Čítanie rozvíja celú osobnosť dieťaťa. Ovplyvňuje jeho vnímanie sveta, predstavivosť, kreativitu, emócie, názory, pamäťové schopnosti, pozornosť, buduje pozitívny vzťah k literatúre i k tým, ktorí si s ním čítajú. Vďaka knihám dieťa rozumie nielen slovám ako takým, ale aj fungovaniu sveta okolo neho. Jeden z najvýznamnejších benefitov čítania je rozvíjanie reči.
Mnohé výskumy hovoria o tom, že vďaka knihám nerozvíjame u našich detí len poznanie, ale aj city, empatiu a prežívanie reálneho sveta. Malé deti rady počúvajú príbehy. Je to dobrá vec, pretože čítanie je dôležité pre vývoj, učenie a celkovú budúcnosť dieťaťa. Knihy majú pre náš život veľký význam. Umožňujú nám nahliadnuť do iných krajín, životov a dovoľujú nám spoznávať nové veci. Knihy nám dovoľujú byť aj spolutvorcami deja, lebo my sami rozhodneme, ako budú naši hrdinovia z kníh vyzerať a môžeme ich prispôsobiť našim predstavám.
Knihy sú ten najkrajší a najprospešnejší koníček. Čítanie totiž zvyšuje porozumenie životu a ľuďom, dokonca predlžuje život. Marec je prekrásny mesiac. Príroda sa pomaličky, veľmi nenápadne ale predsa prebúdza zo zimného spánku, slniečko vykúka a začína nás ohrievať svojimi prvými nesmelými lúčmi a vtáky spievajú nadšené z nadchádzajúceho obdobia. Je mnoho dôvodov prečo milovať marec; jedným z nich je fakt, že je to mesiac knihy. Iste ste toto spojenie už počuli. Možno sú knihy súčasťou vášho života a užívate si príbehy plné fantázie, vášne, napätia či vedecko-fantastických prvkov. Existuje však veľa ľudí, ktorí nemajú k čítaniu vzťah, čo je obrovská chyba. Relax, rozvoj fantázie, vyjadrovacích a kognitívnych schopností, lepšie sústredenie, zníženie stresu a prečistenie hlavy sú len jedny z mála benefitov, čo čítanie ponúka. Z toho dôvodu by knihy nemali chýbať v žiadnej domácnosti, obzvlášť nie v detskej izbičke.
Rozvoj slovnej zásoby
Slovná zásoba je pravdepodobne prvé, čo nám pri vymenovávaní výhod čítania napadne. A svoje prvé miesto v zozname má oprávnene. Obrázky, kontext a pravidelné čítanie (tej istej knihy) pomáhajú dieťaťu s osvojením si významu daného slova. Keď mu rozumie, môžu prísť jeho (prvé) pokusy o jeho vyslovenie. A prečo má čítanie taký výrazný vplyv na slovnú zásobu? Tak schválne - ako často v kontexte každodenných situácií používame slová ako planéta, netopier či podkova? Slová v knihách sú veľakrát iné ako tie, ktoré deti bežne v rozhovoroch počujú - sú zložitejšie, nezvyčajnejšie, menej frekventované.
Štúdia Ohijskej štátnej univerzity sa pozrela na dôležitosť čítania podrobne. Porovnala slovnú zásobu detí, ktorým rodičia pravidelne čítali s deťmi, ktorých rodina nemala ku knihám vzťah. Rozdiely vyšli markantné: deti, ktoré s rodičmi čítali denne, poznali do nástupu do škôlky o 290-tisíc slov viac, než deti vyrastajúce bez kníh. Univerzita tvrdí, že počet slov môže narásť až na jeden milión podľa toho, ako intenzívne a často trávia rodičia s deťmi čítaním.
Neuropsychologička Laura Phillipsová tvrdí, že deti sú od narodenia nastavené vyvinúť si jazykové schopnosti. K osvojeniu jazyka im pomáha neustále vystavovanie sa reči, čo buduje v mozgu jazykové dráhy. „Čítanie a vystavovanie slovám pomáha deťom maximalizovať ich jazykovú a kognitívnu kapacitu,” tvrdí Phillipsová. Ak deťom čítame od narodenia, teda ešte predtým, než začnú rozprávať, pokladáme silnú základňu pre budúce úspešné osvojenie a pochopenie slov, slovných spojení a efektívnej komunikácie. Síce je pravda, že dieťa je v kontakte s rečou denne, keď sa s ním rodičia zhovárajú, alebo keď načúva komunikácií matky s otcom. Avšak podľa Phillipsovej to nestačí, pretože naša reč má sklony k monotónnosti - používame rovnaké výrazy a spojenia, zatiaľ čo knihy ich vystavujú novým slovám, gramatickým obratom a vzorcom reči, s ktorými by sa tak skoro nestretli. Knihy im tak pomáhajú porozumieť jazyku v širších súvislostiach a uvažovať nad svetom obšírnejšie.
Podľa Phillipsovej čítanie taktiež pokladá základ pre základné vedomosti, čo im môže poskytnúť obrovskú výhodu pri nástupe do školy. Deti si spájajú návštevu zoologickej záhrady so zaujímavosťami zo živočíšneho sveta, o ktorých sa dozvedeli v knižke. Spojenie zážitku a knižnej informácie je silná kombinácia pre vedomosti, ale aj záujmu o vzdelávanie a učenie sa nových vecí.
Rozvoj reči a porozumenia
My, dospelí, sme pre svoje deti rečový vzorom. Dávame im nielen obsahovú, ale aj zvukovú podobu nášho (materinského) jazyka. Počas čítania ukazujeme na obrázky a priraďujeme im zvukovú reprezentáciu slova. Vďaka tomu dokáže dieťa postupne rozlišovať hlásky v danom jazyku. Rozlišuje, že slová myška a miska neznamenajú to isté, aj keď znejú podobne. Vníma, že slovo hlava má viacero významov. Počuje, že tento kvietok je tulipán a tento zas fialka. Niekedy si chce dieťa priradiť k zvukovej podobe slova aj to, ako slová vyslovujeme. A čo ho zaujíma najviac? Naša tvár. Ako otvárame ústa. Ako sa nám hýbu pery, čo robí jazyk. Niekedy sú pery našpúlené, niekedy sa roztiahnu do úsmevu. Ak je slovo krátke, jednoslabičné, otvoríme ústa jedenkrát. Pri dlhých slovách otvárame ústa viackrát. Občas je jazyk hore, občas dole.
Hlasitým čítaním dieťaťu predkladáme aj vzor ako slová v slovenskom jazyku ohýbať. Ohýbanie slov, skloňovanie a časovanie môže byť pre dieťa mätúce. A veru - chvíľku trvá, kým si dieťa tieto pravidlá osvojí (počkať musíme do cca 3 - 4. roka, dovtedy má dieťa „právo“ nazývať psov pesovia či namiesto vedia hovoriť vjú). Vďaka textom v knihách sa dieťa stretáva so slovami v rôznych kontextoch, v rôznych vetách, slovných spojeniach. (Ne)priamo si uvedomuje, že je rozdiel medzi slovami mačka - mačky a kreslí - kreslil. Že slovo dom môže znieť rôzne v závislosti od predložky - v dome, k domu.
Porozumenie reči je veľmi úzko späté s rozširovaním slovnej zásoby a s rozvíjaním gramatiky. Porozumenie na úrovni textu v sebe zahŕňa schopnosť porozumieť nielen slovám ako takým, ale aj ich zoskupením - vetám. Tie na sa na seba nadväzujú, majú svoje poradie, postupne prinášajú nové objasnenia. Toto porozumenie umožňuje pracovať s informáciami, ktoré sú v texte vyjadrené priamo aj nepriamo.
Najnovší výskum publikovaný v British Journal of Developmental Psychology zistil, že čítanie obrázkových kníh predškolským deťom zlepšilo porozumenie učiva a čítaného obsahu. Predškoláci tak preukázali pokročilejšiu pripravenosť na nástup do školy, pretože lepšie vnímali písané slovo a jeho význam. Tým sa zlepšila aj schopnosť pochopiť inštrukcie a riadiť sa nimi. Netreba dodávať, že čím vyššia schopnosť porozumenia, tým lepšie sa v živote budú orientovať a chápať, ako svet funguje.
Rozvoj sociálnych a emocionálnych zručností
Čítanie, do ktorého sa môže dieťa zapojiť ho baví a zaujíma omnoho viac! Tiež je pravdepodobné, že vydrží dlšiu dobu sledovať knihu a počúvať ako ho sprevádzame knižným príbehom. Kým je čitateľ ešte vo svojich knihomoľských začiatkoch, stačí mu byť pri nás a vnímať náš hlas. Neskôr sa začne o knihy zaujímať viac. Má svoju obľúbenú knihu, obľúbenú stranu. Zapája sa do čítania - listuje, otvára okienka, manipuluje s pohyblivými prvkami. A tá najväčšia zábava začína, keď sa do čítania zapojí aj gestom či slovom. Čítanie je vzájomná komunikácia, s ktorou nám pomáhajú obrázky v knihe. A komunikácia je o striedaní komunikačných rolí - raz som na rade ja, raz máš priestor ty. Raz rozprávam ja, potom čakám, či/kým sa zapojíš ty. Rodičia (ne)rozprávajúcich detí - dobrá správa! Komunikačná výmena nie je závislá len na slovách - ide to aj gestami, očným pohľadom, úsmevom, zvukmi, celkovou mimikou a pohybom tela.
Aj keď to možno nevyzerá tak jednoznačne, zdieľanie spoločnej pozornosti je jeden zo základných pilierov rozvoja komunikácie. Vďaka tejto schopnosti sa dokážeme zamerať na rovnaký predmet záujmu ako náš komunikačný partner - o čom rozpráva, na čo ukazuje, na čo sa pozerá. Knihy sú skvelým príkladom ako spoločnú pozornosť predlžovať. Výrazne mu v tom pomáhame tým, že čítame so záujmom, meníme intonáciu, intenzitu hlasu, prispôsobujeme text v knihe „podľa seba“ (a dieťaťa), ukazujeme simultánne s čítaním na obrázky a tiež tým, že ho do čítania zapájame.
Viete o čom deti rozprávajú najradšej? Nie o tom, čo si myslíme, že by ich mohlo zaujímať. Nie o tom, čo by sme chceli, aby ich zaujímalo. Ale o tom, čo zaujíma ich. Nemusíme zasypať dieťa otázkami. Práve naopak. Veľké množstvo nevhodných otázok môže potenciálneho milovníka kníh od lásky k čítaniu rýchlo odplašiť. Poďme sa s deťmi nenútene a so záujmom rozprávať o knihe, ktorá sa im najviac páči. Alebo len o tej jednej dvojstránke, ktorú si vždy nalistujú. Alebo len o tom jednom autíčku, ktoré nám stále s radosťou ukazujú. Spievajme dookola tú istú pieseň, ktorú nám dieťa v knihe nájde hneď ako si vedľa neho sadneme. Aj to je konverzácia, aj to je komunikácia. Je predsa skvelé, že nám ukazuje, čo ho baví! Ak niečo dieťa zaujme, je motivovanejšie komunikovať.
Rozprávanie príbehov u detí má svoju postupnosť. V priebehu troch rokov (cca 2. - 5. rok) dozreje dieťa z dvojslovnej reprodukcie „príbehu“ (opisu obrázka) až k dlhému a detailnému prerozprávaniu (knižného) textu. Všetky tie príbehy, ktoré sme si doteraz spolu čítali, všetky knihy, ktoré sme spolu prelistovali, všetky slová, ktoré sme s radosťou svojmu malému čitateľovi venovali - v rozprávaní môže dieťa zužitkovať všetko, čo doteraz počulo. Slová spája do viet, tie zas do textu. Nadväzuje dejovú postupnosť, predstavuje a opisuje jednotlivé postavy, ich pocity, vzťahy medzi nimi, vyjadruje pointu príbehu a jeho ukončenie. Úroveň rozprávačských schopností v ranom veku predpovedá úroveň akademických výsledkov.
Čítanie má podľa Child Mind Institute schopnosť naučiť deti základné ale pre život podstatné schopnosti a informácie o svete, vďaka ktorým vstúpia do života pripravenejšie. Viac príbehov a čítania znamená viac tréningu zručností pre riešenie problémov, čím sa automaticky znižuje stresová reakcia na nepredvídateľné podnety a situácie, pretože deti veria, že sú pripravené čeliť svetu. Tým prospieva aj celkové zdravie.
Najnovší výskum publikovaný v British Journal of Developmental Psychology zistil, že čítanie obrázkových kníh predškolským deťom zlepšilo porozumenie učiva a čítaného obsahu. Predškoláci tak preukázali pokročilejšiu pripravenosť na nástup do školy, pretože lepšie vnímali písané slovo a jeho význam. Tým sa zlepšila aj schopnosť pochopiť inštrukcie a riadiť sa nimi. Netreba dodávať, že čím vyššia schopnosť porozumenia, tým lepšie sa v živote budú orientovať a chápať, ako svet funguje.
Prečo by sme všetci mali deťom čítať nahlas | Rebecca Bellingham | TEDxYouth@BeaconStreet
Ako podporiť lásku k čítaniu
Mnohým starším deťom však môže čítanie začať pripadať ako fuška, a to hlavne vtedy, keď do ich života vkĺznu mobily, počítače a tablety. Samozrejme, rodičia a učitelia ich neustále motivujú k čítaniu, ale to hneď neznamená, že ich čítanie aj zaujíma a baví. Väčšina detí si nedokáže z vlastného záujmu zobrať knihu do rúk. Zvyčajne je to na upozornenie dospelých, že by mali čítať. Tento príkaz u niektorých z nich vzbudzuje až agresivitu. Našťastie existuje mnoho účinných stratégií, ktoré môžu rodičia použiť na to, aby pomohli svojmu dieťaťu skutočne si čítanie užiť a zamilovať sa do neho.
„Deti potrebujú na pestovanie lásky k čítaniu tri hlavné veci: zvedavosť, čas a modelové situácie, ktoré im ponúkajú možnosť čítať. Urobte zo spoločného čítania zábavný a vzrušujúci čas, počas ktorého sa môžete všetci v rodine stretnúť každý deň,“ hovorí Heather Mansberger, odborníčka na čítanie s viac ako 25-ročnými skúsenosťami.
1. Čítanie ako spoločná činnosť rodiny
Odborníci sa zhodujú v tom, že práve čítanie s dieťaťom je najlepší spôsob, ako v ňom vzbudiť lásku k čítaniu. Cieľom je, aby sa čítanie stalo sociálnou aktivitou, aby dieťa s knihou neostávalo osamotené. Tým, že si dieťa pri čítaní buduje vzťahy a emocionálne puto s najbližšími členmi rodiny, zároveň sa u neho vo veľkej miere podporuje aj zvedavosť, chuť dávať otázky a radosť z čítania a poznávania. Dôležité je, aby dieťa cítilo potešenie, a to najlepšie prežije spolu s ďalšími členmi rodiny. Kým je dieťa malé, tak sa napríklad striedajte v čítaní nahlas. Už len tým, že dieťa počúva, buduje si slovnú zásobu, učí sa porozumieť textu, vníma hlásky, slabiky, slová, vety. Môžete sa striedať tak, že čítajú rodičia a tiež starší súrodenci. Využívajte pri čítaní prozodický systém, teda pauzu, melódiu, dôraz, meňte silu hlasu. Hrajte sa s vetami a priamou rečou. Neskôr, keď sa dieťa naučí čítať, automaticky začne aj ono čítať nahlas a ostatní ho budú počúvať. Ak máte deti, ktoré už vedia čítať, môžete aj naďalej v tejto aktivite pokračovať. Tým, že dieťa môže príbeh počúvať a nemusí ho samo čítať, si ho niekedy ešte viac užije. Dôležité je aj to, že vníma váš záujem o čítanie, cíti vašu energiu, vaše oduševnenie pre túto činnosť a to všetko im pomáha stále viac milovať knihy.
Deti zo všetkého najviac potrebujú blízkosť rodiča. Spoločné čítanie je jednou z najkrajších aktivít, pomocou ktorej dokážeme utužiť puto, zabaviť sa, ale aj viesť rozhovory o príbehoch, reakciách postáv z kníh a previesť múdra do reálneho sveta. Už sme si ozrejmili, aké benefity čítanie má, poďme sa pozrieť ako tento krásny koníček u detí podporiť.
2. Rozprávajte sa o prečítaných knihách
Ak máte staršie deti a už si každý v rodine číta len sám, nezostávajte po zážitkoch z čítania osamotení. Čím viac deti diskutujú o knihách, tým lepšie dokážu vyjadriť, aký význam text pre ne má a dokážu aj lepšie rozprávať o svojich myšlienkach. Rozprávanie o textoch má obrovský význam hlavne pre tie deti, ktoré majú problémy s porozumením textu. Dobré je, keď rodičia majú tiež prečítanú knihu, ktorú dieťa práve číta a dávajú otázky. Otázky tiež nútia dieťa premýšľať. Požiadajte svoje dieťa, aby predpovedalo, čo sa stane ďalej, zhrňte, čo sa zatiaľ stalo alebo sa spýtajte, prečo postava urobila to, čo urobila. Aj takto formujete kritické myslenie, slovnú zásobu, tvorbu viet a chuť rozprávať. Ak dieťa niečomu nerozumie, hneď mu to vysvetlite, prípadne sa problémovej téme venujte aj v iných zdrojoch.
3. Čítajte často
Podpora rutiny, dôslednosti a opakovania pomôže čítať zo zvyku. Ak je to možné, snažte sa, aby sa čas na čítanie vyskytoval každý deň. Malo by to zahŕňať čas, keď si deti prezerajú alebo čítajú knihy samy a čas, keď im knihu číta dospelý. Okrem toho sa snažte 15 až 30 minút denne čítať pred spaním. Dôležité je dieťaťu čítať aj vtedy, keď máte dojem, že ani ho to veľmi nezaujíma alebo text na sto percent nevníma. Aj v takýchto situáciách je čítanie dôležité, lebo aspoň budujete návyk. Deti si postupne zvyknú, že sa v rodine číta každý deň a postupne sa začnú na čítanie tešiť. Dieťa pri čítaní môžete motivovať aj tak, že ho poprosíte, aby vám čítalo pri domácich prácach. Ideálne je to pri varení, pečení, žehlení, umývaní okien a podobne. Povedzte svojmu dieťaťu, že vám veľmi pomôže tak, keď vám bude čítať pri týchto činnostiach. Môže vám čítať články z novín alebo rozprávky či príbehy z jeho knihy. Staršie deti vám môžu čítať aj z vašej vlastnej rozčítanej knihy. Nevzdávajte sa a neočakávajte, že dieťa bude mať rado čítanie hneď. Chvíľu mu môže trvať, kým sa zorientuje. Čítanie je ako mnoho iných aktivít.
Čo je doma, to sa počíta. Najefektívnejší spôsob, akým prebudiť lásku ku knihám, je spoločné čítanie. Mnohí z nás však s tým prestanú, len čo sa dieťa naučí čítať v škole, čo je veľká chyba. Radosť z kníh môže opadnúť, pretože naši najmenší mali túto aktivitu spojenú hlavne s našou prítomnosťou. Bola pre nich dôležitejšia než príbeh, a z toho dôvodu vzťah ku knihám môže ochladnúť. Dbajme taktiež na to, aby domácnosť predstavovala inšpiratívne prostredie plné kníh, obrázkových kníh a rôznych encyklopédií, ktoré môže dieťa kedykoľvek otvoriť. Čo je v domácnosti dostupné, k tomu si vytvorí vzťah. Ak budeme čítať aj my, prirodzene sa bude zaujímať o príbehy na stránkach. Všetci predsa vieme, že deti milujú príbehy od kolísky.
4. Vzbudzujte zvedavosť a záujem
Vyberte si knihy, ktoré odrážajú záujmy vášho dieťaťa, či už ide o motýle, šport, prístroje, víly, žaby alebo superhrdinov. Pomôže to udržať vaše dieťa pri čítaní. Časom zistíte, že chlapcom sa páči, keď má kniha spád, dobrodružstvo a bohatý dej. Zaujímajú ich fakty, záhady, sci- fi, mimozemšťania. Aj v beletrii majú túžbu dostať sa k nejakým informáciám. Výber knihy treba zladiť so záujmami dieťaťa. Malému futbalistovi môžeme kúpiť k lopte aj knihu o futbalistoch. Milovníkom zvieratiek, zase pribaľte knižku o tejto problematike. Dnes nájdete knihy o témach od výmyslu sveta. Dievčatá zase v knihách rady sledujú osudy postáv, pekné príbehy. Majú rady dievčenské romány a rozprávky, tiež rôzne knihy o zvieratkách, filmových hrdinkách či speváčkach. Dôležité je, aby sa aj dieťa zúčastnilo na výbere knihy a nezabudnime si na pobyt v kníhkupectve (knižnici) vyhradiť dostatok času. Pred výberom knihy sa môžeme motivovať aj čítaním recenzií, aby sme dieťa vedeli pri finálnom výbere usmerniť. Môžete tiež nechať svoje dieťa, aby si samo vyberalo knihy. Ak si nie ste istí, kde začať, požiadajte o radu učiteľov, priateľov, knihovníkov alebo iných rodičov. Chodievajte často do knižnice, aby ste nemuseli knihy často kupovať. Keď dieťa vidí, že si knihy požičiavajú a čítajú i rodičia, tak to urobí veľmi ľahko aj ono. Bude to považovať za samozrejmosť. Skúste aspoň raz za dva mesiace spoločne navštíviť knižnicu. Vyberajte spolu knihy, čítajte si chvíľku z nich v knižnici a potom v činnosti pokračujte doma. Poznám rodiny, ktoré občas chodia na nákup tak, že najprv nakúpia potraviny a potom v nákupnom centre idú do kníhkupectva. Objednajú si kávu či džús (dnes je už veľa kníhkupectiev spojené spolu s kaviarňami), čítajú si spoločne knihy a potom si nejaké aj kúpia. Robia to väčšinou vtedy, keď niekto v rodine má sviatok a knihu si odnesie ako darček. Toto všetko sú na prvý pohľad maličkosti, ktoré môžeme pre deti kedykoľvek urobiť.
Nechajte dieťa, nech si vyberie samé. Deti milujú prekvapenia a darčeky, a jedným z najkrajších je samozrejme kniha. Netvrdím, že ich nemôžete prekvapiť najnovšou knihou z kníhkupectva. Lenže často robíme tú chybu, že im kupujeme knihu podľa vlastného výberu, teda čo si myslíme, že by malo chcieť. Niektorí nevnímajú, ktorý žáner preferuje a aké knihy zbožňuje. Rado číta o dinosauroch? Miluje vtáky? Alebo holduje vedecko-fantastickému žánru či rieši hádanky v detských detektívkach? Vnímajte, čo rado číta a upravte podľa toho potenciálny zoznam kníh.
5. Buďte dobrým vzorom
Ak dieťa vidí svojich rodičov častejšie s mobilom v ruke ako s knihou, tak to je chuť čítať vôbec nepodporí. Ak máte počas dňa voľný čas, snažte sa aspoň pár minút čítať knihu, aby vás dieťa videlo. Dieťa takto bude vidieť, že čítanie je príjemná a zaujímavá činnosť. To, čo čítate, nemusí byť vždy len kniha. Môžu to byť aj noviny, recepty, etikety na potravinách a podobne. Deti napodobňujú svojich rodičov.
6. Občas sa venujte aj zábavnej či tvorivej činnosti
Zamerajte sa aj na to, aby čítanie bolo i zábavné. Ak budete so svojimi deťmi po prečítaní knihy pokračovať aj v zaujímavých aktivitách, budú mať z čítania pozitívne emócie. Striedajte sa pri činnostiach.
Preneste knihy do reálneho života. Spojte knihy s realitou! Prečo netráviť víkendový čas hraním sa na čarodejníkov z Harryho Pottera? Nájsť v lese vetvičky, ktoré pripomínajú prútik? Alebo si spoločne pripraviť pár receptov z knihy Harry Potter: Oficiálna kniha receptov. Deťom priblížite svet kníh ešte viac, zároveň dávate najavo, že vás zaujímajú jeho záľuby a ste súčasťou jeho sveta. Ak má rado knihy o vodných živočíchov, vezmite ho do akvária, ak miluje detektívky, vytvorte mu hádanky, ktorých riešením strávi sobotňajšie popoludnie.
Výber vhodnej knihy podľa veku
Vhodnosť knihy môžeme hodnotiť na základe viacerých faktorov - obsah, ilustrácie, forma knihy a úroveň vývinu reči a porozumenia dieťaťa. Logopedička Svetlana Kapalková hovorí, že na jednej strane musí náročnosť textu, dĺžka viet, ako aj použitá slovná zásoba, zodpovedať úrovni dieťaťa. Pre dieťa v 1. roku života je charakteristická senzomotorická hra. Preto sú v tomto období pre deti vhodné leporelá, ktoré môže dieťa bezpečne chytiť aj ochutnať. Dieťa v tomto období rado počúva pesničky alebo jednoduché rýmy, prípadne zvuky zvierat, ktoré by tieto prvé knihy mali obsahovať. Vhodné sú aj zvukové knihy, pri ktorých sa po pritlačení prsta na plochu ozve nejaký zvuk. Vďaka tomu sa dieťa učí schopnosti tzv. Medzi 12. a 18. mesiacom dieťaťu rastie slovná zásoba o činnostiach, s ktorými je v každodennom kontakte. Vhodné sú textové (jednoslovné) leporelá. Obrázky sú „lešenie“, ktoré pomáha porozumieť textu. Ilustrácie v knihách by mali byť nielen pekné a pútavé, ale mali by text aj vhodne dopĺňať. Po 2. roku dieťa rozumie stále viac a to umožňuje začiatok kombinovania slov. Preto sú vhodné knihy s krátkymi príbehmi o činnostiach, ktoré dieťa pozná (napr. jedenie, spanie, používanie nočníka, kúpanie). Medzi 2. a 3. rokom dieťa už rozumie, čo slová znamenajú a začína si uvedomovať...
Vývinový psychológ Jean Piaget popísal, ako deti premýšľajú a chápu svet v jasne rozpoznateľných fázach. Batoľatá myslia konkrétne a symbolicky, školáci sa učia logicky uvažovať a tínedžeri začínajú chápať abstraktné pojmy. Tento kognitívny vývin má priamy vplyv na to, čo dieťa dokáže v knihe pochopiť, spracovať a z čoho má radosť. Jazykovedkyňa a výskumníčka čítania Maryanne Wolf vo svojej práci ukazuje, že čítanie doslova formuje mozog. Deti, ktoré čítajú knihy zodpovedajúce ich zóne najbližšieho rozvoja, rýchlejšie budujú slovnú zásobu, rozvíjajú empatiu a posilňujú schopnosť sústrediť sa. Knihy, ktoré sú ďaleko nad alebo pod ich úrovňou, tento efekt do značnej miery strácajú. V tomto článku vás prevedieme každou vekovou fázou, od prvých mesiacov až po raný školský vek. Pre každú fázu vysvetlíme, čo sa v dieťati kognitívne a emocionálne deje, čo to znamená pre typ kníh, ktoré mu pasujú, a ako môžete ako rodič urobiť skutočný rozdiel.
Mnohí rodičia si myslia, že čítať bábätku je zbytočné. „Veď to aj tak nepochopí." Opak je pravdou. Výskum Americkej akadémie pediatrie ukazuje, že bábätká od narodenia reagujú na hlas, rytmus a opakovanie. Keď čítate pesničku alebo riekanku opakovane, vaše bábätko rozpoznáva melódiu jazyka ešte dlho predtým, ako chápe jej význam. Pre bábätká od 0 do 6 mesiacov ide predovšetkým o zmyslovú stimuláciu. Kartónové knihy s vysokým kontrastom, čierno-bielymi vzormi alebo sýtymi primárnymi farbami sú ideálne. Bábätká v prvých mesiacoch ešte nevidia ostro, a obrázky s výrazným kontrastom priťahujú ich pohľad. Medzi 6 a 12 mesiacmi sa bábätká stávajú aktívnejšími a začínajú „participovať". Siahajú po knihe, otáčajú stránky (väčšinou po dve naraz), cmúľajú ju a ukazujú na obrázky. To nie je problém, to je učenie. Pevné kartónové knihy sú tu nevyhnutnosťou. Vydržia aj poriadnu dávku zaobchádzania a sú bezpečné, keď skončia v ústach.
Okolo prvých narodenín sa začína to, čo vývinoví psychológovia nazývajú „explóziou slovnej zásoby". V krátkom čase sa dieťa začína učiť desiatky nových slov za mesiac. Knihy tu zohrávajú kľúčovú úlohu. Sociolingvista Urie Bronfenbrenner a ďalší výskumníci opakovane potvrdili, že deti, ktorým sa pravidelne číta, si vytvárajú výrazne bohatšiu slovnú zásobu ako rovesníci bez tejto skúsenosti. Pre batoľatá fungujú najlepšie knihy, ktoré nadväzujú na to, čo poznajú zo svojho bezprostredného okolia: zvieratká, autíčka, jedlo, členovia rodiny a každodenné rutiny ako spanie, jedenie alebo kúpanie. Jednoduché príbehy na 8 až 16 stranách sú ideálne. Opakovanie je zlato: batoľa, ktoré chce počuť tú istú knihu dvadsaťkrát, nie je otravné, ale šikovné. Čítanie robte interaktívnym. Kladte jednoduché otázky ako „Kde je psík?" alebo „Čo hovorí kravička?". Ukazujte spolu na obrázky. Nechajte dieťa otáčať stránky. Napodobňujte zvuky a celé to zahrajte trochu divadelne. Batoľatá sa učia zapájaním, nie pasívnym počúvaním. Praktický tip: Zaraďte čítanie do pevnej rutiny tesne pred poludňajším alebo večerným spaním. Dieťa si knihu začne spájať s pocitom bezpečia a pokoja, čo ju prirodzene robí atraktívnejšou.
Vek okolo dvoch až štyroch rokov je jedným z najfascinujúcejších období ľudského vývoja. Malé deti sa nachádzajú uprostred toho, čo Piaget nazval predoperačnou fázou: začínajú symbolicky myslieť, ale svet stále vnímajú prevažne zo svojho vlastného uhla pohľadu. Toto magické myslenie nie je nedostatkom, je to práve motor ich čitateľskej radosti. Obrázkové knihy s postavičkami, ktoré cítia, túžia, boja sa alebo sa tešia, oslovujú deti hlboko. Bez problémov sa stotožnia s myškou, ktorá stratila hračku, alebo s medvedíkom, ktorý hľadá mamičku. Čo sa týka jazyka, deti v tomto veku robia obrovské skoky. Medzi 2. a 4. rokom rastie aktívna slovná zásoba z priemerne 200 slov na 1 000 až 2 000 slov. Knihy s bohatým, rôznorodým jazykom, vrátane slov, ktoré dieťa ešte nepozná, stimulujú tento rast. Nebojte sa náročnejších slov v obrázkových knihách. Obrázkové knihy sú absolútnym jadrom knižného sveta pre tento vek, a to nie bez dôvodu. Ilustrácie a text sa navzájom posilňujú. Dieťa, ktoré ešte nevie čítať, „číta" aktívne prostredníctvom obrázkov. Učí sa rozpoznávať štruktúru príbehu (začiatok, stred, koniec), zistí, že text ide zľava doprava a že kniha má prednú a zadnú stranu. Pre deti od 2 do 3 rokov: vyberajte knihy s jednoduchým, opakovateľným textom. Knihy s riekankami a rytmom sú mimoriadne účinné. Riekanky pomáhajú deťom cítiť a pamätať si zvukový vzor jazyka. Pre deti od 3 do 4 rokov môžu byť príbehy trochu zložitejšie. Malá dejová línia s problémom a riešením je perfektná. Napríklad postavička, ktorá niečo stratí, niečoho sa bojí alebo si nájde nového kamaráta. Osobitnou kategóriou, ktorú deti v tomto veku milujú, sú personalizované knihy, kde je dieťa samotné hlavnou postavou. Keď sa meno vášho dieťaťa objavuje na každej stránke, vidí sa doslova v príbehu. To enormne zvyšuje záujem a dáva dieťaťu pocit, že príbehy môžu byť aj o ňom.
Predškolský vek je obdobím, keď sa deti učia čítať, alebo sú tesne pred tým. Je to míľnik, ktorý prináša obrovskú hrdosť, ale aj frustráciu. Mnoho štvorročných a päťročných detí už „číta" knihy naspamäť, keď ich počuli toľkokrát, že text poznajú. Neuroveda Stanislas Dehaene opisuje, ako mozog rozvíja špeciálnu „schránku na písmená", ktorá sa trénuje opakovaným vystavením textu. Čím viac dieťa hľadí na písmená a slová, aj keď ich ešte samo nevie prečítať, tým silnejšia táto sieť spojení je. Škôlkári tiež čoraz viac chápu, že príbehy môžu mať viac perspektív. Rozumejú tomu, že postava môže niečo myslieť, čo nie je pravda, čo vývinoví psychológovia nazývajú „teóriou mysle". Tým sa otvára dvere k bohatším príbehom s nedorozumeniami, prekvapeniami a humorom. Pre deti od 4 do 6 rokov môže byť text trochu dlhší. Obrázkové knihy na 20 až 32 stránkach sú ideálne. Dejová línia môže obsahovať viacero udalostí a postavičky môžu mať trochu viac hĺbky. Prvé čitateľské knižky, nazývané aj „začiatočnícke čítanky" alebo „ľahké čítanie", sú skvelé pre deti, ktoré sa práve začínajú učiť čítať. Majú krátke vety, veľké písmo, veľa opakovaní rovnakých slov a na každej stránke obrázky, ktoré podporujú text. Náučné knihy sa stávajú čoraz zaujímavejšími okolo 5. roku. Škôlkári sú prirodzene veľmi zvedaví na to, ako svet funguje. Knihy o zvieratkách, vesmíre, dinosauroch, povolaniach alebo ľudskom tele napĺňajú tento hlad po vedomostiach.
Niekde medzi 6. a 8. rokom urobia deti jeden z najväčších skokov vo svojom intelektuálnom živote: prechádzajú od učenia sa čítať k čítaniu, aby sa učili. Toto rozlíšenie, ktoré zaviedla pedagogička Jeanne Chall, opisuje, ako sa čítanie z cieľa samo o sebe mení na nástroj pre všetko, čo príde potom. V tejto fáze sa ponuka vhodných kníh enormne rozrastá. Kapitolové knihy pre začínajúcich čitateľov sú ideálne. Majú krátke kapitoly na 5 až 10 stránkach, takže dieťa má každý večer logické miesto na zastavenie. Deti v tomto veku tiež začínajú hlbšie chápať motivácie postáv. Dokážu sledovať zložitejšie dejové linky, identifikovať problém a riešenie, a dokonca predvídať, čo sa stane ďalej. Jednou z najúčinnejších stratégií pre čítanie v ranom školskom veku sú knižné série. Keď dieťa obľúbi jednu postavu alebo jeden svet, túži vedieť, čo sa stane ďalej. Tento pocit napätia a očakávania je motivačným motorom, ktorý žiadna odmena či nátlak nevytvorí. Okrem beletrie je toto aj ideálny vek na pestovanie záujmu o náučnú literatúru. Encyklopédie pre deti, knihy zo série „Vedecké experimenty doma", biografie skutočných hrdinov a hrdiniek alebo knihy o prírode Slovenska dávajú čítaniu úplne novú dimenziu. Pre rodičov, ktorí hľadajú špeciálny darček pre prváka alebo druháka, môže byť skvelou voľbou personalizovaná kniha. Keď hlavnou postavou dobrodružného príbehu je práve vaše dieťa, čítanie prestáva byť povinnosťou a stáva sa osobným zážitkom.
Existuje jednoduchý test, ktorý môžete použiť pri výberom knihy pre školáka: nechajte dieťa prečítať náhodne vybranú stránku a počítajte slová, ktoré nepozná. Ak je ich viac ako 5 na stránke, kniha je pravdepodobne príliš náročná na samostatné čítanie, ale stále môže byť skvelá na spoločné čítanie nahlas. Pre menšie deti je indikátorom vhodnosti reakcia pri čítaní: dieťa, ktoré sa pri knihe smeje, kladie otázky, prosí o ďalšiu stránku alebo chce, aby ste čítali znova, dostalo správnu knihu.
| Vekové obdobie | Typ literatúry | Charakteristika |
|---|---|---|
| 0 - 6 mesiacov | Kartónové knihy s vysokým kontrastom, čierno-biele vzory, sýte primárne farby | Zmyslová stimulácia, priťahujú pohľad vďaka kontrastu |
| 6 - 12 mesiacov | Pevné kartónové knihy | Odolné, bezpečné, dieťa môže otáčať stránky, siahať po knihe, ukazovať na obrázky |
| 1 - 2 roky (Batoľatá) | Knihy s jednoduchými príbehmi (8-16 strán) o zvieratkách, autíčkach, jedle, rodine, každodenných rutinách | Rozširujú slovnú zásobu, interaktívne čítanie, opakovanie, spájanie s rutinou |
| 2 - 4 roky | Obrázkové knihy s postavami, ktoré vyjadrujú emócie; knihy s riekankami a rytmom; knihy s jednoduchým, opakujúcim sa textom; mierne zložitejšie príbehy s problémom a riešením; personalizované knihy | Rozvoj symbolického myslenia, bohatý a rôznorodý jazyk, stotožnenie sa s postavami, vnímanie štruktúry príbehu |
| 4 - 6 rokov (Predškoláci) | Obrázkové knihy (20-32 strán) s dlhším textom a hlbšími postavami; prvé čitateľské knižky; náučné knihy | Učenie sa čítať, chápanie viacerých perspektív, zvedavosť na fungovanie sveta, budovanie „schránky na písmená“ |
| 6 - 8 rokov (Raný školský vek) | Kapitolové knihy pre začínajúcich čitateľov; knižné série; náučná literatúra (encyklopédie, biografie) | Čítanie s cieľom učiť sa, chápanie zložitejších dejových línií, motivácia prostredníctvom napätia a očakávania |
Je veľmi dôležité pamätať na to, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Kľúčom je trpezlivosť, láska a vytvorenie prostredia, ktoré podporuje prirodzenú zvedavosť a radosť z objavovania prostredníctvom kníh.