Umelé oplodnenie predstavuje prelomový moment v medicíne, ktorý priniesol nádej miliónom párov po celom svete. Táto metóda, ktorá sa neustále vyvíja, umožnila narodiť sa viac ako deviatim miliónom detí. V tomto článku sa pozrieme na históriu umelého oplodnenia, s dôrazom na jeho priekopníkov a vývoj na Slovensku a v Československu.
Priekopníci umelého oplodnenia vo svete
Vývoj metódy umelého oplodnenia v skúmavke (in vitro fertilizácia - IVF) je spojený s menami Roberta Edwardsa a Patricka Steptoea. Britský vedec Robert Edwards začal so základným výskumom procesu oplodnenia už v 50. rokoch minulého storočia. Uvedomil si, že oplodnenie mimo tela matky môže predstavovať potenciálnu liečbu neplodnosti. Počas výskumu sa ukázalo, že ľudské vajíčko má úplne iný cyklus ako králičie. Edwards s kolegami realizoval viacero experimentálnych výskumov a uskutočnil niekoľko základných objavov. Objasnil proces dozrievania ľudského vajíčka a vysvetlil, akým spôsobom doň zasahujú hormóny. Podarilo sa mu určiť podmienky, za ktorých sa aktivujú spermie a oplodnia vajíčko.
Edwards kontaktoval gynekológa Patricka Steptoea, s ktorým sa mu podarilo aplikovať poznatky z experimentov do praxe. Steptoe bol v tom čase priekopníkom laparoskopie - novej techniky, ktorá umožňovala kontrolu vaječníkov pomocou optického prístroja. Techniku použil na odobratie vajíčok z vaječníkov. Edwards ich umiestnil do bunkovej kultúry a pridal k nim spermie. Vedci u pacientov analyzovali hladinu hormónov, vďaka čomu mohli určiť presné obdobie vhodné na oplodnenie vajíčka, a maximalizovať tak šancu na úspech.
Narodenie Louise Brownovej a prelom v medicíne
V roku 1977 prišli na kliniku manželia Lesley a John Brownovci, ktorým sa nedarilo ani po deviatich rokoch splodiť dieťa. Podstúpili teda novú liečbu a len čo sa oplodnené vajíčko vyvinulo do štádia embrya s ôsmimi bunkami, lekári ho vložili do maternice budúcej matky. Dňa 25. júla 1978 sa jej po deviatich mesiacoch cisárskym rezom narodilo zdravé dieťa. Bola ňou Louise Brownová. Metóda umelého oplodnenia sa odrazu stala skutočnosťou. Médiá po narodení Louise Brownovej písali o obrovskom zázraku. V tomto prípade zasiahli ruky lekárov a vytúžená dcérka sa narodila zo skúmavky. V tej dobe išlo o nevídanú situáciu. Po rokoch sklamania sa Lesley Brownová podrobila rôznym vyšetreniam, ktoré u nej odhalili nepriechodnosť vajíčkovodov. Išlo o problém, ktorý v tých rokoch nepoznal riešenie. Pár však po bábätku túžil veľmi a tak ich gynekológ Patrick Steptoe a fyziológ Robert G. Edwards z britskej Oldham General Hospital zaradili do svojho výskumu. Dňa 10. novembra 1977 tak Lesley laparoskopicky z vaječníkov odobrali jej vajíčka, ktoré následne v Petriho miske laborant Jean Purdy spojil so spermiami jej manžela. Išlo o experimentálny zákrok, ktorý sa dovtedy lekárom nikdy nepodaril. Nikto sa však nevzdával a spoločne sledovali, ako sa embryo vyvíja. Aj naďalej sa totiž vyvíjalo podľa plánov a všetko bolo v absolútnom poriadku. Lesley pod srdcom nosila svoje vytúžené dieťatko. Podarilo sa to po desiatich rokoch spoločného výskumu a išlo o obrovské zadosťučinenie.
Angličanka Louise Brownová, ktorá sa narodila v Oldhamskej kráľovskej nemocnici pred polnocou 25. júla 1978, je prvým človekom na svete, ktorý bol počatý mimo tela matky. O jej narodenie sa zaslúžili embryológ Robert Edwards s gynekológom Patrickom Steptoom. Použili metódu in vitro (IVF), teda mimotelové oplodnenie vajíčka. Lesley Brownovej, ktorá sa deväť rokov márne pokúšala otehotnieť, odobrali vajíčko, oplodnili ho spermiami jej manžela Johna a embryo vložili do maternice.
Metóda mimotelového oplodnenia pritom mala od začiatku množstvo kritikov, najmä z radov cirkvi, a Louise, ktorá prišla na svet cisárskym rezom a vážila 2,61 kilogramu, sa od mala stretávala aj s prejavmi nenávisti. „Vždy, keď sa niekde objaví článok, ktorý sa ma týka, píšu ľudia na internet rôzne kruté a nepodložené komentáre. Už som sa ich naučila ignorovať,“ zverila sa novinárom, keď sa pripomínalo štyridsiate výročie jej narodenia.
Kardinál Albino Luciani, ktorý neskôr vstúpil do histórie ako pápež Ján Pavol I., bol však zmierlivejší. Síce vyjadril obavy z toho, aby sa zo žien nestali „továrne na deti“, zároveň odmietol kritiku rodičov, ktorí nemôžu a chcú mať dieťa.
Louise Brownová pracuje podľa britskej tlače v prepravnej spoločnosti a rovnako sa venuje osvete v problematike umelého oplodnenia.
Ocenenie Roberta Edwardsa Nobelovou cenou
V roku 2010 získal Robert G. Edwards Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za vyvinutie metódy umelého oplodnenia. Švédsky Kráľovský inštitút Karolinska vyzdvihol, že Edwards priniesol radosť do života neplodných párov v celom svete. „Jeho úspechy umožnili liečbu neplodnosti, zdravotného stavu, ktorý trápi veľkú časť ľudstva vrátane vyše 10 percent všetkých párov vo svete,“ zdôvodnil inštitút svoje rozhodnutie. Na dnešné udelenie Nobelovej ceny za medicínu britskému profesorovi Robertovi Edwardsovi, otcovi metódy umelého oplodnenia mimo tela matky, reagovala aj Louise Brownová, ktorá sa v júli 1978 narodila ako vôbec prvé "dieťa zo skúmavky" na svete. "Je to fantastická správa - ja a mama sme tak radi, že jeden z priekopníkov oplodnenia v skúmavke dostal ocenenie, ktoré si zaslúži. Máme Boba veľmi radi a s radosťou jemu aj jeho rodine v tejto chvíli súkromne blahoželáme."
Britský fyziológ Robert Edwards (1925 - 2013) dostal v roku 2010 Nobelovu cenu za lekárstvo a fyziológiu. „Jeho úspechy umožnili liečbu neplodnosti, zdravotného stavu, ktorý trápi veľkú časť ľudstva vrátane viac ako desiatich percent všetkých párov na svete,“ uviedol inštitút vo vyhlásení na udelenie ceny.
So svojím spolupracovníkom, gynekológom Patrickom Steptoom v roku 1980 tiež založili prvú kliniku zameranú na umelé oplodnenie, Bourn Hall v Cambridge.
Počiatky umelého oplodnenia
Umelé oplodnenie v Československu a na Slovensku
Profesor Ladislav Pilka sa preslávil tým, že v roku 1982 umožnil v Brne so svojím tímom narodenie prvého dieťaťa zo skúmavky vo vtedajšom Československu aj v celom komunistickom bloku. Prvé československé dieťa zo skúmavky sa narodilo 4. novembra 1982 na gynekologicko-pôrodníckej klinike v Brne. Chlapec meral 51 centimetrov a vážil 3 650 gramov.
Vo veku 81 rokov zomrel priekopník umelého oplodnenia profesor Ladislav Pilka, ktorý v roku 1982 umožnil narodenie prvého dieťaťa zo skúmavky vo vtedajšom Československu. Riaditeľ zlínskej kliniky reprodukčnej medicíny David Rumpík, ktorého Pilka učil a spolupracoval s ním, informoval o jeho úmrtí.
"Naše prvé deti zo skúmavky vznikali doslova na kolene. V Československu vtedy nebol dostupný žiadny materiál, špeciálne striekačky som zohnal na Slovensku v Starej Turej a naše sestričky ich museli dopilovať, aby sme dosiahli potrebnú špicatosť. Hadičky som zohnal od vojakov a špeciálnu komôrku, kde sa spojuje vajíčko so spermiou, vyrobil kolega v tíme," opísal pred dvoma rokmi profesor Pilka podmienky, za akých pracovali v brnianskej pôrodnici na Obilnom trhu.
Profesor Pilka dosiahol aj svetové prvenstvo - spolu s ďalšími kolegami zaviedol metódu GIFT, čo je prenos pohlavných buniek do vajcovodu. Profesor Pilka dostal za tento úspech celý rad vyznamenaní - v roku 1998 ho ocenila Svetová organizácia pre liečbu neplodnosti v americkom San Franciscu a v roku 2000 mu český minister školstva udelil medailu I. stupňa za odbornú pedagogickú a vedecko-výskumnú činnosť. Ku koncu svojej kariéry pôsobil ako prednosta Kliniky reprodukčnej medicíny a gynekológie v moravskom Zlíne.
Zlín 28. októbra (TASR) - Vo veku 81 rokov zomrel priekopník umelého oplodnenia profesor Ladislav Pilka. Jeho úmrtie potvrdil riaditeľ zlínskej kliniky reprodukčnej medicíny David Rumpík, ktorého Pilka učil a spolupracoval s ním, informoval v pondelok spravodajský server Novinky.cz.
Prvé slovenské „dieťa zo skúmavky“ sa narodilo 3. mája 1991 v Bratislave. Dievčatko s menom Zuzanka malo hmotnosť 3 070 gramov a dĺžku 50 cm. Priekopníkom umelého oplodnenia na Slovensku je MUDr. Jozef Války.
Na pôrodníckom oddelení v nemocnici v bratislavskom Ružinove to bol pôrod, akých sa tu každý rok odohrajú tisíce. Sympatická prvorodička Zuzka (23) priviedla na svet krásne dievčatko Hanku. Cisársky rez s čiastočnou anestézou trval len trištvrte hodiny a zaobišiel sa bez komplikácií. Predsa však bol niečim výnimočný. Tentoraz sa totiž na pôrodnej sále ocitla žena, ktorá bola pred vyše dvoma desaťročiami, vôbec ako prvá na Slovensku, počatá v skúmavke.
Ako prvé dieťa na Slovensku počaté v skúmavke je Zuzka určitým spôsobom celebrita. „Dozvedela som sa to však až v máji minulého roka, dovtedy mi to rodičia neprezradili,“ vysvetľuje čerstvá mamička. Ak by si niekto myslel, že sa rodinné tajomstvo dozvedela pri slávnostnej večeri, mýlil by sa. „Normálne sme sedeli pri kuchynskom stole, keď mi mama oznámila, že som zo skúmavky,“ pokrčí plecami mladá žena, pre ktorú to rozhodne nebol žiadny problém. Jediný, koho to trochu zarazilo, bol jej manžel. „Asi hodinu mlčal a premýšľal,“ hovorí so smiechom Zuzka.
Mimotelové oplodnenie vajíčka nie je v dnešnej dobe už žiadnou raritou. Pred dvoma desaťročiami však bola situácia úplne iná. Hoci prvé dieťa na svete bolo takýmto spôsobom počaté už v 70. rokoch v Anglicku, na Slovensku sa ešte len lámali ľady. Dievčina, ktorá by inak nikdy neuzrela svetlo sveta, sa tak môže teraz vďaka odvahe svojej maminy a schopným slovenským lekárom tešiť zo svojej Haničky. Tá už bola splodená prirodzeným spôsobom. „Keby som teoreticky nemohla mať deti, určite by som umelé oplodnenie využila,“ tvrdí presvedčivo. Nepovažuje to za nič výnimočné, kvalitu jej života to nijako neovplyvnilo.
Odmalička športovala, hrávala tenis, miluje lyžovanie a korčuľovanie. Momentálne na farmaceutickej fakulte pôsobí ako doktorandka, plánuje sa venovať vede. Zuzka bola počas pôrodu po celý čas pri vedomí, lekári sa rozhodli len pre čiastočnú anestézu. „Všetko išlo hladko,“ opisuje dojmy prvorodička. Ako zareagovala, keď po prvý raz počula plač dcérky? „Rozplakala som sa a nevedela som sa utíšiť. Je to zázrak,“ hovorí úprimne.
Len dva roky po Nežnej revolúcii takto ležala na pôrodníckej sále Zuzkina mama. O pôrode vtedy písali aj noviny, predsa len išlo o prvé dieťa zo skúmavky na Slovensku. „Najprv mi laparoskopicky zistili nepriechodnosť vajcovodov, takže ma museli operovať. V rámci toho mi do vajcovodu vložili vajíčko so spermiou môjho manžela. Otehotnela som, dieťatko som si vynosila sama,“ zaspomína si pani Anna. Vôbec nič neľutuje. „Prečo by som do toho nešla? Čo máte z toho života, len radosť z detí nasledujúcej generácie,“ uzatvára Anna, ktorá Zuzke o všetkom povedala, až keď prišiel ten správny čas.
Priekopníkom umelého oplodnenia, ktorý stál aj pri narodení Zuzky, je MUDr. Jozef Války. V súčasnosti pracuje ako medicínsky riaditeľ spoločnosti Iscare. „Dostávali sme naozaj zvláštne otázky ako napríklad, či budú mať deti umelé vlasy a podobne,“ zaspomínal si na situáciu zo začiatku 90. rokov. Rodičov, ktorí sa rozhodnú pre umelé oplodnenie, si váži. „Je to metóda, ktorá upevňuje rodinu. Títo ľudia prejdú utrpením. Ide o injekcie, inváziu do intimity, muži musia dať spermie a ženy vyliezť na gynekologický stôl. Pri takomto páre ide o oveľa väčšiu lásku ako pri iných, kde často príde k počatiu ako k nejakému neočakávanému daru. Metóda sa robí len zo zdravotných dôvodov, nikto to neurobí pre nejaký luxus.
Súčasnosť a budúcnosť umelého oplodnenia
Metóda umelého oplodnenia je bezpečná a efektívna. Zo 100 oplodnených vajíčok sa narodí dvadsať až tridsať detí. Komplikácie ako predčasný pôrod sú zriedkavé. Dlhodobé výskumy ukazujú, že zdravotný stav detí počatých touto cestou a detí splodených prirodzene sa nijako nelíši. Do dnešného dňa boli touto cestou splodené asi 9 miliónov ľudí.
Asi percento detí, ktoré sa na Slovensku narodia za rok, prichádza na svet po umelom oplodnení. „Na Slovensku sa ročne narodí asi 55 000 detí, z nich asi 600 je cez IVF (in vitro fertilizácia),“ povedal Peter Pažitný zo zdravotníckeho inštitútu HPI. V susednom Česku a Rakúsku tento podiel predstavuje asi päť percent, v Belgicku, Dánsku a Fínsku ide asi o tri percentá. Podľa odborníkov však počet párov, ktoré majú problém s prirodzeným počatím, rastie. Plodnosť mužov v celom západnom svete z roka na rok klesá.
Etické a spoločenské aspekty
Hoci je umelé oplodnenie úspešnou metódou liečby neplodnosti, vyvoláva aj etické otázky. Medzi ne patrí napríklad osud nadbytočných embryí. Obavy našich poslancov o osud embryí pri umelom oplodnení sú legitímne, ale dôvodová správa k návrhu zákona obsahuje až priveľa omylov a argumentačných faulov. V dôvodovej správe sa tiež píše, že povolené má byť iba „prirodzené oplodnenie ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou“. To je značne problematická formulácia, lebo nie je vôbec zrejmé, čo „prirodzené oplodnenie“ znamená. Navyše, celá medicína je postavená na boji s nedokonalosťami nášho tela. Na druhej strane, obavy našich poslancov o osud zmrazených embryí sú celkom legitímne.
tags: #kde #sa #zrodilo #prve #dieta #zo