Prvé roky svojho života si dieťa zažíva svoj minikolektív so svojimi rodičmi a súrodencami. Ak sa totiž dieťa cíti hodnotné pre svojich rodičov, bude sa cítiť hodnotné pre seba a aj pre ostatných. Keď je rodičmi prijímané také, aké je. Na poli sebahodnoty to ale viac, či menej škrípe. U rodičov, a tým pádom aj u detí. Akonáhle začnete svoje dieťa porovnávať s tými, ktorým socializácia ide lepšie, vytvárate na dieťa tlak. Tento tlak môže mať za následok jeho uzatvorenie a nechuť v kolektíve zotrvávať. Preto, ak máte možnosť byť dieťaťu nablízku v prvých dňoch zažívania sa s novým kolektívom, urobte to. Ak môžete pre svoje dieťa vybrať kolektív, v ktorom môžete byť v tichosti alebo aj v aktivite prítomný, vyberte práve ten.
Život je aj o tom, že deti v ňom prekonávajú svoje vlastné hranice. Vytvárajte preto s deťmi dohody o tom, kedy by zvládlo zostať v novom kolektíve samo, bez vás. A potom tak urobte s dôverou v to, že to vaše dieťa zvládne. Hoci vám sa jeho námietky a pocity nemusiazdať oprávnené, je dôležité ich ako oprávnené brať, pretože také sú. Dieťa vníma veci ináč než vy a vy nemusíte všetko vidieť. Rozprávajte sa s ním, počúvajte ho bez toho, aby ste odmietali alebo zľahčovali jeho pocity. Porozprávajte s učiteľmi alebo trénermi, aby ste spolu s nimi zistili, či to, čo vaše dieťa trápi, je niečo vážne a naozaj treba zmeniť okolnosti a možno aj kolektív, alebo je to niečo, čo spolu zvládnete a prekonáte a vaše dieťa si tak zvýši emočnú odolnosť.
Určite treba riešiť situácie, kedy problémy so socializáciou nevidíte vy a ani vaše dieťa, ale vidia ich učitelia, či tréneri alebo iné deti. Môžu to byť situácie, keď dieťa ubližuje iným deťom alebo nerešpektuje trénerov, či učiteľov. Postarajte sa o to, aby prebehol rozhovor medzi všetkými zúčastnenými, aby každý mohol povedať, čo sa stalo z jeho pohľadu tak, aby nikto nikoho nehodnotil. Jediné, čo je možné hodnotiť, je správanie (nie Ty si, ale Ty si sa správal). Ak dieťa niekomu ublížilo, je dôležité, aby sa ospravedlnilo, aj keby to neurobilo naschvál, alebo aj keby to ako ublíženie nevidelo. Opäť nezhadzovať, nezahanbovať dieťa, je dobré brať jeho správanie ako signál, že niečo nemá naplnené. Skúste to nájsť, naplniť mu to. Dajte dôveru učiteľovi alebo trénerovi, že situáciu zvládne, netreba na neho dohliadať.
Vyčlenenie z kolektívu a jeho dopady na dieťa
Niekedy majú rodičia tendenciu postarať sa o to, aby nikto ich deťom nič neprikazoval alebo sa k nim nesprával autoritatívne, ale tak iba zasievajú nedôveru do svojich detí. Dôverujte tomu, že vaše dieťa zvládne aj z vášho pohľadu „drsnejšie zaobchádzanie“, že sa o seba dokáže postarať samo. Nemáte totiž šancu zabezpečiť svojim dieťaťu to, že všetci s ním budú zaobchádzať v rukavičkách. Pozorujte svoje dieťa, ako sa správa doma, ako sa správa v kolektíve a rozprávajte sa o tom, čo vaše dieťa zažíva a ako sa cíti. Ak sú jeho pocity negatívne, naveďte ho, aby vám prerozprávalo to, čo sa stalo, cez fakty.
Každý z nás zažil niekedy odmietnutie. Mnohí už v detstve a doteraz si vieme v pamäti vybaviť kruté slová: „Ty sa s nami nehráš”. Byť súčasťou skupiny pravdepodobne pomáhalo našim predkom prežiť. V porovnaní s ostatnými jedincami živočíšnej ríše máme slabú ochranu pokožky, keďže nemáme na nej kožušinu či zhrubnutú vrchnú vrstvu, naše nohy nie sú najrýchlejšie a ruky najsilnejšie a detstvo trvá veľmi dlho. Preto nám prežitie v nehostinnom prostredí umožnil práve pobyt v skupine so staršími členmi. Prijatie do skupiny má však aj svoj opak, odmietnutie. Vedci zistili, že odmietnutie má priamy a negatívny dopad na zdravie. Ľudia, ktorí sú izolovaní a opustení, majú zvyčajne zhoršený fyzický stav, trpia nedostatkom kvalitného spánku, majú oslabený imunitný systém a dokonca skôr zomierajú v porovnaní s tými, o ktorých sa stará láskavé a milujúce okolie.
Nadbytočný stres nepôsobí negatívne len na dospelých, podobne ho prežívajú aj deti. Chronický stres môže zásadne ovplyvniť vývoj dieťaťa. Dnes je vo svete tínedžerov bežné, že sú pod tlakom, kultúra sociálnych sietí ich silno ovplyvňuje a oni sú nútení neustále sa porovnávať a držať krok so svojimi rovesníkmi. Vyčlenenie z kolektívu môže mať zásadný dopad na ich psychickú pohodu. Práve samotári majú sklony k tomu, že v styku s ostatnými reagujú agresívne. Odmietnutie môže dokonca viesť k násiliu. Analýza 15 strelcov v amerických školách odhalila, že až 13 z nich bolo samotárov, ktorých kolektív vyčlenil.
Odmietnutie ako príležitosť - ako pomáhať dieťaťu
Odmietnutie, či už v malom alebo vo veľkom, je súčasťou našich životov. Vedci zistili, že niektorí ľudia ho dokážu uniesť jednoduchšie ako iní. Na základe výsledkov novej štúdie tvrdia, že spôsob reakcie závisí od toho, do akej miery sme si vedomí svojich činov a našej kontroly nad nimi. Do svojho výskumu pozvali 20 študentov, ktorí vyplnili dotazníky o tom, nakoľko sú si vedomí svojich činov, teda ako vnímajú udalosti navôkol vo vzťahu ku svojej osobe v danom momente. Potom ich nechali hrať online hru a pomocou magnetickej rezonancie sledovali reakcie ich mozgu. Výsledkom bolo, že študenti, ktorí poznali svoju hodnotu a vnímali svoju rolu, pociťovali z odmietnutia menší stres, než ostatní. Tí, ktorí majú silné vedomie o sebe, dokážu efektívnejšie regulovať negatívne emócie vyplývajúce z exklúzie.
Práve schopnosť ovládať silné emócie a pokračovať v úlohe napriek vyčleneniu, bola kľúčová pre prežitie našich predkov. Lenže aj tu platí, že všetkého veľa škodí. Až prílišná snaha ovládať svoje emócie a vedome ich meniť s úmyslom vnímať situáciu odlišne, vedie k nahromadeniu negatívnej energie a v konečnom dôsledku môže vyústiť do výbuchu, vrátane tvrdých slov, urážok a lietania tanierov.
Ako konkrétne pomôcť deťom?
Dajte deťom najavo, že sa im nemusí vždy všetko podariť a neúspech u kamarátov je podobne bežný ako úspech. Je to len ďalšia skúsenosť, ktorej úlohou je umožniť im naučiť sa niečo nové. Motivuje ich k tomu, aby vymysleli nový plán a vyskúšali osloviť potenciálnych kamarátov nanovo. Mali by ste však myslieť na to, že nie je dobré, ak sa snažíte vyhovoriť deťom ich pocity a uľahčiť im prežívanie sklamania, pretože každý z nás najprv potrebuje prežiť sklamanie, smútiť nad neúspechom a až potom sa dokáže zamyslieť nad ďalším krokom. Uznajte im teda pocity, aby vedeli, že to, ako sa cítia je úplne normálne. Ak sa deti budú cítiť pochopené a prijaté, lepšie porozumejú samy sebe. Aby sa deti dokázali vyrovnať s odmietnutím, je dôležité, aby vedeli, že “teraz” neznamená “navždy”. Ak neuspejú v tomto momente, vždy sa im to môže podariť neskôr.
Často sa stane, že ak nás niekto odmietne alebo nám niečo nevyjde podľa našich predstáv, strácame motiváciu. Každý rodič sa snaží svoje dieťa ochrániť pred neúspechom a odmietnutím. Lenže ak to robíme príliš intenzívne, ovplyvníme ich schopnosť postarať sa o seba. Ak sa pokúšame riešiť problémy za nich alebo do riešenia vstupujeme, dávame im najavo, že im nedôverujeme, že sa dokážu o svoje veci postarať samy. Pocitom osamelosti, neistoty a zníženému sebavedomiu dochádza u dieťaťa, ešte viac izoluje rolu ostatných. Niektoré deti do kolektívu nezapadnú, ktoré sú často individuálne a ovplyvňované konkrétnymi okolnosťami.
Podpora rozvoja sociálnych zručností a sebavedomia
Práve u dieťaťa, ktoré bolo vyčlenené z obľúbeného kolektívu, je dôležité posilniť sebavedomie a rozvíjať sociálne zručnosti. Pomáha tiež stretávanie sa s rovesníkmi mimo školského prostredia a nájdenie kamarátov s podobnými záujmami. Dôležitú úlohu má aj špeciálny pedagog v spolupráci so školou a rodinou. Rozvíjanie emočnej inteligencie a asertivity by malo začať už od útleho veku a pokračovať aj na školách. Deti by mali vedieť, že majú hodnotu a že ich hodnota nie je závislá od toho, či sú alebo nie sú súčasťou kolektívu.
Empatia a otvorená komunikácia sú kľúčové. Dajte dieťaťu priestor na vyjadrenie pocitov a zároveň pomáhajte nachádzať riešenia. Rodičia by mali spolupracovať so školou a prípadne s odborníkmi, ako sú školskí psychológovia alebo CPPPaP, aby identifikovali príčiny vyčlenenia a navrhli vhodné intervencie. Ak ide o veľmi závažné prípady, je vhodné vyhľadať pomoc odborníka a zvážiť aj skupinové aktivity, ktoré posilnia vzťahy v triede.
Rola školy a komunity
Škola zohráva kľúčovú úlohu v prevencii a riešení šikanovania. Školský podporný tím (SPT) by mal tvoriť spoluprácu medzi odborníkmi a pedagógmi, zahŕňať školského psychológa, špeciálneho pedagóga a sociálneho pracovníka. Učitelia by mali byť vyškolení na identifikáciu príznakov stresu alebo emočných problémov u detí a na vhodnú komunikáciu s rodičmi. Monitorovanie klímy v triede a podpora vzťahov medzi žiakmi naprieč vekovými kategóriami sú dôležité kroky na zníženie izolácie a šikany.
Rodičia a učitelia by mali spolupracovať na zameraní sa na silné stránky dieťaťa, na rozvíjanie sociálnych zručností a na vytváranie bezpečného prostredia, kde dieťa cíti, že je milované a chránené. Všetky kroky by mali smerovať k tomu, aby dieťa vedelo, že jeho hodnota nie je daná tým, či je zahrnuté do kolektívu, ale tým, aké má vnútorné kvality a ako sa vie učiť zo skúseností.
tags: #ked #vyclenuju #dieta #z #kolektivu