Tvar hlavy novorodenca môže byť po narodení prekvapením pre mnohých rodičov. Jednou z bežných obáv je aj špicatý tvar hlavy. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, od príčin až po možnosti riešenia.
Tvar hlavy novorodenca: Prečo sa mení?
Hlava novorodenca je tvárna vďaka mäkkým kostiam lebky, ktoré ešte nie sú úplne zrastené. Tieto kosti sú spojené väzivovými švami a fontanelami, čo umožňuje hlave prispôsobiť sa pôrodným cestám. Počas pôrodu, prechodom cez úzky pôrodný kanál, môže dôjsť k deformácii hlavičky.
Hlava dojčiat je v prvých mesiacoch života tvarovateľná, čo znamená, že je náchylná na zmeny tvaru vplyvom vonkajších síl. Hoci sa mnohé deformity hlavy samé vyrovnajú, v niektorých prípadoch pretrvávajú a môžu v neskoršom veku ovplyvniť psychiku dieťaťa.
Lebka dieťaťa sa líši od lebky dospelého. Detská lebka má väčšiu mozgovú časť oproti tvárovej. Lebka nielen chráni mozog, ale u dojčiat, kým sú oddelené lebečné kosti, umožňuje jeho objemový rast a vývoj. V prvých 6 mesiacoch lebka rýchlo rastie a zdvojnásobí svoju veľkosť a do veku 2 rokov ju strojnásobí. Od 7. roku sa jej rast spomaľuje a vo veku 16 až 18 rokov sa vývoj klenby lebky zastaví.
Kosti lebky sa vyvíjajú pomocou osifikácie - kostnatenia zo základu pomocou väzivového alebo chrupavkového tkaniva. Kostnatenie začína už u plodu počas vnútromaternicového vývoja. Kosti lebky novorodenca sú mäkké, tenké a pružné, spojené švami na hlavičke, ktoré sú široké. Lebečné švy sú väzivové spoje kostí lebky. Švy, pokiaľ neosifikujú, zvyšujú pružnosť lebky a umožňujú pohyb klenby. Kosti sú vďaka nim pohyblivé proti sebe, čo je dôležité pri prechode pôrodnými cestami, ktorým sa hlavička prispôsobí.
U novorodencov a dojčiat sa medzi kosťami lebky, na mieste, kde sa švy spájajú, nachádzajú fontanely - väzivové pásky. Dôležité sú dve fontanely, malá a veľká, ktoré sú hmatné a sú ukazovateľom vnútrolebečného tlaku.
Veľká fontanela (čelová fontanela) sa nachádza medzi čelom a oboma temennými kosťami na temene hlavy. Má trojuholníkový tvar a zaniká do 3. mesiaca života. Na lebke sa nachádzajú ešte dve fontanely, ktoré sa nedajú nahmatať, sfenoidálna fontanela (v spánkovej jame) a mastoidálna fontanela (v zadnej časti lebky za uchom).
Fontanela sa zväča uzatvára do 18 mesiacov, ale rôzne variácie od tohto veku sú možné. Treba hodnotiť celkový stav dieťatka, či nemá nejaké ochorenia, či riadne užívalo vitamín D, ktorý by sa mal aj v lete užívať najmenej do 18 mesiacov, v zimných mesiacoch november až marec počas celého detstva až do puberty.
Fontanela sa zrastá do 18. mesiaca, niekedy aj dlhšie, každé dieťa má jej rozmer iný.
Nasa pediatricka nas poslala k neurologicke, vraj sa malej uz zatvara fontanela. Neurologicka bola fajn starsia pani, ale velmi mila a vyzerala byt aj dobra odbornicka. Moniku som musela vyzliecť do plienky a potom ju vselijako dvíhala a naťahovala a merala jej obvod hlavicky. Povedala, ze ta fontanela je uz len na spic prsta, ale hlavicka jej zatial rastie uplne v normale. Ze to treba pravidelne merat a sledovat. Objednala nas o 2 mesiace zas. A este povedala, ze fontanela sa uzatvara okolo roka +- 6 mesiacov, cize ked vydrzi do polroka, malo by to byt v poriadku. No dost sa bojim, aby to vydrzalo do polroka.
Detská lekárka v pôrodnici mi povedala, že je to kefalhematom, že to nič nie je, že to samo zmizne, len máme bábätko polohovať. Polohovali sme nášho synčeka stále. Dnes má 6,5 týždňa a zdeformovanú hlavičku, už aj čelo sa mu deformuje.
Pri každej poradni ju lekárka pravidelne kontrolovala. Pri každej poradni ju „prešla“ prstami, ale hlavička bola do 14 mesiacov, potom sa „vyplnila“. Ak lekárka nerobí kontrolu spontánne, pripomeňte jej to. Ale nemusí to byť problém, deťom sa to „uzavrie“ aj do 6 mesiacov, takže je tam dosť veľké rozpätie, ktoré je stále v norme a nenaznačuje niečo vážne.
Máme 3 a pol mesiaca a máme fontanelu otvorenú na špic prsta, neurologička povedala, že dokiaľ rastie malej hlavička, tak je všetko v poriadku, ale že keď bude nejaký problém, dá sa to vraj operovať, ale napreduje vo vývoji?
My sme mali opačný problém.
Boli sme už aj u neurologičky, sme objednaní na sono a každý mesiac meriame hlávku, či rastie. Vývojovo je dcérka v poriadku. Zatiaľ. Tak uvidíme, čo bude ďalej. Počula som, že niektorým detičkám rastie po uzavretí fontanely hlávka zdeformovane.
Počula som, že niektorým detičkám rastie po uzavretí fontanely hlávka zdeformovane.
Ahoj! Mate niekto prosím skúsenosti s rýchlo uzatvorenou fontanelou? Moja dcérka má 4 mesiace a má už takmer úplne uzavretú fontanelu.
Tiez sme mali s týmto problém, moja dcéra mala pri narodení fontanelu na špic prsta. Chodili sme na neurológiu, sledoval sa psychomotorický vývoj dieťaťa, merali sme hlávku, či rastie. Ani neviem kedy sa jej uzavrela, určite okolo roka, ale malá je úplne v poriadku, je šikovná. Určite sa tým nestresuj a rozhodne chod na neurológiu. Tiez som sa pýtala na možnosť, ak by sa skoro uzavrela, ako tu už bolo spomenuté, operácia, ale hneď mi doktorka povedala, že je to skôr výnimočné, že je všetko OK, a zbytočne sa človek stresuje.
Môj partner bol jedným z detí, ktorému sa tak skoro uzavrela fontanela. Potom mu prestala rásť hlavička, prišli na to, keď mal okolo 6-7 mesiacov, podotýkam, že dovtedy bol vývinovo v poriadku, keďže mozog rastie naďalej. Potom nasledovala operácia, pri ktorej mu vysekali do lebky dieru, aby mal mozog priestor na rast. S takou otvorenou lebkou bol pomaly rok, nosil prilbu na hlave na ochranu mozgu, a tak nasledovala druhá operácia, kedy mu to zavreli. Pri druhej operácii mal asi dva roky. Prognózy lekárov neboli práve najružovejšie, mal ostať mentálne zaostalý a pod. Ale chvalabohu si to odniesla len jemná motorika, čo v praxi znamená, že škrabe ako kocúr a nevie kresliť. Ak by na to prišli skôr, tak to mohlo byť úplne bez následkov. Preto moja rada je pýtaj sa čo najskôr k neurológovi.
Vdaka!! Veľmi povzbudivý príspevok! Na neurológiu chodíme.
Príčiny špicatého tvaru hlavy u novorodencov
Existuje niekoľko dôvodov, prečo môže mať dieťa po narodení špicatú hlavu:
- Tvarovanie hlavy počas pôrodu: Prechod cez pôrodné cesty môže spôsobiť predĺženie alebo stlačenie hlavy. Tento stav je bežný a zvyčajne sa upraví sám v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov.
- Polohovanie v maternici: Ak má dieťa obmedzený priestor v maternici, môže to ovplyvniť tvar jeho hlavy.
- Polohovanie po narodení: Dlhodobé ležanie v jednej polohe po narodení môže viesť k zležaniu hlavičky, známemu ako pozičná plagiocefália alebo brachycefália.
Typy deformácií hlavy
- Plagiocefália: Ide o asymetrické zležanie hlavy, kedy je jedna strana hlavy sploštená.
- Brachycefália: Označuje sploštenie zadnej časti hlavy, čo vedie k širšiemu a kratšiemu tvaru.
- Dolichocefália: Tvar hlavičky je úzky a dlhý. Je to stlačenie hlavičky na bokoch po stranách a lebka sa predlžuje predo-zadne. Táto deformita sa často vyskytuje u predčasne narodených detí, ktoré sú v inkubátore polohované len na bok.
- Turicefália: Je vertikálne predĺžený tvar lebky, často následkom vákuum extrakcie pri pôrode. Hlavička má vydutú temennú časť a má tvar trojuholníka so zaoblenou hornou časťou. Po pôrode pomocou extrakcie sa hlavička sama vyrovná do pár dní.
Príčiny deformít hlavičky
Deformity hlavičky u novorodencov a dojčiat často vznikajú v dôsledku vonkajších síl pôsobiacich na lebku. Tieto sily môžu pôsobiť v rôznych obdobiach:
- Intrauterinne: Ešte počas vývoja v maternici, napríklad pri zníženom množstve plodovej vody, ktorá obklopuje dieťa. Tlak vyvíjaný na hlavičku ešte pred narodením.
- Peripôrodne: Počas pôrodu, pri komplikáciách, kedy boli použité pôrodnícke kliešte alebo vákuum extraktum na urýchlenie vypudzovacej fázy.
- Postnatálne: Po narodení, a to buď úrazom, zlým polohovaním (najmä u detí s refluxom), násilím alebo u predčasne narodených detí.
Hlavička novorodenca často vyzerá po pôrode a v prvých týždňoch života mierne zdeformovaná, čo je normálne v dôsledku tlaku počas vnútromaternicového vývoja a prechodu cez pôrodné cesty. Deformity alebo asymetrie lebky sa vyskytujú u 1 z 300 narodených detí. Deformita môže byť zvýšená u predčasne narodených detí, u detí s refluxom a u detí, ktoré niektoré polohy netolerujú. Správnym polohovaním sa hlavička dokáže pekne vytvarovať. Spánok na chrbte a napätie krčných svalov môžu brániť otáčaniu hlavy do strany, čím je jedna strana hlavy vystavená riziku sploštenia.
Deformovanie hlavičky môže spôsobiť aj príliš skoré spojenie kosti lebky. Kraniosynostóza je vrodená chyba, kedy sa kosti lebky predčasne spoja, ešte pred úplným vyvinutím mozgu. Mozog sa naďalej vyvíja, ale vplyvom nerozťahovania lebky prestáva rásť a tým sa vytvorí abnormálny tvar hlavy. Predčasným zrastením jedného švu môžu vzniknúť rôzne deformácie. Takáto deformácia môže ovplyvniť vývoj mozgu, čím sa zvýši vnútrolebečný tlak a môže poškodiť kôru mozgu aj zrakový nerv, čo vedie k slepote.
Kraniosynostóza môže mať dva druhy:
- Primárna: Predčasné zrastenie lebečných kostí.
- Sekundárna: Súčasť syndrómu (Apertov, Cruzov…).
Pri zležanej hlavičke sú lebečné kosti aj švy úplne v poriadku, hlavička sa len zdeformovala tým, že dieťa opakovane ležalo v rovnakej polohe. Pokiaľ napríklad dieťa leží väčšinu dňa na záhlaví, bude hlavička v záhlaví plochá a kompenzačne bude rásť skôr do šírky. Ak má dieťa väčšinu dňa hlavičku vytočenú jedným smerom - doprava alebo doľava, bude výsledný tvar hlavičky asymetrický. Poznáme však niekoľko príznakov, ktoré nám pomôžu určiť, či je deformita práve dôsledkom zlého polohovania bábätka. Napomôcť môže napríklad prítomnosť alebo neprítomnosť zhrubnutého šva, ktorý je hmatný pri kraniostenóze.
V prípade kraniostenózy je deformita hlavičky viditeľná niekedy už po narodení, alebo sa prejaví väčšinou v prvých týždňoch až mesiacoch života. V prípade zležanej hlavičky má dieťatko pri narodení hlavičku úplne normálnu a postupne sa nesprávnym polohovaním vytvára deformita. Na rozdiel od kraniostenózy má však táto deformita tendenciu sa rastom dieťaťa ustáliť alebo aj mierne zlepšiť. Zležaná hlavička je vždy dôsledkom nesprávneho polohovania.
Najčastejšie vyskytujúca deformita hlavičky u detí je typ asymetrickej brachycefálie. Symetrická brachycefália je druhá najčastejšia deformita.
Najznámejšou a najčastejšou anomáliou postihujúcou vývoj tváre sú rozštepy. Príčiny ich vzniku nie sú dostatočne jasné a postihujú viac chlapcov ako dievčatá. Okrem rázštepov postihuje tvár veľké množstvo iných vrodených anomálií.
Poruchy vývoja môžu postihnúť nielen zovňajšok, ale aj vnútorné orgány človeka. K tým najzávažnejším patrí agenéza - nevyvinutie orgánu (napr. čreva, pľúc…). Ďalej to sú vrodené zúženia (napr. močovej rúry) chybné uloženia orgánov, cysty, atrézie - nepriechodnosti orgánov (napr. žlčových ciest, hrtana, močovodu, análneho otvoru…), zdvojenia (napr. močovodov) a rázštepy (napr.
Najčastejšou chybou pri vývoji mužských pohlavných orgánov je nesprávne uloženie semenníkov. Tie môžu byť chybne uložené v brušnej dutine alebo v ingvinálnom kanáli, môžu byť prevrátené, alebo môžu zostúpiť až na vnútornú stranu stehna. Zriedkavá vývojová chyba je nevyvinutie penisu, spojená s inými vážnymi anomáliami okolitých orgánov. Pomerne častý výskyt má hypospádia - rázštep močovej rúry. Tá ústi predčasne, a to na spodnej strane penisu. Podľa miesta vyústenia sa určuje závažnosť tejto chyby - čím bližšie je ústie k miešku, tým je prípad ťažší.
U žien môže tiež nastať zadržanie vaječníkov na nesprávnom mieste. Medzi zriedkavé vývojové chyby patrí nevyvinutie maternice či vagíny. Niekedy môže byť prítomná zakrpatená maternica, či maternica s dvoma dutinami alebo dvoma krčkami. Závažný problém predstavuje uzavretie maternice, ktoré vzniká spolu s uzavretím vagíny.
Vrodené chyby oka môžu vznikať buď ako chromozómové anomálie alebo po prekonaní infekcie matky. Stretávame sa s anophtalmiou, čo je vrodené chýbanie oka spojené s ťažkými anomáliami mozgu a hlavy, či už so spomínanou kyklopiou - spojením oboch očí do jedného.
Čo sa týka vrodených porúch ucha, môže byť prítomná vrodená hluchota, spôsobená defektom na nervovej ale aj percepčnej úrovni - porucha vývoja vnútorného ucha.
Vplyvom teratogénov v tomto období zárodok buď umrie alebo vznikajú ťažké vývojové vady. Gény hrajú dôležitú úlohu pri mnohých vrodených anomáliách. Abnormálne gény zdedené od rodičov môžu byť dominantné alebo recesívne. Abnormálne dominantné gény sú však zriedkavé a najčastejšie spôsobujú vážne vývojové chyby skeletu. Abnormálne dominantný gén sa prejaví aj keď ho zdedíme len od jedného rodiča. Príbuzenstvo rodičov tak zvyšuje výskyt zriedkavých genetických vrodených anomálií a takmer zdvojnásobuje riziko úmrtia novorodencov a detí, mentálneho postihnutia a ďalších porúch.
Vystavenie matky pesticídom a iným chemikáliám, ako aj určitým liekom, alkoholu, tabaku a ožarovaniu počas tehotenstva, môže zvýšiť riziko postihnutia plodu alebo novorodenca vrodenými anomáliami. Tak napríklad nadmerné požívanie alkoholu počas tehotenstva zapríčiňuje mentálne zaostávanie vo vývoji. Obrovské riziko pre vývoj plodu predstavujú, samozrejme, aj drogy a omamné látky. Tie dokážu totiž prechádzať placentou ako aj do materského mlieka.
Vek matky je tiež rizikovým faktorom pre abnormálny vnútromaternicový vývoj plodu. Pokročilý vek matiek zvyšuje riziko chromozomálnych abnormalít vrátane Downovho syndrómu - nadpočetného 21.
Silným a najznámejším teratogénom tejto skupiny je ionizujúce žiarenie. Jeho vysoké dávky vyvolávajú vrodené chyby mozgu a skeletu. Okrem ionizujúceho žiarenia majú negatívny vplyv aj vibrácie - silné zvuky, prudké blikanie svetla a podobne.
Negatívny vplyv na plod má každé ochorenie matky. Asi najznámejšie teratogénne vírusové ochorenie je rubeola. Najväčšie riziko predstavuje práve v prvom trimestri, kde až 90% detí končí s vážnymi poruchami oka, srdca, mozgu, ucha atď. V druhom a treťom trimestri sa toto riziko znižuje. Podobne nepriaznivé účinky majú aj parazitárne a bakteriálne nákazy matky ako je toxoplazmóza a syfilis.
Postupne sa zavádzajú preventívne opatrenia v oblasti verejného zdravia na zníženie frekvencie určitých vrodených anomálií - odstránením rizikových faktorov alebo posilnením ochranných faktorov.
Prenatálna diagnostika sa využíva najmä u plodov ohrozených dedičnou chorobou alebo pri rizikových tehotenstvách. Vývojové chyby je možné diagnostikovať viacerými metódami.
Anomálie vo vývoji sa vplyvom genetických či rizikových faktorov môžu vyskytnúť v každom systéme ľudského tela a je ťažké ich predpovedať.
Asi najznámejšou anomáliou postihujúcou dvojčatá sú spojené - siamské dvojčatá. Vznikajú neúplným rozdelením zárodkového štítu (prechodná štruktúra vo vývoji zárodku). Rozsah vzájomného spojenia takýchto plodov môže byť rôzny. Niekedy je menší - napríklad sú spojené časťou chrbtice - a vtedy ich možno po narodení chirurgicky oddeliť.
Vážnou chybou vo vývoji je vznik znetvorených plodov - teratómov. Je to stav, kedy jeden plod obsahuje vo svojom vnútri časti iného plodu. Takéto masy cudzorodého tkaniva sa menia časom na nádory - embryonálne karcinómy.
Vývojové anomálie srdca sú celkom časté a predstavujú vážny medicínsky problém. Odchýlky od normálneho vývoja, samozrejme, postihujú aj tepny a žily.
V priebehu vývoja môžu poruchy centrálneho nervového systému vzniknúť v každej oblasti - na úrovni mozgu či miechy.
Anomálie rebier - môžu sa vyskytnúť nadpočetné rebrá.
Je tvar hlavičky novorodenca príliš pretiahnutý alebo naopak široký, či asymetrický? Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa.
Lebka je zložená z viacerých kostí a tie sú medzi sebou spojené práve lebečnými švami. Postupne sa pomaly uzatvárajú, čiže sa premieňajú z elastického spojenia na kosť, a tým vytvárajú pevné spojenie jednotlivých kostí.
Kraniostenóza je následok predčasného zrastu lebečných švov. V prípade zrasteného metopického šva (na čele) má hlavička akoby trojuholníkový tvar a nazýva sa preto trigonocefália. Trojuholník je orientovaný tak, že má špic na čele, kde je v strednej čiare vyklenutie, na okrajoch čela je hlava zúžená a báza trojuholníka je v strednej časti hlavy a v záhlaví, kde je hlavička najširšia.
Ak je zrastený sagitálny šev, ktorý spája v strednej čiare 2 temenné kosti, nazýva sa skafocefália. V tomto prípade je výsledný tvar hlavičky úzky a predozadne pretiahnutý. U dieťatka môže byť hmatný zhrubnutý zrastený šev v strednej čiare hlavy. Typické pre tento druh synostózy je aj predčasné uzatváranie veľkej fontanely (šev sa vlastne tiahne od veľkej fontanely dozadu).
Ďalším typom kraniostenózy je zrastenie koronárneho šva, ktorý spája na boku hlavy temennú kosť s čelovou. Dôsledkom predčasného uzáveru koronárneho šva je pri jednostrannom postihnutí asymetrická deformita, ktorá spôsobí oploštenie čela na jednej strane. V prípade, ak sú švy zrastené obojstranne, je čelo sploštené na oboch stranách.
Posledným typom kraniostenózy je zrastenie lambdového šva, to je šev, ktorý spája záhlavnú a temenné kosti. Dôsledkom je, že hlavička je sploštená v zadnej časti a môže sa veľmi podobať na zležanú hlavu. Podobne ako u predchádzajúceho typu môže byť postihnutie jednostranné, vtedy je hlavička sploštená asymetricky na strane zrasteného šva, alebo obojstranne a vtedy je sploštenie symetrické.
Najdôležitejšie je, že s možnosťou výskytu kraniostenózy je oboznámený nielen pediater, ale aj rodič. Kľúčom úspešnej liečby je práve včasná diagnostika. Optimálny vek na operáciu je totiž u väčšiny detí do jedného roka života a líši sa podľa typu synostózy. Niektoré deti sú operované už vo veku 3 až 6 mesiacov. U väčšiny detí je na stanovenie diagnózy postačujúci pohľad a pohmat hlavičky lekárom, ktorý sa na riešenie kraniostenózy špecializuje.
V ďalšom kroku je naplánovaná operácia. Operačný postup je odlišný pri jednotlivých typoch synostóz, má však spoločný princíp. Podľa typu zrasteného šva môže operačný výkon trvať pomerne krátko, ale aj niekoľko hodín, a dieťa niekedy vyžaduje podanie transfúzie. V poslednej dobe sa do popredia dostáva aj endoskopická operácia kraniostenózy. Výkon je šetrnejší oproti klasickej metóde, čo je nepopierateľným benefitom tejto metódy. Na druhej strane úspech endoskopickej metódy je podmienený vekom pacienta - deti sa operujú v prvých mesiacoch života, t.j. do 3. až 4. V tomto prípade je preto včasná diagnostika nevyhnutná.
Je vôbec nutné kraniostenózu operovať? Ak je pre rodičov deformita hlavičky prijateľná, je nevyhnutné podstupovať takú náročnú operáciu? Túto otázku počujeme od rodičov často. Ide teda iba o kozmetickú operáciu? V podstate áno. Na druhej strane je preukázaný benefit operačného uvoľnenia zrastených švov na správanie detí - deti sú po operácii častokrát živšie, začnú viac “bľabotať”, sú veselšie.
Diagnostika a posúdenie
Špicatý tvar hlavy u novorodenca zvyčajne diagnostikuje pediater alebo neonatológ počas bežnej prehliadky. Lekár posúdi tvar hlavy, zmeria obvod hlavy a skontroluje prítomnosť akýchkoľvek abnormalít. Vo väčšine prípadov nie sú potrebné žiadne ďalšie testy.
Deformity sa častejšie vyskytujú u chlapcov než u dievčat, pravdepodobne kvôli vyššej pôrodnej hmotnosti. U detí vo veku 1. - 4. mesiaca je možné deformity upraviť správnym polohovaním. V neskoršom veku si už úprava tvaru hlavy vyžaduje špecialistu v odbore ortopédie, ortopedickej protetiky, neurochirurga, chirurga a rehabilitácie.
Závažnosť deformít sa určuje podľa stupňov závažnosti pomocou merania kranio cemetrom a výpočtami s vytvorením 3D fotografií pomocou špeciálneho skenu.
Najlepšie je spozorovateľná deformita z pohľadu zvrchu hlavy. Niektoré deformity môžu spôsobiť aj deformovanie časti tváre. A môže sa zdať, že je jedno ucho vpredušie ako druhé. Čelo môže byť viac vytlačené, alebo pri bočnej deformite sa čelo na jednej strane môže viac vyduť.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Hoci je špicatá hlava u novorodencov bežná a zvyčajne sa upraví sama, v niektorých prípadoch je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
V prípade, ak dieťa má deformitu, ktorá svedčí o zrastených lebečných švoch, je nevyhnutné navštíviť detského chirurga alebo neurochirurga, nakoľko v tomto prípade je liečba výhradne chirurgická. Použitie remodelačnej ortézy u pacientov s kraniostenózou nie je vhodné.
Prevencia a korekcia deformít lebky
Rodičia by mali byť poučení o polohovaní a zamestnávaní dieťaťa počas dňa. Preto je dôležité, aby aj rodičia doma sledovali rast a formu hlavičky a správne ju polohovali, keď dieťa spí, pri kŕmení alebo počas dňa, keď je hore.
Novorodenec a nedonosenec nevie udržať hlavičku a zakláňa ju. Je ešte slabý, veľa nevládze a jeho držanie tela je nerovnomerné. Zdravé dieťatko musí však zvládnuť otočiť hlavičku do oboch strán. Pri otáčaní len na jednu stranu sa hovorí o predilekcii hlavy a nemal by trvať dlhšie ako 6 týždňov. Hlavne pri nedonosencoch, pri ktorých sa počíta korigovaný vek (ak sa dieťatko narodilo o dva mesiace skôr, tieto mesiace sa musia odčítať po určitú dobu a riadiť sa podľa dátumu pôrodu). U nedonosencov je veľmi dôležité ho polohovať, lebo dieťatko je veľmi slabé a nevládze otočiť hlavičku. Na zabránenie deformít hlavičky sa odporúča polohovanie a fyzioterapeutické cvičenie.
Plochá hlava sa vo väčšine prípadov prirodzene svojim rastom zlepšuje. Rastom dieťatka a naberaním sily sa dokážu samé napolohovať, otáčať hlavičku a prevrátiť sa na bruško, čím si posilňuje aj krčné a chrbtové svalstvo.
Ľah na bruchu
Od roku 1992 sa neodporúča dieťa polohovať na bruško z príčin zistenia, že táto poloha zvyšuje syndróm náhleho úmrtia novorodencov. Tým sa aj zvýšil počet deformít lebky, pretože veľa rodičov dieťa nepolohuje a je stále uložené len na chrbte.
Je otázka, či dávať dieťatko na bruško. Veľa fyzioterapeutov odporúča polohu na bruchu, čím sa znižuje riziko preležania hlavičky. Dieťatko však ukladajte na bruško, keď je hore, vtedy nehrozí nebezpečenstvo. Začínajte ho dávať postupne viackrát denne na minútu až dve, čo sa neskôr môže predlžovať. Základnou zásadou je nedávať dieťatko na bruško, keď je unavené. Vtedy bude plačlivé alebo neaktívne, a to vedie k svalovému napätiu, dráždivosti či k jeho zlej nálade.
Dieťatko s refluxom by malo byť viackrát počas dňa polohované na bruško, čím si spevňujú brušné svaly, zlepšuje sa jeho trávenie a pôsobí proti kolike. Pri polohe na bruchu dieťatko cvičí, dvíha hlavičku, posilňuje šijové svalstvo a aktivuje vzpriamenú polohu. Pri polohovaní na brušku sa má dieťa opierať o predlaktie, zadkom je pritlačené o podložku v jednej rovine s hlavou. Ruky by nemalo mať v pästi a uvoľnené. Touto polohou sa formuje prvá oporná báza, ktorá je dôležitá pre správny vývin chrbtice.
Meňte polohy dieťatka v postieľke
Pravidelne meňte polohu dieťatka v postieľke. Väčšina rodičov, najmä praváci, nosia deti v ľavom náručí a v postieľke ho ukladajú na ľavú stranu. Dieťatko sa obzerá väčšinou von do miestnosti, čím neustále ukladá hlavičku len na jednu stranu. Otáčajte ho aj v postieľke, prípadne mu dajte do zorného poľa nejakú hračku, ktorú budete zakaždým meniť, čím ho budete nútiť otáčať hlavičku do strán.
Nosenie na rukách
Veľa rodičov nepreferuje nosenie dieťaťa na rukách. Ale aj to je možnosť, ako zmierniť oploštenie hlavičky. Pravidelne noste dieťa, dvíhajte ho, čím sa znižuje tlak podložky v ľahu na hlavičku. Zdravé a prospešné je nosiť dieťa v klokanke či v klbku. Táto poloha je vhodná aj pre formovanie hlavičky a trénuje si posturálne svaly potrebné na udržanie tela, ktoré majú tendenciu ku skráteniu.
Polohovanie počas spánku
Počas spánku dieťatka mu zmeňte polohu hlavy podložením malého uteráčika alebo plienkou, aby sa vyvíjal tlak hlavy o podložku aj na strane hlavy, kde sa vytvára deformita. Na trhu sú dostupné aj oporné vankúšiky na hlavičku, ktoré držia hlavičku v jednej polohe a je vyvíjaný nižší tlak na záhlavie.
Ukladanie dieťatka na podložku
Vyhýbajte sa príliš dlhému ukladaniu dieťatka na tvrdé podložky, ako napríklad do autosedačky, ktoré majú tvrdý plast pokrytý len tenkou vrstvou výplne. Ukladajte dieťatko celým telom na mäkký vankúš, ktorý po bokoch vypodložíte, aby sa neprevalilo. Vytvorte ako keby hniezdo s vypodloženými bokmi celej plochy. Dostupné sú aj rôzne polohovacie hniezda pre malé deti, ktoré sú mäkkého materiálu a nevytvárajú tlak na lebku dieťatka.
Remodelačná ortéza
Pri deformite u staršieho dieťaťa viac ako 4 mesiace je potrebná aplikácia KRO - kraniálnej remodelačnej ortézy, čo má až 95% úspešnosť. Liečba KRO sa musí konzultovať s neurológom, prípadne s neurochirurgom, pretože v niektorých prípadoch je táto metóda kontraindikovaná, ako napríklad pri hydrocefale.
Ortéza KRO je špeciálna prilba z vonkajšej strany tvrdá a vnútorná časť je vystlaná mäkkou výstelkou. Prilba dieťatko netlačí, čím nespôsobuje tlak na lebku, len ju ľahko stláča a časť, kde sa deformita nachádza, je medzera medzi lebkou a prilbou. Prilbu nie je možné skladať 24 hodín, a to ani za účelom hygieny. Je to náročná liečba a používa sa pri stredných a ťažkých deformitách hlavičky dieťaťa. KRO je zameraná na správne usmernenie rastu lebky.
Najvhodnejším obdobím je vek 4 až 7 mesiacov, čím sa skracuje liečba na 4 až 5 mesiacov. Čím je vek dieťaťa vyšší, tým dlhšie trvá správna remodelácia lebky dieťaťa, kvôli uzatváraniu štrbín a rastu lebky. Liečba ortézou je možná do veku 18. mesiaca.
Jak otáčet miminko na bříško?
Vankúš pre bábätko?
Vankúš nie je pre bábätko nevyhnutný. Názory pediatrov a neonatológov na používanie vankúšov sa líšia. Niektorí odporúčajú, aby dieťa spalo na rovnej podložke bez vankúša až do 10 rokov, pretože vankúš neprospieva správnemu vývinu chrbtice, ktorá má byť aj počas spánku vo fyziologickej polohe. Fyzioterapeut Andrej Foltýn odporúča nechávať dieťa na rovnej podložke, aby sa chrbtica nekrivila a rešpektoval sa jej vývoj.
Ďalším dôvodom, prečo sa vankúš u bábätiek neodporúča, je možnosť udusenia sa počas spánku, zvlášť ak dieťatko spí na brušku, alebo pridusenia sa dýchaním vlastného vydýchaného vzduchu, ak má noštek zaborený vo vankúši. Rovnako sa neodporúča vankúš ani z dôvodu SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčiat).
Výnimky sú, ak má bábätko alebo mamička na to dôvod. MUDr. Peter Krcho pripúšťa používanie vankúša, ak dieťatko uprednostňuje polohu na chrbte. Pre deti s refluxom je odporúčaná zvýšená poloha, ale vankúš v tomto prípade nepatrí priamo pod hlavu - je potrebné ho dať pod plachtu tak, aby vytvoril vyvýšenú plochu v sklone 30 stupňov.
Vankúš je potrebný aj pre tie detičky, ktoré rady spávajú len na jednej strane a majú problémy s preležanou hlavičkou - použije sa však len na podoprenie dieťatka, ktoré uložíme na opačnú, nepreležanú stranu a vankúš má byť v tomto prípade nie pod hlavou, ale za dieťatkom. Ideálne je v tomto prípade použiť vankúš na dojčenie.
tags: #ked #babatko #ma #spic #na #hlave