Sociálny a emocionálny rozvoj dieťaťa môžu rodičia podporovať rôznymi spôsobmi. Predškolský vek je najvýznamnejším obdobím formovania základov osobnosti dieťaťa. Obdobie predškolského veku je zásadným spôsobom ovplyvnené prostredím materskej školy. Napriek tomu však základom pre správny vývin dieťaťa je domáce prostredie a jeho najbližšia rodina. Dieťa sleduje správanie a reakcie svojich rodičov, napodobňuje ich a tak sa snaží pochopiť okolitý svet a správanie ľudí v jeho okolí.
Po dovŕšení šiesteho roku je čas nastúpiť do prvej triedy. Táto udalosť je pre každé dieťa výnimočná. Vek však nie je len jedinou podmienkou nástupu do základnej školy. Nestačí, že dieťa je na školu zrelé. Je potrebné, aby na ňu bolo aj pripravené.
Čo zahŕňa sociálna a emocionálna oblasť?
Emocionálna zrelosť dieťaťa spočíva hlavne v tom, že dokáže ovládať svoje impulzívne reakcie, je emocionálne stabilné. Pozná svoje emócie, vie ich rozlišovať, orientovať sa v nich, čo pre neho tá ktorá emócia znamená a ako ich môže prijateľne prejaviť. Veľmi dôležitá je sebaregulácia, teda vedomé riadenie myšlienok, správania a emócií. Ide o to, že dieťa je schopné zastaviť sa, porozmýšľať a až potom konať. V neposlednom rade je dôležitý aj jeho pozitívny vzťah k povinnostiam, predovšetkým školským povinnostiam.
Na emocionálnu oblasť úzko nadväzuje aj sociálna oblasť. Dieťa je schopné vyjadriť svoje vlastné potreby, názory, dokáže byť ohľaduplné voči druhým, vie rozpoznať vhodné a nevhodné správanie v obvyklých situáciách, uvedomuje si zodpovednosť za vlastné konanie ako aj jeho následky. Dokáže rešpektovať pravidlá v každodennom kontakte s deťmi aj dospelými, je schopné spolupracovať a spolupodieľať sa na činnostiach.
Ako podporiť rozvoj emocionálnej zrelosti?
Nástup dieťaťa do školy je veľkou udalosťou pre celú rodinu. Najväčší nápor emócií však zažíva práve čerstvý prváčik. Školská zrelosť je definovaná dosiahnutím takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu. Dieťa by malo byť zdatné vo viacerých úrovniach. Priemerný vek spôsobilosti dieťaťa začleniť sa do školského procesu je u zdravých detí 6,5 roka. Je všeobecne známe, že chlapci štatisticky dozrievajú o niečo neskôr ako dievčatá.
Emočná zrelosť ako súčasť školskej zrelosti. Emočná zrelosť je kľúčovou súčasťou školskej zrelosti. Znamená schopnosť dieťaťa zvládať svoje emócie, byť odolné voči frustrácii a primerane reagovať na rôzne situácie. Emočná nezrelosť môže naznačovať, že dieťa ešte nie je pripravené na školské prostredie. Podľa špeciálnej pedagogičky Jany Kružliakovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, emočná nezrelosť súvisí s neschopnosťou dieťaťa spracovávať vnemy v plnom rozsahu či ovládať svoje emócie.
Príznaky emocionálnej nezrelosti
Prvé znaky emocionálnej nezrelosti sa často objavujú už v škôlke. Krátka doba pozornosti: Dieťa nevydrží dlho pri činnostiach, ktoré ho nebavia, alebo sa nedokáže sústrediť na dlhší čas. Problémy v rušnom prostredí: Dieťa nie je schopné pracovať v rušnom prostredí. Ťažkosti s odlúčením: Dieťa má problém byť dlhšie oddelené od mamy bez výraznej emotívnej reakcie. Nedostatočná kontrola emócií: Dieťa má ťažkosti s ovládaním svojich emócií a správania. Nízka tolerancia frustrácie: Dieťa sa ľahko vzdáva pri neúspechu a má problém s prekonávaním prekážok. Závislosť od rodičov: Dieťa nie je dostatočne samostatné a nezávislé od rodičov.
Ďalšie ukazovatele školskej zrelosti
Okrem emocionálnej zrelosti existujú aj ďalšie oblasti, ktoré sa posudzujú pri hodnotení školskej zrelosti: Intelektová zrelosť: Dieťa rešpektuje svoju inteligenčnú úroveň, jeho myslenie je analytickejšie, dokáže vystihnúť podstatné znaky a vzťahy medzi javmi, reprodukovať predlohu a má bohatú slovnú zásobu. Má záujem o číslice a písmená a rozvíja sa jeho logické myslenie. Sociálna zrelosť: Dieťa sa dokáže adaptovať v novom sociálnom prostredí, je primerane samostatné a nezávislé od rodičov. Je emocionálne stabilné, odolné voči frustrácii a prípadnému neúspechu. Pracovná zrelosť: Dieťa sa chce učiť, je vytrvalejšie, dlhšie sa sústredí, aj keď je úloha únavná alebo menej zaujímavá. Je schopné spolupracovať na spoločnej úlohe s ostatnými deťmi a sústrediť sa na spoločný cieľ. Rečová zrelosť: Dieťa by malo správne vyslovovať všetky hlásky, mať dostatočnú slovnú zásobu a používať všetky slovné druhy. Dokáže rozprávať vo vetách a jednoduchých súvetiach. Pozornosť: Dieťa sa dokáže sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Sedí kľudne, nerobí neúčelné pohyby a neotáča sa. Grafomotorika a vizuomotorika: Dieťa správne drží ceruzku, sedí pri písaní (vystretý chrbát, správna vzdialenosť hlavy od podložky, mierny sklon zošita). Línie pri písaní by nemali byť roztrasené. V oblasti figurálno-kresbového prejavu by malo dieťa nakresliť kompletnú postavu (oči, obočie, mihalnice, päť prstov na rukách, krk…). Nakreslená postava by nemala byť asymetrická a kresba by mala byť pestrofarebná s využitím celej plochy papiera. Pri vyfarbovaní obrázka by dieťa nemalo prejsť cez línie. Dieťa by malo vedieť napodobniť tvary písma a geometrické tvary. Motorika: Dieťa by malo byť motoricky obratné, vedieť skákať aj na jednej nohe, behať, preliezať, chytať a hádzať loptu zo vzdialenosti približne 2 m. Hodí loptičku do koša zo vzdialenosti 1,5 m. Vydrží aspoň chvíľu stáť na jednej nohe a vstane z ľahu na chrbte bez toho, aby sa opieralo o ruky. Mala by byť vyhranená pravorukosť alebo ľavorukosť. Orientácia a poznatky: Dieťa by malo vedieť svoje celé meno, adresu, vek a informácie o najbližších príbuzných. Malo by disponovať všeobecnými poznatkami zo svojho okolia (dopravné prostriedky, predmety dennej potreby a ich funkcie, ovocie, zelenina, zvieratá, hmyz, kvety). Pozná časové predstavy (dni v týždni, ročné obdobia) a má osvojenú pravo-ľavú orientáciu na tele, v priestore a na podložke. Orientuje sa v rade, používa pojmy všetci, nie všetci, väčší, menší, určí počet prvkov do 6 a mechanicky ovláda číselný rad do 10. Samostatnosť: Dieťa by sa malo samostatne obliecť, obuť, zaviazať šnúrky, zapnúť gombíky, dbať o úpravu zovňajšku, samostatne jesť, používať príbor a vedieť si natrieť pomazánku na chlieb. Po jedle by dieťa malo zostať čisté.
Zručnosti zvládania pre deti - Zvládanie pocitov a emócií pre základnú a strednú školu | Sebaregulácia
Námety na hry s dieťaťom na podporu emocionálnej a sociálnej zrelosti
- Pocity z čarovného klobúka - z časopisov vystrihnete obrázky ľudí, na ktorých je vidieť nejakú emóciu. Nalepte ich na kartičky z tvrdého papiera. Dieťa si vytiahne jednu kartičku a pantomimicky predvedie danú emóciu. Rodičia hádajú, o akú emóciu ide. Môžete sa striedať s dieťaťom.
- Emócie z plastelíny - rozpoznávať v tvárach emócie ľudí môžete trénovať aj pomocou plastelíny. Nakreslite na papier ľudskú hlavu bez tváre a dieťa bude z plastelíny dotvárať, ako sa cíti.
- Spoločná maľba - táto aktivita je vhodná na rozvoj neverbálnej komunikácie, aby dieťa dokázalo pochopiť myslenie a emócie druhého. Vyberte si nejaké miesto spoločne s dieťaťom, kde budete maľovať. Maľovať budete bez toho, aby ste sa dohodli na téme a celý čas ste ticho. Sedíte oproti sebe a pravidelne sa v ťahoch štetcom striedate. Dôležité je všímať si pocity dieťaťa a to, čo prežíva.
- Spoločenské hry - ide o klasické hry, ktoré máte určite doma ako napríklad Človeče nehnevaj sa. Aj takéto jednoduché hry pomáhajú dieťaťu osvojiť si mnohé sociálne zručnosti. Podporujú komunikáciu, myslenie, ak dieťa vyhrá, zvyšuje sa mu sebavedomie.
- Nepriateľ menom HNEV - Aktivita vychádza zo spoločného konštatovania, že sú dni a chvíle, kedy nemáme dobrú náladu, kedy sme nahnevaní, podráždení. Skúste spoločne s dieťaťom výtvarne znázorniť takéto pocity. Po ukončení práce obidvaja prezentujte svoje výtvory. Môžete používať aj staré časopisy, vystrihovať a lepiť. Následne sa porozprávate o svojich pocitoch hnevu. Môžete dieťaťu klásť otázky: „Ako často máš podobné pocity?“, „Na koho, na čo sa najčastejšie hneváš?“ „Kto alebo čo ti pomôže zbaviť sa hnevu?“ Na záver je vhodné demonštratívne koláž zničiť.
- Špióni - cieľom hry je praktizovať pozorovanie, čo sa okolo dieťaťa deje a popisovať to. Chápanie sociálnych situácií pomáha deťom napĺňať ich potreby a zároveň porozumieť potrebám iných. Keď sa s dieťaťom dostanete na ihrisko, do parku alebo na akékoľvek iné miesto, spomaľte a sledujte detaily okolo vás. Hovorte o nich nahlas. Napríklad, že všetky hojdačky sú práve obsadené alebo že na kolotoči je ešte voľné miesto. Pomôžte dieťaťu nadviazať na tieto pozorovania vhodnou reakciou. Napríklad, ak sú práve obsadené všetky hojdačky, nečakať v rade, ale ísť najprv na kolotoč.
- Cukrík - cieľom tejto aktivity je rozvíjať schopnosť riešenia problémov a vyjadrovanie. Obidvaja si zoberiete cukrík a sadnete si oproti sebe a pozeráte sa na seba. Dajte si medzi vás obrus a na neho jeden cukrík. Cukríka sa nemôžete dotýkať a môžete ho dostať jedine vtedy, keď vám ho dá váš parter. Nesmiete zabudnúť na toto pravidlo.
- Náš spoločný príbeh - cieľom tejto hry je rozvoj tvorivosti, spolupráce aj komunikácie. Rodič povie začiatok vymyslenej rozprávky, stačí jedna veta. Dieťa pokračuje ďalšou vetou, ktorá má nadväzovať na prvú. Takto postup opakujeme až sa vytvorí rozprávka.
- Dohoda - cieľom aktivity je učiť dieťa kompromisom. Praktizujte spoločne, ako vidieť veci z perspektívy druhého človeka a chápať jeho potreby. Pokiaľ sa na niečom s dieťaťom nezhodnete, povedzte mu vždy tieto slová: „Ty chceš toto. Ja chcem toto. Ako dokážeme obaja dostať to, čo chceme?“ Potom spoločne hľadajte riešenia a vyberte si ten najlepší nápad. Napríklad, ak si chce dať vaše dieťa koláč pred obedom a vy chcete, aby zjedlo celý obed, kompromis môže byť koláč až po obede alebo na olovrant.
Rodičia môžu aktívne podporovať emocionálnu zrelosť svojho dieťaťa. Jana Kružliaková odporúča: Poskytnúť dieťaťu pokoj: Vytvoriť pre dieťa prostredie, kde sa cíti bezpečne a môže sa slobodne vyjadrovať. Trénovať separáciu: Postupne navykať dieťa na odlúčenie od rodičov, napríklad prostredníctvom krátkych návštev u starých rodičov alebo krúžkov. Podporovať samostatnosť: Dávať dieťaťu možnosť rozhodovať sa a robiť veci samostatne, primerane jeho veku. Rozvíjať sociálne zručnosti: Podporovať dieťa v nadväzovaní kontaktov s inými deťmi a v učení sa fungovať v kolektíve. Učiť dieťa zvládať emócie: Rozprávať sa s dieťaťom o jeho emóciách a učiť ho, ako ich primerane vyjadrovať a zvládať. Hrať sa s dieťaťom: Hry sú skvelým spôsobom, ako rozvíjať rôzne schopnosti dieťaťa, vrátane emocionálnej inteligencie.
Adaptácia na škôlku a odlúčenie od matky. Nástup do škôlky je pre dieťa významnou zmenou, ktorá si vyžaduje adaptáciu na nové prostredie, režim a ľudí. Odlúčenie od matky môže byť spojené so smútkom, čo je vývinovo normálne. Rodičia by mali byť presvedčení o tom, že dieťa chcú dať do škôlky a dôverovať učiteľkám. V prípade pochybností o pripravenosti dieťaťa je vhodné poradiť sa s odborníkom. Psychologička Petra Arslan Šinková, ktorá sa špecializuje na testovanie detí v predškolskom veku, zdôrazňuje dôležitosť odlúčenia pre emocionálne dozrievanie dieťaťa. Rodičia by mali dieťaťu dať pocit istoty a podpory a zabezpečiť, aby z odlúčenia nemalo traumu.
tags: #kedy #je #dieta #emocne #zrele