Dospievanie je komplexné obdobie plné zmien, formovania identity a hľadania vlastného miesta vo svete. V tomto procese zohrávajú významnú úlohu idoly, ktoré môžu slúžiť ako vzory a inšpirácia. Avšak, nie každé dieťa si nájde svojho idola, a to môže byť pre rodičov zdrojom obáv. Tento článok sa zameriava na pochopenie toho, prečo niektoré deti nemajú idoly, aký vplyv na ne majú ich idoly, a ako môžu rodičia a spoločnosť podporiť deti v tomto dôležitom životnom období.
Deti a ich idoly: Prieskum a zistenia
Prieskum, ktorý bol realizovaný v rámci Detského činu roka 2014, odhalil zaujímavé skutočnosti o idoloch detí. Z výsledkov vyplýva, že 46 % žiakov má za svoj idol hudobného speváka alebo speváčku. 22 % žiakov nemá žiadneho idola. 19 % žiakov má za idol športovca. 13 % žiakov má za idol človeka z filmu. Tieto čísla poukazujú na to, že hudobný priemysel a šport majú na deti silný vplyv. Zároveň je dôležité venovať pozornosť aj tým deťom, ktoré nemajú žiadny idol, a pomôcť im nájsť pozitívne vzory.
Prečo niektoré deti nemajú idoly?
Prieskum ukázal, že najčastejším dôvodom, prečo deti nemajú idoly, je ich presvedčenie, že idol by mal byť živý. Jeden 11-ročný chlapec uviedol, že jeho idolom bol jeho starý otec, ale po jeho smrti už nemá prečo obdivovať nikoho. Tieto odpovede poukazujú na to, že deti hľadajú v idoloch reálne osoby, s ktorými sa môžu stotožniť a od ktorých sa môžu učiť. Niektoré deti môžu tiež cítiť, že ich idoly by mali byť dokonalé, a ak zistia, že aj ich idoly majú chyby, môžu stratiť záujem.
Idoly a ich vplyv na deti
Hudobné idoly: Problém so zákonmi a verejné blamáže
Hoci je hudba pre deti atraktívna, analýza mien hudobníkov, ktorých deti uvádzali ako svoje idoly, odhalila znepokojujúcu skutočnosť: až 87 % z nich malo problémy so zákonom alebo verejné blamáže. To poukazuje na to, že deti si často vyberajú za vzory osoby, ktoré nemusia byť vždy pozitívnym príkladom. Je dôležité, aby rodičia viedli svoje deti k kritickému mysleniu a pomáhali im rozlišovať medzi obdivom a nekritickým nasledovaním.
Športovci: Svetlo nádeje
Športovci predstavujú v prieskume svetlý bod. Príkladom je mladý hokejista, ktorý si dal za vzor svetoznámeho ruského hráča v NHL Ovečkina a chce byť do 10 rokov taký ako on, a neskôr ešte lepší. Takéto sny a motivácie, ktoré majú svoj približný dátum, sú veľmi potešujúce a ukazujú, že šport môže byť pre deti zdrojom pozitívnych vzorov a inšpirácie. Rodičia by mali podporovať svoje deti v ich športových záujmoch a pomáhať im nájsť si vzory medzi úspešnými športovcami.
Filmové idoly: Negatívne postavy a alkoholici
Filmové idoly predstavujú v prieskume najväčšie riziko. Až 91 % žiakov uviedlo za vzor hercov, ktorí hrajú väčšinou negatívnu postavu vo filme, či alkoholikov, ako hlavných hrdinov. Zaražajúce je tiež, že chcú byť ako títo herci. To poukazuje na to, že deti si často neuvedomujú rozdiel medzi fikciou a realitou a môžu mať tendenciu stotožňovať sa s negatívnymi postavami. Je preto dôležité viesť deti k tomu, aby kriticky vnímali filmy a aby si uvedomovali, že negatívne postavy nie sú vhodným vzorom pre život.
Vplyv spoločnosti na výber idolov
Nitriansky diecézny biskup Viliam Judák sa vyjadril, že za uplynulých tridsať rokov sa Slovensko veľmi zmenilo. V oblasti duchovnej, respektíve kultúrnej sa preberajú nekritické prejavy mravnej krízy. Úspech sa povýšil na idol, zisk na ideál a hedonizmus na príkladnú každodennosť. To poukazuje na to, že spoločnosť má na výber idolov detí veľký vplyv. Ak spoločnosť preferuje úspech, zisk a hedonizmus, je pravdepodobné, že aj deti si budú vyberať za vzory osoby, ktoré tieto hodnoty reprezentujú.
Prekliatie: Realita, pred ktorou nesmieme zatvárať oči
Prekliatie je realita, pred ktorou človek nemôže a nesmie zatvárať oči. Každý kresťan by mal vedieť, ako môže zaobchádzať s požehnaním a byť pod Božou ochranou. Taktiež, každý kresťan musí byť poučený, čo je príčinou alebo čo oslobodzuje silu prekliatia v jeho živote. Boh nám dal poznanie, odkryl nám svoje cesty, ukázal nám ako by sme mali žiť. On nechce, aby sme ostali v nepoznaní a upadli. On chce, aby sme spoznali pravdu a žili. Prekliatie je ako temná stena, ktorá sa nadnáša nad životom človeka. To je zlá, nadprirodzená sila, ktorá človeka sprevádza a nedovolí mu, aby v živote uspel a uskutočnil svoje šťastie. Koreň každého prekliatia je neposlušnosť Bohu.
Rodina a jej vplyv na dieťa
Rodina má na výber idolov detí zásadný vplyv. Rodičia by mali byť pre deti pozitívnym vzorom a mali by ich viesť k tomu, aby si vyberali za vzory osoby, ktoré sú morálne a eticky hodnotné. Deti potrebujú zásadne oboch rodičov opačného pohlavia.
Psychológ radí rodičom: Varovné príznaky, na ktoré si všímať u detí
Psychológ Marek Madro zdôrazňuje, že tragické udalosti zasahujú nielen dospelých, ale aj deti, ktoré často nemajú dostatočné nástroje na spracovanie silných emócií. Po prvotnom šoku je dôležité poskytnúť bezpečný priestor pre vyjadrenie pocitov a podporiť otvorenú komunikáciu. Ak deti prejavia záujem alebo obavy, je vhodné sa s nimi o tragédiách rozprávať, ale citlivo. „Treba však prispôsobiť informácie ich veku a emocionálnej zrelosti. Netreba ich zahlcovať detailmi, ale skôr im dať priestor na otázky. Ak dieťa vníma situáciu a cíti neistotu či strach, ignorovanie témy mu nepomôže. Naopak, môže to viesť k domýšľaniu si scenárov, ktoré môžu byť ešte desivejšie. Niektoré deti budú chcieť hovoriť hneď, iné až po niekoľkých dňoch či týždňoch. Dôležité je byť prítomný a dostupný, keď budú pripravené," vysvetlil Madro.
Bolesti hlavy či problémy so stravovaním
Každý na tragickú udalosť reaguje inak, ale niektoré varovné signály môžu naznačovať, že dieťa či mladý človek situáciu spracováva ťažko. „Dieťa odmieta chodiť do školy alebo sa sťažuje napríklad na bolesti brucha, hlavy či iné somatické príznaky, alebo je dieťa tichšie, podráždenejšie, často sa zamýšľa alebo má problémy so sústredením. Môžu sa objaviť aj problémy so zaspávaním alebo stravovacími návykmi. Taktiež sa môže objaviť prílišná naviazanosť na rodičov, učiteľov alebo kamarátov. Deti, ktoré sú neisté, môžu klásť otázky, či sa to môže stať aj u nich v škole a či sú v bezpečí," povedal odborník. Ak tieto prejavy pretrvávajú dlhšie ako niekoľko týždňov alebo sa zhoršujú, je vhodné vyhľadať pomoc školského psychológa alebo odborníka na duševné zdravie.
Agresivita a izolácia
Čo sa týka agresivity u detí a mladých ľudí, je podľa Madra prirodzené, že cítia zlosť, hnev alebo frustráciu v náročných situáciách. Problém však nastáva, keď sa tieto emócie neventilujú zdravým spôsobom a začnú sa prejavovať ako dlhodobá agresivita. Rodičia a učitelia by si mali všímať napríklad reakcie dieťaťa, napr. výbuchy zlosti, keď neprimerane reaguje na kritiku alebo sa častejšie dostáva do konfliktov. Ak sa dieťa odťahuje od rovesníkov, prestáva komunikovať s rodinou a trávi veľa času osamote, môže ísť o nejaký varovný signál. Šéf IPčka radí, že ak dieťa opakovane hovorí o tom, že „nič nemá zmysel", „treba sa pomstiť" alebo „svet je zlý", je potrebné situáciu riešiť a neignorovať takéto vyjadrenia.
Berte ho vážne
„Dôležité je umožniť deťom vyjadriť svoje emócie zdravým spôsobom, ponúknuť im bezpečný priestor na vyjadrenie obáv. Niekedy stačí, aby dieťa vedelo, že ho niekto počúva a berie vážne. Ak sa objavia silné prejavy frustrácie, izolácie či násilného správania, je dôležité osloviť odborníkov," dodal Madro.
Ako pri deťoch používať hranice, napraviť svoje chyby a ako mať doma pohodu (podcast Ľudskosť)
Klinická psychologička radí 3 geniálne spôsoby, ako reagovať na správanie a deeskalovať napätie
Klinická psychologička a trojnásobná mama Dr. Becky vo svojom virálnom videu rozoberá aktuálne strasti, ktoré so svojimi vlastnými deťmi prežíva na dennej báze nielen ona, ale milióny rodičov. Vysvetľuje, že deti potrebujú pevných a stabilných vodcov, nie nesebeckých martýrov. Aj keď deti plačú, keď rodičia trávia čas sami so sebou, neznamená to, že rodičia robia niečo zlé. Naopak, starostlivosť o vlastné potreby je kritická pre mentálne zdravie rodiča a jeho schopnosť byť prítomný pre svoje deti. Rodič má povolenie robiť rozhodnutia dôležité pre seba, nastavovať hranice, napĺňať si vlastné potreby a dieťa má dovolené sa na to hnevať. Jeho pocity hnevu a krivdy ale neznamenajú, že rodič robí zlé rozhodnutie.
3 geniálne spôsoby, ako komunikovať s dieťaťom, keď odvráva
Klinická psychologička Becky vysvetľuje tri spôsoby, ako odpovedať na drzosť a odvrávanie svojich detí, ktoré pomôžu deeskalovať situáciu a napätie a priblížia vás k pozitívnej interakcii s dieťaťom:
- „Počujem ťa. A musíš byť poriadne nahnevaný/á, keď mi hovoríš niečo takéto.“
- „Pozri, to, čo chcem povedať, je, že viem, že si dobré dieťa. Dokonca aj keď mi hovoríš niečo takéto nie dobré.“
- „Viem, že existuje aj iný spôsob, akým by si mi mohol/a toto povedať. Chcel/a by si to skúsiť?“
„Rozumiem, čo si myslíte. Mám vôbec dovoliť môjmu dieťaťu túto drzosť? Nie. Práveže v tejto situácii sa chováte ako dospelý, zrelý človek. Nedovolíte vtiahnuť sa do mocenského boja a nedovolíte situácii ani drzosti eskalovať. Samozrejme, že sa môžete cítiť dobre, keď na to zareagujete, ako chcete v prvej chvíli zareagovať, ako - nemôžeš takto so mnou rozprávať! Tvoje správanie je nerešpektujúce, neospravedlniteľné, dnes žiadny iPad!“ Lenže dobre vieme, že keď na drzosť a odvrávanie budeme reagovať takto, drzosťou, tak presne aj oni budú na nás reagovať ešte väčšou drzosťou. A to je neefektívne. My musíme byť v tomto tí dospelí,“ dodáva na záver s tým, že naše deti budú spolupracovať s väčšou pravdepodobnosťou, keď si zvyknú, že práve doma sa môžu cítiť aj napriek tomu, čo prežívajú, napriek impulzívnym reakciám, rešpektovaní, vypočutí, videní.
Dospievanie a vývoj mozgu
V dospievajúcom mozgu sa uskutočňujú intenzívne procesy, ktoré vysvetľujú správanie dieťaťa v období dospievania. Dospievanie je čas medzi detstvom a dospelosťou. Prvou časťou dospievania je puberta a trvá asi od 11 do 15 rokov, po nej nasleduje adolescencia - asi od 15 do 22 rokov. Dospievajúci sa usilujú o rozvoj svojej identity, ktorá by bola špecifická a odlišovala ich od ostatných ľudí. Tento proces, ktorý sa nazýva individualizácia, začína v dospievaní a pokračuje v dospelosti. Podľa psychológov je rozvoj identity hľadaním odpovedí na množstvo otázok.
V období dospievania sa mozog zbavuje svojich slabých synapsií a ponecháva tie, ktoré sú užitočné. Využívané synapsie zosilnejú, slabé sú naopak, potlačené. Toto „prerieďovanie“ nadbytočných synapsií postupuje mozgom od jeho zadných častí dopredu smerom k čelu. Ako posledné sa reorganizujú čelné laloky zodpovedné za schopnosť plánovať, rozmýšľať, ovládať impulzy a robiť rozhodnutia. Preto sa dieťaťu v období puberty správanie „vymyká z rúk“. Deti v období puberty majú tiež tendenciu vyhodnocovať situácie skôr negatívne a ľahšie potom strácajú nad nimi kontrolu. Častejšie sa v nich objavuje pocit bezradnosti. U detí v období dospievania je teda charakteristická nižšia aktivita v čelných lalokoch, a naopak, viac aktivity v amygdale, teda v centre emócií. Práve amygdala dáva formu odpovediam útočným (slovne aj fyzicky) a útekovým odpovediam organizmu, a v tomto vývinovom období sa tiež ľahšie aktivuje.
Keď dieťa nemá idola: Pochopenie a podpora
Niektoré deti nemajú idola z rôznych dôvodov. Môžu mať pocit, že idoly by mali byť dokonalé, a ak zistia, že ich idoly majú chyby, môžu stratiť záujem. Iné deti hľadajú v idoloch reálne osoby, s ktorými sa môžu stotožniť a od ktorých sa môžu učiť. Ak dieťa nemá idola, neznamená to, že je s ním niečo v neporiadku. Dôležité je rešpektovať individualitu dieťaťa a podporovať ho v hľadaní vlastných hodnôt a cieľov.
V dnešnej dobe, kedy sú deti vystavené obrovskému množstvu vplyvov, je dôležité zamyslieť sa nad tým, kto sú ich idoly a aký vplyv na ne majú. Článok sa zaoberá touto problematikou, pričom vychádza z prieskumov, názorov odborníkov a ponúka pohľad na to, ako môžu rodičia a spoločnosť formovať pozitívne vzory pre budúcu generáciu.