Predpokladom riadneho duchovného života je sformovanie vlastnej prirodzenosti. Gratia supponit náturám. Sformovanie prirodzenosti však predpokladá jej poznanie. Každá prirodzenosť nie je rovnaká. V základoch áno, nie v podrobnostiach. Preto zdravý duchovný život predpokladá dôkladné poznanie nielen ľudskej prirodzenosti vo všeobecnosti, ale i vo všetkých jej zvláštnostiach.
Rôznorodosť ľudskej prirodzenosti a význam rodiny
Preto je potrebné poznať vlastnosti jednotlivých letor i psychologické vlastnosti dieťaťa, mladého i dospelého muža, dievčaťa i ženy. Tie sa majú zošľachtiť a potom sa má na ne naviazať ozajstný, hlboký duchovný život. U cholerika je to túžba po cti, na ktorú treba naviazať duchovný život, u sangvinika slnečná radosť a bezstarostnosť, u melancholika citlivosť a útrpnosť, u flegmatika statočnosť a vytrvalosť, u dieťaťa veselosť, prítulnosť k osobe, obrazotvornosť, obetavosť a činnosť, u mladíka túžba po cti a po láske.
1. Veľká emocionálnosť, citlivosť. Opak to muža u ktorého prevláda rozum a s ním i vášeň, pudový život. Žena „nepôsobí a neúčinkuje len rozumom, ale i srdcom. Má jemný cit pre najjemnejšie životné sily, čo je neviditeľné a nehmatateľné, ale dôležité, ba veľmi dôležité pre človeka". Boh to tak chce. Preto už v začiatkoch sa ženská duša ukazuje takouto. Tak, ako zasiate semeno potrebuje teplú zem, aby sa mohlo zdarné vyvíjať, podobne i dieťa pre svoj zdarný vzrast potrebuje teplou láskou presiaknuté srdce matky. Úbohé by bolo dieťa, ktoré by bolo od samého malička vychovávané len suchým a chladným rozumom muža.
2. Smysel pre maličkosti. Žena vie všetko zariadiť útulne, domácky. Muž by to nikdy nedokázal, i keby bol neviem ako šikovný. Žena svojím porozumením pre konkrétnosti doplňuje abstraktnosť muža. Bez tejto vlastnosti ženy muž by často vyzeral celý abstraktný: vo svojom vonkajšku, vystupovaní, v domácom zariadení. Preto „ženy, ktoré z lásky k nejakej veci niečo veľkého vykonajú, sú najväčšími výnimkami - lebo to nezodpovedá ich prirodzenosti" (C. G. Jung).
3. Viazanosť na osobnosť. „Až keď má vec vzťah k nejakej osobe, k živej bytosti, až vtedy vzbudí sa v žene záujem o ňu. Človek, živý človek ju viac upúta ako ľudské dielo. Dielo nevidí žena nikdy oddelene od celku, ale prostredníctvom osoby, pre ktorú ono niečo znamená.
4. Smysel pre poslušnosť. Ten vyplýva z predchádzajúcej vlastnosti. Žena je viac ako muž viazaná vo svojom duchovnom svete na osobnosť. Preto sa dá a chce sa dať viesť osobnosťou, ktorá je pre ňu ideálom. Preto už malé dievča hľadá niekoho, o koho by sa oprelo, komu by mohlo preukázať nejakú maličkú službu, koho by mohlo z lásky poslúchať, pre ktorého by žilo, pre ktorého by niečo znamenalo.
5. Smysel pre altruizmus. Žena je viac altruisticky založená ako muž. „Je hlboko zakorenené v jej povahe, že by chcela rada pomáhať."
6. Intuitívne poznanie. Žena často nenarába sylogizmami. Naraz vypovie nejaký úsudok. Muž sa stavia proti takémuto „nerozmyslenému a nerozumnému" názoru. Nakoniec však často musí uznať, že žena mala pravdu. To je tiež boží dar ženy ako budúcej matky. Ako taká musí často hneď zakročiť, pomôcť, rozhodnúť sa.
7. Prevládame erotiky v pohlavnom živote. Všetky predošlé vlastnosti sú prejavom väčšej duchovnosti a altruizmu u ženy. Tie isté vlastnosti sa prejavujú aj v jej pohlavnom živote. U muža prevláda sexus, u ženy naopak eros, túžba po duchovnej láske, po duchovnom doplnení.
9. Stud. Ten je u ženy omnoho silnejšie vyvinutý ako u muža. Všetky tieto predpoklady Boh vštepil do duše ženy, aby sa usilovala vo svojom živote čo najviac priblížiť k ideálu, ktorý je už samou prírodou daný každej žene: Byt matkou a byt spolu i pannou. Materská starostlivosť budí u druhého lásku, panenstvo, úctu.
Slobodná žena popri svojej panenskosti, ktorú si musí zachovať, ak chce byť raz ozajstnou dobrou matkou, už dávno pred výdajom musí byť aj matkou, ale v smysle duchovnom. Jej materinská starostlivosť sa má prejavovať v starostiach o svojich mladších súrodencov, o dietky aj cudzie a opustené, v starostlivosti o chorých, starých atď. V tomto smysle musí byť matkou aj rehoľná sestra, aj nevydatá žena. Podobne i vydatá žena si musí zachovať duchovné panenstvo, neporušenosť. Podľa svätého Augustína žena síce stratí v manželstve telesné panenstvo, ale duchovné panenstvo si musí zachovať. Svojou cudnosťou, jemnosťou i v manželstve si potom zadováži taký rešpekt aj pred svojím vlastným mužom, že sa tento neodváži ju zneužiť len na ukojenie svojich vášní, že sa bude pozerať na ňu priamo ako na sväticu, že bude cítiť prítomnosť jej anjela strážcu, ktorý by priamo zasiahol, keby i v manželstve nečistou rukou siahol na svoju manželku. Touto duchovnou panenskosťou v manželstve sa láska a vzájomná dôvernosť neschladzuje, ale zosilňuje.
a) Musí sa zbaviť pocitu menejcennosti. Koľko žien povie, že by boli radšej mužmi ako ženami. V tomto povedomí je žena vychovávaná už od malička. Už pri narodení dieťaťa celá rodina, matka a najmä otec je celý blažený, keď má chlapca. Naopak, koľko je zvád, smútku, hnevu, koľko i sama žena vytrpí od vlastného muža preto, že prišlo na svet „len" dieťa. Koľký otec sa bojí ukázať na svet, lebo čaká, že mu budú priatelia prejavovať sústrasť. Keď je dievča na svete od vlastných rodičov privítané, už od malička sa jej vtĺka názor, že len vtedy dosiahne svoj cieľ ako osoba, keď sa vydá. Tak sa potom tvoria celé légie žien, ktoré sú presvedčené, že keď sa nevydajú, ich život nemá cieľa. Keď žena dospeje, často spolu pracuje s mužmi a snaží sa vyrovnať mužovi, čo býva rizikom, ktoré vedie k radikálnemu prehodnoteniu rodových rolí.
Práve preto je dôležité, aby žena rozumela svojmu poslaní a mohla sa stať nielen matkou v doslovnom, ale najmä duchovnou matkou vo svojom okolí. Sestra, brat, doprajú duchovnú hĺbku cez rozjímanie a modlitbu. Pošli nám svoje prečítané knihy a získaj poukážku na nákup.
Praktické kroky na zošľachtovanie ženskosti pre harmonické rodinné vzťahy
- Zošľachtiť emocionalitu a citlivosť bez hanby; neodsudzovať ju ako slabosť, ale chápať ako dar.
- Zošľachtiť smysel pre maličkosti a konkrétnosť; uznať, že domáce prostredie potrebuje ľudský dotyk a porozumenie.
- Zošľachtiť viazanosť k osobe; hľadať význam v osobnostiach pred abstraktnými dielami.
- Zošľachtiť poslušnosť; rozumieť, že vedenie môže prichádzať aj bez kriku, cez rešpekt a príklad.
- Pestovať altruizmus a ochotu sa obetovať za druhých; bez sebaobmedzenia niet pravej lásky.
- Udržiavať zmysel pre krásu a poriadok vonkajšieho priestoru, ale nekonať proti svojmu prirodzenému spôsobu bytia.
- Využívať a zároveň kontrolovať svoje intuitívne poznanie; konať racionálne, keď je potrebné, a zároveň počúvať vnútorný hlas.
- Prijať a chápať rozdielnosť pohlaví v hĺbke a duchovne; hľadanie rovnováhy medzi duchovným vzdelaním a telesnými skúsenosťami.
- Spájať duchovný život s materstvom - či už doslovným alebo duchovným vedením rodiny a komunity.
Keď žena vníma svoju úlohu ako duchovnú matku, dokáže lepšie viesť rodinu, viesť svoje deti a podporovať aj partnera v jeho ceste. Názory a skúsenosti z literárnych diel a úvah o rodine, ako aj praktické poznámky o výchove a vzťahoch, môžu slúžiť ako kompas pre modernú rodinu.
Autor spracúva predmetnú problematiku s dôrazom na hodnoty rodiny, manželstva a lásky k deťom. Kniha je opísaná ako príbeh zameraný na realitu a prehodnotenie vzťahov v kontexte moderného sveta a tradičných hodnôt, ktoré sú pre spoločnosť dôležité aj dnes.
| Prvky obsahu | Popis |
|---|---|
| Predpoklad duchovného života | Sformovanie prirodzenosti a poznanie jej vlastností |
| Rôznorodosť psychologických vlastností | Cholerik, sangvinik, melancholik, flegmatik a ich vplyv na rodinu |
| Charakter žen | Intuitívnosť, altruizmus, emocionálnosť, viazanosť na osobnosť |
tags: #kniha #muz #zena #a #dieta #obsah