Dojčenie pozitívne ovplyvňuje vývoj mozgu. Samotné satie na prsníku bez ohľadu na pitie mlieka je neviditeľným urýchľovačom vývoja mozgu. O materskom mlieku sa vie, že pri dlhodobej konzumácii pomáha predčasne narodeným bábätkám v správnom vývoji mozgu. V apríli 2016 vyšla štúdia, ktorá zistila, že materské mlieko dokáže významne ovplyvniť vývoj mozgu aj v prípade, že ide o krátku dobu, počas ktorej bábätko dostáva materské mlieko.
Vedci zistili, že ak 50 alebo viac percent príjmu tekutín predčasne narodených bábätiek tvorí materské mlieko, čím viac dní bábätko dostáva takúto potravu počas prvého mesiaca života, tým väčší objem mozgového tkaniva a veľkosť mozgovej kôry má. Každá mama chce svojmu dieťaťu darovať ten najlepší štart do života. To, akú výživu dostáva dieťa na začiatku svojho života, však neovplyvňuje len jeho zdravie, ale aj jeho budúcu schopnosť učiť sa, sústrediť sa a myslieť.
V modernom svete sa čoraz viac presadzujú ľudia, ktorí sú schopní učiť sa, majú dobrú pamäť a dokážu dobre myslieť a vnímať svet. Tieto schopnosti sa začínajú vyvíjať veľmi rýchlo, hneď po narodení. Práve vtedy sa mozog rýchlo vyvíja, čo neskôr ovplyvňuje úspechy v škole aj celkové mentálne zdravie človeka. Kľúčovú úlohu tu hrá výživa. Ak dieťa nedostáva v ranom veku dostatok kvalitnej výživy, môže to negatívne ovplyvniť jeho schopnosť myslieť, učiť sa a sústrediť sa.
Prečo je materské mlieko také dôležité?
Materské mlieko je najlepším zdrojom živín pre bábätká. Lekári odporúčajú výlučne dojčiť počas prvých 6 mesiacov a pokračovať aspoň do jedného roka. Mnohé mamičky dojčia svoje deti ešte dlhšie.
HMO a ich význam pre vývoj mozgu
Čo sú to HMO (oligosacharidy materského mlieka) a prečo sú dôležité? HMO sú špeciálne cukry, ktoré sa nachádzajú iba v ľudskom (materskom) mlieku a podporujú rast zdravej črevnej mikroflóry, pozitívne vplývajú na imunitu ale aj na vývoj mozgu. HMO ovplyvňujú tvorbu nervových spojení, učenie, náladu detí a pod. Ako HMO pomáhajú mozgu? Niektoré HMO obsahujú kyselinu sialovú, ktorá je kľúčová pre vývoj mozgu dieťaťa. Kyselina sialová pomáha vytvárať nervové spojenia a je dôležitá pre prenos signálov medzi nervovými bunkami.
Zo všetkých živín potrebných pre vývoj mozgu počas prvých mesiacov sú tými najdôležitejšími bielkoviny. Pomáhajú zdvojnásobiť veľkosť mozgu počas prvých 18 mesiacov a strojnásobiť do dvoch rokov veku dieťaťa. To nie je málo a pre vaše dieťatko to znamená veľa učenia v krátkom čase. Tento jav sa nazýva rastový spurt. V tomto období rýchlych zmien mozog rastie nielen čo do veľkosti, ale rozvíjajú sa aj kognitívne funkcie vášho chrobáčika. Týmto sa u detí vyvíja stupeň duševného rozvoja, ako napríklad farebné videnie alebo silné puto k rodičom.
Makro- a mikroživiny pre mozog
Iste viete, že ako rodičia môžete ovplyvniť kognitívny vývoj mozgu svojou láskyplnou starostlivosťou a stimuláciou, tým, že sa bábätku budete venovať. V období prvých 1000 dní je pre deti veľmi dôležitá zodpovedajúca výživa. Rast a vývoj mozgu je v prvých rokoch života obzvlášť citlivý na zloženie stravy. Medzi najvýznamnejšie látky zasahujúce do vývoja mozgu patria n-3 mastné kyseliny a vitamíny skupiny B, železo, jód, zinok a bielkoviny. DHA predstavuje približne tretinu tukov v mozgu a nervových buniek a je dôležitá pre rast a správnu funkciu. ALA je esenciálna n-3 mastná kyselina, ktorú telo nedokáže vyprodukovať samo a je potrebné ju dopĺňať stravou. Vitamíny B1, B6, B12 a kyselina listová (B9) sa podieľajú na tvorbe neurotransmiterov a udržiavaní pružnosti nervových vlákien.
Hoci DHA je esenciálna aj v pozdějšom veku, hlavnými zdrojmi sú materské mlieko a rybí tuk. Hlavným odporúčaním je dojčiť približne 6 mesiacov a následne pokračovať v dojčení spolu so zavedením pevnej stravy. Ako náležitý zdroj DHA a EPA sa odporúčajú dve porcie tučného rybieho masa za týždeň (cca 120 g na porciu). V niektorých prípadoch je vhodné doplniť stravu alebo využiť obohatené potraviny a doplnky, ak bežná strava nedokáže zabezpečiť požadované množstvá.
Rostlinné oleje sú najbohatšími zdrojmi ALA, preto by mali byť v jedálničku každý deň v primeranom množstve. Najviac ALA obsahujú oleje lisované zo semien - ľanový, repový, sójový, alebo olej z vlašských orechov; samotné orechy sú tiež dobrým zdrojom ALA. Nedostatočný príjem nenasycených mastných kyselín a vitamínov B môže viesť k negatívnemu ovplyvneniu vývoja centrálnych nervových systémov a zníženej schopnosti učenia a koncentrácie u detí.
Štúdie a mechanizmy
Príkladom je štúdia NEMO (2004-2005) v Austrálii a Indonézii, kde deti dostávali počas roka vitamíny, minerály a nenasytené mastné kyseliny. Po roku došlo k zlepšeniu pamäťových a verbálnych schopností. Dánski vedci skúmali vplyv konzumácie ryb a nenasytených mastných kyselín počas tehotenstva na riziko predčasného narodenia; ženy, ktoré jedli ryby pravidelne, mali menšiu mieru predčasného pôrodu. Nedostatok vitamínu B12 v tehotenstve môže viesť k poškodeniu nervovej trubice plodu.
Existujú štúdie, ktoré spájajú nenasytené mastné kyseliny s pozitívnym vplyvom na depresívne stavy, stabilizáciou nálad a zlepšením športového výkonu. Význam DHA pre mozog je podložený tým, že telo ho potrebuje na tvorbu membrán a synapsií, a preto sa odporúča dopĺňať stravu. V ľudskom mozgu sa DHA tvoria hlavne počas raného vývoja, ale aj v dospelosti ostáva dôležitá pre udržiavanie funkčnosti mozgu.
Rast a vývoj mozgu: čo sa deje pred a po narodení
Rast mozgu začína ešte pred narodením, kde sa neuróny formujú a začínajú sa vytvárať synapsie. Po narodení prebieha rýchla synaptická explózia - až milión nových synapsií za sekundu. Myelinizácia, ktorá obklopuje nervové vlákna tukovým obalom, zrýchľuje vedenie signálov a zlepšuje koordináciu a spracovanie informácií. Mozog dieťaťa nie je hotový výrobok; počas prvých rokov sa jeho štruktúra a funkcia kontinuálne vyvíjajú.
Philosoficky platí, že rozvoj mozgu je podporovaný rozmanitou stimuláciou, láskyplnou starostlivosťou a dostatkom odpočinku a pohybovej aktivity. Výživa zohráva kľúčovú úlohu: DHA, ALA, vitamíny B a ďalšie živiny sú nevyhnutné pre rast neurónov, integrity membrán a tvorbu neurotransmiterov. Nedostatok týchto živín môže spomaliť kognitívny a emočný vývoj a zhoršiť výkonnosť v škole.
Rola rodičov a prostredia
Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu pri využívaní plasticity mozgu prostredníctvom poskytovania rozmanitých a stimulujúcich skúseností. Láskyplné a bezpečné prostredie, komunikácia s dieťaťom, rozprávanie, čítanie a hranie pomáhajú rozvíjať jazykové centrá. Podnetné hry a aktivity podporujú rozvoj synapsií a kognitívnych funkcií. Citlivé reagovanie na potreby dieťaťa posilňuje dôveru a zdravé emocionálne väzby.
Rôzne faktory ovplyvňujúce vývin mozgu dieťaťa
- Prostredie a interakcia: aktívna interakcia s okolím a bohaté senzoriálne podnety zlepšujú plastickosť mozgu.
- Genetika: genetická výbava je dôležitá, no prostredie a skúsenosti ju môžu významne modifikovať.
- Výživa: dostatočný prísun nenasytených mastných kyselín, DHA, ALA a vitamínov B je kľúčom k správnemu rastu a vývoju nervového systému.
Prvé roky života sú kritickým obdobím pre rozvoj mozgu. Materské mlieko poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Ako uvádza Catherine Limperpoulos, „už dávnejšie sme zistili, že keď predčasne narodené bábätká začnú dostávať materské mlieko čo najskôr, majú lepšie výsledky z hľadiska rastu mozgu a neurologického vývoja.” Odpoveď na mechanizmus priniesla protónová magnetická rezonančná spektroskopia, ktorá umožňuje sledovať chemické zloženie mozgových štruktúr a metabolity nevyhnutné pre rast. Štúdie ukazujú vzťah medzi hladinou kreatínu a cholínu a počtom dní, počas ktorých bábätká pili materské mlieko, čo ukazuje na zrýchlené dozrievanie buniek.
tags: #mamila #a #rozvoj #mozgu