Opatrovanie o človeka s Alzheimerovou chorobou, alebo aj iným typom demencie nemôže zvládnuť jedna osoba sama.
Zdieľanie sa znamená úľava. Tí, ktorí nie ste v priamom a v pravidelnom kontakte so svojou blízkou osobou s demenciou - buďte vnímavý voči prejavom toho, ktorý je pri nej 24 hod. Ak máme problém, ktorý nás trápi prirodzene máme tendenciu ho prinášať do rozhovorov, opakovať situácie, ktoré sa nám stali, a neustálu potrebu ich riešiť. Niektoré situácie však nemajú riešenie, a preto jediným riešením je danú situáciu prijať.
K tomuto prijatiu je dôležité, aby sme veci mohli jasne definovať, čo sa najčastejšie deje v komunikácii s druhými. Preto nechajte opatrovateľa- otca, mamu, súrodenca a pod. hovoriť o tom čo ho trápi, zaujímajte sa o to, pýtajte sa a predovšetkým neodsudzujte jeho konania. Vyčerpanosť z opatrovania smeruje často k načretiu na dno vlastných síl. Čím viac priestoru na rozprávanie, tým viac priestoru na ventiláciu a získanie úľavy.
Ako môžu byť deti v rodine nápomocné?
Do starostlivosti môžu byť zahrnuté aj staršie deti, ktoré môžu vypomôcť so strážením, alebo vypĺňaním programu. Tým vytvárame priestor aj pre podporu vnímavosti voči slabým už od mladého veku.
Nebojte sa mládež do tohto procesu zapojiť, vnúčatá sú viac flexibilné a nie sú tak emocionálne zaťažené zmenami, ktoré demencia prináša.
Niekedy si myslíme, že ich nebudeme zaťažovať majú dosť svojich povinností. Nechám si to až na neskorší čas keď to bude ťažšie. Ale pozor! Ak sa naučia byť vnímaví už v začiatkoch bude pre nich jednoduchšie vykonať starostlivosť aj vo vyšších štádiách ochorenia.
Pripomínajme si, že benefit do života, ktorý im máme možnosť odovzdať je byť citlivejší k potrebám druhých.

Profesionálna starostlivosť o ľudí s postihnutím
Myslíte si, že práca v sociálnych zariadeniach je ľahká a zvládne ju každý jedinec s dobrými nohami a funkčnou hlavou? Nasledujúce riadky sú reakciou na spovede opatrovateliek. Možno sú moje slová polemické, no vedú k zamysleniu a môžu byť inšpiráciou pre nerozhodných, ktorým smerom sa v budúcnosti profesionálne uberať.
K práci s ľuďmi s fyzickým a psychickým postihnutím som sa dostala doslova neplánovane. Dlhé roky som pracovala so seniormi, či už v mobilnej službe, alebo na oddelení demencie. Napriek odbornému kurzu validácie, ktorá nám pomáha do hĺbky pochopiť demenčné procesy starších ľudí a komunikovať s nimi, sa mi po čase táto práca zunovala. Pýtate sa prečo? Vysvetlím to vlastným pohľadom na problém. Starí ľudia, s ktorými som pracovala, psychicky trpeli tým, že pomaly strácali kontrolu nad svojím životom. Proces straty kontroly nad sebou je veľmi bolestivý a vyžaduje si veľa trpezlivosti, otvorenej komunikácie a nezriedka aj lieky na upokojenie či na podporu spánku.
Ľudia s postihnutím sa vo svojom svete narodili. Pre nich je ich život v poriadku tak, ako ho žijú, inú formu nepoznali. Tešia sa z maličkostí a svoj svet si žijú podľa svojich potrieb. Po skúsenostiach v geriatrii som sa prihlásila do jednej firmy so starostlivosťou o postihnutých a plánovala som zostať len na krátko, dokedy ma tá práca neomrzí. Po šiestich rokoch ma to však stále baví.
Na začiatku chcem zdôrazniť, že ja moju prácu robím s láskou a som rada, keď po službe vo „WG“ (Wohngemeinschaft) ju opúšťam s pocitom dobre vykonanej práce. Pre mojich klientov - veľa z nich sú nonverbálni autisti a majú aj iné druhy postihnutia - sme my, profesionálni opatrovatelia, nielen opatrovatelia, ale aj kuchári, čašníci, vodiči, správcovia peňazí, nákupné sily, upratovači šiat, sprievodcovia u lekárov a na úradoch, blízke osoby a náhrada za príbuzných, ktorých nikdy nemali.
Denná starostlivosť a jej náročnosť
Pracovná doba? Flexibilná a pre rodičov s malými deťmi nevyhovujúca. Denná služba začína o deviatej ráno do piatej poobede a starostlivosť je len o jedného staršieho klienta so zdravotnými problémami. Ráno začína hygienou, výmenou inkontinentných produktov, obliekaním a raňajkami. Ak je „deň dobrý“, je možné s klientom ísť na malú prechádzku a na nákup potravín. Má na výber, čo spoločne uvaríme na obed a na večeru pre ostatných 8 klientov. Ja mu počas varenia čítam z novín a nútim ho komunikovať a zapájať sa do diskusie, darí sa to však len občas.
Klienti prichádzajú individuálne dopravou (Fahrtendienst) a „doma“ majú olovrant, kávu a podľa denného programu majú niektorí vychádzky. Chodíme s nimi na prechádzky a do obchodov. Pred večerou odchádza denná služba a prichádza nočná okolo 17. hodiny. Odovzdávajúci kolega musí nočnej službe referovať, čo sa počas služby udialo, čo je ešte potrebné urobiť a dohodnúť sa, kto zdokumentuje celý deň do služobnej knihy v počítači. Netreba zabudnúť prebrať nasledujúci deň - kto z klientov zostáva doma v prípade plánovanej návštevy u lekára.
Podobné sú aj poobedné služby, voláme ich „denná 2“, a začínajú od 14.30 do 20.00. V rámci tejto služby sa chodí s klientmi von, na nákupy a kolega, ktorý zostal doma, má na starosti kúpanie a sprchovanie klientov. Podľa záujmu spolu pozeráme filmy, počúvame hudbu a občas aj maľujeme a ozdobujeme obývačku. Naši klienti sa hrajú individuálne s hračkami vo svojich izbách alebo jednoducho spia a oddychujú.
Nočné služby a ich špecifiká
Nočné služby sú kapitola sama osebe. Po večeri je treba poumývať zuby a klientov prezliecť do pyžama. Netreba zabudnúť pripraviť lieky na nasledujúci deň a znova skontrolovať, kto bude doma a kto ide „robiť“. Okolo ôsmej večer ležia všetci deviati v posteliach a mnohí už aj spia. Naše nočné majú štatút „spiacich nočných“, oddychovať je možné teoreticky do pol šiestej rána. Prakticky však počuješ klientov celú noc chodiť na záchod, piť vodu, nadávať, občas trieskať do dverí a kúpať sa o tretej ráno. Jeden náš expert, v prípade, že nemôže spať, príde každých 10 minút a klopká na dvere, aby dostal cigaretu. Ak ho ignoruješ, začne sa nahlas smiať a spievať jednu z troch piesní, ktoré pozná naspamäť. Nezastavíš ho, lebo riskuješ, že sa ostatní ôsmi klienti zobudia a je dospané.
Cez týždeň treba vstať najneskôr o pol šiestej. Verte mi, vo chvíli, keď začujem budík, sa mi chce najviac spať. V kuchyni si urobím kávu a rýchlo zjem aspoň kúsok chleba. Snažím sa fungovať bez stresu, klienti cítia stres dvojnásobne a to im nerobí dobre. Šiestich klientov treba po sebe osprchovať, obliecť ich, dať im lieky a držať ich v kľude, než prídu pre nich vodiči a zoberú ich do „roboty“ do denných centier.

Práca s láskou a radosťou
Pýtate sa, prečo sa mi moja práca páči? Nepredstavila som vám víkendy a tieto služby mám rada najviac. S klientmi aj so služobným autom chodíme na výlety a navštevujeme kaviarne, reštaurácie a kultúrne podujatia. Podľa dohody v tíme je nám umožnené spolu s klientmi si zobrať „dovolenku“ - pre nás platenú - a v tento deň ideme na relax napríklad do Therme Oberlaa. Klienti milujú „vodné dni“ a dlho dopredu sa na ne tešia.
TENTO LIEK TI NIČÍ MOZOG: Skrytá príčina rýchlej demencie u seniorov! | Silní a Zdraví
Osobné skúsenosti a hľadanie podpory
Ahojte. Potrebujem sa trochu vyžalovať a nájsť podporu. Mám dve deti. Mladšie nemá ešte ani rok. Namiesto peknej MD prišla nočná mora. Mám 65-ročnú mamu, ktorá má celý život zdravotné problémy, vrátane psychiatrických. Vyrástla som s ňou sama bez otca i súrodencov. Smutné detstvo, za problémy vinila matka mňa a celý svet. Za veľa môže jej postoj, rezignácia, žiadna sebadisciplína, lenivosť. Vždy sa dala rada obskakovať a riešiť za seba problémy. Teraz neporiadne liečená cukrovka a tlak jej spôsobujú kolapsy. Žije sama so psom, nemá ani kamošky. Chodí po nemocniciach. Ja robím taxikárku, vybavujem doktorov, starám sa o psa, keď je mimo; vybavila som jej na hod. denne aj opatrovanie, aby nežila celkom humusne a dozrel na ňu niekto s liekmi, platím jej sem-tam upratovanie. Bývame od seba 20 min. autom. Ale napr. bábo u nej nemám ani kde položiť. Ešte jej aj prispievam cca 100 eur mesačne na živobytie a lieky, ale idú aj na hlúposti. Som vyčerpaná, nešťastná. Schyľuje sa to k stareckej demencii, už neviem, kedy mi zdvihne mobil, alebo kedy bude odpadnutá. Na deti som len s mužom, ten je zlatý, ale toto nerieši. Cítim sa na všetko hrozne sama. Nečakala som od mamy nijakú pomoc, ale na staranie sa o ňu som ešte nebola pripravená. O penzióne nechce ani počuť. Bojím sa blízkej budúcnosti. Nezvládam to a som potom aj zlá na všetkých. Trápim sa a zle spím (popri dojčení). Sme na tom viaceré podobne? Ako to riešite?

TENTO LIEK TI NIČÍ MOZOG: Skrytá príčina rýchlej demencie u seniorov! | Silní a Zdraví
tags: #mam #dementne #dieta #kde #s #nim
