Príchod potomkov často obmedzí voľný čas a aktivity v prírode. Jednou z možností, ako tento čas navýšiť, je začať brať deti so sebou. Nosenie detí v nosiči nepovažujem za vhodné, lepšie je voliť terény a dĺžku trasy podľa veku a schopnosti dieťaťa tak, aby to nebolo len o vás, ale aby aj deti mali z toho zážitok.
Ja som mal šťastie, že moje deti boli a sú celkom športovo založené a tak sa s nimi pomerne rýchlo dalo chodiť aj po celkom serióznych túrach. Postupne sa dostali až k výstupom v Tatrách a v Alpách. Pri výstupoch vo vyšších polohách, okrem klasických problémov s deťmi, pribúda aj problematika vplyvu nižšieho tlaku vzduchu na organizmus a celkovej náročnosti výstupu.
V odbornej literatúre je definovaná tzv. zóna úplnej kompenzácie od 2000 do 4000 metrov, kde dochádza k poklesu tlaku vzduchu a čo je podstatné, aj k výraznému poklesu ponuky kyslíka. Už aj malá telesná záťaž vedie k zvýšeniu srdcovej frekvencie a rýchlejšiemu vyčerpaniu organizmu.
Nevyhnutným predpokladom pre úspešnú túru je postupná aklimatizácia. Mne sa osvedčili dva dni pobytu vo výške okolo 3000 metrov a potom jeden deň oddych v nižších polohách, aj keď v pravom slova zmysle ešte nejde o úplnú aklimatizáciu, ale skôr o adaptáciu. Aklimatizačné výstupy volíme aj vzhľadom na ďalšie ciele, aby sme sa úplne nevyčerpali.
Dobrým tréningom pre pohyb vo vyššej nadmorskej výške sú kondičné behy, cyklistika a rýchle krátke výstupy s prevýšením. Toto som sa snažil absolvovať tiež s mojimi deťmi, možno aj vďaka tomu sme v horách zatiaľ nemali vážnejšie kondičné problémy. Treba zdôrazniť, že bez prípravy nemá zmysel sa púšťať do ťažších podnikov, je to utrpenie nielen pre dieťa, ale aj pre rodiča.
Aj napriek tréningu a odporúčaniam nie je vždy isté, ako bude jednotlivý organizmus na zmeny nadmorskej výšky reagovať. Hlavný rozdiel u detí oproti dospelým je ten, že dieťa štandardne funguje v dvoch režimoch. Buď to ide alebo nejde. Dieťa nevie ísť na zotrvačnosť a vyhecovať sa, pokiaľ sa blíži do krízy alebo je nutné ešte chvíľu zabrať. O to dôležitejšie je, aby rodič alebo nejaký iný dospelý priebežne sledoval a vyhodnocoval aktuálny stav dieťaťa.
V ďalšom texte by som spomenul praktické skúsenosti a postrehy z jednotlivých výstupov.
Marek - 10 rokov
Prvýkrát som mal možnosť otestovať vplyv výšky na detský organizmus na Marmolade (3343 m). Po celonočnom presune, ktorí deti zvládajú lepšie ako dospelí, sme ráno nastúpili na lanovku a od výšky 2624 metrov začíname stúpať po ľadovci. Tu chcem podotknúť, že fáza aklimatizácie v tomto prípade nebola nutná, nakoľko sme dosiahnutú výšku spravili za jeden deň hore aj dole. Naša výstupová trasa bola predelená ľahkým skalným úsekom, ktorý bol vybavený zaisťovacími pomôckami. Pomerne ľahko sme ho prekonali a prichádzame na vrchol Marmolady. Po celý čas išiel Marek úplne v pohode, nikde sme nezaznamenali pokles výkonnosti, ani pokles chuti do jedla. Sám som bol prekvapený, ako dobre to išlo.
Marek - 11 rokov
V tom roku sme mali naplánovaný výstup na 4000-ovku. Selektovaním jednotlivých vrcholov sme si vybrali Castor vysoký 4228 metrov. Samozrejme, na takýto vrchol je už nutná aklimatizácia. A tak postupne všetci absolvujeme výstupy na vrcholy s nadmorskou výškou 2500 - 3000 metrov. Celkovo sme turistikami a lezením po ferratách v takejto výške strávili tri dni. Po kontrole počasia sme vyrazili na chatu Quintino Sella (3558 metrov). Jediný problém je množstvo materiálu, ktorý som sem musel na chrbte dopraviť. Poobede sme si ešte všetci na blízkom ľadovci zopakovali základy pohybu po ľadovci a na druhý deň sme vyrazili. Skoro ráno sme sa zapojili do klasického sprievodu čeloviek na ľadovci. Aj keď už s námahou, ale predsa sa nám darilo držať tempo s ostatnými. Marek stále krútil hlavou, že nič nechce, ale aj tak ho v pravidelných intervaloch nútim zapíjať sacharidy. U neho sa pravdepodobne prejavil vplyv nadmorskej výšky, zvlášť 5. deň pobytu v takýchto výškach býva často poznačený nechutenstvom. Na vrcholovom hrebienku to bolo už zaujímavé a celkom v pohode dôjdeme na vrchol. Keďže nám fúka dosť silný vietor, ostali sme na vrchole iba pár minút a začali sme zostupovať. Na zostupe si Marek zrazu sadol a nechcel pokračovať. Rýchlo sme mu dali napiť, niečo sladké a už bez problémov sme schádzali až dole. Tu sa prejavuje sila kolektívu a treba povedať, že sám by som tam veľa neurobil. Pri zostupe pod 3900 metrov nastáva viditeľné oživenie a nastal klasický scenár, keď dieťa pookreje a na vás doľahne únava.
Miško - 9 rokov
Po výstupoch na dve trojtisícovky sme sa rozhodli ísť na Pollux (4092 metrov). Východiskom pre výstup je chata Val d'Ayas (3420 metrov). Tú som si zvolil ako najvyšší bod pre výstup Miška. Výstup to bol dlhý, veď sme robili prevýšenie 1700 metrov, ale moje obavy z toho, ako to bude zvládať, sa našťastie ukázali ako zbytočné a celú trasu absolvoval sám a prvýkrát asi aj bez poháňania a dohovárania. Na chate sme stretli podobné a niektoré možno aj mladšie deti. Ďalší výstup nebol možný, pretože pôvodný plán bol nebrať ho hore na ľadovec a pre neho som nebral veci na ľadovec. Je to škoda, nakoľko mu to išlo dobre a rád by som s ním skúsil ísť aj ďalej, ale neprekáža, je mladý a pokiaľ ho to bude baviť, ešte to niekedy zažije.
Praktické rady pre rodičov
Dieťa je spravidla najzraniteľnejší člen výpravy. Ľahko sa dehydruje, nemá vycibrenú motoriku, nevie predvídať, chýba mu psychická a fyzická vytrvalosť, menšie deti nevedia popísať bolesť alebo únavu. Stať sa môže čokoľvek a aj (vaše) drobné zranenie, či iný problém môžu prerásť v situáciu, ktorú bez záchranárov nevyriešite. Nepodceňujte preto význam „horského poistenia“.
Plánovanie sa začína už doma a je kľúčom k celému úspechu. Pomáha znížiť riziko nehody a nepríjemných situácií. Rozhodujúcim faktorom pri plánovaní je dĺžka a trvanie túry, vek dieťaťa, jeho schopnosti a želania. Pri výstupe rátajte (v závislosti od veku dieťaťa) minimálne s jeden a pol násobkom času uvedeného v sprievodcovi alebo mape. Na zostup s prehľadom počítajte aj s dvojnásobkom času.
Malé dieťa chce robiť len to, čo mu spôsobuje radosť. Rodinný výlet by nemal byť obojstranným trápením plným okrikovania. Správna motivácia je pre úspešný výlet rozhodujúca. Niekedy stačí zobrať aj susedove deti a za malými výletníkmi nebudete stíhať. Ak takú možnosť nemáte, skúste deťom po trase pripraviť zaujímavé prekvapenia a občerstvovacie stanice. Zo všetkého najviac ale deti milujú rozprávky a tajomné povesti. Keď si večer pred výletom nejakú zaujímavú vymyslíte, určite bude mať túra hladký priebeh.
Počasie je jeden z najrizikovejších faktorov v horách. Pred túrou sa informujte o aktuálnych podmienkach a vývoji počasia v regióne ktorý sa chystáte navštíviť. Počas leta počítajte s letnými búrkami - vyrážajte vždy skoro ráno. Na výlete vždy sledujte vývoj počasia. Na základe predpovede môžete predvídať podmienky na túre - námraza, mokro, horúčava, vietor a pod.
Naučte sa pracovať s mapou. Myslite na to, že GPS a baterka vášho mobilu nie sú všemocné a cvičte si prirodzený orientačný zmysel. Všímajte si výrazné prvky krajiny a zapamätajte si ich ako orientačné body. Naučte to aj svoje deti.
Nepodceňujte kvalitnú turistickú obuv pre seba a pre dieťa. Vždy noste so sebou náhradné oblečenie. Ak chodíte do hôr pravidelne investujte do „páperového programu“. Ak dieťa nosíte v nosiči, vždy so sebou noste aj pršiplášť na nosič. Keď dieťa v nosiči zaspí chráňte ho pred slnkom napríklad látkovou plienkou.
S rastúcou nadmorskou výškou klesá tlak vzduchu. Vo výške nad 2500 m je vzduch natoľko riedky, že pri dlhších pobytoch môže vyvolať neočakávanú reakciu detského organizmu. Pri deťoch do 8 rokov treba byť obzvlášť opatrný pri nocovaní na horských chatách položených nad 2500 m. Aby ste zamedzili bolestiam hlavy, naplánujte najbližšie spanie max.
Najčastejšou príčinou smrti detí starších ako jeden rok sú úrazy. Chlapci sú 2 krát rizikovejší ako dievčatá. Keď už dôjde k neočakávanej situácii je dobré byť psychicky ale aj fyzicky pripravený. Nevyhnutnou výbavou výletníkov by mala byť lekárnička, nabitý mobilný telefón a znalosť poskytovania prvej pomoci.
Dieťa sa ľahko dehydruje a nemusí si byť tejto skutočnosti ani vedomé. Na výlet vždy noste dostatočné množstvo vody (1 - 2 l na osobu) a pravidelne ich deťom podávajte. Smäd lepšie uhasí čistá voda ako cola. Na vlčí hlad sú ideálne obložené chleby, celozrnné tyčinky a ovocie. Na zahnanie malého hladu výborne poslúžia oriešky, sušené ovocie alebo celozrnné keksy. Sladkosti berte len ako niečo malé extra. Dodávajú len krátkodobú energiu.
Pred tým ako vyrazíte na výlet triezvo zhodnoťte, či na to máte. Niesť dieťa na chrbte v nosiči na celodennom výlete si vyžaduje určitú dávku sebazapretia a kondície. Takýto náklad môže vážiť aj 20 kg. Ak máte väčšie deti nesnažte sa pred nimi zabodovať extrémnymi výkonmi - aj tak vedia, že celý týždeň sedíte v kancli. Pokiaľ na výlety s deťmi nechodíte pravidelne nečakajte, že budú vládať a stanovte si primeraný cieľ. V opačnom prípade im to môžte celé zhnusiť. Keď vystúpite na vrchol uvedomte si, že zostup - ťažšia časť výletu je ešte len pred vami. Najviac úrazov sa totiž stáva pri zostupe, keď je telo unavené a pozornosť klesá.
Názory a skúsenosti iných rodičov
Niektorí rodičia zdôrazňujú, že s malými deťmi do hôr do určitého veku netreba chodiť, pretože si to nebudú pamätať a nemajú z toho zážitok. Iní naopak tvrdia, že dnešná doba je precitlivená na ochraňovanie detí a netreba zo všetkého robiť strašiaka. Všetci sa však zhodujú na dôležitosti prípravy, obozretnosti a primeraného plánovania.
Pokiaľ ide o najmenšie deti, do jedného roka, odborníci odporúčajú maximálne ľahké až stredne náročné trasy a vyhnúť sa celodenným túram. Pre tieto deti je vhodnejší kočiar s veľkými kolesami a pevnou konštrukciou, prípadne špecializovaný turistický nosič pre sediace deti.
Pri výletoch do vyšších nadmorských výšok je dôležité zohľadniť vek dieťaťa a jeho aklimatizáciu. Vo všeobecnosti sa odporúča, aby bábätká do jedného roka nešli vyššie ako 1000 metrov nad ich bežnú výšku pobytu. Vo výškach nad 2000 metrov dochádza k poklesu tlaku vzduchu a ponuky kyslíka, čo môže byť pre detský organizmus náročné.
6 základných tipov na turistiku s deťmi
Dôležitou súčasťou výbavy sú kvalitné turistické topánky, náhradné oblečenie, dostatok tekutín a vhodná strava. Počasie na horách je vrtkavé, preto je nevyhnutné sledovať predpoveď a mať pripravené oblečenie do každého počasia.
Cestovanie s deťmi je nevyčerpateľná téma a každý rodič si z rôznych skúseností môže vziať to svoje. Je dôležité počúvať svoje dieťa, sledovať jeho signály a prispôsobiť výlet jeho schopnostiam a potrebám.
| Vek dieťaťa | Odporúčaná maximálna nadmorská výška | Poznámky |
|---|---|---|
| Do 3 mesiacov | Do 1000 m n. m. (niektorí pediatri radia vyhýbať sa aj tejto výške) | Nezrelé pľúca, citlivosť na redší vzduch |
| Do 1 roka | Do 2000 m n. m. | Postupná aklimatizácia, sledovať reakciu organizmu |
| Do 8 rokov | Do 2500 m n. m. (pri nocovaní) | Zvýšená opatrnosť pri pobyte vo vyšších výškach |
| Nad 8 rokov | Bez špecifických obmedzení (s ohľadom na kondíciu) | Dôležitá je aklimatizácia a individuálna tolerancia |
tags: #male #dieta #a #nadmorska #vyska