ak sa prijíma zákon, ktorý obmedzuje situácie, v ktorých sa potrat povoľuje, kresťanský poslanec, ak dá jasne najavo, že nesúhlasí s potratmi, môže takýto zákon podporiť, lebo sa ním zmenší priestor na potrat a zachránia sa tak mnohé životy (porov. EV 73).
Publikácia obsahuje základné postoje a to zo stránky náboženskej ako aj spoločenskej roviny. Život človeka sa stáva čoraz komplikovanejším. Novodobé technológie prinášajú ohromujúci pokrok. Človek stále túži po najmodernejších technických vymoženostiach, pričom táto honba ho privádza často do neľútostnej konkurencie s ostatnými. Vonkajšie prostredie sa stáva dominantným a vnútorné hodnoty začínajú strácať svoje čaro. Ľudské srdce však tým ako keby chladlo. Tento chlad spôsobuje stratu a citlivosť a to súvisí aj s rozšírenou neúctou k ľudskému životu, lebo život sa javí ako niečo samozrejme. ľudský život je dar od samého počiatku. Je krehký a slabý, keď prichádza na tento svet a má mať svoju hodnotu a dôstojnosť počas svojej celej existencie, lebo rôzne aspekty dnešnej spoločnosti ohrozujú formu ľudského života. Pri zrode nového života sa ho chcú pozbaviť a na sklonku jeho života mu pomôcť pri jeho odchode. Každá, aj tá najjednoduchšia forma života, je veľkolepou okrasou všetkého neživého, ktoré v sebe obsahuje celý svet a zároveň prevyšuje každé stvorenie. Touto prácou chceme poukázať na závažnosť a nezmyselnosť zabíjania človeka, ktorý je bezbranný a nevinný, hoc má svoje poslanie a dôstojnosť, ktorú mu nemá právo nikto a nikdy vziať. Právo rozhodnúť sa pre život alebo smrť nemá nikto iný a ani on sám.
Témou, ktorou sa táto práca bude zaoberať, je problém pochopenia zmyslu existencie a ohrozenia ľudského života od jeho počatia. Kultivovaný a humánny človek, za akého sa dnešný človek prehlasuje, by si mal uvedomiť, že každé jeho konanie má dichotomický charakter. V prvom rade je vysoko individuálny, ale v neposlednom rade má nesmierne morálne, etické i sociálne dôsledky. Človek je tvor spoločenský, a preto by si mal tento dopad svojho konania uvedomovať a to najmä vtedy, keď svojím konaním či uvažovaním priamo rozhoduje či zasahuje do života iných ľudí.
Snaha poukázať na to, že život je jednou z hodnôt, ktoré si treba neustále všímať a ktorým čas neuberá na kráse a vzácnosti, bolo jednou z ambícií tejto publikácie. Lebo interrupcia je spätá svojím spoločensko-kultúrnym pôvodom a je produktom prospechárskej spoločnosti, ktorá nepripúšťa utrpenie, ale práve naopak, zdôrazňuje individuálnu slobodu chápanú ako slobodu bez zodpovednosti. Práve interrupcia je produktom pretechnizovanej civilizácie, kde na všetko musí byť liek a na každý problém sa musí nájsť odpoveď, ktorá nás zbaví nepríjemných dôsledkov našich činov. Do tejto publikácie sme sa snažili zahrnúť základné postoje a to tak zo stránky náboženskej ako aj spoločenskej roviny. Komparácia oboch stanovísk nám pomohla hlbšie preniknúť do samotnej problematiky interrupcie. Výsledkom sú alarmujúce závery, ako sa s ľudským životom zahráva a zaobchádza a najmä ako sa o ňom diskutuje. Z uvedeného dôvodu je potrebné venovať sa tomuto závažnému problému, ktorý sa na nás tlačí z každej strany a v rôznych podobách. Riešenie tohto problému ľudstva je veľmi ťažké a v neposlednom rade aj zložité. Prvým krokom k nájdeniu riešenia tohto závažného problému je, aby si každý uvedomil nástojčivosť tohto činu a tiež krásu života, ktorá je obsiahnutá v každej ľudskej situácii. Akékoľvek vnucovanie jednostranného názoru nevedie k ničomu, iba k prehĺbeniu problému. Krokom k riešeniu problému by mohol byť dialóg, ale dialóg vedený nie v duchu súperenia o pravdu, ale v duchu partnerstva pri hľadaní. Preto je potrebne stále poukazovať na hierarchiu hodnôt a pripomínať spoločnosti jej morálne a mravné zaobchádzania s ľudským životom. Dôležitý význam má nielen etický a morálny výsledok, ale i zdravý pohľad na danú problematiku, ako aj samotné priblíženie okolnosti a hľadanie spoločného východiska, ktoré bude prijateľné.
Poznámka k autorom a jazykovej úprave: Prof. ThDr. Prof. PaedDr. Doc. PhDr. Jazyková úprava: PaedDr.
tags: #interrupcia #a #duchovny #rozmer