Uvažovali ste nad tým, aký vplyv má takýto prejav rodiča na dieťa? Všetky možné, len nie ten správny výchovný, navyše je to mimoriadne stresujúca záležitosť. Viac na tému: Výchova>>Každému rodičovi sa to stane. Nezvládne situáciu, je podráždený z mnohých iných vecí, do toho ešte aj dieťa niečo vyvedie, a tak stratí na chvíľu nad sebou kontrolu, neovládne sa a kričí. Niekto kratšie, niekto kričí a jačí aj celú hodinu, kým sa neupokojí.
Odborníci upozorňujú na fakt, že kým nedokážeme s dieťaťom komunikovať my zdravým spôsobom, dovtedy bude náš vzťah nestabilný. Keď na deti kričíme, snažíme sa krikom riešiť niektoré situácie, potom môžeme očakávať, že budú odvrávať, správať sa neúctivo a tiež v istom veku na nás kričať. Je to to, čo chceme dosiahnuť?
Každý rodič prežíva z času na čas pocity frustrácie. Nie je jednoduché v istých situáciách ovládnuť svoj hnev, nervozitu, či zdesenie, ale mali by sme urobiť všetko pre to, aby sme to dokázali a nekričali z plných pľúc, namiesto toho situáciu riešili s rozumom. Tiež je úplne normálne, že každý rodič zažíva z času na čas pocit frustrácie, ale spôsob, akým hovoríme so svojimi deťmi, sa dá vždy zmeniť. Otočiť z rázneho stresujúceho monológu na dialóg, v ktorom nechýba rešpekt.
Je dôležité, aby sme dieťaťu, a to i v negatívnych momentoch, pristupovali s rešpektom, pretože neskôr sa to otočí proti nám, navyše môže trpieť nedostatkom sebavedomia a sebaúcty, čo má zničujúce celoživotné následky. Krik účinkuje: ale len na chvíľu, potom sa otočí proti nám. Vieme, že krik môže pomôcť deti utíšiť na krátku dobu, no nenaprávi správanie alebo postoje.
Kryštalizácia problematiky
Krik, jačanie, rev rodiča učí dieťa len a len jednému: učí dieťa báť sa rodiča. Je vašim výchovným cieľom, aby sa vás bálo? Cieľom by malo byť, aby deti pochopili, že ich správanie bolo zlé, aby pochopili dôsledky svojich činov a v budúcnosti ich neopakovali. To krikom nedosiahneme. Rodičia sú pre dieťa vzorom správania vo všetko. My ich učíme, ako sa správať k okoliu, i k sebe, učíme ich hodnotám i k úcte voči ostatným. Ak doma zažívajú agresiu a krik, budú tento model vnímať ako normálny a to bude odrážať aj ich správanie.
Niekedy sa rodičia preberú a spamätajú, keď ich deti v škôlkach alebo v školách útočia na iné deti a majú problémy so správaním. Lenže to už býva neskoro. Ako konkrétne vplýva na deti krik? Pedagogička Laura Markham, Ph.D., tvrdí, že posolstvom rodičov číslo jedna po poskytnutí bezpečnosti svojim deťom by malo byť ovládanie vlastných emócií. Keď zvýšime hlas, znižuje sa ich vnímanie a vnímanie potreby spolupracovať.
Nedávny výskum potvrdil, že ak na deti pravidelne kričíme, deti sú viac agresívne - fyzicky i slovne voči svojmu okoliu. Deti sa z rodičovského kriku cítia veľmi stresované, vydesené a neisté. Naopak, pokoj a diskusia ich môže viesť k zmene správania. Dlhodobé negatívne vplyvy zahŕňajú úzkosť, nízke sebavedomie a zvýšenú agresivitu. Deti, ktoré sú doma pod tlakom rodičov, sú častejšie obeťami šikanovania.
Ako nahradiť krik a čo zaradiť do praxe
- Dajte si časový limit. Treba vychladnúť - majte to na mysli vždy a všade. Zhlboka dýchajte, odíďte z miesta činu, prehodnoťte situáciu a až potom riešte.
- Diskutujte o emóciách. Uznajte pred dieťaťom všetky emócie, ktoré môže človek cítiť, rozprávajte sa o hneve, radosti, šťastí, smútku a frustrácii. Podporte dieťa, aby vyjadrilo svoje pocity bez negatívnych prostriedkov.
- Riešte zlé správanie pokojne, ale pevne. Naučte sa s deťmi hovoriť prísnym, ale zároveň rešpektujúcim spôsobom. Dajte jasne najavo, že niektoré správanie je netolerované. Očný kontakt, posediačky diskusia a nezabúdajte na dôstojnosť dieťaťa. Treba vyhnúť sa hrozbám a trestom.
- Vytvorte a udržiavajte hranice. Deti potrebujú jasné mantinely, ktoré zodpovedajú ich veku a vývoju. Konštruktívne hranice pomáhajú znižovať stres a podporujú sebapozorovanie a sebaúctu.
- Deti potrebujú vzor a konzistenciu. Rituály a pravidelnosti (spánok v rovnakom čase, spoločné večere, čítanie pred spaním) poskytujú dieťaťu stabilitu a bezpečie, čo je kľúčové pre jeho emocionálny vývoj.
- Jasná komunikácia a zapojenie dieťaťa do riešenia problémov. Pozývajte dieťa do hľadania riešení a verte, že aj ono má vnímanie toho, čo funguje najlepšie.
Video:
V skratke: Vplyv nepriazne osudu v ranom veku na vývoj detí
Infografika:
Príklady zlepšenia vzťahu a rodičovských vzorov
Rodičia, ktorí dokážu zvládať vlastné emócie a komunikovať pokojne, dávajú deťom pocit bezpečia a podporujú ich schopnosť regulovať stres. Výskum ukazuje, že citlivé a pokojné rodičovstvo vedie k lepšej regulácii stresu u dieťaťa a k lepšiemu kognitívnemu vývoju. Do štúdie boli zapojené rodiny z Toronta; výsledky naznačujú, že traumy matiek z detstva majú komplexný vplyv na emocionálny, behaviorálny a kognitívny vývin detí, no samotný vplyv býva ovplyvnený aj vzťahmi a sociálno-ekonomickými podmienkami.
Tehotenstvo a stres ako významný faktor. Stres matky počas tehotenstva ovplyvňuje vývin mozgu plodu cez uvoľňovanie kortizolu a môže mať významné dopady na budúci psychický vývin dieťaťa. Dôraz na pokoj, mier a stabilitu v prvých 5 rokoch života dieťaťa je kľúčový pre rozvoj jeho sebaúcty a zvládania stresu v budúcnosti.
Stratégie ako zapojiť otca a rozvíjať rodinnú jednotu. Otcovia zohrávajú dôležitú úlohu už v období tretieho roku života dieťaťa a ich aktívna prítomnosť umožňuje dieťaťu lepšie pochopiť vzťah a pohlavné identifikácie. Ak rodina čelí rozvodu, je dôležité spracovať rozchod s ohľadom na dieťa a zachovať kontinuitu starostlivosti a otvorenú komunikáciu s dieťaťom a starými rodičmi.
Na záver: dieťa ako zrkadlo. Dieťa nasáva pocity rodiča; ak je rodič podráždený alebo nervózny, dieťa reaguje podobným spôsobom. Preto je dôležité starať sa o seba, priznať problém, identifikovať spúšťače a hľadať riešenia spolu s dieťaťom. Aj malé zlepšenia môžu viesť k významnému zlepšeniu vnímania sveta dieťaťa a k lepšiemu vzťahu v rodine.