Malé deti chcú prirodzene robiť všetko to, čo vidia robiť svojich rodičov a blízke okolie. Pre dieťa, ktorého rodičia sú aktívni, je pohyb a šport prirodzenou súčasťou života. Nemusí to síce automaticky znamenať, že syn každého bežca sa stane maratóncom, no je veľmi pravdepodobné, že dieťa, ktoré vidí rodičov pravidelne športovať (prípadne je do týchto aktivít od malička v rámci možností zapájané), bude mať kladný vzťah k pohybu. Na tomto základe je ideálne stavať - spoločne tak prídete na to, čo vašich potomkov baví a v čom sa im darí.
Deti v predškolskom veku (3 - 6 rokov) treba viesť k športu a cvičeniu predovšetkým formou hry. V tomto veku dieťa ešte nemá vybudovaný zmysel pre disciplínu či dosahovanie cieľa a ani trpezlivosť, aby sa dlhší čas venovalo jednej aktivite. Pozitívna motivácia, napríklad v podobe odmeny, je v poriadku a môže byť efektívna. Skúste sa však vyvarovať toho, že budete dieťa tlačiť do niečoho, o čo nemá záujem. Aj keď je váš zámer dobrý, takéto metódy môžu pôsobiť skôr kontraproduktívne a dieťa si vybuduje k športu odpor.
Škôlkarom treba dopriať čo najviac prirodzeného pohybu vonku - s rodičmi, s kamarátmi atď. Zábavnou formou ich zoznámte so základmi plávania a bicyklovania, nechajte ich vyskúšať rôzne druhy športov, loptových hier či tancov. Tu, samozrejme, pomáha motivácia v podobe staršieho súrodenca, ktorý sa pravidelne premáva na bicykli, či rodičov, ktorí celú zimu lyžujú a dieťa ich pri tom vidí.
Často sa stáva aj to, že dieťa v tomto veku začne s nejakou aktivitou, no po pár mesiacoch ho prestane baviť a odmieta ďalej chodiť na tréningy. Naopak, školáci (deti cca od 6 rokov), ktorí sú už zo školských lavíc zvyknutí na určitý režim a disciplínu, si môžu vybrať šport, ktorý ich baví, a začať pravidelne trénovať. Malé deti majú športovať predovšetkým pre zábavu. Ak im dáte nástroj na sledovanie pokroku, motivácia na seba nenechá dlho čakať.
Deti si spočiatku len ťažko vedia predstaviť vzdialenosti v metroch či kilometroch. Keď však uvidia, koľko krokov urobia počas jedného behu, je to pre ne zábava. Detské fitnes hodinky monitorujú spánok a merajú mieru aktívneho pohybu počas dňa. Zistíte tak napríklad počet aktívnych minút za určitý deň či celý týždeň a počet spálených kalórií. Detské inteligentné hodinky pomocou aplikácie, ku ktorej majú, samozrejme, prístup aj rodičia, nabádajú deti k pohybu a aktívnemu životu, a to aj cez rôzne rozprávkové postavičky a ich dobrodružstvá. Dieťa k nim dostane prístup až po splnení určitého cieľa, ktorý súvisí s pohybom (napr. denne prejsť určitý počet krokov alebo venovať 60 minút aktívnemu pohybu).
Vymýšľať môžete aj vlastné výzvy či súťaže na základe povinností, ktoré chcete deťom zadať. Po ich splnení dieťa získa virtuálne mince, ktoré môže zbierať. Po nazbieraní určitého počtu mincí dostane odmenu. O tom, akú a za koľko mincí, rozhodujete vy ako rodičia. Športové hodinky sa tak pre vás stanú užitočným nástrojom na vytvorenie určitej rutiny v rámci povinností dieťaťa (napr. Hoci deti milujú vodu a dokázali by v nej stráviť hodiny, s plávaním to nemusí mať nič spoločné. Je dobré zoznamovať dieťa s vodou už od obdobia bábätka. Taktiež je možné naučiť už dojčatá základné motorické zručnosti vo vode (aj keď sa nedajú označiť za plávanie). Väčšina detí je pripravená na hodiny plávania zhruba okolo 4. narodenín. Na tom môžete so svojím malým plavcom začať pracovať zhruba od 6 rokov. V tomto veku má dieťa fyzickú silu i mentálne schopnosti na zvládanie koordinovaných opakujúcich sa pohybov potrebných pri plávaní a aj schopnosť nasledovať pokyny.
Dieťa je pripravené zvládnuť jazdu na bicykli, pochopiť, čo má robiť, a udržať rovnováhu zhruba vo veku 3 rokov, pričom za výhodu sa považuje predchádzajúca skúsenosť s odrážadlom. Ani tá však nie je zárukou toho, že váš malý cyklista bude hneď šliapať do pedálov ako drak. Chce to jednoducho trpezlivosť. „Cyklovýchovu“ môžete spojiť s výletmi, napríklad po „hravej“ cyklotrase (jej súčasťou sú náučné tabule so zvieratami, prekážky rôznej náročnosti - ide o spojenie spomínanej zábavy a aktivity). Aj týmto spôsobom sa dá postupne vzbudiť záujem o aktívnu cyklistiku. Ak chcete mať z potomka úspešného cyklistu, musí ním chcieť byť hlavne on sám. Cyklistika je jeden z najťažších športov, čo sa týka odriekania, sebazaprenia a fungovania na hranici svojich možností. V cyklistike sa nedá presadiť rýchlo, za úspechom nie sú mesiace, ale roky driny.
Beh je pre človeka veľmi prirodzený pohyb a ako súčasť hry je s deťmi počas celého detstva. Podstatné však je rozlišovať beh ako hru a beh ako tréning. V rámci tréningu je najdôležitejšie určiť jeho trvanie a intenzitu námahy. Tréning pre deti od 6 do 10 rokov má byť krátky - s ohľadom na to, že dieťa v tomto veku zabehne maximálne 1 až 2 km pomalým tempom. Deti do 10 rokov by mali brať beh stále ako hru, a ak aj súťažia, tak len na krátke vzdialenosti. Neodporúča sa ani zameriavať pozornosť dieťaťa na zlepšovanie konkrétneho výkonu. Približne od 10 rokov môžu deti začať so systematickým bežeckým tréningom, pričom vždy treba mať na pamäti, že cvičenie by malo byť v miernej intenzite a relatívne krátke (v závislosti od kondície dieťaťa). Deti v tomto veku môžu trénovať trikrát týždenne po 30 až 45 minút v tempe, ktoré nepresiahne 7 až 9 km/h. Prvé bežecké tréningy dieťaťa od 10 rokov, ktoré má o beh záujem, môžu mať trvanie 15 až 20 minút, počas ktorých sa bude striedať chôdza a beh.
Ani keď predstava, že deti vykonávajú silový tréning, i dnes vyvoláva predsudky, posilňovacie cvičenia nemajú za následok zastavenie rastu dieťaťa. Ide o nepotvrdenú teóriu, pričom mnohí odborníci upozorňujú na to, že deti by posilňovať vyslovene mali. Treba však uviesť na pravú mieru, že pod dohľadom trénera, aby si osvojili správnu techniku cvikov. Samozrejme, začať „valiť“ ťažké váhy je hlúposť, avšak cvičením s vlastnou váhou si môžu vybudovať skvelý základ aj na iné športové aktivity. Okrem toho platí, že tréningy musia obsahovať komplexné cviky na celé telo, aby deti precvičovali všetky hlavné svalové skupiny. S budovaním svalovej hmoty môžu začať už od 8. roka života.
Strašiak rodičov, že môže dôjsť k poškodeniu rastovej chrupavky alebo k zraneniu, je opodstatnený vtedy, ak sú tréningy nesprávne vedené, resp. cviky robené nesprávnou technikou a s maximálnymi váhami. Prehliadka u lekára, ktorý potvrdí vhodnosť tréningov, je opodstatnená. Deti môžu silovo cvičiť cca 2- až 3-krát do týždňa, pričom cvikov by malo byť spočiatku menej (do 10), aby chápali, na čo sú orientované, aby si pamätali, ako sa volajú, ale najmä aby ich robili správne. Pre deti je dôležité zvládnuť nároky (nielen) silového tréningu fyzicky aj psychicky, preto platí, že by ste mali pre dieťa nájsť trénera, ktorý pri práci zároveň pochopí osobnosť dieťaťa.
Rodičia riešia túto otázku niekedy až príliš zanietene. Deti totiž majú problém poradiť si so stresom, ktorý ich ovládne, keď zrazu prídu na tréning, kde sú desiatky cudzích ľudí, či na preteky, kde sú ich pokojne stovky a zároveň čelia namakaným rovesníkom. Ak nie sú pripravené psychicky, je prirodzené, že ich ovládnu pochybnosti a strach. Ak chcete mať aktívneho športovca, okrem toho, že by to mala byť aj jeho túžba, nestačí, aby makal na technike, kondičke, výkone či rýchlosti. Mal by makať aj psychicky.
Lítium posilňovania je vhodné aj pre obézne deti, ktoré pri bežných aeróbnych športoch psychicky trpia, keďže sú neobratné a pomalé. Posilňovanie predstavuje akúkoľvek fyzickú aktivitu so záťažou, ktorá vyvolá v zaťažovanom svale anabolické prostredie. Takéto prostredie následne vedie k nárastu svalovej hmoty a zvýšeniu sily. V dnešnej dobe deti väčšinu svojho času strávia po príchode zo školy pri počítači alebo pred televízorom. Preto nemajú kde nabrať svalovú hmotu, ktorá okrem iného pomáha aj správnemu držaniu tela. Pri kolektívnych športoch môže dochádzať ku zaťaženiu iba určitých svalových partií. Podmienkou však je dohľad skúseného trénera.
Posilňovanie je vhodné aj pre obézne deti, ktoré pri bežných aeróbnych športoch psychicky trpia, keďže sú neobratné a pomalé. V posilňovni to však neplatí, keďže tu sa môžu zbaviť nadbytočných kílogramov a nadobudnúť tak stratené sebavedomie. Nesprávna technika a nadmerná váha použitých činiek môže detom aj dospelým naozaj ublížiť. Dnes však každé lepšie fitnesscentrum má stroje, na ktorých sa záťaž dá nastaviť presne podľa požiadaviek. Váha činiek by mala byť taká, aby s ňou dieťa vedelo urobiť 8 až 15 opakovaní v jednej až troch sériách.
Určite je výborné, keď deti behajú po vonku, bicyklujú sa alebo hrajú basketbal, či futbal. Aby však mohli súťažiť a vyhrávať, potrebujú svaly. Aj na to je posilňovňa dobrá. Hoci existuje aj teória, podľa ktorej posilňovanie u detí zvyšuje riziko poranení, chronického preťaženia a spomalenia rastu, nikdy sa nepotvrdila. Ak deti cvičia pod dozorom skúseného kvalitného trénera, nie je tento šport o nič nebezpečnejší ako iné. Z toho vyplýva, že deti môžu začať s posilňovaním hneď, ako oň začnú javiť záujem.
Názory na to, kedy je najvhodnejšie začať so športom sa rôznia. Dieťa sa od prvého momentu od narodenia začína hýbať, neskôr sa snaží opakovať pohyby od rodičov, plazí sa, chodí po štyroch, až napokon začína chodiť. Chôdza je najprirodzenejším pohybom človeka. Do puberty (cca 15 rokov) by sa malo venovať viacerým športom a nie len jednému. V Severských krajinách - Švédsko, Nórsko a Fínsko, tieto zásady dodržiavajú a nedovolia dieťaťu špecializáciu. Do 15 rokov robí dva, tri športy naraz a až po 15 rokoch sa môže špecializovať. A ja sa s týmto prístupom stotožňujem. Telo sa formuje, vyvíja a aj z hľadiska fyziológie je dobré, keď sa so špecializáciou začne až okolo 15.roku života, predíde sa takto jednostrannej námahe a zvýšenému jednostrannému zaťaženiu kĺbov a svalov.
V prvej etape - najvšeobecnejšej, nedochádza k zlému držaniu tela. Dieťa môžete prihlásiť na športový krúžok už od 4 rokov. Dôležité je, aby daný krúžok nebol špecializovaný na konkrétny šport. Mal by sa zameriavať na všeobecnú pohybovú prípravu. Častou otázkou je, či dieťa môže cvičiť so závažím. Môže, ale dôležitý je výber správneho závažia a vhodnej pohybovej aktivity. Neodporúčajú sa činky, pretože pri nich hrozí poškodenie kĺbov a svalov, ktoré sa vyvíjajú až do puberty. Zlé držanie by mal stanoviť lekár alebo fyzioterapeut, ktorý to vie posúdiť a následne by mal odporučiť cvičenia, nájsť kompenzačný šport a vhodné cvičenie, ktoré vyrovnáva disbalanciu - ak je veľa fyzickej aktivity, nájsť šport, pri ktorom musí viac rozmýšľať.
Najlepším riešením je nechať dieťa, nech si vyberie to, čo ho baví (s ohľadom na vek dieťaťa), no posúdiť, či sa na to hodí a má na to predpoklady by mal rodič. Po výbere krúžku je už rad na rodičovi, aby bol dôsledný za dieťa, aby ho do tréningov nenútil, ale správne motivoval. Tréner Dulina ale zdôrazňuje, že je potrebné myslieť aj na kompenzačný pohyb: „Ak dieťa hrá hokej na ľavú stranu, vhodným kompenzačným športom je basketbal, pri ktorom hrá s pravou rukou. Taktiež je dobré, ak sa športy dopĺňajú z hľadiska individuality a tímovosti. Futbal a iné kolektívne športy rozvíjajú u detí tímovosť.
Jednou z nesporných výhod športu u detí je, že rozvíja a formuje osobnosť. Deti sa učia cieľavedomosti, vytrvalosti, zodpovednosti, bojovnosti a zvyknú si na dodržiavanie pravidiel. Ako zistiť, či je tréner pre dieťa dosť dobrý? Odpoveď je jednoduchá. Najlepším ukazovateľom je spokojnosť dieťaťa.
Mentálna príprava a pravidelnosť: Nadchnúť ho pre ďalšiu aktivitu a správne motivovať. Mentálna únava často prevláda nad fyzickou. Netreba zabúdať na kvalitnú a čerstvú stravu, pitný režim a spánok. Rodičia by mali viesť príkladom, viesť aktívny životný štýl, chodiť s deťmi do prírody, zabehať si, venovať sa turistike. Úlohou rodiča je aj v domácnosti nájsť vhodnú pohybovú zábavu, či už švihadlové cvičenia, detská joga alebo rôzne spoločenské hry, ktoré sú zamerané na pohyb. Viesť deti k pohybu od útleho veku je investíciou do ich zdravia, sily a sebavedomia.
Deti kopírujú dospelých, preto ak vidia pohyb ako prirodzenú súčasť života, ľahšie si k nemu vytvoria pozitívny vzťah. Cvičenie a fyzická aktivita sú bežnou súčasťou života mnohých dospelých, ale o silovom cvičení detí sa toho hovorí len málo. Dnešné dospievajúce deti sú fyzicky slabšie ako predchádzajúce generácie a tiež majú menej fyzickej aktivity v porovnaní s minulosťou. Existujú pritom medzinárodné odporúčania týkajúce sa fyzickej aktivity, ktoré hovoria o potrebe aspoň hodinovej strednej až intenzívnej fyzickej aktivity denne pre deti a dospievajúcich ľudí. Žiaľ, odporúčania spĺňa odhadom len každý piaty z adolescentov.
Our tréner Marek Gajdács zdieľa postrehy o silovom tréningu detí a význame LTAD prístupu, ktorý zdôrazňuje všestrannosť, postupný vývoj a vyhýbanie sa predčasnej špecializácii. LTAD predpokladá rozvoj od základov po špičkový výkon, vekovo a biologicky prispôsobený tréning, kompenzačný pohyb a dôraz na psychickú odolnosť a motiváciu. Správnu techniku a nízku záťaž považuje za kľúčové a podpora rodičov spolu so skúseným trénerom je nevyhnutná pre bezpečný a efektívny rozvoj.
Okrem toho je dôležité zahrnúť do programu aj voľnú hru v prírode a pravidelné prestávky od krúžkov. Deti potrebujú tiež podporu v oblastiach výživy, spánku a regenerácie. Pri výbere športových aktivít je vhodné zohľadniť vek a zdravotný stav dieťaťa a nechávať mu výber, avšak s odborným dohľadom rodičov a trénera.