Dieťa komunikuje rôznymi spôsobmi - mimikou, gestami, slovami, ale aj kresbou. Práve prostredníctvom kresby deti vyjadrujú svoje vnútorné pocity. Jedným z prostriedkov vyjadrenia v detskej kresbe je farba. Ak deti používajú svetlé a teplé odtiene farieb (napríklad oranžovú a žltú), symbolizuje to pozitívne emócie (radosť, optimizmus). Ďalším parametrom pri diagnostike detskej kresby je sila čiar. Silné čiary signalizujú vnútorné napätie či hnev. Kognitívny vývoj a kresba spolu veľmi úzko súvisia. Ak dieťa dobre chápe priestorové vzťahy, dokáže pomerne presne zachytiť proporcie a perspektívu. Vyvíja sa napríklad aj kresba ľudskej postavy.
Symboly zohrávajú už oddávna dôležitú úlohu vo výtvarnom prejave. Už v jaskynných maľbách sa objavuje bohatá symbolika. Aj detská kresba je plná symbolov. Deti ich často využívajú na vyjadrenie zložitejších myšlienok a emócií. Tieto symboly môžu byť univerzálne, alebo špecifické pre konkrétne dieťa. Napríklad opakujúce sa motívy (domy, stromy, slnko) môžu mať emocionálny význam. Ide o projektívnu techniku, vďaka ktorej možno odhaliť, ako dieťa vníma svoje miesto v rodine. Významnú úlohu v nej zohráva umiestnenie postáv. Blízkosť jednotlivých členov rodiny môže naznačovať emocionálne väzby medzi nimi. Kľúčová je aj veľkosť postáv. Väčšie postavy spravidla odrážajú autoritu (rešpekt), naopak, menšie môžu naznačovať, že ich dieťa vníma ako menej dôležité alebo je táto osoba odsúvaná, či prehliadaná. Kresba môže okrem iného odhaliť aj stres či traumu, ktorú dieťa prežilo, hoci o nej nehovorí. Prostredníctvom kresby môžu deti vyjadriť to, čo nedokážu povedať slovami.
Autoportrét či zobrazenie samého seba v detskej kresbe odráža, ako dieťa vníma samo seba. Umiestnenie postavy v priestore môže signalizovať mieru sebadôvery, ale aj pocit izolácie. Detská kresba neslúži len ako diagnostický nástroj, ale aj ako forma terapie. Deti totiž kresbou vyjadrujú zložité či potláčané emócie. Prostredníctvom kresby majú deti prístup k podvedomiu - rôzne emócie, obavy či konflikty môžu byť ukryté hlboko pod povrchom.
Teória amerického psychológa Howarda Gardnera sa zameriava na rôznorodé formy ľudskej inteligencie. Upozorňuje na to, že tradičné meranie inteligencie prostredníctvom IQ testov nezohľadňuje rôzne schopnosti a zručnosti. Jednou z foriem umeleckého vyjadrenia je kresba, ktorá úzko súvisí s niektorými druhmi inteligencie, ako ich definuje práve H. Gardner ďalej zdôrazňuje dôležitosť kresby, ktorá podporuje symbolické myslenie. Umožňuje deťom spracovávať zložitejšie informácie - tak vizuálne, ako aj emocionálne. Vo svojej publikácii Artful Scribbles: The Significance of Children’s Drawings (1980) zdôrazňuje, že kresba pomáha deťom spracovať ich pocity a zážitky. Deti zvyčajne svoje obavy, radosti či konflikty premietajú práve do kresby. Tento proces následne podporuje schopnosť abstrakcie a reflexie. Gardnerova teória a prístup sú veľmi cenným nástrojom pre pedagógov, ktorí môžu týmto spôsobom podporovať individuálne štýly učenia. Niektoré deti chápu pojmy najlepšie prostredníctvom vizuálnej tvorby, čo im umožňuje nájsť vlastný komunikačný kanál na vyjadrenie myšlienok. Táto teória zohráva dôležitú úlohu aj v terapii a práci s deťmi, ktoré majú ťažkosti s verbálnym vyjadrovaním. Gardnerova teória jednoznačne otvára nové možnosti, ako možno chápať detskú kresbu - nielen ako výtvarný prejav, ale aj ako psychologický a kognitívny výraz.
Kresba rodiny a jej diagnostické využitie
Kresba rodiny je jedným z najčastejšie realizovaných kresbových testov. Kresba rodiny patrí medzi projektívne techniky, pričom v praxi je využívaná nielen psychológmi, ale aj učiteľmi či pedagógmi. S jej veľkým využitím sa môžeme stretnúť aj v arteterapii. Dieťa vie pomocou kresby vyjadriť viac, ako vie často povedať slovami. Správanie a prežívanie dieťaťa je do veľkej miery ovplyvňované jeho rodinou.
Vytvorte si ideálne podmienky. Skôr, ako sa pustíte s dieťaťom do kreslenia, je dôležité, aby malo vytvorené ideálne podmienky, v ktorých sa bude cítiť bezpečne a bude chcieť spolupracovať. Odporúča sa začať úpravou miestnosti, kde bude práca s dieťaťom prebiehať. Dobré je zabezpečiť prirodzené denné svetlo, čiže premiestniť pracovný stôl so stoličkami k oknu. Keďže psychológ či pedagóg bude s dieťaťom po celý čas kreslenia, je dobré pripraviť si stoličku pre seba i pre dieťa vo výške, ktorá je optimálna k pracovnému stolu. Príprava všetkých pomôcok je posledným z krokov, ktoré zabezpečia optimálne podmienky pre prácu. Papier veľkosti A4, pastelky, ceruzky či fixky, je to materiál, ktorý bude dieťa pri kreslení používať a mal by mu byť k dispozícii.
Proces kreslenia je nasledovný: zadanie znie: „Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej vašej rodiny.“ Dieťa začne kresliť svoju rodinu na vopred pripravený papier. Po dokončení je dôležité zaznamenať dobu kresby. Následne nastupuje interpretačná časť, na ktorej sa vo veľkej miere podieľa práve samotné dieťa. Úlohou odborníka je klásť dieťaťu otázky: „Koho si nakreslil/a ako prvého? Kto je na obrázku kto? Či sú na kresbe predmety či domáce zvieratá?“ Dostávame sa k celkovému dojmu, ktorý kresba vyvoláva, a zamýšľame sa nad tým, či ide o harmonickú alebo napätú rodinu. Je tiež dôležité pripomenúť, že šťastná rodina na kresbe nemusí odrážať reálny stav rodiny - deti často kreslia podľa túžby.
Čo je možné zistiť z kresby rodiny? Na základe pozorovania znakov kresby vieme identifikovať, ktorého člena dieťa má najradšej, alebo koho si vôbec nevšíma. Kresba rodiny môže odhaliť aj silné väzby či naopak slabé putá, a pomáha odhaliť možné trámy alebo problémy v rodinnej dynamike. Niektoré oblasti na interpretáciu zahŕňajú chýbajúce časti tela postáv, zvýraznenie určitej časti tela či jej vynechanie, poradie nakreslenia, veľkosť postáv, čo postavy konajú, a vynechanie významných postáv.
Podľa odborníkov môžeme použiť aj kresbu začarovanej rodiny. Inštrukcia znie: „Predstav si, že prišiel kúzelník a tvoju rodinu začaroval a sú z vás zvieratá.“ Dôležité je zahrnúť aj to, že fraza o začarení do pôvodnej podoby by mala zostať v inštrukcii; bez nej môže dieťa prežívať úzkosť. Postup práce je rovnaký ako pri kresbe rodiny a interpretácia je kľúčová. Deti často kreslia zvieratá z rozprávok, pričom atribúty zvierat môžu odrážať ich vlastnosti a pocity k členom rodiny.
Deti kreslia radi a preto spolupráca s nimi býva ľahšia. Pomocou kresby zistíte veci, ktoré dieťa nechce povedať rodičovi, ale kresbu s radosťou ukáže. Kresba zachytí aj podvedomie - rôzne emócie, obavy či konflikty môžu byť ukryté hlboko pod povrchom.
Analytické poznámky a odporúčania
- Barvy a črty ako ukazovatele emocionálneho stavu dieťaťa: teplé farby sú spojené s vyrovnanosťou, tmavé farby s úzkosťou alebo smútkom.
- Umiestnenie domov, stromov a postáv na papieri odráža vzťahy a inner word dieťaťa - dom v strede môže signalizovať otvorenosť; dom na okraji môže naznačovať izoláciu.
- Veľkosť postáv - väčšia postava môže znamenať autoritu, menšia môže signalizovať pocit menejcennosti alebo vynechanie. Tlmený alebo silný tlak pasteliek odráža nervové napätie alebo agresivitu.
- Umiestnenie rodiny v časovej osi (ľavý a pravý pruh papiera) môže naznačovať vzťah dieťaťa k matke a k otcovi, ako aj introverziu alebo extroverziu.
- Štúdie ukazujú význam kreslenia pre rozvoj jemnej motoriky a kognitívnych funkcií; kreslenie nie je len hrou, ale aj významným vývojovým predchodom v ranom veku.
Farebné a vývojové aspekty
Farby v kresbe majú dôležitý význam: jasné, teplé farby signalizujú vyrovnanosť a otvorenosť, zatiaľ čo tmavé farby môžu poukazovať na úzkosť alebo rezistenciu. Čierna môže byť prejavom vnútorného boja alebo bohatého vnútorného života. Dôležité je poznať kontext a viesť s dieťaťom otvorenú konverzáciu o tom, čo kresliace dieťa cíti a prečo volí určité prvky a farby.
Podľa veku dieťaťa sa mení aj spôsob kreslenia. Dvojročné deti sa učia držať pastelky a rozvíjajú zmyslové poznanie farieb; tri až štyri roky sa objavujú rodinné postavy (schématické), päť až šesť rokov sú kresby detailnejšie a prospešné z hľadiska pozorovania prostredia; sedem a viac rokov zvyčajne zvyšujú proporcie, pridávajú atribúty a zlepšujú perspektívu. V období 7-12 rokov sa objavuje vizuálny realizmus - dieťa kreslí to, čo vidí, a začína používať aj profil a viac detailov.
Ako podporovať dieťa v kreslení
Keď dieťa kreslí, je dôležité nahradiť hodnotiace pochvaly konkrétnymi pozorovaniami: „Vidím veľkú fialovú škvrnu,“ „Použil si len tri farby.“ Takto dieťa lepšie reflektuje a rozvíja schopnosti. Pýtajte sa dieťaťa na význam kresby a na to, čo si o nej myslí. Zároveň je dôležité navodiť dialóg a uvoľniť atmosféru, aby sa dieťa cítilo bezpečne a bolo ochotné otvorene komunikovať.
Kreslenie pomáha dieťaťu vyrovnať sa s emóciami, trénuje predstavivosť a zlepšuje jemnú motoriku, čo má pozitívny dopad na budúce akademické výsledky. Rodičia môžu kresliť spolu s dieťaťom a rozprávať sa o tom, čo kto považuje za krásne a prečo. Kresba je prirodzenou formou sebavyjadrenia a rozvoja kreativity; preto je vhodné poskytnúť dieťaťu priestor a materiály na tvorbu a pravidelne s ním komunikovať o kresbách.
tags: #kreslene #dieta #rodina